Geneticky modifikované potraviny: Čo by ste mali vedieť?

V posledných rokoch sa téma geneticky modifikovaných organizmov (GMO) stala predmetom vášnivých diskusií. Ľudia sa často obávajú konzumácie sóje, pričom ju spájajú s GMO, no zároveň bez problémov konzumujú mäso zvierat kŕmených práve geneticky modifikovanou sójou či kukuricou. Kde sa skrývajú riziká a na čo si treba dávať pozor?

Čo sú GMO?

GMO (geneticky modifikované organizmy) sú organizmy, ktorých genetický materiál bol umelo pozmenený s cieľom získať nové, požadované vlastnosti. Takouto vlastnosťou môže byť napríklad vyššia odolnosť voči chorobám a škodcom, alebo lepšia tolerancia voči herbicídom a suchu. Zámery sú jasné - vyššia výnosnosť plodín a tým pádom vyššie zisky pre poľnohospodárov.

Medzi najčastejšie pestované GMO plodiny patria kukurica, bavlna, sójové bobby, repka olejná a cukrová repa.

Pravda o GMO

Jedni sú jednoznačne proti, druhí obhajujú ich absolútnu bezpečnosť. Ako to už býva, pravda sa často skrýva niekde uprostred a je na nás, aby sme si zachovali chladnú hlavu a ostražitosť.

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európskej komisie a iných inštitúcií, ako je napríklad Expertná rada európskych akadémií (EASAC), sú geneticky modifikované plodiny rovnako bezpečné ako ich konvenčné náprotivky.

Spoločnosť EuropaBio tvrdí, že doposiaľ nebol zistený žiadny prípad negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľov pri konzumácii GM plodín a ich produktov, ktoré úspešne prešli schvaľovacím procesom, napriek tomu, že sa vo svete pestujú vo významnej miere už viac ako 20 rokov. Otázkou však zostáva, či sa dá plne spoľahnúť na tvrdenia najväčšej a najvplyvnejšej skupiny v biotechnologickom priemysle v Európe.

Faktom je, že v Európskej únii prechádzajú geneticky modifikované plodiny pred povolením na trh prísnym schvaľovacím procesom, ktorý sa týka tak pestovania, ako aj dovozu zo zemí mimo EÚ. Posúdenie vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a politické schválenie zabezpečuje Európska komisia a členské štáty.

Aj preto sa v EÚ smie zatiaľ pestovať na potravinárske účely len kukurica MON 810, zatiaľ čo v iných krajinách je výber širší. V Európskej únii je momentálne povolené pestovanie na potravinárske účely iba pestovanie kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt.

V USA firma Calgene získala ako prvá povolenie pre pestovanie GM plodiny ako potravinu, bolo to rajče Flavr Savr so zpožděným dozrieváním v roku 1994. Prvým šľachtiteľsky významným úspechom bolo vnesenie transgenu pre odolnosť rastlín voči herbicídom.

Geneticky modifikované plodiny sa používajú predovšetkým v Spojených štátoch, Argentíne, Brazílii, Kanade, Číne a Indii. V Európe na GMO rastliny platia značné obmedzenia vrátane povinnosti ich označovať.

Modifikované potraviny a ich riziká

Existujú určité obavy týkajúce sa zdravotných rizík GMO. Niektoré sú označované ako možné, iné sa už mohli prejaviť. Ako príklad sa uvádzajú rastliny modifikované tak, aby tolerovali vysoké dávky pesticídov. Práve kvôli tomu však môžu obsahovať rezíduá týchto látok, napríklad glyfosát.

Glyfosát je jednou z najviac skúmaných látok, ku ktorej sa rôzne inštitúcie a vedci stavajú odlišne. Štúdia University of Virginia, ktorá pracovala s dátami zberanými 14 rokov, prináša ďalší pohľad. Od roku 2021 Luxembursko ako prvá krajina v EÚ zakáže používanie chemických prípravkov s glyfosátmi, samotná EÚ to plánuje do budúcna tiež a niektorí poľnohospodári od ich používania upúšťajú dobrovoľne.

Medzi teoretické, ale doposiaľ nepreukázané hrozby GMO patria alergie alebo prenos odolnosti voči antibiotikám z modifikovaných organizmov na baktérie vyskytujúce sa v črevách.

Geneticky modifikovaná cuketa obsahuje toxický proteín, ktorý jej pomáha byť odolnejšia voči hmyzu. Tento zavedený insekticíd bol nedávno nájdený v ľudskej krvi, vrátane tehotných žien a plodov. Žltá tekvica bola tiež upravená toxickými proteínmi, aby bola odolná voči hmyzu.

