Slovensko má bohatú tradíciu v mlynárstve a výrobe múky. V súčasnosti existuje viacero mlynov, ktoré ponúkajú široký sortiment múk pre rôzne účely, od pečenia chleba a pečiva až po výrobu cestovín a cukroviniek.
Tento článok poskytuje prehľad o mlynoch a predaji múky na Slovensku, s dôrazom na lokálnych výrobcov a špecifické druhy múk.
Mlyny a výrobcovia múky na Slovensku
Bratislavský kraj sa môže pochváliť niekoľkými spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú výrobou múky, cestovín a ďalších mlynských výrobkov. Tieto spoločnosti spracúvajú rôzne druhy obilovín a ponúkajú široký sortiment produktov pre maloobchodný aj veľkoobchodný predaj.
Firmy zaoberajúce sa výrobou múky a mlynských výrobkov
Tu je prehľad niektorých firiem, ktoré pôsobia na Slovensku a zaoberajú sa výrobou múky a príbuznými činnosťami:
- Poľnohospodárske družstvo Sokolce: Družstvo má vlastný mlyn a spracúva vlastnú vypestovanú pšenicu. Produkujú aj špaldovú múku.
- Mlyn Pohronský Ruskov, a.s.: Zaoberá sa výrobou a predajom pšeničných múk a krmív. Okrem toho distribuuje obilné vločky a krúpy a vyrába produkty racionálnej výživy.
- Pfahnl Backmittel s.r.o., Senec: Výroba múky a pekárenských surovín, vrátane pšeničnej, ražnej a jačmennej múky.
- ROĽNÍCKY MLYN, s.r.o.: Nosným výrobkom spoločnosti sú všetky druhy pšeničných múk. Vyrábajú aj ražné múky a zmesi múk, ako sú pšeničná grahamová, ražno pšeničná alebo pšenično ražná.
- MIGAMI, s.r.o., Slovenský Grob: Výroba a predaj bezvaječných, vaječných, semolinových, hrachových, pohánkových a celozrnných cestovín.
- NOVALIM spol. s r. o., Bratislava: Výroba a predaj diétnych bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov, vrátane múky, cestovín a chleba. Prevádzkujú aj e-shop.
- J.Vince, s.r.o.: Spoločnosť sa zaoberá balením, výrobou a distribúciou racionálnych potravín.

Mlyn Trenčan spol. s r.o.
Mlyn Trenčan je malá rodinná firma so sídlom v Trenčianskej Turnej, ktorá sa zameriava na výrobu múky a krmív. Obilie pochádza zo Slovenska, čím podporujú slovenskú agronómiu a trh. Mlyn Trenčan kladie dôraz na úctu k tradíciám, rodine a kvalite.
Výroba a predaj:
- Múky a múčne zmesi na domáci chlieb
- Bezlepkové múky
- Múky na kváskovanie
- Marlenka, hotové jedlá, cestoviny, horúca čokoláda, smotana a iné.
Múky na Kváskovanie: Mlyn Trenčan v spolupráci s Danielou a Naty vyvinul edíciu múk Kváskovanie, ktoré sú určené na prípravu kváskového chleba a pečiva. Súčasťou ich činnosti je aj mlyn, kde vyrábajú múku pre vlastnú produkciu cestovín.

Ostatné mlyny a výrobcovia múky
Okrem spomínaných spoločností existuje na Slovensku viacero ďalších výrobcov a predajcov múky, ktorí sa zameriavajú na rôzne segmenty trhu:
- Comercial spol. s r.o., Rabča: Výroba a predaj cestovín.
- Alfa - Plus s.r.o., Hajnáčka: Výroba, veľkoobchodný a maloobchodný predaj cestovín.
- HEDAN PLUS, Trebišov: Výroba a predaj vaječných cestovín.
- PRIMA - Ing. Alexander Somorjai, Hurbanovo: Výroba a predaj plnených cestovín (ravioli, tortellini, perky, pirohy).
- CUKROVINKY s.r.o., Námestovo: Internetový predaj cukroviniek, pečiva, cestovín, vína. Ponuka cestovín, pečiva, mäsa, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Maloobchod a veľkoobchod.
- Michal Slavkovský, Švábovce: Výroba pšeničnej, ražnej a sladovej múky, mletie rôznych druhov zrnín. Distribúcia obilných vločiek, krúpov. Výroba produktov racionálnej výživy. Rozvoz potravinárskych výrobkov.
- MP - B&B s.r.o., Voznica: Výroba a predaj múky a kŕmnych zmesí.
- SOLČANKA, s.r.o., Solčany: Výroba a predaj zeleninového dochucovadla polievok a hlavných jedál, morskej soli a bezlepkovej múky značky Solčanka.
