V našej záhrade sa objavilo toto. Nevieme, čo to je, ale naša sučka bígla Lara to vykutrala z hliny a doniesla :D Viete mi poradiť, čo to je a či to robí škodu a šarapatu?
Na fotografii je zlatoň obyčajný (Cetonia aurata). Jeho larvy sa často vyskytujú v komposte. Patria medzi užitočné saprofágy - dekompozitéry, podieľajú sa na rozklade rastlinných zvyškov. Dospelé chrobáky môžu počas slnečných dní obžierať tyčinky s peľom a korunné lupienky ruží či iných kvetov.
Zlatoň obyčajný je chrobák z čeľade skarabeusovité. Samec a samica sú veľmi podobní vo veľkosti 14 až 20 mm. Sú svetlozelenej farby s leskom, odlíšiť samicu a samčeka je ťažké. Larvy sa živia spráchniveným drevom, kompostom a listami zo stromov.
Zlatoň, nádherný a zaujímavý chrobák, ktorý v sebe spája krásu a zároveň tajomstvo prírody. Tento chrobák, patriaci do čeľade Scarabaeidae (vrubľovitých), je často obdivovaný pre svoje žiarivé zlaté alebo kovové zafarbenie. Pandravy zlatoňa môžu vyvolať zmiešané pocity. Na jednej strane sú larvy zlatoňa súčasťou prirodzeného cyklu rozkladu organických látok v pôde, čo je nevyhnutné pre zdravie záhradného ekosystému.
Zlatoň je chrobák známy svojím krásnym kovovým leskom, ktorý sa môže pohybovať od zlatej až po zelenú alebo bronzovú farbu. Najznámejším druhom v našich končinách je zlatoň obyčajný (Cetonia aurata). Tento krásny chrobák je bežný na lúkach, v lesoch aj v záhradách. Dospelí chrobáci sú často vidieť, ako sa živia kvetmi a sladkou miazgou stromov, pričom nespôsobujú významné škody.
Zlatoň prechádza štyrmi hlavnými vývojovými štádiami: vajíčko, larva (pandra), kukla a dospelý chrobák. Samice zlatoňa kladú vajíčka do pôdy, pričom si vyberajú miesta bohaté na organickú hmotu, ako sú komposty, staré drevo alebo pôdy s vysokým obsahom rozkladajúceho sa materiálu.
Pandravy zlatoňa sú typickými „bielymi červami“ s hnedou hlavou a mäkkým telom. Na prvý pohľad môžu pandravy zlatoňa vyzerať podobne ako larvy iných chrobákov, napríklad chrústa. Tieto larvy sa živia rozkladajúcim sa organickým materiálom v pôde, ako je mŕtva rastlinná hmota, kompost alebo zvyšky dreva. Larválne štádium zlatoňa trvá približne dva až tri roky. Počas tohto obdobia sa larvy aktívne živia a rastú. Keď pandrava dosiahne dostatočnú veľkosť, zakuklí sa v pôde. Po kuklení sa z kukly vynorí dospelý zlatoň, ktorý zvyčajne opustí pôdu a začne sa živiť nektárom, kvetmi a miazgou stromov.
Ak ste pri presádzaní rastlín alebo pri práci v záhrade našli pandravy v substráte, prvé, čo by ste mali urobiť, je ich identifikovať. Pandravy zlatoňa majú svetlé, krémové telo a hnedú hlavu. Ich telo je trochu zakrivené do písmena „C“, čo je typický znak pre vrubľovité chrobáky. Larvy chrústa sú podobne veľké, ale majú väčšiu hlavu a tendenciu pohybovať sa na bruchu, nie na chrbte.
Ak ste identifikovali pandravy ako zlatoňa, môžete byť relatívne pokojní, pretože tieto larvy nepoškodzujú živé rastliny. Vo väčšine prípadov pandravy zlatoňa nie sú priamou hrozbou pre záhradu. Práve naopak, môžu byť veľmi prospešné, pretože pomáhajú rozkladať organický materiál a zlepšovať štruktúru pôdy.
