Stravovacie návyky Slovákov prešli v posledných rokoch výraznými zmenami. Inflácia a meniaca sa finančná situácia ovplyvňujú nielen to, koľko míňame na jedlo, ale aj to, ako a kde sa stravujeme. Veľká anketa realizovaná magazínom Dobruchut.sk odhalila zaujímavé fakty o varení, jedení a preferenciách Slovákov.
Finančné vplyvy a zmena životného štýlu
Podľa prieskumu magazínu Fortune až 73 % príslušníkov generácie Z (ľudia narodení medzi rokmi 1997 - 2012) mení svoj životný štýl v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie a vysokej inflácie. 43 % respondentov uviedlo, že častejšie varí doma, než sa stravuje donáškou alebo v reštauráciách. Toto zistenie potvrdzuje aj anketa Dobruchut.sk, podľa ktorej až 56,65 % ľudí nosí do práce vlastnú stravu. Len niečo cez 1 % respondentov uviedlo, že obeduje vo fast-foode.
Okrem toho, že ľudia častejšie varia doma, menia sa aj ich výdavky na stravu. Z ankety Dobruchut.sk vyplýva, že 43 % ľudí zo Slovenska mesačne minie na stravu 50 - 100 Eur. U necelých 30 % respondentov sa táto hranica výdavkov na stravu posúva až na 100 - 200 Eur.
Kto varí doma? Muži v kuchyni
Na otázku, kto u vás doma varí častejšie - ty alebo partner/-ka, prekvapivo veľká časť respondentov uviedla, že v ich kuchyni dominujú muži. Odpoveď, že u nich doma varia muži, sa objavila viackrát než ostatné. Napríklad Neita uviedla: „Partner varí, pretože ho to baví a ja nemám k tomu taký vzťah. Radšej ho pozvem na dobrý obed či večeru do reštaurácie.“ Jej partner rád skúša v kuchyni nové veci a zakaždým pripravuje niečo iné. Nevaria však denne, pretože sú obaja pracovne vyťažení a väčšinou jedia v práci alebo v reštaurácii.
Podobne aj Marci vraví: „Varenie necháva na manžela aj respondentka Marci. „Partnera to baví. Hlavne mäso, omáčky a tiež rád griluje.“ Ester tvrdí, že jej manžel varí u nich doma častejšie najmä preto, že sa v tom chce zlepšovať. Tiež rada varí, ale pečenie má radšej. Terézia oceňuje kuchárske zručnosti svojho priateľa viac: „Šefkuchárom“ je u nás doma on.“
Avšak, výsledky ankety Dobruchut.sk ukazujú, že vo väčšine slovenských domácností stále varí žena. Zaujímavé však je, že takmer 25 % ľudí odpovedalo, že varí raz muž a raz žena.
Obľúbené jedlá a chute
V ankete Dobruchut.sk sa takmer 75 % Slovákov vyjadrilo, že preferuje slovenskú kuchyňu. Z ostatných zahraničných kuchýň vyčnievala ešte talianska kuchyňa, ktorej holduje niečo cez 10 % ľudí. Asi nikoho neprekvapí fakt, že najobľúbenejším slovenskm jedlom sú bryndzové halušky. Hneď za haluškami sa umiestnilo pečené kura a mäso na prírodno.
Zo štúdie z roku 2023, ktorá sa zaoberala vplyvom pohlavia a veku na schopnosť cítiť rôzne chute, vyplynulo, že výskumníci dali ochutnávať 53 vzoriek 120 mužom a ženám vo vekových kategóriách od 20 po 60+ rokov. Úlohou účastníkov bolo identifikovať chuť - sladká, kyslá, slaná, horká, bujónová alebo žiadna chuť.
Gastronómia a výzvy na Slovensku
Napriek tomu, že Slováci majú radi tradičnú kuchyňu, gastronómia na Slovensku čelí aj výzvam. Portál Taste Atlas nedávno zverejnil rebríček najhoršie hodnotených slovenských jedál, ktorý vyvolal rozporuplné reakcie. Na prvom mieste sa umiestnili kokosové ježe, nasledované bryndzovou nátierkou a medvedími labkami. Na zozname sa objavili aj tradičné jedlá ako demikát, treska v majonéze, bratislavské rožky, skalický trdelník či strapačky.
Rebríček najhoršie hodnotených slovenských jedál podľa Taste Atlas:
- Kokosové ježe
- Bryndzová nátierka
- Medvedie labky
- Demikát
- Bratislavské rožky
- Treska v majonéze
- Skalický trdelník
- Strapačky
Slovenská kuchyňa je rôznorodá, avšak ani zďaleka sa všetko v nej nedá označiť za „gastroskvost“. Samozrejme, každý má trochu iné chuťové preferencie.
Chudoba a dostupnosť jedla
Situácia na Slovensku v oblasti dostupnosti kvalitného jedla je alarmujúca. Eurostat uvádza, že v roku 2024 bolo v Európskej únii 8,5 % obyvateľov v situácii, kedy si nemohli dopriať jedlo s mäsom, rybami alebo jeho vegetariánskou alternatívou aspoň každý druhý deň. Zvlášť smutný obraz ponúka Slovensko. Medzi obyvateľmi ohrozenými chudobou si až 39,8 % nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň, čo nás radí na špicu nelichotivého rebríčka.
Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov, navrhuje viaceré opatrenia na zlepšenie situácie: pilotné projekty v regiónoch s vyššou mierou materiálnej deprivácie, zákon proti plytvaniu potravinami, vzdelávacie kampane, experimentálny bonusový systém a komunitné partnerstvá.
Plytvanie potravinami v školských jedálňach
Ďalším problémom je plytvanie potravinami v školských jedálňach. Podľa koordinátorky projektu Zero waste kantína Zuzany Madajovej z OZ Free Food až 90 % odpadu zo školskej jedálne tvorí dobré jedlo, ktoré zvýšilo na tanieri alebo si poň nikto neprišiel. Najčastejšími dôvodmi sú, že obedy nechutia (55 % študentov), nestíhajú dojesť (pätina opýtaných) alebo sú porcie príliš veľké (desatina). Tento problém je potrebné riešiť, najmä v súčasnosti pri výraznom náraste cien potravín.
Veda o jedle: Lincoln Public Schools odvádzajú potravinový odpad
Zdravé stravovanie a efektívne nakupovanie
Zuzana Líšková, odborníčka na zdravú výživu, zdôrazňuje, že základom chudnutia je zdravé stravovanie, nie hladovanie. Odporúča intuitívne stravovanie a vyvážený jedálniček počas celého roka. Pre efektívne nakupovanie a varenie odporúča mať doma zásobu základných surovín ako zelenina (čerstvá aj mrazená), ovocie, mliečne výrobky, bielkoviny (mäso, ryby, vajcia, strukoviny), kvalitné sacharidy (celozrnné pečivo, ryža, cestoviny) a konzervované potraviny. Nezabúda ani na dochucovadlá a príležitostné maškrty.
Pre efektívny týždenný nákup je dôležité urobiť si plán jedál na celý týždeň, čím sa zabráni impulzívnym nákupom a zbytočnému plytvaniu.