V poľnohospodárstve ide o nový spôsob „skvalitňovania“ sadív, pričom ale na rozdiel od tradičného šľachtenia dochádza k zmenám, ktoré by v prírode nikdy nemohli nastať. Tieto metódy sa delia na dva základné druhy a to na tzv. mutagenézu a transgenézu. V prípade mutagenézy ide o dezaktiváciu alebo modifikáciu niektorých génov, ktoré sa v organizme prirodzene vyskytujú, pričom ako médium sa používajú rôzne fyzikálne alebo chemické činidlá. U transgenézy ide naopak o sprostredkovanie nejakej novej želateľnej vlastnosti cieľovej plodine prostredníctvom odobratia „záujmového génu“ z organizmu, kde sa prirodzene vyskytuje a jeho následného „vloženia“ do DNA cieľového organizmu.

Pretože tu dochádza k prekonaniu tzv. medzidruhovej bariéry, nastávajú tu zmeny, ktoré nie je možné dosiahnuť klasickým šľachtením. Genetické manipulácie na úrovni poľnohospodárskych plodín patria medzi kontroverzné techniky, na ktoré nie je medzi odborníkmi jednotný názor, najmä z pohľadu ich dopadu na životné prostredie a ľudské zdravie.

Kým o mutagenéze sa prakticky nehovorí a používa sa bez akýchkoľvek obmedzení, hoci je s ňou spojených veľa nezodpovedaných otázok, produkty transgenézy sú predmetom širokej diskusie a v Európe na ne platia značné obmedzenia vrátane povinnosti označovať.

Z tohto dôvodu, z pomedzi veľkého množstva existujúcich geneticky modifikovaných plodín je v EÚ povolené pestovanie na potravinárske účely iba kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt. Na druhej strane sa ale najmä dovážaná geneticky modifikovaná sója RR vo veľkom využíva pri výrobe kŕmnych zmesí používaných v európskych chovoch, pričom potraviny (mlieko, mäso, vajcia...) vyrobené z takto kŕmených zvierat sa už označovať nemusia.

V praxi to znamená, že kukurica vďaka Bt génu produkuje toxín-bielkovinu, ktorý spôsobí usmrtenie akéhokoľvek hmyzu. Existuje teória, že táto bielkovina je tiež nebezpečná pre ľudský organizmus, avšak zatiaľ je nepotvrdená.

V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice - MON 810. Dnes sa tento druh kukurice pestuje u nás na Slovensku, a tiež v Česku, Rumunsku, Španielsku a Portugalsku. Genetická modifikácia výrobku slúži na ochranu plodiny pred nebezpečným škodcom - európskej forme vijačky kukuričnej.

MON810 sa pestuje v piatich členských štátoch. Kukurica MON810 sa pestuje na Slovensku v Trnavskom a Košickom kraji. V Rakúsku a Maďarsku je zakázané pestovať geneticky modifikovanú kukuricu. Aj v ďalších európskych krajinách platí zákaz pestovania modifikovanej kukurice v Nemecku, Francúzsku, Bulharsku, Grécku a Luxembursku.

Podľa údajov z ostatného obdobia sa geneticky upravené plodiny pestovali približne na 160 miliónoch hektároch.

V Európskej únii je momentálne povolené pestovanie na potravinárske účely iba kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt. Výnimkou je dovážaná geneticky modifikovaná sója RR, ktorá sa vo veľkom využíva pri výrobe kŕmnych zmesí používaných v európskych chovoch na kŕmenie zvierat, z ktorých vytvorené potraviny ako sú mlieko, mäso, či vajcia sa označovať nemusia a nedá sa odhadnúť nakoľko poškodzujú ľudské zdravie.

V poľnohospodárstve ide nový spôsob „skvalitňovania“ sadív, pričom ale na rozdiel od tradičného šľachtenia dochádza k zmenám, ktoré by v prírode nikdy nemohli nastať. Tieto metódy sa delia na dva základné druhy a to na tzv. mutagenézu a transgenézu. V prípade mutagenézy ide o dezaktiváciu alebo modifikáciu niektorých génov, ktoré sa v organizme prirodzene vyskytujú, pričom ako médium sa používajú rôzne fyzikálne alebo chemické činidlá. U transgenézy ide naopak o sprostredkovanie nejakej novej želateľnej vlastnosti cieľovej plodine prostredníctvom odobratia „záujmového génu“ z organizmu, kde sa prirodzene vyskytuje a jeho následného „vloženia“ do DNA cieľového organizmu.

Pretože tu dochádza k prekonaniu tzv. medzidruhovej bariéry, nastávajú tu zmeny, ktoré nie je možné dosiahnuť klasickým šľachtením. Genetické manipulácie na úrovni poľnohospodárskych plodín patria medzi kontroverzné techniky na ktoré nie je medzi odborníkmi jednotný názor, najmä z pohľadu ich dopadu na životné prostredie a ľudské zdravie.