Napriek týmto pozitívnym vlastnostiam existujú prípady, keď môže byť prítomnosť pandravy nežiaduca. Ak máte pandravy zlatoňa v komposte alebo substráte s vysokým obsahom organickej hmoty, ich prítomnosť je v skutočnosti pozitívna. Môžete ich nechať na mieste, kde budú pokračovať v rozklade organického materiálu a prispievať k vytváraniu kvalitného humusu. Ak používate kompost na hnojenie záhrady, prítomnosť pandravy zlatoňa urýchli proces kompostovania a prinesie záhrade úžitok.
Ak plánujete použiť substrát pre mladé sadenice alebo jemné rastliny, môžete sa rozhodnúť pandravy zo substrátu odstrániť. Pandravy môžete jednoducho ručne odstrániť počas preosievania substrátu. Pandravy zlatoňa môžu byť využité ako potrava pre vtáky alebo iné živočíchy vo vašej záhrade. Mnohé vtáky, najmä hmyzožravé druhy, budú pandravy považovať za chutnú pochúťku. Môžete ich jednoducho umiestniť do krmítok pre vtáky alebo ich nechať na voľnom priestranstve, kde si ich vtáky nájdu.
Aj keď pandravy zlatoňa nepredstavujú priamu hrozbu pre živé rastliny, niektorí záhradkári môžu mať pocit, že ich nadmerná prítomnosť nie je žiaduca. Kompostovanie je výborným spôsobom, ako získať bohatú pôdu, no zároveň je ideálnym miestom pre pandravy zlatoňa. Pravidelné preosievanie kompostu a odstránenie pandravy môže pomôcť kontrolovať ich počet. Odstraňovanie starého dreva, organických zvyškov a udržiavanie záhrady v čistote môže znížiť množstvo vhodného materiálu, ktorý pandravy potrebujú na svoj rozvoj.
Existujú biologické spôsoby, ako znížiť počet pandravy, ak máte pocit, že ich populácia je príliš vysoká. Jednou z možností je použitie nematód - drobných parazitických červov, ktoré sa živia larvami hmyzu. Nematódy sú bezpečné pre rastliny a ľudí, no sú účinné pri kontrole populácie lariev v pôde.
Na záver môžeme povedať, že pandravy zlatoňa nie sú väčšinou nebezpečné pre záhradu, ba práve naopak, môžu byť veľmi užitočné pre zdravie pôdy a celkovú biodiverzitu. Ich prítomnosť v komposte alebo v organicky bohatej pôde pomáha rozkladať organickú hmotu a zlepšovať štruktúru pôdy. Ak nájdete pandravy v substráte, nemusíte okamžite panikáriť. Pokiaľ máte pandravy pod kontrolou a správne spracovávate kompost, ich prítomnosť môže byť pre záhradu prínosom.
Lajniak obyčajný: Hovnivál a jeho úloha v ekosystéme
Lajniak obyčajný (Geotrupes stercorarius) je zástupca čeľade lajniakovité na Slovensku. Tento chrobák, ľudovo nazývaný tiež hovnivál, môže dosahovať dĺžku až 2,5 cm. Telo má oblé, tvrdé a tmavé, niekedy s modrými odleskami. Má šesť nôh s výbežkami a dve krátke tykadlá. Jeho larvy sa živia trusom bylinožravých zvierat, a preto sa často nachádza pri zdroji - maštaliach a zvieratách. Vyhrabávajú si chodby až 50 cm dlhé, do ktorých kladú vajíčka. Tie prikryjú guľôčkami trusu, ktoré po vyliahnutí slúžia ako obživa po dobu 1 roka. Vajíčka môžu klásť aj do guľôčky trusu.
Lajniak obyčajný je chrobák z čeľade lajniakovité. Je dlhý 2 mm, telo má oblé, tvrdé a tmavé, niekedy s modrými odleskami. Má šesť nôh s výbežkami a dve krátke tykadlá. Larvy sa živia trusom bylinožravých zvierat, a preto sa často nachádza pri maštaliach. Tieto chrobáky si kopú chodby, do ktorých kladú svoje vajíčka, tie neskôr prikryjú guličkami trusu, ktoré po vyliahnutí slúžia ako obživa po dobu jedného roka.
