Existuje mnoho zvierat, ktoré sú pre našu záhradu veľmi užitočné a ich prítomnosť by sme mali vítať. Hoci môžu pôsobiť otravne či strašidelne, nechajte ich žiť. Tieto tvory likvidujú škodcov, kypria pôdu, opeľujú rastliny a spracovávajú záhradný odpad. Záhrada by mala čo najviac pripomínať voľnú prírodu, potom bude užitočné zvieratá priamo nabádať k tomu, aby sa na nej usadili.
Prírodní pomocníci v záhrade
Pavúky sú často považované za nežiaduce, ale sú veľmi užitočné. Sú prirodzenými predátormi hmyzu a ich siete zachytávajú množstvo škodcov. Ich prítomnosť pomáha udržiavať rovnováhu v záhradnom ekosystéme. Ak sa chcete vyhnúť premnoženiu hmyzu, nechajte pavúky robiť svoju prácu.
Ježkovia sú noční lovci, ktorí sa živia hmyzom, slimákmi a ďalšími malými škodcami. Ich prítomnosť v záhrade znamená prirodzenú kontrolu populácie týchto nežiaducich tvorov, čo môže výrazne znížiť potrebu používania chemických pesticídov. Navyše, ježkovia sú roztomilé a tiché zvieratá, ktoré nijakým spôsobom neškodia vašej záhrade. Jež bledý je známy lovec slimákov, a teda váš silný spojenec. Ak žije u vás v záhrade, nesnažte sa slimáky zlikvidovať jedom. Môžete mu pomôcť vybudovať skrýšu.
Lienky sú prirodzenými predátormi vošiek a iných malých škodcov. Jedna lienka môže skonzumovať až 5000 vošiek počas svojho života. Ich prítomnosť znamená menej škodcov a zdravšie rastliny. Ak chcete prilákať lienky, vysádzajte kvetiny ako nechtík, kôpor a fenikel.
Včely sú nevyhnutné pre opelenie mnohých rastlín. Bez nich by sme prišli o veľkú časť úrody ovocia a zeleniny. Ich prítomnosť v záhrade zabezpečuje bohatú úrodu a zdravý ekosystém. Ak chcete prilákať včely, vysádzajte kvetiny ako levanduľa, šalvia či echinacea, ktoré sú pre ne atraktívne.
Žaby a ropuchy sa živia hmyzom, slimákmi a larvami, čo pomáha udržiavať populáciu týchto škodcov pod kontrolou. Ich prítomnosť v záhrade je indikátorom zdravého a čistého prostredia. Ak chcete prilákať žaby, vytvorte v záhrade malý vodný prvok, ako je jazierko alebo plytká miska s vodou. V záhrade majú nezastupiteľnú úlohu aj prirodzení nepriatelia slizniakov.
Vtáky sú skvelými pomocníkmi v boji proti škodcom. Živia sa hmyzom, larvami a inými malými škodcami, čím pomáhajú udržiavať vašu záhradu zdravú. Navyše, vtáky prispievajú k biodiverzite a prinášajú do záhrady život a zvuky prírody.
Podpora biodiverzity v záhrade
Stavte na rozmanitosť a naopak úplne zabudnite na chemické postreky. Kvitnúce lúčne kvety, popadané lístie, kôpky konárov a divoké kríky budú pre hmyz, cicavce a vtáky vítaným prístreším i útočiskom. Hmyz spoľahlivo prilákajú aj odumreté kvetenstvá alebo takzvané hmyzie domčeky, ktoré si s trochou šikovnosti dokážete postaviť sami.
Ak máte tú možnosť, ponechajte časť záhrady neupravenú a koste ju len raz alebo dvakrát ročne. Pítka a menšie vodné nádrže by nemali chýbať v žiadnej záhrade. Poskytnú vodu vtákom, cicavcom, obojživelníkom i hmyzu. Okrem toho sa záhradné jazierko stane domovom aj mnohých druhov žiab, vrátane ropuchy, ktorá patrí k najväčším predátorom slimákov.
Vaša záhrada sa môže stať vyhľadávaným útočiskom najrôznejších druhov vtákov. Osamotené kŕmidlo k tomu ale väčšinou nestačí, vtáky sa u neho totiž zdržujú len veľmi krátku dobu a potom sa potrebujú so svojím úlovkom niekam schovať. Páčiť sa im bude na záhrade plnej urastených, predovšetkým listnatých stromov a hustých kríkov obalených chutnými plodmi.
