Väčšina nakupujúcich sa veľmi nezamýšľa nad tým v akých podmienkach sú chované kurčatá, ktoré jedia. Všetci sú si vedomí, že vo veľkochovoch to asi nevyzerá najkrajšie, no tejto nepríjemnej téme sa akosi vyhýbajú.
O podmienky chovu sa ľudia často začnú zaujímať až vtedy, keď môžu mať negatívny dopad na kvalitu produktov, ktoré kupujú. Riziko nákazy či iné nevyhovujúce vlastnosti sú niečo, na čo sú konzumenti naozaj citliví.
Veľmi znepokojivú správu priniesla organizácia Humánny pokrok. Podľa zistení z ich prieskumu až 98 percent kuracích pŕs predávaných v obchodných reťazcoch nesie známky ochorenia.
Choroba bieleho pruhovania
Podľa Humánneho pokroku sa až v 97,94 % kuracích pŕs predávaných v slovenských maloobchodných reťazcoch vyskytuje ochorenie svalstva známe ako choroba bielych vlákien. Toto ochorenie je spájané s extrémne rýchlym rastom kurčiat, čo môže negatívne ovplyvňovať vlastnosti mäsa, ako sú jeho štruktúra či chuť.
Prieskum realizovaný v októbri 2025 v piatich slovenských mestách a jednej obci sa zameral na produkty kuracích pŕs, filetov a rezňov bez kože. Išlo o 388 produktov z piatich populárnych reťazcov. Z týchto výrobkov bolo až 59 označených nálepkou „wellfare“, ktorá implikuje, že zvieratá boli chované v lepších podmienkach. Napriek tomu aj v týchto produktoch sa vyskytovala choroba bieleho pruhovania v takmer rovnakej miere ako v ostatných výrobkoch.
Choroba bieleho pruhovania vzniká ako výsledok extrémne rýchleho rastu svaloviny u kurčiat. Biológia hydiny nie je nastavená na takéto rýchle tempo, a preto dochádza k degeneratívnym zmenám svalových vlákien.
Niektoré svalové bunky v prsných filetoch v dôsledku toho neprodukujú bielkoviny, ale namiesto toho tvoria a hromadia tuk, ktorý je na povrchu viditeľný ako biele pruhy.
Čo to znamená pre nakupujúceho?
Mäso z kurčiat s chorobou bieleho pruhovania môže obsahovať až o 224 % viac tuku a o 9 % menej bielkovín. Takéto mäso má nevyrovnanú konzistenciu, v ktorej sa nachádzajú tvrdšie a mäkšie časti. Pri varení nedokáže zadržať vlhkosť, čo sa odráža napríklad pri horšom vstrebávaní marinád a iných dochucovadiel.
Choroba bielych vlákien (white striping) je svalová myopatia - ochorenie svalstva kurčiat. Prejavuje sa ako biele pruhy na prsných alebo stehenných svaloch, ktoré prebiehajú paralelne so svalovými vláknami. Tieto pruhy tvoria tukové a spojivové tkanivá, ktoré postupne nahrádzajú pôvodné svalové vlákna v dôsledku degeneratívnych zmien.
Zhoršená kvalita a štruktúra mäsa: mäso je tuhšie, má zníženú schopnosť viazať vodu, počas varenia horšie zadržiava vlhkosť, ťažšie absorbuje marinády.
Nižšia nutričná hodnota: mäso postihnuté touto poruchou môže obsahovať až o 224 % viac tuku, pričom množstvo bielkovín môže byť približne o 9 % nižšie v porovnaní s mäsom bez tejto poruchy.
Z hľadiska zdravotného rizika pre človeka nejde o infekčné ochorenie a jeho konzumácia nie je považovaná za priamo škodlivú. Problémom je však znížená kvalita potraviny, za ktorú spotrebiteľ platí.
Ako upozorňuje Martin Smrek z organizácie Humánny pokrok, výskyt bieleho pruhovania si každý spotrebiteľ môže skontrolovať priamo v obchode - stačí sa pozrieť na povrch surového mäsa.
Reakcie a stanoviská
Humánny pokrok upozorňuje na súčasný trend v Európe - mnohé krajiny sa usilujú vzdať sa chovov kurčiat z priemyselných veľkochovov. Tí, ktorí neustále hundrú, že sa k nám vozí „hnoj“, ktorý inde v Európe nechcú, môžu byť spokojní.
Na Slovensku však k zatiaľ k zmene nedochádza napriek tomu, že slovenská verejnosť má ohľadom chovu rýchlokurčiat jasno. Prieskum od agentúry Focus zo septembra 2025 ukazuje, že 7 z 10 (68,3 %) Slovákov a Sloveniek chce zákaz chovu rýchlokurčiat. Až 2 z 3 (66,2 %) ľudí sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za kurča, ktoré pochádza z chovu, ktorý zabezpečuje zvieratám lepšie životné podmienky.
Organizácia preto spustila v júli 2025 petíciu STOP rýchlokurčatám.
Téme choroby bielych vlákien v kuracom mäse sa venovalo aj spravodajstvo STVR. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár je k výsledkom prieskumu skeptický. Poukazuje na to, že na bitúnkoch sú prítomní odborníci, ktorí dôkladne kontrolujú každý kus mäsa.
„Je otázne, kto robil a ako robil prieskum, lebo povedzme si otvorene, na každom bitúnku je veterinárny lekár, ktorý prehliada každé kurča po tom, ako je očistené. Keď povie, že mäso je v poriadku, v súlade s legislatívou, tak takéto mäso je uvoľnené na trh a dostane sa do predaja,“ uviedol Molnár.