Kým o mutagenéze sa prakticky nehovorí a používa sa bez akýchkoľvek obmedzení, hoci je s ňou spojených veľa nezodpovedaných otázok, produkty transgenézy sú predmetom širokej diskusie a v Európe na ne platia značné obmedzenia vrátane povinnosti označovať.

Z tohto dôvodu, z pomedzi veľkého množstva existujúcich geneticky modifikovaných plodín je v EÚ povolené pestovanie na potravinárske účely iba kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt. Na druhej strane sa ale najmä dovážaná geneticky modifikovaná sója RR vo veľkom využíva pri výrobe kŕmnych zmesí používaných v európskych chovoch, pričom potraviny (mlieko, mäso, vajcia...) vyrobené z takto kŕmených zvierat sa už označovať nemusia.

Najviac geneticky modifikované potraviny

Medzi najviac geneticky modifikované potraviny patrí sója. Sedemdesiat tri percent celosvetovo vyrobenej sóje je geneticky modifikovaných. Horšie je to už len s cukrovou trstinou. V jej prípade ide v celosvetovom meradle až o deväťdesiat percent.

Medzi najčastejšie modifikované poľnohospodárske plodiny sa radia repka olejná, lucerna siata, kukurica alebo sója.

Ako sa vyhnúť GMO?

Ak máte pochybnosti ohľadom GMO, istou voľbou je ekologické poľnohospodárstvo, kde je ich používanie prísne zakázané zákonom. Skrátka, čo je bio, to GMO byť nemôže.

Výrobcovia biopotravín striktne odmietajú GMO. V ekologickom poľnohospodárstve a pri spracovaní biopotravín je GMO zo zákona zakázané. U rizikových produktov si nechávajú vykonávať pravidelné rozbory v externých laboratóriách.

Čisté prírodné potraviny sú jedným z plusov, ktorý objavuje čoraz viac výrobcov konvenčných potravín. V oblasti výroby mliečnych výrobkov bola takpovediac predskokanom už pred niekoľkými rokmi nemecká značka Landliebe. Materský koncern Campina už od roku 2008 nepoužíva pri chove kráv geneticky modifikované krmivá.

Regulácia a označovanie GMO v EÚ

Komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v EÚ zatiaľ obmedzené. Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov a to isté sa týka aj krmív pre zvieratá.

Nedostatkom tejto legislatívy však je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom už označené byť nemusia. To však musí výrobca uviesť na obale.

V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že označiť sa musia všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, s výnimkou prípadov, ak je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný.

Právne predpisy EÚ nezakazujú používanie označenia „bez genetickej modifikácie“, ktorým sa naznačuje, že potraviny neobsahujú geneticky modifikované plodiny ani neboli vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov, a to za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín, najmä to, že informácie poskytované spotrebiteľom nesmú byť zavádzajúce.

Niektoré členské štáty sa rozhodli vlastné potravinové a krmivové výrobky označovať tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované.

GMO na Slovensku

Aj keď sa o GMO na Slovensku veľa diskutuje, Centrum výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch sa venuje výskumu GMO a dokonca vyvíja vlastnú GM pšenicu. Docent Ján Kraic z tejto inštitúcie nemá s GM plodinami či potravinami problém a považuje ich za súčasť rozvoja.

„Jete tvrdé syry? Pijete alkohol, nealkoholické nápoje?“ pýta sa docent Kraic a vysvetľuje, že cukor v kole môže pochádzať z GM kukurice, rovnako ako sójové produkty v mäsových výrobkoch. Tvrdí, že všetci konzumujeme geneticky modifikované potraviny už dlho, pretože GMO sa vyskytuje v čokoláde, zmrzline, sladkostiach, nápojoch, víne, pive, vo vajíčkových výrobkoch a podobne.

„Je pravda, že na týchto výrobkoch nenájdete označenie GMO, pretože to nevyžaduje zákon. Napríklad bežný glukózový sirup mohol byť vyrobený z GM kukurice.“

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pestovanie GMO povoľujú, zatiaľ na pokusné účely. Centrum výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch dokonca vyvíja vlastnú GM pšenicu, ktorá by mala produkovať esenciálnu mastnú kyselinu, ktorú žiadna obilnina na svete neprodukuje.

„Máme jeden z najprísnejších zákonov o používaní GMO na svete,“ podotkol docent Ján Kraic.

Na Slovensku sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 povolilo, ale len na pokusné účely. V súčasnosti je povolené pestovanie kukurice MON 810 aj v piatich členských štátoch EÚ: Slovensko, Česko, Rumunsko, Španielsko a Portugalsko.

V posledných rokoch sa objavujú aj iniciatívy ako „Pochod proti Monsanto“ v Bratislave, ktoré poukazujú na negatívne dopady veľkých agropodnikových spoločností a ich vplyv na tradičné poľnohospodárstvo.

tags: #zelenina #najviac #modifikovana