Vločkovitosť zemiakov: komplexný pohľad na chorobu a jej prevenciu

Vločkovitosť zemiakov je bežne sa vyskytujúca choroba, ktorá sa prejavuje viacerými príznakmi, často nenápadnými, a preto môže uniknúť pozornosti. Pôvodcom tejto choroby je polyfágny patogén Rhizoctonia solani. Napriek tomu, že príznaky nemusia byť vždy nápadné, vločkovitosť významne znižuje výnos, podstatne zhoršuje výťažnosť a kvalitu konzumných a sadbových hľúz.

Patogén postihuje všetky podzemné časti zemiaka, od čoho sa odvíja aj špecifický názov choroby, resp. patogéna. Huba vytvára na hľúzach čierne skleróciá v podobe vločiek alebo nepravidelných povlakov. Niekedy majú napadnuté hľúzy netypický povrch, zvrásnenú alebo zkorkovatenú šupku. Hľúzy sú nevyrovnané, často drobné a deformované. Keď huba prenikne do vnútra, vytvára dutinky pripomínajúce stopy po drôtovcoch. Hľúzy sa vytvárajú pri povrchu pôdy, takže sa zvyšuje počet nazelenaných hľúz.

Príznaky vločkovitosti na zemiakových hľuzách

Príznaky choroby

Na klíčkoch sa tvoria hnedé až čierne škvrny, klíčky zahnívajú a odumierajú. V dôsledku infekcie klíčkov dochádza k redukcii počtu bylí alebo počtu vzídených jedincov, pretože klíčky zo silno napadnutých hľúz niekedy vôbec neprerazia povrch pôdy a odumrú. Na nenapadnutých klíčkoch sa tvoria hnedé nekrotické škvrny a slabšie klíčky odumierajú, takže vzchádzanie je nerovnomerné a trsy majú menej stoniek.

Huba napáda aj stolony a podzemné časti stoniek, kde tvorí zväčša pozdĺžne, hnedé škvrny spôsobujúce zaostávanie stoniek v raste, stáčanie listov nahor, fialovkasté sfarbenie okraja listov alebo ich vädnutie. Na stonkách zemiakov sa môže ochorenie prejaviť tvorbou hnedých pozdĺžnych trhlín. Na podzemnej časti stonky sa vytvárajú nekrózy rôzneho rozsahu, stonky sú popraskané a môžu byť ľahko infikované baktériami.

V konečnom dôsledku vňať, ktorá je napadnutá na báze, postupne vädne a usychá. Obmedzuje sa tvorba hľúz, alebo sa tvoria deformované, nepravidelne rastúce hľuzy. V prípadoch vysokej pôdnej a vzdušnej vlhkosti sa vytvára na povrchu pôdy okolo stonky biely povlak mycélia so sporuláciou pohlavného štádia huby. Na stonkách sa priebeh infekcie väčšinou označuje ako koreňomorka zemiaková (príp. koreňomor zemiakový), čo je však podľa správnosti skôr názov huby ako choroby.

Poškodené klíčky zemiakov

Formy choroby

Najnebezpečnejšou formou choroby je hniloba klíčkov. Huba najčastejšie napáda rastové vrcholy klíčkov, čo vedie k ich hnilobe a odumieraniu. Infekcia klíčkov oneskoruje a preriedi klíčenie a rastliny zemiakov, ktoré sa vyvíjajú zo sekundárnych klíčkov, majú menej výhonkov a sú slabšie, čo tiež prináša nižšiu úrodu. Straty na úrode môžu dosiahnuť 50 %.

Hniloba stonky sa pozoruje počas vrcholu vegetačného obdobia. Na báze stoniek zemiakových rastlín sa objavujú suché, hnedé rany rôznych veľkostí, ktoré po pokrytí obvodu celej stonky bránia transportu asimilátov z listov do hľúz. Toto je sprevádzané rôznymi sekundárnymi príznakmi na zemiakoch, ako je žltnutie a mierne vädnutie rastlín, jemné zvlnenie okrajov vrchných listov a tvorba tzv. vzduchových hľúz v bočných pazuchách spodných výhonkov.