Lajniakovi sa najviac páči v lesnom prostredí, ale rovnako rád sa usalaší v nížinách aj horách. Má len jedinú podmienku - nablízku sa musia pásť bylinožravce, ktoré mu zabezpečia potravu. Je preto úplne bežné zazrieť lajniaka aj na pastvinách a lúkach. Zvyčajne lozí alebo lieta tesne pri zemi.
Smrad. Tieto chrobáky veľmi rýchlo vycítia arómu čerstvého kravinca, takže je len otázkou času, kedy sa pri kopytách pasúceho sa dobytka zhromaždia lajniaky. Ak ste už niekedy našli v prírode kravské hovienko a pozreli sa naň zblízka, mohli ste si okolo neho všimnúť akúsi mozaiku - veľa malých dierok v hline. To si lajniaky vybudovali sieť chodbičiek v blízkosti zdroja potravy. Do týchto komôrok postupne zaťahujú kúsky trusu, takže výkal pomaly mizne z povrchu zeme. Chrobáky sa pustia do hostiny až v dierach, azda preto, aby ich pri negustióznej činnosti nikto nevidel. Ak je pekné počasie, vyliezajú zo svojho úkrytu opakovane, aby si doň nanosili ďalšie čerstvé zásoby.
V minulosti lajniaky patrili do čeľade skarabeusovitých. Správajú sa podobne, ako známy skarabeus, ktorý bol v starom Egypte posvätný. Rozdiel medzi nimi je v tom, že lajniak nekotúľa trus v guličke zadnými nohami, ale ho naberá do predných nôh.
Kravinec by sa mohol stať zdrojom rôznych nákaz, je predsa známe, že vo výkaloch sa nachádza množstvo baktérií, ktoré by sa na vzduchu inak nekontrolovateľne množili. Lenže lajniak im nedá šancu. A ešte aj pohnojí pôdu.
Párik lajniakov sa na rodičovstvo pripravuje uprostred jesene. Pod čerstvým hovienkom urobia tridsať až päťdesiat centimetrovú chodbu a jej dno vystelú trusom. V ňom vyhĺbia čosi ako komôrku, otvor vo veľkosti lieskovca, kam samička nakladie jedno vajíčko. Potom spoločne takmer celú chodbu vyplnia ďalšou dávkou výkalov. Larva sa liahne v apríli a živí sa trusom, ktorý ju obklopuje z každej strany. Zostáva pod zemou, kde sa približne po roku (v máji či júni) zakuklí, aby sa z nej zakrátko vyliahol dospelý lajniak.
The Life Cycle of a Human | Human Life Cycle | Science for Kids!
Pôda ako základ života v záhrade
Základným stavebným materiálom záhradníka sú rastliny, z ktorých záhradu vystavia. Na rozdiel od kameňa či tehál sú ale rastliny živé a pre zdravý rast a pekný vzhľad potrebujú správne podmienky pre svoj život. O to viac to platí v prírodnej záhrade, kde sa snažíme pestovať rastliny čo najprirodzenejšie, bez použitia umelých hnojív či postrekov. Tu sa stáva prvoradou podmienkou dobrá imunita rastlín, ktorú dosahujeme správnym výberom odrôd, kultivarov, správnou voľbou stanovišta podľa nárokov rastlín na svetlo, vodu a živiny. Živiny v prirodzenej forme totiž prichádzajú do rastlín cez korene z pôdy a len málokto z nás môže vyhlásiť, že vo svojej záhrade má skutočne kvalitnú pôdu.
Pôda nie je len zvetraná hornina, kúsky kamienkov a piesku. Pôda je zložitý komplex obsahujúci aj vodu, vzduch, rozložený biologický materiál a živé organizmy, väčšie (napr. krtkov, dážďovky, chrobáky) ale aj malé až mikroskopické, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou spolu so systémom húb, pretože práve oni zabezpečujú látkovú výmenu živín pre rastliny. Správna pôda nie je ani ťažká ani príliš piesčitá.
