Feta je pravdepodobne najznámejší grécky syr, ktorý si získal popularitu po celom svete. Jej história siaha až do 8. storočia pred naším letopočtom a názov "feta", znamenajúci "plátok", sa objavil v 17. storočí. Tento syr je neodmysliteľnou súčasťou gréckej kultúry a gastronómie. V Európe je výroba fety prísne regulovaná a smie sa vyrábať len z plnotučného ovčieho mlieka alebo jeho zmesi s kozím mliekom (maximálne 30%). To zaručuje jej jedinečnú chuť a kvalitu.
Pravá feta pochádza z Grécka a je z ovčieho mlieka. V Európe sa feta môže vyrábať iba z plnotučného ovčieho mlieka alebo zo zmesi ovčieho a kozieho mlieka. Feta je chránené označenie pôvodu, ktoré je chránené v celej Európe. Pravá feta sa vyrába na gréckej pevnine a na ostrove Lesbos podľa tradičných postupov. Zatiaľ čo Európska únia má špecifické kvalifikácie syra feta, v iných častiach sveta môžete nájsť syr „feta“, ktorý sa vyrába z kravského alebo byvolieho mlieka. V Grécku rastie viac ako 6000 rôznych druhov rastlín, z ktorých sa 15 % vyskytuje iba v tejto krajine, čo je oveľa vyšší podiel než v mnohých geograficky väčších krajinách. Táto biodiverzita je spolu s tradičnými výrobnými metódami hlavným dôvodom, prečo sa pravý syr feta môže vyrábať iba v Grécku. Feta sa vyrába len z mlieka domácich plemien oviec a kôz, ktoré syru dodáva jeho známu bielu farbu a môže mu pridať aj mierne korenistú príchuť.
Výrobný proces fety
Výroba fety je proces, ktorý si vyžaduje presnosť a dodržiavanie tradičných postupov. Po pasterizácii mlieka sa pridajú potrebné kultúry mliečneho kvasenia na oddelenie srvátky od tvarohu, ktorý je vyrobený z bielkovinového kazeínu. Keď je tvaroh dostatočne pevný, nakrája sa na kocky, osolí a umiestni sa do drevených sudov až na tri dni. Následne zreje aj niekoľko mesiacov v slanom náleve. Doba zrenia ovplyvňuje konzistenciu syra - mäkšia feta má sladšiu chuť.
Po dovezení do mliekarne sa mlieko nechá zraziť a naleje sa do foriem na scedenie. Proces scedenia prebieha bez použitia tlaku, typické sú formy s množstvom malých otvorov. Keď sa z nich syr vyberie, nakrája sa a posype hrubozrnnou soľou. V tejto fáze sa na povrchu syrovej hrudky vytvoria mikroorganizmy, ktoré fete dodávajú jej typickú chuť. Proces zrenia potom prebieha v dvoch fázach. Najprv sa pridá soľný roztok a nádoby, v ktorých syr zreje, sa umiestnia do komôr s prísne kontrolovanou teplotou. Vzduch v komore je pozorne monitorovaný, aby jeho teplota nepresiahla 18°C a relatívna vlhkosť neklesla pod 85 %. Táto fáza zrenia môže trvať až 15 dní. Druhá fáza zrenia prebieha v chladených podmienkach pri stálej teplote 2 - 4°C. Celkovo syr zreje aspoň dva mesiace.
Charakteristika fety
Feta má charakteristickú bielu farbu. Chuť fety je rôzna, závisí od spôsobu prípravy a druhu použitého mlieka. Feta vyrobená z ovčieho mlieka má štipľavú a ostrú chuť. Syr zreje v slanom náleve, vďaka čomu získava svoju charakteristickú slanú chuť. Feta má relatívne pevnú textúru a vyrába sa v kockách. Môže byť mäkká alebo tvrdá, v závislosti od doby zrenia.