Usilovné opeľovače vám zaistia bohatú úrodu ovocia a zeleniny, preto by ste ich mali na svojej záhrade vítať s otvorenou náručou. Vyhriate kamenné múriky poskytujú ideálne podmienky pre jašterice, ktoré zvlášť po zime naberajú energiu zo slnečných lúčov. Ak nemáte kamenné oplotenie, vytvorte im v kúte záhrady aspoň nízky múrik. Ak naň navŕšite hromadu zeminy, jašterice u vás zostanú aj cez zimu.
Zvieratá ako hospodárske pomocníky
Premýšľate, aké zviera chovať, aby bolo nenáročné a zároveň užitočné? V tomto článku sa pozrieme na obľúbené možnosti, ako sú sliepky, králiky, prepelice či včely. Každé z týchto zvierat má svoje výhody a nároky na chov.
Sliepky
Ak neviete, čo chovať na záhrade, sliepky sú skvelou voľbou. Sliepky sú ideálne hospodárske zviera pre každého začiatočníka, pretože vyžadujú minimum priestoru a starostlivosti. Na štvorcový meter kurína sa zmestia tri sliepky. Oplatí sa investovať do voliéry, alebo sliepky vypúšťať do záhrady. Sliepky v mäkkej hline záhonov začnú hľadať svoju dávku bielkovín v podobe dážďoviek a hrabaním zničia zeleninu. Naopak, je vhodné vypúšťať sliepky do záhonov najmä na jeseň po zbere úrody. Postarajú sa totiž o prirodzené hnojenie. Ostatne, hnojivo poskytujú aj pri čistení kurína.
Králiky
Ak vám nechutia slepačie vajíčka ale produkcia prirodzeného hnojiva je pre vás zaujímavá, zaujímavé pre vás určite budú aj králiky. Tie produkujú hnojiva naozaj dosť. A popri tom, samozrejme, aj veľmi hodnotné zdravé mäsko. Králiky sú teda často ako hospodárske zvieratá neprávom prehliadané. Pritom sú to milé zvieratá, ktoré hlukom nerušia susedov a neulietavajú. Na chov vyžadujú minimum miesta, stačí kvalitná králikáreň a celkovej starostlivosti.
Prepelice
Ak uvažujete o kúpe tohto veľmi nenáročného druhu hydiny, vyberajte si mladé japonské prepeličky do veku 6 týždňov. Sú tesne pred začiatkom znášky a dá sa rozoznať ich pohlavie. Prepelice staršie ako rok nekupujte, ich znáška klesá. Jedná sa o drobné zvieratko, ktorému stačí k životu doslova väčšia polica. Prepelice vyžadujú v potrave veľké množstvo bielkovín. Najjednoduchšie je preto kŕmiť ich špeciálnym krmivom určeným pre prepelice. Trus prepelíc obsahuje veľké množstvo amoniaku a výrazne páchne. Hygiena chovu je preto nevyhnutná rovnako ako umiestnenie chovnej klietky v dobre vetranom priestore. Prepelice sa za starostlivosť odmenia vajíčkami, ktoré sú síce drobné, ale je ich veľa. Až 250-300 ročne od jednej prepelice.
Včely
Včelárenie vo veľkom vyžaduje veľa času. Ale jeden či dva úle kdesi na záhrade nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Dokonca sa dá povedať, že čím menej sa o včely človek stará, tým sú pokojnejšie a môžu sa venovať svojej práci - teda opeľovaniu, výrobe medu a vosku. Starostlivosti síce netreba mnoho, musí však byť odborná. Preto pred zakúpením včelstva odporúčame zúčastniť sa včelárskeho kurzu alebo (možno ešte lepšie) osloviť včelára v okolí a nechať sa zaškoliť do včelárskeho umenia. Odmenou je okrem vynikajúco opelenej záhrady aj 10 kilogramov vlastného bio-eko-medu ročne.
12. Ako začať vcěláriť
Pestovanie zeleniny a ovocia v rôznych svetelných podmienkach
Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať.
Hlboký tieň
Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám.
Plný až čiastočný tieň
V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.
Polotieň
Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.
Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.
Rýchlo rastúce druhy zeleniny
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.
Reďkovky
Pomyselné prvé miesto obsadzujú ... reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.
Špenát
Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.
Rukola
Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.
Šalát
Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.
Fazuľa kríčková
Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.
Hrášok
Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".
Jarná cibuľka
Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte.
Baby karotka
Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Uhorky nakladačky
Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňoch intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
Cukety
Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.
tags: #zahrada #ovocie #zelenina #zvierarata