Nohy nás nesú po celý život, preto je mimoriadne dôležité, aby sa vyvíjali správne.
Čo sú to osifikačné jadierka a kedy sa vyvíjajú?
Pri ultrazvukovej kontrole sa tiež sleduje vývoj osifikačných jadier v hlavici stehennej kosti. Tieto jadrá sú základom pre vznik kostí. Jadierka sa zacinaju vyvíjať v 1-10mesiaci (najcastejsie v tretom), vtedy sa chrupavka meni na kost (osifikuje sa) a siroke balenie na to nema ziadny vplyv. Bežne sa stáva, že sa čas predĺži aj cez rok. U dievčat sa zvyknú objaviť skôr ako u chlapcov.
Ako prebieha diagnostika bedrových kĺbov u novorodencov?
Úplne prvú kontrolu bedier vášho bábätka urobí ortopéd ešte počas pobytu v pôrodnici. Vyšetrenie bedrových kĺbov vykonáva ešte v pôrodnici neonatológ alebo pediater. Ak jeden z nich odhalí patologický nález, novorodenca ihneď odošle k ortopédovi. Dôvodom je, aby sa čo najskôr diagnostikovala luxácia, teda vykĺbenie bedrových kĺbov. V prípade, že lekár v pôrodnici nezachytí nič podozrivé, vaše bábätko napriek tomu čaká prehliadka bedrových kĺbov u ortopéda. Podstúpiť by ju malo najneskôr do 4. až 6. týždňa po narodení.
Diagnóza sa stanoví veľmi jednoducho, a to takzvaným trojitým sitom - klinickým, sonografickým a prípadne röntgenologickým vyšetrením. Vďaka kombinovanému klinicko-sonografickému skríningu zachytávame deti, ktoré nemajú dostatočne vyvinuté bedrové kĺby alebo ich majú vykĺbené, oveľa skôr ako v minulosti. Predtým sa deti vyšetrovali až vo veku 3 mesiacov. V porovnaní s minulými rokmi sa zmodernizoval aj spôsob vyšetrovania. Kedysi sa bedrové kĺby röntgenovali, v súčasnosti sa ich zrelosť hodnotí pomocou ultrazvuku.
Pri nejasných nálezoch alebo pri luxácii bedier sa robí prehľadný röntgen bedrových kĺbov. Zavedená prevencia VBD je u nás plne hradená poisťovňou.
Čo je to dysplázia bedrového kĺbu (VBD)?
Dysplázia bedrového kĺbu je vývojová porucha, pri ktorej dochádza k chybnému vývoju jamky (acetabula) a hlavice v bedrovom kĺbe. Termín vývojová bedrová dysplázia (VBD) je široký pojem, pod ktorým nachádzame ľahké odchýlky v bedrovom kĺbe, ako aj čiastočné alebo úplné vykĺbenie v bedre. Preto sa tiež môžeme stretnúť s pojmom vykĺbenie alebo luxácia bedier. V našej populácii sa ochorenie vyskytuje asi u 5 % detí. Pri súčasnej pôrodnosti sa tak ročne lieči asi 5 000 detí. Častejšie sú postihnuté dievčatá pod vplyvom hormónu relaxínu, ktorý spôsobuje vyššiu mobilitu v kĺbe. Častejšie býva postihnutie ľavej strany, niekedy je nález obojstranný.
Je to vývojová choroba, na ktorej sa podieľajú ako dedičné faktory, tak vplyvy vonkajšieho prostredia. Riziko dysplázie zvyšujú: celková väčšia mobilita kĺbov, výskyt VBD v rodine (rodičia, prarodičia). Stretávame sa s ňou u prvorodených detí, pri väčších plodoch (nad 4 000 g) a pri tehotenstve s menším obsahom plodovej vody (oligohydramnión). Častejšie sa vyskytuje u detí narodených panvovým koncom.
Široké balenie: mýty a fakty
Mnoho mamičiek sa stretáva s dilemou, či baliť dieťa na široko, alebo nie. Odborníci sa v tejto otázke zhodujú: "Široké balenie je správne balenie, nie je to liečba. Dolné končatiny v tejto polohe majú ideálne podmienky na svoj vývoj. Toto si mnohé mamičky pletú. Niekedy sa totiž plienka na dieťa ‘uchytila’ ďalšou - trojuholníkovou plienkou, ktorá dolné končatiny (kolená) priťahovala k sebe. Toto nebolo široké balenie a u detí s nejakým patologickým nálezom sa mohol stav ešte zhoršiť.“
V súčasnosti by sme sa už nemali s bedrovým vykĺbením v bežnom živote stretávať, nakoľko je prevencia tejto vážnej a nepríjemnej anomálie v prvých mesiacoch života dieťatka veľmi ľahká a účinná. Základom prevencie aj liečby je preto držanie končatín od seba, teda naširoko, čo my, mamičky, bežne aj robíme a je to potrebné aj u zdravých detí. Klasické široké balenie účinkuje 24 hodín denne a dokáže ľahko a efektívne predchádzať prípadným komplikáciám. Šatkovanie pôsobí priaznivo na vývoj bedier, ale matka takto nosí dieťa len malú časť dňa a široké balenie účinkuje 24 hodín denne. Čiže šatkovaniu nemôžeme pripisovať až taký veľký význam.