Výrastky na stonke (enácie) sa tvoria v obdobiach zvýšenej vlhkosti vzduchu, na prízemnej časti stonky vo forme bielo-šedého povlaku zloženého z hýf a spór huby. Toto je pohlavné (dokonalé) štádium patogénu. Výrastky na stonke sa zvyčajne objavujú 3-4 dni po silných dažďoch. Za suchého počasia sa nemusí vôbec vyvinúť, a to aj napriek silnej infekcii podzemných častí zemiakovej rastliny.

Hniloba hľúz je jednou z foriem rhizoctónie, ktorá sa vyskytuje na hľuzách v dôsledku ochorenia, ktoré sa vyvíja na poli. Hľuzy sú pokryté tmavými skleróciami (štádium spór huby), ktoré sa tvoria počas obdobia dozrievania hľúz a zostávajú nezmenené až do jari. Vyšší výskyt pľuzgierov na hľuzách zemiakov sa pozoruje v rokoch s intenzívnymi zrážkami v období od dozrievania úrody po zber. V niektorých rokoch sa na povrchu hľúz pozorujú hlboké praskliny.

Bílý povlak na stonke zemiaka

Podmienky pre rozvoj a škodlivosť

Huba má široký okruh hostiteľských rastlín, preto môže v pôde prežívať dlhodobo a tvoriť bežnú súčasť pôdnej mikroflóry. Najvhodnejšie podmienky pre jej výskyt sú vlhké, studené a málo prevzdušnené pôdy.

Škodlivosť choroby je variabilná. Riziko stúpa, ak sa zemiaky sadia skoro na jar do nevyhriatej pôdy a na pôdach, kde sa zemiaky často striedajú po sebe. Huba škodí redukciou a odumieraním klíčkov, redukciou bylí na trsoch a postupným odumieraním vňate, čo vedie k zníženiu úrody.

Najväčšie škody spôsobujú na jar a koncom leta. Napadnutie hľúz drôtovcom je najvyššie v období od ukončenia vegetácie do zberu.

STOP! Nerobte tieto 3 CHYBY pri sadení zemiakov, inak prídete o polovicu úrody!

Ochrana a prevencia

Účinnou ochranou je predovšetkým striedanie plodín, použitie kvalitnej, nenapadnutej a certifikovanej sadby a výsadba zemiakov do vyhriatej a prevzdušnenej pôdy. Na výsadbu je vhodné použiť predklíčené hľuzy so zdravými klíčkami.

Základná ochrana zahŕňa pestovateľské opatrenia a morenie sadbových hľúz fungicídmi. Medzi základné pestovateľské opatrenia patrí výber pestovateľských plôch, výber odrôd, hnojenie, výsadba a skladovanie.

Morenie sadby fungicídmi je základným opatrením, ktoré znižuje výskyt a prejavy choroby na rastlinách a hľúzach. Týmto zásahom je eliminovaný hlavný zdroj infekcie, ktorými sú skleróciá a voľné mycelium patogénov na hľúzach. Účinnosť morenia závisí od použitého fungicídu a napadnutia sadby.

Dodržiavanie optimálnych pestovateľských podmienok, výber vhodného miesta a striedanie pestovateľských plôch, primeraný výživový a závlahový režim sú tiež dôležité. Dôležité je vysádzať len zdravú a certifikovanú sadbu, ideálny je tiež výber a uprednostňovanie rezistentných odrôd.

Pestujte odrody menej citlivé na toto ochorenie a predchádzajte podmienkam, ktoré sú vhodné na rozvoj baktérie. Viac poškodzované sú porasty zemiakov pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál. Dodržujte osevný postup a používajte zdravé sadivo.

Základ ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone, hlavne na vlhkejších stanovištiach. Pred výsadbou dôkladne odburiňte hriadky. Vhodnou prevenciou je striedanie vysádzaných plodín, respektíve blízke vysádzanie kapustovitých plodín, repky a horčice.

Mapa so znázornením pôdnych typov

tags: #vlockovitost #hluz #zemiaky