Zeler voňavý: Pestovanie, typy a využitie

Zeler voňavý (Apium graveolens) je zelenina s intenzívnou chuťou a arómou, ktorá sa využíva v mnohých kuchyniach po celom svete. Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. Zeler je zeleninou s vysokým obsahom vlákniny, vitamínu C a K, kyseliny listovej a minerálov. Jeho pestovanie a starostlivosť v záhrade môže byť náročné, ale výsledkom je zdravá a chutná zelenina.

Zeler voňavý pochádza z južnej Ázie. Poznáme ho aj pod názvom petržlen, perašin, petruška, mirík, mirich, apich obecný, bahnivý koper či celer. Zeler je dvojročná rastlina s hľuzovitým koreňom a tmavozelenými lesklými zloženými listami. Prvý rok vyrastie z podzemnej časti zvonka svetlohnedá, zvnútra biela buľva a listy korenistej vône. V Európe sa začal pestovať až v 18. storočí. Voľne rastie na morskom pobreží, najmä v Stredozemí. U nás sa pestuje zo semien ako zelenina.

Ilustrácia zeleru s koreňom a listami

Typy zeleru

Existujú dva hlavné typy zeleru - zeler koreňový a zeler stopkový. Oba typy majú svoje špecifické nároky na pestovanie, preto je dôležité poznať základné kroky, ako ho úspešne vypestovať.

Existuje niekoľko hlavných druhov zeléru, ktoré sa pestujú pre rôzne účely:

  • Zelér stopkový (Apium graveolens var. dulce) - Tento druh sa pestuje pre svoje chrumkavé a šťavnaté stopky. Stopkový zeler sa líši od koreňového zeleru, ktorý sa pestuje pre svoj koreň. Stopkový zeler sa pestuje pre svoje tenké, chrumkavé stonky a lístie, ktoré sa používajú ako bylinky. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť. Stopkový zeler sa zberá od konca augusta do novembra.
  • Zelér buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) - Tento druh sa pestuje pre svoj podzemný koreň, ktorý sa používa do polievok, šalátov a pyré. Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať. Buľvový zeler sa pestuje pre jeho buľvy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom približne 10 cm. Zeler buľvový spočiatku vytvára kolový koreň, ktorý sa postupne mení na buľvu. Dokonca niektoré dorastajú do hmotnosti nad jeden kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm. Buľvy sa zberajú vo veľkosti cca 10-14 cm v priemere, majú bielu dužinu, orechovú a mierne pikantnú chuť a často slúžia ako kľúčová prísada do polievok alebo duseného mäsa. Koreň zeleru je podzemný orgán rastliny, ktorý plní dôležité funkcie.
  • Zelér listový (Apium graveolens var. secalinum) - Pestuje sa pre listové stopky. Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu. Listový zeler zbiera sa, keď rastlina dosiahne výšku 25 centimetrov.

Koreň zeleru a jeho štruktúra:

  • Koreňová čiapočka: Chráni rastový vrchol koreňa pri prenikaní pôdou.
  • Pokožka koreňa (rizoderma): Je to jednovrstvové pletivo bez kutikuly a prieduchov. Z pokožkových buniek vyrastajú koreňové vlásky, ktoré sú tenkostenné, dlhé a úzke vyliačeniny.
  • Primárna kôra: Nachádza sa pod pokožkou a oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry. Tvoria ju parenchymatické bunky.
  • Pericykel: Je valcovité pletivo nachádzajúce sa pod endodermou.

Medzi hlavné funkcie koreňa patria:

  • Upevňovacia (mechanická): Zabezpečuje stabilitu rastliny v pôde.
  • Vyživovacia (absorpčná): Umožňuje príjem vody a živín z pôdy.
  • Metabolická (syntetická): Syntetizuje rôzne látky potrebné pre rast a vývoj rastliny.
  • Zásobná: Ukladá zásobné látky, ako sú cukry a škroby.
Schéma štruktúry koreňa zeleru

Požiadavky na pestovanie

Prvým krokom v pestovaní zeleru je výber správneho miesta. Zeler preferuje slnečné alebo polotienisté prostredie s dostatočne úrodnou a dobre priepustnou pôdou. Pôda by mala byť bohatá na organické látky a mala by mať pH medzi 6,0 až 7,0. Pred výsadbou je dobré pôdu obohatiť kompostom alebo hnojom, aby sa zabezpečila jej úrodnosť. Vybrať by ste si mali úrodný a priepustný substrát s neutrálnym pH. Kyslá pôda môže spôsobiť nesprávny vývoj zeleru. Zeler by sa mal pestovať na plnom slnku.

Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom. Zeler potrebuje dobre priepustnú a vlhkú pôdu, s pH medzi 6,0 a 7,0.

Ak sa rozhodnete pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by ste vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by ste mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní.

Na predplodinu nie je extra náročný, takže ho pokojne vysaďte aj po zemiakoch. Zeler buľvový nie je veľká ani široká rastlina, postačí mu spon 40 cm v riadku aj medzi riadkami. Môžete ho vysadiť aj k rajčiakom na opore ako podsadbu. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné.