Niektorí lekári tvrdia, že široké balenie nemá vplyv na vývoj osifikačných jadierok. Tieto sa vyvíjajú nezávisle od balenia. Avšak, aj keď má dieťa dobré postavenie kĺbov, stav nemusí byť stabilný. Preto sa niekedy odporúča baliť na široko aj pri dobrých výsledkoch ultrazvuku, aby sa stav stabilizoval a predišlo sa vychýleniu.
Po nejakom 8. týždni sme boli na ultrazvuk či máme klbiky v poriadku a keďže boli, netrebalo nijako baliť ani inak zasahovať. Medicina sa pohla dopredu a tak by tieto praktiky mohli pomalicky vymiznúť. Niekedy ma fotky v albumoch tu na mk prekvapia. Vidím babatka spinkat doma s pletenymi capicami a rukavicami a este v perinke prikryte dekou.
Liečba dysplázie bedrového kĺbu
Odborníci sa v prvom rade snažia predísť operačnému zákroku, preto pri ľahkých formách predpisujú abdukčnú perinku. Dieťatko ju veľmi dobre znáša, no problém zvyčajne nemá ani s Pavlíkovými remencami či Wagnerovými pančuškami, ktoré sa používajú pri čiastočnom alebo úplnkom vymknutí kĺbu. Rodičov tieto pomôcky môžu sprvu jemne vydesiť, pretože nevyzerajú príliš pohodlne. No čím skôr sa s nimi zžije celá rodina, tým skôr bude po probléme. Liečba trvá asi tri mesiace, pričom pomôcky sa nosia po celý deň. K operačnému zákroku sa pristupuje iba výnimočne - týka sa menej než 1 % všetkých liečených detí.
Abdukčná perinka aj Pavlíkove remence sa nosia celý deň a snímajú sa iba pri kúpaní. Liečba trvá priemerne tri mesiace. Pri vymknutí bedrového kĺbu je niekedy potrebné dieťa hospitalizovať. K operačnému zákroku sa pristupuje iba výnimočne.
Systém dvojitého balenia, teda používanie dvoch preložených bavlnených plienok, sa na liečbu ani na prevenciu VBD už nevyužíva, aj keď sa niekedy odporúča na správne polohovanie dolných končatín dieťaťa.
Čo ak sa objavia problémy s vývojom?
Bedrové vykĺbenie, ktoré sa spozoruje až u chodiacich detí, si vyžaduje ortopedické liečenie i dlhodobé znehybnenie. Veľmi často spôsobuje definitívne zlé fungovanie bedier. Následky neliečenej dysplázie VBD môžu byť ťažké. U malých detí sa prejavujú krívaním, bolesťou a obmedzeným pohybom v bedrovom kĺbe. V dospelosti sa tieto problémy zhoršujú a objavuje sa predčasná artróza, ktorá sa končí operáciou a umelou náhradou bedrového kĺbu, často už okolo päťdesiatky.
Ak sa zistí pozitívny nález alebo si nie ste istí, či robíte všetko tak, ako sa má, môžete si pomôcť napríklad Poštolkovými nohavičkami, a to hlavne v prvý mesiac života novorodenca. Aj jednorazové plienky sú široké a správne balenie, ale len za predpokladu, že dieťa nemá na ultrazvuku zistený nejaký pozitívny nález. Hlavne prvý mesiac u zdravých detí odporúčame jednorazovú plienku podchytiť Poštolkovými nohavičkami. Ak to takto matka robí do kontroly, ktorú u zdravých detí robíme v 4. mesiaci, tak je to ideálne. Potom už stačí iba plienka jednorazová.
Na vývin jadierok pomáha, ak je bábo dojčené, dostatočné množstvo vitamínu D3 (Vigantol) a ak mamina, ktorá dojčí, užíva vápnik v kombinácii s D3 (ale pozor na dávkovanie - D3-kou je možné sa predávkovať - najmä mamina). Vigantol by sa nemal dávať do fľaše, lebo práve jednak hrozí, že dieťa nevypije celú dávku alebo sa vigantol, keďže je mastný, nalepí na stenu fľaše. Lepšie je ho kvapkať priamo do úst alebo podávať na lyžičke s trochou mlieka. Odporúčaný počet kvapiek sa tiež líši, zvyčajne sa dávajú 2 kv, ale lekár môže niekedy dávkovanie zvýšiť.
Ortopédi Vás nabádajú, aby si bábo kĺbiky zbytočne predčasne nezaťažovalo - teda treba nechať motorický vývoj na bábetko - neučiť chodiť, nedávať do chodítka .... počkať, kým sa bábo samé nezačne stavať okolo nábytku, kým samé urobí krok do voľného priestoru. Ak sa bábo postaví samo, napríklad v postieľke, treba ho nechať, ale nepodporovať ho v tom a nevodit ho za ruku.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
Rizikové faktory a prevencia
Riziko dysplázie býva vyššie u prvorodených detí, pri väčších plodoch (nad 4 000 g) a pri tehotenstve s menším obsahom plodovej vody. Zvlášť opatrne treba postupovať pri deťoch, ktoré sa narodili panvovým koncom alebo s anomáliou nožičiek.
Najlepšou prevenciou je v tomto prípade riadiť sa pokynmi ošetrujúceho lekára. Ak budete dodržiavať zásady včasnej diagnostiky a do konca prvého mesiaca absolvujete s dieťatkom klinické aj sonografické vyšetrenie, niet dôvodu na obavy. Väčšina rodičov totiž úplne automaticky drží končatiny svojich detí od seba, teda naširoko - v tejto polohe majú podľa odborníkov ideálne podmienky na vývoj.
