Rozprávky sú neoddeliteľnou súčasťou detstva a zohrávajú významnú úlohu pri formovaní osobnosti a rozvoji kognitívnych schopností. Deti obrazovka magicky priťahuje. Zažil to nejeden rodič - maximálna sústredenosť, pootvorené ústa, uprený pohľad a svet naokolo akoby na chvíľu prestal existovať. Obzvlášť menšie deti veria, že to, čo vidia na obrazovke je realita. Preto ak už majú pozerať online televíziu, zapnite im radšej detský kanál s programom zameraným na deti. V detskom balíku programov Kids nájdete niekoľko televíznych staníc pre deti a mládež rôzneho veku. Dieťa v úlohe diváka je iným recipientom ako dospelý. Nechápe komplexnosť života a preto by stvárnenie témy malo byť prispôsobené jednoduchému detskému vnímaniu.
V poslednej dobe sa objavuje množstvo informácií nie len ohľadom toho, koľko času môžu deti pred televíznou obrazovkou stráviť, ale aj aký je pre nich najvhodnejší vysielaný obsah. Kreslené rozprávky a filmy pre deti už akosi automaticky patria k detstvu. Očakávame, že deti sa prostredníctvom nich dozvedia o svete naokolo a zároveň sa nenápadne priučia slušnému správaniu či zodpovednosti.
Avšak, niektoré rozprávky a detské programy sa stali predmetom kontroverzií a boli v rôznych krajinách zakázané alebo cenzurované. Dôvody týchto zákazov sú rôznorodé, od obáv o negatívny vplyv na správanie detí až po politické a kultúrne motívy. V niektorých prípadoch viedli obavy o bezpečnosť detí k drastickým opatreniam. Ústredná komisia pre audiovizuálne médiá v Saudskej Arábii zakázala približne 50 videohier, ktoré by mohli viesť k nevhodnému správaniu a potenciálne k smrti mladých užívateľov. Tento krok bol reakciou na tragické udalosti, ako bola smrť 13-ročného dievčaťa a 12-ročného chlapca, ktorých údajne dohnala k samovražde hra "Modrá veľryba". Hoci priama súvislosť medzi hrou a samovraždami nebola dokázaná, komisia sa rozhodla zakročiť. Prípad "Modrej veľryby" vyvolal diskusie aj na Slovensku, kde sa riešila otázka, či ide o reálnu hru s fatálnymi následkami alebo len o hoax šírený na sociálnych sieťach.
Príklady cenzurovaných a zakázaných rozprávok a seriálov
Podobne, niektoré rozprávky boli zakázané alebo cenzurované z rôznych dôvodov:
- Macko Pú: V Číne je táto rozprávka a seriál zakázaný kvôli fyzickej podobnosti hlavnej postavy s čínskym prezidentom.
- Pokémon: Jedna epizóda bola zakázaná v Japonsku po tom, čo bolo viac než 600 detí hospitalizovaných kvôli modro-červeným zábleskom s frekvenciou 12 Hz.
- SpongeBob: Niektoré časti sú zakázané v mnohých krajinách kvôli násiliu a urážkam. Časť so samovraždou nebola nikdy zaradená do vysielania.
- Rozprávková jazda: Jedna epizóda je zakázaná na celom svete a iná je zakázaná v Japonsku a dočasne bola zakázaná aj v USA kvôli pokrivenému pohľadu na zákony a škatuľkovaniu ázijských krajín.
- Tom a Jerry: Niektoré epizódy boli zakázané, určité scény boli zmazané a nevhodné postavy nahradené kvôli fajčeniu, alkoholu, používaniu škodlivých látok a násiliu.
- Simpsonovci: Určité epizódy boli v niektorých krajinách úplne zakázané kvôli násiliu, ponižovaniu rodinných hodnôt, nemravnému správaniu a urážkam verejných činiteľov a krajín.
- Beavis a Butt-head: Jedna epizóda, „Comedians“, bola zakázaná na celom svete potom, čo sa jeden 5-ročný chlapec snažil zabaviť rovnako ako postava v seriáli a to tak, že podpálil dom, v ktorom bola jeho sestra.