- Peter Mácsik, Hurbanovo: Výroba trvanlivých sušených cestovín. Predaj hnojív, náradia a iných potrieb pre záhradkárov.
- Hakos - Martin Jankal, Gelnica: Výroba cestovín.
- PFANHL BACKMITTEL s.r.o., Senec: Výroba múky a pekárenských surovín.
- s.r.o., Rabča: Výroba a predaj cestovín.
- ADÉLKA a.s., Pelhřimov, ČR: Pekáreň. Chlieb, pečivo a lahôdky. Výroba múk vo vlastnom mlyne.
- s.r.o., Opava, ČR: Výroba a predaj pšeničnej krupice, múky a kŕmnych pšeničných a ražných výrobkov: otruby, šrot a klíčky.
- Železničný rad 11, 94603 Kolárovo: Výroba múky.
- s. r. o., Bratislava: Výroba a predaj diétnych bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov. Múka, cestoviny, chlieb, pochutiny. E-shop. Produkcia špaldovej múky.
- s.r.o., Kelč, ČR: Výroba pšeničných a žitných múk. Cestovináreň. Mlyn. Nosným výrobkom celej spoločnosti sú všetky druhy pšeničných múk. Okrem nich vyrába aj ražné múky a zmesi múk, ako sú pšeničná grahamová, ražno pšeničná alebo pšenično ražná.
Druhy múky a ich použitie
Múka je základnou surovinou pre mnohé potraviny. Na trhu je dostupných množstvo druhov múky, ktoré sa líšia zložením, vlastnosťami a použitím.

Sortiment produktov
Výrobcovia v regióne ponúkajú širokú škálu produktov:
- Pšeničná múka (rôzne druhy)
- Ražná múka
- Jačmenná múka
- Špaldová múka
- Bezlepkové múky
- Múčne zmesi na domáci chlieb
- Cestoviny (vaječné, bezvaječné, semolinové, hrachové, pohánkové, celozrnné)
- Obilné vločky a krúpy
- Produkty racionálnej výživy
- Pekárenské suroviny
Z múky pripravíte chlieb, koláče, cestoviny a množstvo ďalších dobrôt. No viete, ktorá múka je na čo najlepšia? Na koláče sa najčastejšie používa hladká alebo polohrubá múka, zatiaľ čo na chlieb je ideálna špeciálna chlebová múka.
Rozdiel medzi múkami
Chlebové múky pšeničná chlebová a špaldová chlebová sa od klasických verzií múk líšia vyšším obsahom minerálnych látok, bielkovín a vlákniny. Pre tieto charakteristické vlastnosti sú chlebové múky vynikajúce na pečenie chleba a chlebových výrobkov.
Celozrnná múka obsahuje viac vlákniny a minerálnych látok. Biela múka je biela tým, že obsahuje iba endosperm bez obalov. Je to tým, že obsahuje aj rozomleté obaly, čiže v podstate celé zrno. Ale treba podotknúť, že v obaloch - čiže v celozrnnej múke - sa môžu nachádzať nežiadúce ťažké kovy, ktoré sa môžu nachádzať v obalových vrstvách pšeníc.
Špalda sa považuje za prapšenicu dnešných pšeníc. V dnešnej dobe je však ťažko povedať, či sa používa na výrobu špaldových múk tá pravá špalda. Sú známe už dnes hybridy, ktoré sú prekrížené s pšenicou letnou kvôli vyšším úrodám a dokonca sú aj hybridy, ktoré sa pred samotným mletím nemusia špeciálne lúpať. Čiže rozdiel medzi špaldovými múkami dnes a múkami z letnej pšenice sú minimálne, ale aj tu existujú poctivé výnimky medzi pestovateľmi, ktorí sú výrobcami zároveň.
Pestuje sa teda klasická špalda na Slovensku alebo sa dováža zo zahraničia? Pestuje sa u niektorých prvovýrobcov, kde určitá kvalita špaldy sa podobá najviac tej prapôvodnej. Určite existuje aj dovoz špaldového zrna ako aj špaldovej múky, ktorá sa len na Slovensku prebaluje, my Vám však zaručujeme slovenský pôvod.
Ktoré obilniny sa považujú za lepkové? Jačmeň, ovos, raž, pšenica. Každá z týchto obilnín obsahuje lepok, pravdaže každá v inej forme. Medzi pšenice sa samozrejme radí aj špalda, ktorá má vyšší obsah lepku ako letná pšenica.