Tu je dôležité si uvedomiť rolu človeka pri formovaní pôdy.
Ako zistiť, aká je vaša pôda
Jednoduchý je guličkový test, kde do dlani zoberieme za hrsť zeminy (nie tesne po daždi, ani po dlhšom období sucha), pevne ju stláčame kým nevytvoríme ucelenú guličku. Pokiaľ sa gulička vytvoriť nedá alebo sa rozpadáva na drobné časti, pôda je príliš piesčitá. Ak sa nám guličku podarí vytvoriť, ale zemina sa nám lepí na prsty a keď do guličky vtlačíme prst, táto sa rozpadne na ucelené kusy, pôda je ťažká, ílovitá. Gulička z kvalitnej hlinitej pôdy drží po kope, kým do nej nevtlačíme prsty. Potom sa rozsype na malé drobné guličky. Úrodnú (živú) pôdu pri privoňaní cítiť lesom, hubami, pretože obsahuje dostatok humusu.
Kyslosť, prípadne zásaditosť pôdy môžeme rozlíšiť podľa pôvodnej vegetácie, ktorá v záhrade rástla. Pomôckou môže byť aj jednoduchý rozbor pôdy, kde do pohára od zaváraniny naberieme za lopatku pôdy, zalejeme vodou a dôkladne premiešame, aby sa zemina čo najviac rozpustila.
V usadenom profile vidíme jednotlivé zložky: na spodok usadnú najťažšie častice, kamienky, štrk, na tom piesok, prach a íl. Na vodnej hladine zostanú plávať organické zložky, zjednodušene humus. Ak je vrstva ílu príliš vysoká a na hladine skoro nič nepláva, môžeme povedať, že ide o ťažkú a len slabo úrodnú pôdu.
Zlepšenie kvality pôdy
Pre úrodnosť pôdy a zdravie rastlín je nevyhnutné mať pôdu dostatočne zásobenú vodou, vzduchom, humusom, pričom v nej umožníme žiť organizmom, ktoré k zúrodňovanie prispievajú. Sú to hlavne mikroorganizmy a dážďovky.
Sú prípady, kedy je mechanické prevzdušňovanie pôdy dôležité a to najmä pokiaľ máme ťažkú pôdu, ktorá je na dotyk chladná, mazľavá a vlhká. Toto je najčastejší problém, s ktorým sa stretávame. Túto pôdu môže počas niekoľkých rokov skvalitniť tzv. dvojitým rýľovaním, kde vrchnú vrstvu pôdy do 15 cm obraciame rýľom, spodnú vrstvu len prekyprujeme rýľovacími vidlami, pričom do pôdy súčasne môžeme zapracovávať kamennú múčku alebo piesok (najlepšie z dolomit. vápenca) a kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj.
Pridávaním piesku alebo múčky upravíme zrnitosť pôdy, čo sa prejaví v harmonizácii pomeru vzduchu a vody v pôde. Voda bude mať možnosť ľahšie odtiecť, pôda sa prevzdušní a tým aj oteplí. To nám prinesie nové možnosti pestovania. Dolomit. alebo vápen. múčka súčasne upraví aj kyslé pH pôdy.
Tento typ pôdy počas roka nenechávame odkrytý, rastliny nastieľame mulčom (slama, lístie, seno, kôra), aby sme zabraňovali rýchlemu zosychaniu pôdy a vytváraniu pôdneho prísušku. Pokiaľ nie je možné mulčovať k rastlinám organic. materiálom, pretože máte napr. slizniaky, môžete vyskúšať práve mulčovanie štrkom, pieskom, drevným popolom a kompostom.
Pri veľmi ťažkých pôdach je možné na jeseň použiť aj plytkú orbu, pričom počas zimy na povrch pôdy pridávame organický materiál, popol a piesok a na jar tieto materiály zapracujeme rotavátorom.
Ak máme to šťastie vlastniť záhradu s kvalitnou hlinitou pôdou, stále je dôležité dbať na to, aby sme ju svojím využívaním nezničili a neprispeli k jej degradácii. Najčastejším problémom je vodná a veterná erózia.
