Pojem univerzita spadá na európsky kontinent do obdobia vrcholného stredoveku. Vtedy došlo k obrovskému rozvoju remesiel, obchodu a spoločnosti ako takej. Ak vychádzame z vyššie uvedeného, je Boloňská univerzita (Alma Mater Studiorum Università di Bologna) najstaršou inštitúciou svojho druhu na tejto planéte. Jej počiatok sa najčastejšie datuje v roku 1088.
Prvá stredoveká univerzita bola založená v Bologni v roku 1148. V Oxforde potom v roku 1178, v Paríži v roku 1257, Prahe 1348, v Krakove 1364, vo Viedni 1365, v Bratislave 1467-1491. Univerzity vzdelávali právnikov v práve kanonickom a rímskom, domáce práva neboli predmetom štúdia na vysokých školách. Na univerzitách sa na báze analýzy rímskeho práva formuje teoretické zovšeobecnenie práva, ktoré nie je právom konkrétneho štátu. Štáty nemali svoje vlastné právo. Samotná podstata feudalizmu jednotný a ucelený právny poriadok vylučovala, právo bolo založené na výsostnom postavení jednotlivého zemepána a jeho ľubovôle. Miestne právo nebolo na univerzitách uznávané, pretože nevyjadrovalo spravodlivosť, dokonca nebolo považované za právo. Európskemu univerzitnému svetu od stredoveku až do novoveku 18. storočia dominovala rímskoprávna kultúra. Tak vedľa seba existovali dva systémy: praktické právo, realizované v národných a regionálnych podmienkach, a právo vytvorené učencami. Je jasné, že tieto sféry na seba vzájomne pôsobili. S istou mierou zjednodušenia môžeme povedať, že tento stav trval do 18. stor., kedy sa v Európe vyučovalo jednotné právo, nerozlíšené národnostne a hlavne nie ako právo uplatňované v praxi. Veľké kodifikácie 19. stor. tento stav celkom zvratili.
Koncom 11. stol. sa v Taliansku dočkalo rímske právo neobyčajného rozkvetu. Rozvoj talianskych miest vyvolal potrebu právnej regulácie. Je nesporným faktom, že ekonomický rast je nemysliteľný bez zodpovedajúceho právneho rámca. F. K. Savigny vyslovil názor, že jednou z hlavných príčin obnoveného záujmu o rímske právo bola potreba spojená s rozvojom obchodu a výmenných vzťahov. Tento záujem je spojený so menom zakladateľa Boloňskej právnej školy Irneriem.
Práca a význam tejto školy sú spojené Justiniánskou kodifikáciou, najmä Digesty, ktoré neboli do tej doby v Taliansku známe a už vôbec nie používané. Pri svojej práci vychádzali učenci zo scholastického metodického prístupu a preslávili sa podľa spôsobu svojej práce s textom Digest ako škola glosátorov. Ich svojrázna exegetická metóda spočíva v tom, že boloňskí učitelia pripájali k textu Justiniánskych zbierok svoje výklady vo forme poznámok (glos) buď interlineárne (medzi riadkami) alebo marginálne (na okraji). Najväčšieho ve