- Looney Tunes opäť v akcii: Celosvetové zakázanie jednej epizódy s názvom „One beer“ kvôli konzumácii alkoholu.
- Mestečko záhad: V Rusku boli niektoré scény odstránené a došlo tiež ku zmene výrokov kvôli zlozvykom, násiliu a propagácii pornografie.
- Dobrodružstvá tučniakov: V USA boli odstránené niektoré scény, nahradené reakcie postáv, čiastočná výmena niektorých fráz a zmeny dejovej línie, pretože zápletky a postavy sú v rozpore so zdravým postojom publika.
- Rozprávky, v ktorých sa objavil Donald Duck: Všetky rozprávky, v ktorých sa táto postava objavuje boli vo Fínsku zakázané, pretože Duck nenosí nohavice a tieto rozprávky tak podľa nich ignorujú rodinné hodnoty, ohrozujú morálku a propagujú abnormálnu posadnutosť peniazmi.
Vplyv sledovania rozprávok na vývoj reči a správanie detí
Prílišné sledovanie televízie a rozprávok môže mať negatívny vplyv na vývoj reči a správanie detí. Príkladom je príbeh matky, ktorá si všimla, že sa jej syn zasekol v reči po tom, čo začal sledovať rozprávky pri jedle. Hoci spočiatku rozprávky pomohli synovi skúšať nové jedlá, postupne sa sledovanie televízie stalo návykom a viedlo k zhoršeniu spánku, nekľudnému správaniu a stagnácii v rozvoji reči.
Zmeny správania môžu rodičia postrehnúť napríklad počas hry dieťaťa. Ak začne byť dieťa agresívnejšie, mali by zanalyzovať, aké rozprávky sledovalo. Pretože každá rozprávka dáva dieťaťu sociálne i emočné podnety. Jednoduchá rada je, sledujte so svojimi deťmi rozprávky, aby ste vedeli, aký charakter a vlastnosti majú ich obľúbení hrdinovia. Vysvetľujte deťom, čo nie je dobré, ak správanie rozprávkových postavičiek nie je etické a slušné. Ak sa rodičia na niečom zhodnú, potom je to určite to, že rozprávkové seriály a filmy pre deti by nemali obsahovať nevhodný jazyk a násilie.
Možno si poviete, že aj Dobšinského rozprávky alebo rozprávky bratov Grimmovcov boli kruté a plné postáv, ako sú trpaslíci, čerti, draci, strigy a ježibaby. Ľudia v nich umierali, dokonca si ubližovali navzájom. Rozdiel je však v tom, že v prípade knižiek alebo čítaných rozprávok si detská myseľ vytvorí obrázok niečoho strašidelného len na takej úrovni, v akej to zvládne. Keď však dieťa sleduje online televíziu, stáva sa pasívnym príjemcov obrazov, ktoré navrhli dospelí. Korene ľudových rozprávok siahajú do dávnej histórie, boli ústne odovzdávané z generácie na generáciu a ide v nich predovšetkým o vzťah medzi dobrom a zlom. Varujú nás, že naše činy majú dôsledky a zároveň prinášajú nádej, že dobro zvíťazí a nepriatelia budú porazení. Moderné animované rozprávky, napríklad ako Máša a medveď až toľko ponaučenia neprinášajú.
„Deti si často idealizujú svoju obľúbenú kreslenú postavičku a napodobňujú ju alebo sa usilujú byť ako ona. Objektom ich obdivu by často mohol byť zavádzajúci vzor, ktorý podporuje zlé návyky alebo prejavuje necitlivé správanie voči ostatným bytostiam. Tento vplyv rozprávok na detskú psychológiu môže často viesť k ničivým dôsledkom - dieťa sa uzavrie, nekomunikuje, je antisociálne alebo neslušné. Sledovanie rozprávok, ktoré zobrazujú násilie, môže deti povzbudiť, aby sa v skutočnom živote stali násilnými. Za kontroverzné boli označené aj rozprávky No počkaj, zajac! (kvôli násiliu aj neustále fajčiacemu vlkovi, hoci v posledných častiach už lízal lízanku), Prasiatko Peppa (odborníkom vadí panovačná povaha hlavnej hrdinky a jej stereotypne zobrazení rodičia - praktická mama a trošku nešikovný otec) alebo Disneyho klasika Leví kráľ (kvôli násiliu je film nevhodný pre deti do troch rokov). Aj niektoré realistické scény z Harryho Pottera môžu v menších deťoch vyvolať strach (obsahujú násilie a hrozby).
