Východoslovenské nárečia a ich charakteristiky

Spisovný jazyk a miestne nárečia sú neoddeliteľnou súčasťou jazykového systému každého národa. V súkromných rozhovoroch príbuzných ľudí a blízkych priateľov sa používa neformálna, uvoľnená a familiárna reč. V takýchto rozhovoroch ľudia často používajú nespisovné výrazy ako rôzne familiárne slová, nárečové, slangové alebo žargónové výrazy. Aj keď mnohé z týchto slov sú v úzkom kontakte so spisovnými výrazmi a niektoré časom prenikajú do spisovnej slovenčiny, väčšinou ich považujeme za nespisovnú lexiku.

V tejto práci sa zameriame konkrétne na kategóriu nárečových výrazov, ktoré sa používajú v jednotlivých oblastiach Slovenska. Nárečia definujeme ako ucelený jazykový systém, ktorý používa určitá skupina ľudí na svoje dorozumievanie. Vznikli na základe rôznych spoločenských činiteľov, ktoré vplývali na formovanie jazyka. Všetky nárečia majú svoje špecifické fonetické, gramatické a lexikálne znaky, ktorými sa odlišujú od spisovného jazyka. Nárečia označujeme ako nespisovné útvary národného jazyka.

Z fonetického hľadiska je svojráznosť nárečí evidentná len v ústnej reči. V lexike a gramatike sú evidentné rozdiely ako v ústnej, tak aj v písomnej podobe nárečia. Z lexikálneho hľadiska sa nárečia odlišujú od spisovného jazyka najmä rôznymi špecifickými nárečovými pomenovaniami, ktoré nazývame dialektizmy.

Nárečia sa vyvíjali v prvých stáročiach existencie slovenčiny približne do 16. storočia. Na Slovensku je niekoľko desiatok menších nárečí, ktoré sa však dajú vyčleniť na tri základné typy - západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Toto členenie sa spája s migráciou Praslovanov na území Slovenska. Menšie nárečia majú pôvod v členení uhorského štátu na župy, na základe čoho sa vyvinuli napríklad spišské, zemplínske alebo zvolenské nárečia. Podobu slovenských nárečí v konečnom dôsledku ovplyvnila tiež nemčina, rumunčina a maďarčina.

Delenie slovenských nárečí

Slovenské nárečia sa tradične delia na tri hlavné skupiny:

• Západoslovenské nárečia: Používajú sa na území bývalej Bratislavskej, Nitrianskej (okrem severnej časti) a Trenčianskej stolice. Táto oblasť sa ďalej delí na severnú, južnú a záhorskú. V severnej oblasti rozoznávame kysucké, hornotrenčianske a dolnotrenčianske nárečia a v južnej oblasti považské, trnavské a nitrianske nárečia. Na západ od Malých Karpát po rieku Moravu sa rozkladá osobitná oblasť záhorských nárečí.
• Stredoslovenské nárečia: Tvoria základ súčasného slovenského spisovného jazyka. V porovnaní so západoslovenskými a východoslovenskými nárečiami sú početnejšie a členitejšie, no napriek tomu sú spisovnému jazyku najbližšie. Oblasť stredoslovenských nárečí sa delí na severnú a južnú. V severnej časti vyčleňujeme liptovské, oravské, turčianske a hornonitrianske nárečia. Južná oblasť sa člení na menšie nárečové celky a patria do nej nárečia zvolenské, tekovské, hontianske, hontiansko-novohradské (vrchárske), modrokamenské, nárečie stredného Novohradu, ipeľské, nárečia západného Gemera, nárečia stredného Gemera, nárečia východného Gemera a horehronské nárečia.
• Východoslovenské nárečia: Pojem východoslovenské nárečia približne označuje nárečia obyvateľov Východoslovenského kraja, s výnimkou Gemera. Sú to slovenské nárečia, ktorými sa dorozumievajú obyvatelia Spiša, Šariša, Abova a Zemplína.

Na území Slovenska sa tiež vyskytujú nárečia, ktoré súvisia s bezprostredným kontaktom s jazykovou oblasťou poľskou, ukrajinskou a maďarskou. Na severe Slovenska sa nachádzajú oblasti goralských nárečí. Na severovýchode Slovenska, pri hranici s Ukrajinou sú to ukrajinské nárečia, na juhu Slovenska sú rozšírené maďarské nárečia a na niektorých miestach dokonca zmiešané slovensko-maďarské jazykové oblasti.

Charakteristiky východoslovenských nárečí

Východoslovenské nárečia tvoria jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Týmito nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Spišskej, Šarišskej, Zemplínskej, Abovskej a na území časti Užskej župy. Východoslovenské nárečia môžeme rozdeliť na dve hlavné oblasti, a to oblasť západnú (spišsko-šarišskú) a východnú (zemplínsku). Spišsko-šarišská oblasť sa ďalej vyčleňuje na abovskú, západospišskú, juhospišskú, juhovýchodospišskú, severošarišskú a východošarišskú oblasť. V zemplínskej oblasti vyčleňujeme jej sotácku časť a menšie okrajové oblasti.

Medzi charakteristické znaky východoslovenských nárečí patria:

• Samohláska "e" (v krátkych pozíciách) resp. samohláska "u" namiesto "ó".
• Podstatné mená stredného rodu mäkkých vzorov sú zakončené na "-o", podobne ako pri západoslovenských nárečiach.
• Tvary pomocného slovesa "byť" sa často nahrádzajú osobným zámenom, ako v ruštine (napr. "ja lačni", "ti nevidzel").
• Viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. abaujké nárečie).

Východoslovenské nárečie má svoje špecifické čaro a živelnosť, ktorá sa často prejavuje v priamočiarej a "kontaktnejšej" forme komunikácie. Príkladom môže byť úryvok z abaujkského nárečia: "Fšadzi do okola po šickich dzedzinoch še roširilo, že panove ľeju do studňoch ľudzom otravu. Ta še chlopi poschodziľi po dzedzinoch a šľi lapac panoch."

Vplyv nárečí na komunikáciu a identitu

Hranica medzi hovorovým štýlom a nárečím je v niektorých oblastiach menej nápadná a v iných zasa výrazná. Menej nápadná je v prostredí stredného Slovenska a výrazná v prostredí západného a východného Slovenska. Nárečiami sa hovorí v kruhu príbuzných, v súkromnej komunikácii blízkych ľudí. Vo vecných štýloch (v náučnom, publicistickom, administratívnom a rečníckom) sa akýkoľvek nárečový prvok označuje ako nespisovný a chybný.

Existuje názor, že východoslovenské nárečie, napriek svojej jedinečnosti, môže obmedzovať v komplexnej komunikácii a niekedy je vnímané ako "smiešne". Toto vnímanie môže mať vplyv na sebavedomie a identitu jeho nositeľov. Príkladom je historka o režisérovi Štefanovi Uherovi, ktorý nerozumel reči zákazníkov v krčme na východnom Slovensku a myslel si, že sa hádajú. Toto poukazuje na rozdielnosť nárečí a na možné komunikačné bariéry.

Napriek týmto výzvam, nárečia sú dôležitou súčasťou národného dedičstva a kultúrnej identity. Cieľom je upriamiť pozornosť na východoslovenské nárečie ako na súčasť národného jazyka a dedičstva.

Východoslovenské nárečia sú fascinujúcou oblasťou s bohatou históriou a jedinečnými charakteristikami. Ich štúdium nám umožňuje lepšie pochopiť rozmanitosť slovenského jazyka a jeho vývoj.

tags: #vychodniarsake #narecie #panvica