Mulčovanie ako prevencia erózie
Veľkým pomocníkom a zároveň jednoduchou metódou je nastieľanie tzv. mulčovanie rastlín či už v okrasnej alebo úžitkovej záhrade. Nastieľame pôdu všade tam, kde by bola inak odkrytá.
V okrasných záhradách sa používa na tento účel netkaná textília vizuálne prekrytá drvenou kôrou, pokiaľ však máte dostatok slamy, lístia, hoblín, štiepky, drte z drviča biolog. materiálu alebo trávy z koseného trávnika, môže týmito materiálmi kôru plne nahradiť. O to viac, že tieto materiály sú cenovo dostupné a sú vhodné aj pre úžitkové časti záhrady na rozdiel od kôry, ktoré pôdu okysľuje.
V úžitkových záhradách sa často používa aj mulčovanie burinou, kde vytrhnutú burinu zbavenú zeminy nechávame v horúcich letných dňoch voľne ležať v medziriadkoch zeleniny. Pri nastieľaní drevín si dávame pozor, aby sme mulč nedávali až tesne ku kmienikom, čo by mohlo spôsobiť ich odhnívanie.
Proti veternej erózii sa najviac osvedčilo zmena poveternostných pomerov, zmena mikroklímy záhrady vytvorením vetrolamom.
Vracanie živín do pôdy
Živiny sa v pôde nenachádzajú automaticky, ale sú produktom rozkladu organického materiálu. Pokiaľ z pôdy živiny rastliny len čerpajú a späť sa nevracajú, pôda sa môže vyčerpať a aj úrodná pôda sa stane mŕtvou.
Kompostovanie
Najznámejším spôsobom navracania živín do pôdy je kompostovanie. Kompostovať môžeme akýkoľvek biolog. materiál, či už z domácnosti alebo zo záhrady. Aj tá najmenšia záhrada by mala mať kompostér, kde zbierate nepotrebné časti rastlín, kuchynský odpad, lístie a pretvorenú hmotu vraciate v podobe kompostu späť na záhony. Kompostér je vhodné umiestniť tak, aby ste k nemu mali ľahký prístup aj v horšom počasí, mal by sa nachádzať v tieni na nespevnenom povrchu. pri správnom postupe sa nemusíte obávať zápachu ani potkanov.
Ďalšie spôsoby obohacovania pôdy
Ďalším spôsobom je ponechanie pozberových zvyškov, buriny, zeleného hnojenia na mieste a ich zapracovanie do pôdy po čiastočnom prehnití. Už spomínané mulčovanie je tiež výhodné aj z hľadiska dodávania živín do pôdy, súčasne zabraňuje rastu burín, bráni odparovaniu vody a tvorbe prísušku.
Význam húb pre pôdnu úrodnosť
Menej známym faktom je, že k stabilite záhrady a úrodnosti pôdy prispievajú najmä huby svojimi mykoríznymi vzťahmi s koreňmi rastlín, kde huby predspracuvávajú organické zvyšky, rozkladajú ich na základné častice, ktoré sú tak ľahšie prístupné pre koreňové vlásočnice. Dôležitá je pritom úloha drevín, ktoré podporujú tento systém tým, že na svojom stanovišti zostávajú aj desiatky rokov.
Z tohto hľadiska je veľmi dôležité mať v záhrade nielen vrstvu krov, ale aj niekoľko stromov, najmä pôvodné európske a ovocné stromy, ktoré majú s hubami obzvlášť dobré vzťahy. Preto v prírodných záhradách často využívame tzv. Dokonca aj v úžitkových častiach záhrady tieto poznatky môžeme zužitkovať a to vysadením samovýsevných letničiek a trvalých bylín (tymián, oregano, estragon, ligurček), liečivých rastlín (nechtík, harmanček, kostihoj), ochranných rastlín (aksamietnica, lupina, levanduľa) alebo vytrvalých zelenín (chren, trvalková cibuľa, pažítka, medvedí cesnak, rebarbora a iné).
Pôda je jedno z najcennejších bohatstiev, ktoré človek má.