Problémov však nemusí byť len samotný obsah rozprávok, ale aj farebné žiarivé zábery v rýchlom strihu. Presne toto bolo hlavné negatívum seriálu Pokémon. Podľa agentúry Reuters hospitalizovali v Japonsku po odvysielaní jednej z častí viac ako 700 detí s diagnózou fotosenzitívna epilepsia. Obrázky, ktoré vaše dieťa prijíma prostredníctvom obrazovky, sú tie, ktoré modelujú ich svet a ktoré používajú na jeho dešifrovanie. Myslite na to nabudúce, keď pred nimi zapnete vašu online televíziu. Uprednostnite pred kreslenými postavičkami, ktoré dávajú deťom nesprávne posolstvá (aj keď sú tieto rozprávky populárne), radšej edukatívne vysielanie Duck TV pre najmenších. Rozprávky ako Bebé Didy, Mimo a Bobo alebo Požiarnici majú vďaka svojej výchovno-zábavnej forme pozitívny emocionálny dosah na detského diváka. Pre väčšie deti vyberajte z ponuky Minimaxu napríklad Zvedavého Georga alebo Požiarnika Sama.
Vplyv rozprávok na kognitívny a emocionálny vývoj
Rozprávky predstavujú špecifický literárny žáner, ktorý kombinuje fantáziu s morálnymi ponaučeniami a ponúka deťom bezpečný priestor na spoznávanie sveta. Môžeme na ne nazerať z rôznych uhlov pohľadu - psychológovia zdôrazňujú ich terapeutickú hodnotu, pedagógovia vyzdvihujú vzdelávacie aspekty, zatiaľ čo antropológovia vidia v rozprávkach dedičstvo kultúrnej múdrosti predkov. Tento článok prinesie komplexný pohľad na to, ako rozprávky ovplyvňujú emocionálny, sociálny a kognitívny vývoj detí. Dozviete sa, ktoré konkrétne schopnosti rozvíjajú, ako správne vyberať rozprávky pre rôzne vekové kategórie a akým spôsobom môžete rozprávanie využiť na posilnenie vzťahu s vaším dieťaťom.
Kognitívny rozvoj a rozprávky: Kognitívny vývoj dieťaťa dostáva cez rozprávky obrovský impulz. Počúvanie príbehov aktivuje viaceré oblasti mozgu súčasne - jazykové centrá spracovávajú slová, vizuálne oblasti vytvárajú obrazy a emocionálne centrá reagujú na dej. Rozprávky rozvíjajú abstraktné myslenie spôsobom, ktorý je pre deti prirodzený a zábavný. Keď dieťa počúva o kúzelných predmetoch alebo nadprirodzených schopnostiach, učí sa pracovať so symbolmi a metaforami. Pamäť a koncentrácia sa rozvíjajú prirodzene cez sledovanie dejovej línie. Deti si musia zapamätať postavy, ich vlastnosti a vzájomné vzťahy. Musia sledovať chronológiu udalostí a pochopiť príčinno-následné súvislosti.
Emocionálny rozvoj prostredníctvom rozprávok: Rozprávky fungujú ako emocionálne zrkadlo, v ktorom sa deti vidia a učia sa rozpoznávať vlastné pocity. Keď počúvajú o smutnej Popoluške alebo statočnom Janošíkovi, nevnímajú len príbeh - prežívajú ho celým svojím bytím. Príbehy poskytujú deťom bezpečný priestor na prežívanie intenzívnych emócií. V reálnom živote môže byť strach, hnev či smútok pre dieťa ohromujúci, ale v kontexte rozprávky sa s týmito pocitmi môže stretnúť postupne a kontrolovane. Dôležitou súčasťou emocionálneho rozvoja je aj schopnosť regulovať vlastné emócie. Rozprávkové postavy často prechádzajú transformáciou - od strachu k odvahu, od smútku k radosti.