Bezlepkový mlyn Svinná prioritne vyrába pohánkové múky. Dôvod, prečo práve pohánka, je jasný. Dokážeme ju vypestovať na Slovensku a takmer všetka pohánka je v bio kvalite, nakoľko sa chemicky neošetruje.
| Múka | Obsah lepku | Použitie |
|---|---|---|
| Pšeničná | Obsahuje | Pečenie chleba, koláčov, univerzálne použitie |
| Ražná | Obsahuje | Pečenie chleba, perníkov |
| Špaldová | Obsahuje (viac ako pšeničná) | Pečenie chleba, koláčov, zdravšia alternatíva |
| Pohánková | Neobsahuje | Bezlepkové pečenie, palacinky, halušky |

Kvalita a pôvod surovín
Niektorí výrobcovia, ako napríklad Poľnohospodárske družstvo Sokolce, spracúvajú vlastnú vypestovanú pšenicu. Mlyn Trenčan bol založený v roku 1999 a sídli v obci Trenčianska Turná, neďaleko Trenčína. Do roku 2000 sa z bývalej sušiarne chmelu stal po rozsiahlych rekonštrukciách mlyn, ktorý vďaka špičkovej technológii dokáže denne spracovať až 190 ton pšenice.
Na Slovensku sa nepestuje geneticky modifikovaná pšenica a pokiaľ nám je známe ani žiadne iné obilniny. Nie, pšenica sa ničím takýmto pred žatvou ani inokedy nestrieka. Desikácia, alebo inak zalepenie a zasušenie zŕn v klase, aby nevypadávali, nie je vykonávaná.
Čo je biopotravina? Biopotravina musí v prvom rade mať certifikát výrobcu a výrobca tejto potraviny ju musí vyrábať z certifikovanej bio plodiny. Asi najväčší rozdiel medzi bio a klasickou plodinou je ten, že v bio poľnohospodárstve nesmú používať chemické postreky ako aj chemické hnojivá.
Prečo sú bio výrobky drahšie ako klasické? Z dôvodu nižších výnosov a vyšších vstupov do výroby.
Vyrábate nejaké bioprodukty? Zatiaľ nie, ale pracujeme na tom, aby sme mohli priniesť na Slovenský trh slovenskú pohánkovú múku z bio pohánky.
Aktuálne výzvy a trendy
Správy o zatvorení jedného z dvoch posledných cukrovarov na Slovensku sú výkričníkom pre štát, aby začal konečne konať. Slovenské potravinárske podniky musí podporovať aspoň na úrovni okolitých krajín.
„Dovoz potravín na Slovensko neustále rastie. Vidieť to nie len na salde zahraničného obchodu, ale aj v jednotlivých sektoroch. Celá Európa sa nachádza v dopytovej kríze, čo sa prejavuje znižovaním predaja potravín a komodít, ako aj na hospodárení podnikov a optimalizácii nadnárodných koncernov. Zatvorenie jedného z dvoch posledných cukrovarov, ktorý tvorí takmer 50 % spotreby Slovenska v cukre, je zdvihnutým prstom pre štát.
Všetky analytické materiály o agropotravinárstve podľa neho potvrdzujú, že štát má predovšetkým znížiť investičný dlh spracovateľov, pričom dôraz neustále kladie iba na poľnohospodárov. Zdôraznil, že výroba pšeničnej múky sa na Slovensku medziročne prepadla o viac ako desatinu, keď v porovnaní hospodárskych rokov 2023/2024 a 2024/2025 poklesla medziročne o 12,3 %. Dovoz múky na slovenský trh už atakuje psychologickú hranicu 100.000 ton.
Dôvodom sú podľa neho predovšetkým obchodníci zo zahraničných reťazcov, ktorí uprednostňujú zahraničné výrobky a nesprávajú sa spoločensky zodpovedne. Zahraničné reťazce podľa neho čoraz viac dovážajú potraviny zo zahraničia a na slovenské výrobky dávajú neprimerane vysoké obchodné prirážky, čím ich ľuďom predražujú.
„Štát musí okamžite zasiahnuť podporami domácich spracovateľských podnikov a aplikáciou existujúcich zákonov na reguláciu výšky obchodných prirážok reťazcov, inak domáce potravinárstvo skolabuje. Aj teraz sa pritom ukazuje, že zahraniční vlastníci podnikov predstavujú riziko, pretože sa pozerajú výlučne na maximalizáciu zisku.
„To všetko sa deje vo svetle vstupu jedného z najväčších producentov pšenice na svete Ukrajiny na spoločný európsky trh. Je nevyhnutné, aby štát prijal Národnú stratégiu na podporu slovenských potravín a obránil si spracovateľské vertikály, ktoré sú ešte funkčné.
„Zásadne nesúhlasíme, aby Ukrajina vstúpila do Európskej únie bez splnenia všetkých kritérií, len na základe pochybného politického rozhodnutia.