Syr eidam, známy aj ako Edammer kaas, je polotuhý plnotučný syr vyrábaný z kravského mlieka. Jeho pôvod siaha do Holandska, konkrétne do mestečka Edam v provincii Severné Holandsko. Toto prístavné mestečko, ktoré sa nachádza pri jazere IJsselmeer, bolo v stredoveku významným obchodným centrom a dalo meno tomuto svetoznámemu syru. Prvé zmienky o syre podobnom eidamu pochádzajú už zo 14. storočia.
Názov "eidam" je odvodený od mena tohto holandského mestečka. V historických prameňoch sa názov Edam objavuje už v roku 1914, zatiaľ čo slovo "eidam" sa začalo používať neskôr, až v roku 1931. V Čechách a na Morave sa výroba tohto syra začala rozvíjať vďaka holandským syrárskym majstrom. Spočiatku sa vyrábal pod názvami „holandský salám“ alebo „holandská cihla“. V niektorých mliekarňach sa dokonca zachoval pôvodný guľatý tvar syra.
Vďaka svojej mimoriadnej trvanlivosti a ľahkej preprave sa eidam rýchlo stal obľúbeným syrom medzi námorníkmi a obchodníkmi. Tí ho rozvážali do celého sveta, čím prispeli k jeho celosvetovej popularite. Eidam sa tak stal jedným z najznámejších a najviac exportovaných syrov na svete. Syr bol obľúbenou stravou námorníkov už od renesancie, práve pre svoju dlhú trvanlivosť.
Výroba a charakteristika Eidamu
Na výrobu jedného kilogramu eidamu je potrebných viac ako 8 litrov mlieka. Proces výroby začína pasterizáciou mlieka, do ktorého sa následne pridáva syridlo a kultúry mliečneho kvasenia. Po zrazení mlieka sa syrenina krája a zahrieva, aby sa oddelila srvátka. Následne sa syrenina formuje do typických guľatých bochníkov a ponára sa do soľného roztoku. Po tomto procese nasleduje zrenie, ktoré môže trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov. Počas zrenia sa syr pravidelne otáča a ošetruje, aby sa dosiahla požadovaná kvalita a chuť.
Eidam má jemnú, mierne orechovú chuť a pevnú, ale pružnú konzistenciu. Jeho farba je žltkastá; prílišná bledosť môže signalizovať nedostatočnú zrelosť. Eidam sa typicky pripravuje vo forme bochníkov s hmotnosťou 1,7 až 2,5 kg, ktoré následne zrejú 4 týždne až 10 alebo dokonca 15 mesiacov. Obsah tuku v sušine pôvodnej varianty býva 40 % alebo 45 %. Eidamy s nižším obsahom tuku (typicky 30 %, ale aj 20 %) sú považované za špecifikum, napríklad v Českej republike, a sú vhodnejšie na smaženie.
Druhy a využitie Eidamu
Existujú rôzne druhy eidamu, ktoré sa líšia dĺžkou zrenia a obsahom tuku. Mladý eidam má jemnejšiu chuť a svetlejšiu farbu, zatiaľ čo zrelý eidam má výraznejšiu chuť a tmavšiu farbu. Medzi najznámejšie druhy patria:
- Mladý eidam (jong): Doba zrenia 1-2 mesiace, jemná mliečna chuť, mäkká pružná konzistencia.
- Stredne zrelý eidam (belegen): Doba zrenia 3-6 mesiacov, výraznejšia orechová chuť, pevnejšia pružná konzistencia.
- Zrelý eidam (oud): Doba zrenia 7-12 mesiacov, intenzívna pikantná chuť, tvrdá drobivá konzistencia.
- Starý eidam (overjarig): Doba zrenia 12+ mesiacov, veľmi intenzívna pikantná chuť, veľmi tvrdá drobivá konzistencia.
Eidam je mimoriadne univerzálny syr, ktorý nachádza široké uplatnenie v gastronómii. Je vhodný na priamu konzumáciu, na zapekanie, do sendvičov, šalátov a omáčok. Vďaka svojej dobrej topivosti sa často používa na pizzu, do toastov a gratinovaných jedál. Dobre sa kombinuje s ovocím, zeleninou, mäsom a cestovinami a je obľúbenou súčasťou studených mís a syrových tanierov.
KUYMAK- CHEESE FONDUE❗ TURECKÁ SYROVÁ ŠPECIALITA- SYROVÉ FONDUE | CESMINAZ
Príkladom využitia eidamu v kuchyni môže byť syrové fondue, kde sa kombinuje s inými syrmi pre dosiahnutie lahodnej chuti. Eidamové krokety sú ďalším obľúbeným jedlom, ktoré demonštruje jeho všestrannosť.