Sociálny rozmer rozprávok: Každá rozprávka je v podstate sociálnym laboratóriom, kde sa deti stretávajú s rôznymi typmi vzťahov, konfliktov a ich riešení. Rozprávky často obsahujú archetypy ľudského správania - dobrých a zlých postáv, pomocníkov a prekážky, víťazov a porazených. Deti sa učia rozoznávať tieto vzorce a chápať, že v reálnom svete nie je všetko čiernobiele. Osobitne cenné je učenie sa o spravodlivosti a morálke. Rozprávky tradične končia tým, že dobro zvíťazí nad zlom, čo deťom poskytuje jasné morálne kompas.
Alternatívy k sledovaniu rozprávok: Sila čítania
Namiesto pasívneho sledovania rozprávok je dôležité ponúknuť deťom aktívne a podnetné aktivity, ktoré podporujú ich vývoj. Výhody každodenného čítania sú nepopierateľné, podložené stovkami vedeckých, psychologických štúdií a experimentov. Čo však opakované čítanie? Aj vaše dieťa chce od vás, aby ste každý večer čítali stále tú istú rozprávku alebo stále tú istú knihu? A aj po prečítaní prosí: „Ešte raz.“? Nebojte sa, toto správanie je v skutočnosti veľmi užitočné a má pre dieťa množstvo výhod. Opakované čítanie rozvíja u dieťaťa empatiu, pamäť, predstavivosť, slovnú zásobu, pozornosť, zvyšuje emocionálnu inteligenciu, dieťa pri nej zrelaxuje, cíti sa v bezpečí. Opakovaným čítaním dieťa intuitívne objavuje skryté významy, ktoré sú dôležité pre jeho emocionálny vývoj. Na základe vedeckých štúdií bolo dokázané, že nezáleží na počte prečítaných kníh, ale na kvalite čítania knihy alebo rozprávky. Čítanie jednej knihy znovu a znovu má oveľa väčší vplyv na emocionálny a kognitívny vývoj dieťaťa ako väčšie množstvo prečítaných kníh.
Ako čítanie rozvíja dieťa
- Porozumenie: Keď dieťaťu čítate knihu prvýkrát, nemusí úplne porozumieť, o čom je príbeh. Keď knihu čítate znova a znova, dieťa začne chápať a hlbšie rozumieť dejovej línii. Opakovanie je veľmi dôležitým krokom dieťaťa na ceste jeho učenia sa. Opakovanie mu pomáha spracovať zložitejšie a komplexnejšie informácie. Pochopenie týchto informácií vyžaduje u dieťaťa čas a samozrejme opakovanie.
- Rozvoj jazyka a čítania: Keď dieťa opakovane počúva rovnaký text alebo vidí v texte rovnaké slová, pomáha mu to rozlišovať písmená a slová. Preto najlepší spôsob, ako naučiť dieťa čítať, je predčítať mu nahlas. Opakované čítanie, upozorňovanie na písmená pri vyslovovaní slov pomáha dieťaťu rozpoznať nové písmená a pochopí, ako ich poskladať, aby vytvorili slovo. Rovnako pomáha dieťaťu osvojiť si jazykové vzorce, učí sa tvoriť vety, frázy, spája vlastné slová.
- Rozvoj pamäte: Opakovaným čítaním si dieťa trénuje mozog a rozvíja pamäť. Dieťa v porovnaní s dospelým totiž rýchlejšie zabúda a trvá mu dlhšie, kým pochopí a zapamätá si nové informácie. Podľa výskumov si dieťa zapamätá nové slová omnoho rýchlejšie, ak ich číta opakovane v tom istom príbehu, než keď na to isté slovo natrafí v rôznych príbehoch.
