Francúzske piesne, známe aj ako šansóny, majú bohatú históriu a významný vplyv na hudobný svet. Ich melancholické melódie, hlboké texty a silné emócie oslovujú poslucháčov po celom svete už po celé generácie. V tomto článku sa pozrieme na zoznam niektorých z najlegendárnejších francúzskych piesní a ich vplyv.
Šansón, v origináli chanson, má svoj pôvod vo Francúzsku. Táto stredoveká francúzska pieseň bola spievaná francúzskymi truvérmi. Pieseň mala jednoduchú melódiu a rytmus. Text býval často humorný, satirický a často aj frivolný. Najskôr býval šansón jednohlasný, od 13. storočia tiež viac hlasový. Formou chansonu boli ballade, rondeau a virelai a kanzona (inštrumentálna).
Pôvod šansónov siaha až do stredoveku, kedy trubadúri a truvéri putovali po Francúzsku a spievali piesne o láske, dvornosti a hrdinských činoch. V 16. storočí sa šansóny stali populárnymi na kráľovskom dvore a v aristokratických salónoch. V 19. storočí sa šansóny rozšírili medzi širšiu verejnosť a stali sa súčasťou kabaretov a kaviarní.
V 19. storočí vznikla vo francúzskych kabaretoch moderná forma šansónu, ktorá našla svoje uplatnenie najmä v zábavnom priemysle. Posun nastal aj v textoch šansónov, ktorý sa od jednoduchých popevkov vyvinul v poeticky hodnotné básnické diela. Textári šansónov nezriedka boli a sú prední básnici.
Počas 20. storočia zažili šansóny svoj zlatý vek. Umelci ako Edith Piaf, Jacques Brel, Charles Aznavour a Yves Montand sa stali medzinárodnými hviezdami a ich piesne sa stali klasikou. Šansóny sa stali symbolom francúzskej kultúry a identity.
Legendy francúzskeho šansónu
Medzi najznámejších interpretov francúzskeho šansónu patria napr. Edith Piaf, Jacques Brel, Charles Aznavour, Yves Montand a Serge Gainsbourg.
Edith Piaf: Vrabček s mocným hlasom
Život drobnej ženy nazývanej ,,Vrabček“, nebol jednoduchý. Už ako malé dievčatko ju dala mama na výchovu k babičke. Tá sa o ňu ale dobre nestarala. Keď sa vrátil otec malej Edith z frontu, zobral si ju k sebe a časom ju dal k tete Zephore, ktorá bola majiteľkou verejného domu. Malá Edith sa mala medzi prostitútkami dobre. Konečne dostala poriadne najesť, pekné šaty, čerstvé mlieko. Ešte ako malá stratila načas zrak, kvôli zápalu rohovky. Teta Zephora so svojimi dievčatami sa šla za ňu pomodliť ku hrobu sv. Terezy z Lisieux. Po ôsmich dňoch sa drobné dieťa zázračne vyzdravelo. Na pamiatku dostala prívesok, ktorý si uchovala na celý život. Edithin otec bol artista a akrobat. Chodila s ním a spievala na pouličných vystúpeniach a spolu tak zarábali viac peňazí. Neskôr už spievala sama a stretla svoju prvú lásku Luisa Duponta, s ktorým mala vo svojich sedemnástich rokoch dcérku Marcelle, no tá po dvoch rokoch zomrela na zápal mozgových blán. Edith spievala naďalej na ulici, aj v baroch, pod rôznymi pseudonymami. Na ulici stretla muža, čo chodil načúvať jej spevu. Volal sa Louis Lepleé. Navrhol jej angažmán a tiež umelecké meno Piaf. Zorganizoval prvý galakoncert v cirkuse ,,Medrano“, kde vystúpila a ktorý odštartoval hviezdnu kariéru drobnej speváčky. Vydala svoju prvú platňu vo vydavateľstve Polydor. Obrovský úspech na seba nenechal dlho čakať. No prišlo i nešťastie a jej objaviteľa Lepleého krátko na to zavraždili. Edith sa stala hviezdou, spievala v rádiách, koncertovala, hrala v divadle, vo filme. Počas II. svetovej vojny spievala šansóny a chránila židovských umelcov pred Nemcami. V roku 1948 bola na turné v Spojených štátoch a tu stretla najväčšiu lásku svojho života, francúzskeho majstra sveta v boxe, ženatého Marcela Cedrana. Prežívali nádhernú rozprávku, ale po dvoch rokoch jej láska tragicky zahynula pri páde lietadla. O niečo neskôr sa stretla s Cedranovou manželkou a padli si do náručia. Obe milovali toho istého muža. Stali sa priateľkami, dokonca vdove s troma deťmi načas pomohla s ubytovaním. Edith tvrdila, že tí, čo nemilovali a nezobrala im lásku smrť, to nikdy nepochopia. Nešťastné žieňa zaháňalo smútok prácou, ale i narkotikami. Spievala smutné, melodramatické piesne, svojho Marcela oplakávala v každej piesni so slzami v očiach. Posledným mužom v jej živote bol o dvadsať rokov mladší príťažlivý Grék Lamboukas, kaderník, spevák a herec, ktorý s ňou vystupoval. Speváčka mala dlhodobo podlomené zdravie.