Nutričné hodnoty fety
Feta je vynikajúci zdroj živín, ale je dôležité konzumovať ju s mierou. Je dobrým zdrojom vápnika, fosforu a bielkovín. Obsahuje tiež fosfor, meď, zinok, mangán, selén a vitamín B6. Ovčie a kozie mlieko, z ktorých sa feta vyrába, obsahujú viac vápnika a fosforu ako kravské mlieko. Feta má nižší obsah tuku a kalórií v porovnaní s inými vyzretými syrmi, ako sú čedar alebo parmezán. Avšak, má vysoký obsah tuku, keďže ovčie a kozie mlieko majú vysoký obsah tuku. Obsah tuku je spravidla 40 percent. Nadmerný príjem potravín s nasýtenými tukmi je spojený s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Feta má veľmi nízky obsah sacharidov, čo ju robí obľúbenou v zdravom životnom štýle. Neobsahuje takmer žiadny cukor ani vlákninu. Feta má vysoký obsah sodíka. 100 gramov fety obsahuje viac ako 70% dennej odporúčanej dávky sodíka.
Feta je tiež zaujímavým doplnkom k vašej strave. Feta syr je, okrem dobrých tukov a vápnika, aj zaujímavým zdrojom bielkovín. Obsahuje tiež laktózu. Feta lahodný a zdravý syr, ktorý je bezpečný pre väčšinu ľudí. Môže byť tiež potravinou bojujúcou proti vzniku rakoviny. Ako bohatý zdroj vápnika syr feta umožňuje využiť výskum, ktorý naznačuje, že vápnik (v kombinácii s vitamínom D) pomáha chrániť telo pred rôznymi typmi rakoviny. Ďalšia dobrá vec na syre feta je, že poskytuje užitočné probiotiká! Probiotiká sú baktérie, ktoré vystielajú črevá. Syr Feta je dobrým zdrojom vitamínu B2 alebo „riboflavínu“. Vitamín B2 je už dlho známy ako prírodný liek na bolesti hlavy vrátane migrény.
Využitie fety v kuchyni
Feta sa podáva v najrôznejších variantoch studená i teplá. Slúži napríklad ako príloha na obohatenie šalátov. Ako príklad možno uviesť svetoznámy grécky šalát, pastiersky šalát alebo paradajkový šalát. Pri týchto šalátoch sa feta pridáva do šalátu nakrájaná na kolieska alebo kocky. Feta sa tiež vynikajúco hodí do stredomorských šalátov s olivami. V studenej kuchyni sa feta často používa v gréckych šalátoch, kde sa kombinuje s paradajkami, uhorkami, olivami a cibuľou. Je tiež výborná v kombinácii s cviklou alebo ako súčasť obložených tanierov.
Existuje množstvo rôznych možností, ako z fety pripraviť teplé predjedlo. Pri hlavných jedlách sa feta s obľubou používa na nákypy alebo plnky v pokrmoch z lístkového cesta a paradajok a papriky. V teplej kuchyni sa feta dá použiť na prípravu teplých predjedál, nákypov a plniek v pokrmoch z lístkového cesta, paradajok a papriky. Je vynikajúca v stredomorských šalátoch s olivami. Feta sa môže podávať ako príloha k mäsu. Dá sa využiť pri príprave gréckeho šalátu, či cestovín. Je možné ním obohatiť zapekané pokrmy zo zemiakov, mäsa a zeleniny.
JEDNODUCHÝ RECEPT NA GRÉCKY ŠALÁT | plus nápady a tipy na prípravu jedál!
Feta vs. balkánsky syr
Často sa zamieňa feta s balkánskym syrom, ale existujú medzi nimi rozdiely. Existujú lacnejšie obmeny, napríklad „pastiersky syr“ alebo „balkánsky syr“, ktoré sa mimochodom vyrábajú z kravského mlieka. Feta sa vyrába z ovčieho mlieka alebo zmesi ovčieho a kozieho mlieka, zatiaľ čo balkánsky syr sa zvyčajne vyrába z kravského mlieka, hoci niekedy môže obsahovať aj ovčie alebo kozie mlieko. Feta má intenzívnejšiu, slanú a kyslastú chuť, zatiaľ čo balkánsky syr má jemnejšiu chuť, s mierne slanou a krémovou príchuťou. Balkánsky syr býva lacnejší ako feta.
| Charakteristika | Feta | Balkánsky syr |
|---|---|---|
| Druh mlieka | Ovčie alebo zmes ovčieho a kozieho (max. 30%) | Najčastejšie kravské, občas ovčie alebo kozie |
| Chuť | Intenzívna, slaná, kyslastá | Jemnejšia, mierne slaná, krémová |
| Cena | Vyššia | Nižšia |