Podľa jeho slov pojem „choroba bielych vlákien“ nie je zadefinovaný v žiadnom vnútroštátnom ani európskom predpise. Zdôrazňuje tiež, že hydina v rámci Európskej únie je chovaná podľa rovnakých platných legislatívnych pravidiel a slovenské farmy podliehajú pravidelným kontrolám.
Štátna veterinárna a potravinová správa v reakcii zdôrazňuje, že nie je dôvod na obavy. „Mäso nepredstavuje zdravotné riziko pre spotrebiteľa. Neexistuje dôkaz, že by biele pruhy ovplyvňovali zdravotnú bezpečnosť mäsa a nebola preukázaná ani mikrobiologická závadnosť. Biele pruhy nie sú predmetom konfiškovania suroviny a v žiadnom prípade neovplyvňujú bezpečnosť hydinového mäsa,“ konštatuje veterinárna správa.
„O čom teda hovoríme? Biele čiary sú tukového pôvodu a vznikajú ako dôsledok zvýšeného ukladania tuku vo svalstve, môžu byť viditeľné na povrchu kuracích pŕs.“
„Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že výskyt bielych pruhov súvisí so zlým zaobchádzaním so zvieratami,“ dodala veterinárna správa.
Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol, že "Zväz obchodu dôrazne odmieta medializované informácie, ktoré verejnosti podsúvajú údajnú zdravotnú rizikovosť hydinového mäsa predávaného vo všetkých obchodných sieťach na Slovensku."
„Spotrebiteľov ubezpečujeme, že hydinové mäso predávané na Slovensku spĺňa všetky normy zdravotnej bezpečnosti v súlade s prísnou európskou a národnou legislatívou. Nie je preto žiadny dôvod na paniku ani obavy spotrebiteľov pri kúpe hydinového mäsa a hydinových výrobkov v obchodných sieťach na Slovensku," dodal Filip Kasana.
„Všetko mäso predávané v obchodných sieťach je bezpečné, pod stálou veterinárnou ochranou v chovoch, následne kontrolované a auditované nielen obchodnými sieťami, ale aj štátnymi kontrolnými úradmi alebo ďalšími certifikačnými orgánmi. Čo sa týka samotného chovu kurčiat, tak to je otázka na hydinárov a ministerstvo pôdohospodárstva, nie obchodné siete," reagoval Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Ako ďalej konštatoval, je potrebné povedať, že v Českej republike, na základe tejto diskusie, urobila Česká zemědelská univerzita (ČZU) analýzu rýchlorastúcich a pomalo rastúcich plemien, z ktorej vyšlo, že náklady by sa hydinárom zvýšili zhruba až o 37,5%.
„Takéto navýšenie ceny je podľa európskych spotrebiteľských prieskumov neakceptovateľné, kedy až 86% spotrebiteľov nie je ochotných si priplatiť viac ako 10%. ČZU urobila aj porovnanie mäsa na základe testov, kedy vyhodnotila, že zmena chovu by mala výrazne negatívny vplyv aj na životné prostredie a udržateľnosť. Spotreba krmiva by sa podľa českej analýzy navýšila o 35,5%, vody o 35% a produkcia skleníkových plynov o 24,4%. Testy tiež ukázali, že pomaly rastúce kurčatá obsahujú menej mäsa v prsnej časti, ktorá je najhodnotnejšia. Zároveň majú hrubšie kosti a varom strácajú viac objemu, ako broilerové, čo spotrebiteľovi by ďalej nepriamo navyšovalo cenu," vraví Krajčovič.
Ako dodal, obchodníci preto vyzývajú na diskusiu za prítomnosti všetkých dotknutých strán, vrátane štátu a odbornej verejnosti, aby sme prešli z emotívnej diskusie na faktickú diskusiu podloženú analýzami a dátami.
kvalita kuracieho masa
Boj za lepšie podmienky chovu
Celá kauza je súčasťou širšej kampane s názvom STOP rýchlokurčatám. Tento neprirodzený proces spôsobuje zvieratám fyzické utrpenie v podobe deformácií nôh, zlyhávania orgánov či popálenín. Cieľom iniciatívy je dosiahnuť, aby slovenské reťazce prijali Európsky kurací záväzok a prešli na etickejšie chovy s pomalšie rastúcimi plemenami.
O tom, že by si slovenské obyvateľstvo zmenu prialo, svedčia aj prieskumy agentúry Focus zo septembra 2025. Podľa nich si 68,3 % ľudí želá zákaz chovu rýchlokurčiat a až 66,2 % respondentov by bolo ochotných zaplatiť vyššiu cenu za mäso zo zvierat s lepšími životnými podmienkami.
Petíciu STOP rýchlokurčatám do dnešného dňa podporilo viac ako 32 000 ľudí. Organizácia Humánny pokrok, ktorá za kampaňou stojí, je súčasťou viacerých globálnych koalícií, ako sú Open Wing Alliance či Eurogroup for Animals, a v minulosti už na Slovensku úspešne presadila napríklad zákaz kožušinového chovu.
Podľa údajov Únie hydinárov tvorí slovenské hydinové mäso približne 42 % ponuky na pultoch obchodov. V školských jedálňach či stravovacích zariadeniach je jeho podiel ešte nižší - menej než 10 %.
Zvyšok tvorí dovoz, pričom časť pochádza aj z krajín mimo EÚ, napríklad z Ukrajiny alebo Brazílie. Tieto krajiny nemusia spĺňať podmienky stanovené v legislatíve EÚ, preto je hydina chovaná v oveľa horších podmienkach a je lacnejšia.
Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska preto odporúča spotrebiteľom kupovať iba hydinové mäso s krajinou pôvodu na Slovensku.