Najznámejšie francúzske šansóny
Tu je zoznam niektorých z najlegendárnejších francúzskych piesní, ktoré si získali srdcia poslucháčov po celom svete:
- La Vie en Rose - Edith Piaf
- Ne me quitte pas - Jacques Brel
- La Bohème - Charles Aznavour
- Les Champs-Élysées - Joe Dassin
- Non, je ne regrette rien - Edith Piaf
- Hymne à l'amour - Edith Piaf
- Que reste-t-il de nos amours ? - Charles Trenet
- Le Poinçonneur des Lilas - Serge Gainsbourg
- Avec le temps - Léo Ferré
- Amsterdam - Jacques Brel
| Umelec | Najznámejšie piesne |
|---|---|
| Edith Piaf | La Vie en Rose, Non, je ne regrette rien, Hymne à l'amour |
| Jacques Brel | Ne me quitte pas, Amsterdam |
| Charles Aznavour | La Bohème |
| Yves Montand | Les Feuilles Mortes |
| Serge Gainsbourg | Le Poinçonneur des Lilas, Je t'aime... |
Vplyv francúzskych šansónov
Francúzske šansóny mali významný vplyv na hudobný svet. Ich melancholické melódie a hlboké texty inšpirovali mnohých umelcov v rôznych žánroch. Šansóny sa stali súčasťou svetovej kultúry a ich odkaz pretrváva dodnes.
Mnohé z týchto piesní boli preložené do rôznych jazykov a interpretované umelcami z celého sveta. Ich univerzálne témy, ako láska, strata, smútok a nádej, oslovujú ľudí bez ohľadu na ich kultúrne pozadie.
Okrem toho, francúzske šansóny ovplyvnili aj iné formy umenia, ako film, divadlo a literatúru. Ich príbehy a postavy sa stali inšpiráciou pre mnohé umelecké diela.
Francúzske šansóny na Slovensku
Aj na Slovensku majú francúzske šansóny svojich obdivovateľov. Mnohí slovenskí umelci interpretujú tieto piesne a prekladajú ich do slovenčiny. Francúzske šansóny sú pravidelnou súčasťou koncertov a festivalov zameraných na world music a etnickú hudbu.
Vokálne Paper Moon Trio pravidelne interpretačne obohacuje kultúrne podujatia. Zvonivé hlasy, lahodné melódie huslí, ukulele a gitary, elegantné retro oblečenie a účesy, atmosféra swingového veku a podmanivá krása ‒ to sú Paper Moon Trio. Interpretujú americké, české i slovenské skladby džezu a swingu. Koncert už tradične započali skladbou Ain’t She Sweet a zazneli aj legendárne hity Moon River, Bei Mir Bist Du Shein či české a slovenské skladby swingovej éry ako Odišla láska, Cvrček muzikant a Šuhaj vezmi ma do tanca.
Lucia sa narodila v Bratislave, odmalička sa venuje hudbe, najprv hre na klavíri a popri tom aj spevu sólovému a zborovému. V roku 2004 vyhrala súťaž Francúzska pieseň, zúčastnila sa jej medzinárodného pokračovania v Splite v máji 2005, kde získala 2. miesto. V roku 2018 vydala CD „MadameBujna en concert“ ako nahrávku jedného zo živých koncertov s kapelou /Bodnár, Ruček, Bartuš, Ruček/. V novembri 2022 vydala CD „Po Tvojich slovách“, kde predstavuje i svoju autorskú tvorbu. Luciin hlas je zamatový, so širokým dynamickým a interpretačným rozsahom, emočne a obsahovo čitateľný. Okrem kultivovaného prejavu vyniká svojou dokonalou francúzštinou, spieva i v angličtine, ruštine a rodnej slovenčine. Dlhodobo sa tiež venuje zborovému spevu v cirkevnom zbore na Trnávke. Album „Po Tvojich slovách“ prináša tri zhudobnené texty môjho priateľa-básnika Igora Grossmana, medzi nimi rovnomennú skladbu, ktorú sme uviedli v DJZ v Prešove pred troma rokmi. Keď som minulú jeseň prvýkrát čítala 80 rokov staré básne Mikuláša Krippela, ktoré doteraz neboli nikde publikované, akosi som v nich hneď videla piesne a začala som k nim vymýšľať vhodnú melódiu. K niektorým z nich sme tvorili hudbu spolu s Paľkom Bodnárom, vynikajúcim jazzmanom, klaviristom, s ktorým dlhodobo spolupracujem a vystupujem a ktorému vďačí CD za krásne aranžmány a klavír. Keďže sa profesionálne venujem francúzštine, neopustila som ju ani na tomto, v poradí druhom albume. Nahrali sme tri známe francúzske skladby, ktoré sme si v ostatnom čase obľúbili. Na počiatku tu teda boli texty a až potom k nim prišla hudba…Tešíme sa z toho. Voilà.
Andrea Zimányiová
V Česku možno rozvoj šansónu datovať od 30. rokov 20. storočia.
tags: #zaz #francuzske #sansony