- Rast slovnej zásoby: Vo všeobecnosti čítanie výrazne pomáha zlepšovať slovnú zásobu. Ale jednorázové vypočutie slova uprostred príbehu nestačí na to, aby si ho dieťa zapamätalo a zaradilo ho do slovnej zásoby. Dieťa, ktoré číta jednu rozprávku niekoľkokrát, sa učí slová rýchlejšie ako deti, ktoré počujú viac rozprávok s menším opakovaním. V skutočnosti dieťa potrebuje počuť slovo približne osemdesiatkrát, aby ho začalo aktívne používať. Rozprávky sú skvelým zdrojom novej slovnej zásoby. I keď dospelým sa na prvý pohľad nezdajú rozprávky zložité, obsahujú o 50 % viac slov, ktoré sa v každodennej komunikácii nepoužívajú.
- Rozvoj emocionálnej inteligencie: Potrebou opakovaného čítania konkrétnej rozprávky vám dieťa dáva jasný signál o svojom aktuálnom emocionálnom stave: čo práve prežíva v rodine, v škôlke, v škôlke, s kamarátmi, čo sa vlastne odohráva v jeho vnútornom svete. Rozprávky ponúkajú spôsob, ako môže dieťa pochopiť, pomenovať, vyjadriť svoje emócie, úzkosti a pochybnosti v bezpečnom prostredí. Rozprávka mu umožňuje stotožniť sa s vybranou postavou a hľadať riešenia vo svojom emocionálnom svete.
- Rozvoj kreativity a predstavivosti: Každá rozprávka vtiahne dieťa do sveta fantázie, kde si môže vizualizovať postavy aj celý príbeh podľa svojich vlastných predstáv. Opakovaným čítaním dieťa rozvíja svoju predstavivosť hlbšie, do väčších detailov, alebo si môže predstavovať rovnaký príbeh v rôznych variantoch, čo výrazne podporuje rozvoj jeho kreativity.
- Bezpečie a pokoj: Dieťa počas dňa zažíva množstvo rôznych, nepredvídateľných situácií. Keďže má veľmi malú kontrolu nad tým, čo sa deje okolo neho, alebo kontrolu nad sebou samým, nachádza pocit bezpečia a pokoja pri čítaní rovnakej rozprávky. Uprednostňuje známe, bezpečné, bez prekvapení, predvídateľné pred neznámym. Pozná dej, pozná koniec, vie, že všetko dobre dopadne a vnútorne cíti pokoj práve kvôli tomu, že má dej „pod kontrolou“. Dieťa si vyberá tú istú rozprávku, pretože je známa a upokojujúca, vidí aspoň malú istotu vo svete, pre neho bláznivom, nevypočítateľnom. Čítanie rovnakej rozprávky je skvelým rituálom pred spaním, počas ktorého deti zrelaxujú a rýchlejšie a hlavne pokojnejšie zaspia.
Ako naučiť svoje deti milovať čítanie
Poruchy autistického spektra (PAS): Včasná diagnostika a intervencia
V kontexte vývoja reči a správania detí je dôležité spomenúť aj poruchy autistického spektra (PAS). PAS sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, ktoré ovplyvňujú sociálnu interakciu, komunikáciu a flexibilitu. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zlepšenie kvality života detí s PAS.
Príznaky PAS u detí
Príznaky PAS sa môžu prejavovať rôzne, ale medzi najčastejšie patria:
- Oneskorený vývoj reči alebo jej absencia
- Ťažkosti s porozumením reči a inštrukciám
- Nereagovanie na vlastné meno
- Nedostatok očného kontaktu
- Neschopnosť zdieľať záujem s inými ľuďmi
- Opakujúce sa správanie a stereotypné činnosti
- Citlivé reakcie na zmeny a trvanie na rutine
- Nezvyčajné pohyby a držanie tela
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie
- Nedostatok empatie a neschopnosť porozumieť pocitom iných ľudí
Rodičia by mali byť pozorní k týmto príznakom a v prípade podozrenia vyhľadať odbornú pomoc.
Pár tipov pre rodičov
Ako môžete podporiť svoje dieťa v jeho rozvoji práve prostredníctvom opakovaného čítania jednej rozprávky, jednej knihy?
- Majte trpezlivosť! Je to pre vaše dieťa najlepšie.
- Pri každom ďalšom prerozprávaní rozprávky sa zamerajte na niečo nové. Jeden deň sa lepšie pozrite na obrázky, druhý deň sa zamerajte na určité slová, časti textu, nechajte dieťa doplniť slová, alebo aj celé vety.
- Pokúste sa spojiť rozprávkový príbeh s reálnou situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza.
- Nechajte dieťa klásť otázky a dôkladne odpovedajte.
- Pýtajte sa dieťaťa, čo sa deje v príbehu alebo čo bude nasledovať.
- Používajte rôzne hlasy, aby dieťa lepšie rozlišovalo rôzne postavy a emócie.
- Občas využívajte gestá, alebo rekvizity (maňušky, hračky, náradie, apod.).
- Veľa zábavy, poznávania a rozvoja pri opakovanom čítaní.
Rozprávka nie je len literárne dielo, ponúka aj návod na to, ako žiť. Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť. Odráža nielen rôzne životné situácie, ale ponúka aj riešenie. Je to nástroj na rozvoj fantázie a kreativity a môže liečiť dušu. Deťom pomáha na troch úrovniach: psychoterapeutickej, relaxačnej, výchovno-psychologickej.
Keď dieťa rozprávku počúva, má to naň blahodarné účinky. Ideálne je, keď rozprávky nepočúva z rádia, z počítača, z tabletu či z mobilu, ale keď mu ich číta niekto z rodiny alebo učiteľky v škôlke či v škole. Pri počúvaní si deti trénujú koncentráciu, trpezlivosť, schopnosť premýšľať nad dejom. Tým, že rozprávku deťom niekto číta, má to hlbší zmysel, pretože pri takomto čítaní sa formujú aj vzťahy. Deti si tiež formujú návyky, ktoré sú potrebné pri počúvaní a maľujú si pritom vo svojich hlavách obrázky. Predstavujú si prostredie, postavy, jednotlivé situácie. Treba si však uvedomiť, že pri čítaní alebo rozprávaní rozprávky je potrebné pohrať sa s hlasom.
V rozprávkach nájdu vzory. Kladní hrdinovia, ktorí pomáhajú ľuďom a svetu, sa stávajú pre deti vzormi. V dnešnej dobe existuje už množstvo moderných rozprávok, ale ku kultúrnosti národa patrí aj to, že sa deti oboznamujú aj s dedičstvom predkov, ktorí deťom okrem iného vytvorili aj rozprávky. Rozprávky sú tiež pre deti zdrojom rozvoja fantázie, ale i informácií. Učia sa vďaka nim, ako funguje svet a ako sa v ňom tvoria vzťahy medzi ľuďmi.
Ako môže rozprávky využiť učiteľ? Tým, že sa niektoré slová kvôli trojstupňovej gradácii v rozprávke opakujú, deti si ich lepšie pamätajú, a tak si rozvíjajú slovnú zásobu. V rozprávkach je veľa dialógov. Keď tieto dialógy učiteľ s deťmi skúša vo dvojiciach alebo v skupinách, dieťa sa tak učí dávať otázky, odpovedať na ne, neskákať si do reči. Vďaka rozprávke sa deti učia vnímať postupnosť deja. Môžeme to cvičiť tak, že dáme deťom povedať obsah alebo pripravíme obrázky deja a povieme deťom, aby ich poukladali v takej postupnosti, ako nasledovala rozprávka. Učia sa jednoduchý opis, a to tak, že porozprávajú, ako napríklad vyzerali postavičky alebo prostredie. Deti počas čítania rozprávky môžu vytlieskavať rovnaké slová, ktoré sa vyskytnú v texte. Alebo môžu tlesknúť, keď počujú dlhú samohlásku, nejakú presne určenú spoluhlásku a podobne. Tieto aktivity pomáhajú predchádzať aj dyslexii. Dobré je vymýšľať si podľa rozprávky aj vlastné pesničky. Tam, kde sa spieva, je dobrá nálada. Preto je dobré s deťmi čo najviac spievať. Deti môžu postavičky v rozprávke meniť.