Príprava pôdy a hnojenie

Príprava pôdy by mala začať niekoľko mesiacov pred zasiatím semien. Odstráňte burinu a vyhrádzajte pôdu. Pridajte do nej organický materiál, ako napríklad kompost alebo hnoj. Ak máte ťažkú pôdu, pridajte piesok alebo perlit, aby ste zlepšili priepustnosť.

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list. Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje rast listov a koreňov.

Zavlažovanie a mulčovanie

Zeler potrebuje rovnomerné zavlažovanie. Ak pôda vysychá, rastlina bude mať horkú chuť a bude menej chutná. Zavlažujte pravidelne, ale nezalievajte nadmieru, aby ste sa vyhli hnilobe koreňov.

Mulčovanie pôdy okolo zeleru pomáha udržiavať vlhkosť, potláča rast buriny a chráni korene pred prehriatím.

Výsev a sadenie

Zeler sa zvyčajne sadiť ako priesady, pretože má dlhší vegetačný cyklus. Semená zeleru sa odporúča vysievať v interiéri asi 10 až 12 týždňov pred posledným predpokladaným mrazom. Semená sa vysievajú do plytkých riadov a pokrývajú sa tenkou vrstvou pôdy. Je dôležité, aby sa zabezpečila dostatočná vlhkosť, pretože semená zeleru klíčia pomerne pomaly a potrebujú stabilnú vlhkosť na to, aby sa úspešne vyklíčili. Teplota okolo 20-24 °C je ideálna pre klíčenie.

S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli. Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C.

Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.

Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu. Semienka zeleru vysievajte do jemnej pôdy v debničkách alebo zakoreňovačoch. Zeler môžete začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch. Sadeničky by mali mať štyri až šesť pravých listov.

Termín vysádzania spadá do druhej polovice mája, kedy by už nemali hroziť mrazy.

Výsev semien zeleru do sadbovača

Otužovanie a výsadba priesad

Keď majú sadenice niekoľko pravých listov a vonkajšia teplota sa stabilizuje na minimálne 10 °C, začnite s otužovaním sadeníc.

Keď sú priesady asi 10 cm vysoké a majú aspoň dva pravé listy, môžeme ich vysadiť von. Pred výsadbou je dobré priesady aklimatizovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Môžete ich vystavovať vonku postupne, najprv na niekoľko hodín denne, a postupne zvyšovať čas.

Pri výsadbe priesad zeleru je dôležité dodržať rozstupy. Medzi jednotlivými rastlinami by malo byť minimálne 30 cm, aby mali dostatok priestoru na rast. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm.

Starostlivosť počas vegetácie

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie.

Zeler je rastlina, ktorá potrebuje dostatok vody, preto je potrebné zabezpečiť pravidelné zavlažovanie, najmä v období sucha. Pôda by mala byť vždy vlhká, nie však premočená, aby nedošlo k hnilobe koreňov.

#11 | Zeler – výsev, pestovanie, spracovanie

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zeler má tendenciu priťahovať niektoré škodcov a choroby, ako sú vošky, plesne a rôzne huby. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny a v prípade potreby aplikovať organické insekticídy alebo fungicídy. Prevencia je najlepšia metóda, preto je dobré dodržiavať správne pestovateľské praktiky a udržiavať zdravé rastliny.

Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňujte buriny.

Choroby a škodcovia môžu zničiť vašu úrodu zeleru. Ak zistíte, že vaša rastlina sa zmenila farbu na žltú alebo má iné príznaky, môže to byť znak choroby. Najlepšie je zničiť choré rastliny, aby sa zabránilo šíreniu choroby na ostatné zelerové rastliny. Škodcovia, ako sú slimáky a vošky, môžu tiež poškodiť zeler.

Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami.

Septorióza zeleru sa prejavuje na listovej ploche. Najskôr škvrnami sivohnedej farby a neskôr odumieraním listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu.

Fómová škvrnitosť je druhou vážnou chorobou. Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri.

Vírusová mozaika zeleru spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov.

Pochmurnatka mrkvová spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast.

Ilustrácia napadnutia zeleru voškami

Zber a skladovanie

Zber zeleru závisí od typu, ktorý pestujete. Koreňový zeler sa zvyčajne zbiera na jeseň, keď dosiahne požadovanú veľkosť, zatiaľ čo stopkový zeler sa môže zbierať postupne, keď sú stonky dostatočne hrubé a dlhé. Pri zbere je dôležité opatrne odstrániť rastliny, aby sa nepoškodila pôda a ostatné rastliny.

Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko.

Stopkový zeler sa zberá od konca augusta do novembra. Iba hľuznatý zeler sa dá skladovať po celú zimu.

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke.

Zeler je hotový na zber po 60 až 90 dňoch od zasiatia semien. Získa sa odreznutím z koreňa alebo stonky. Uchovávajte zeler v chladničke alebo v chlade s vlhkým hadríkom na vrchole, aby sa zabránilo vysychaniu.

Ako čistiť stonkový zeler? Rozdeľte zväzok zeleru na jednotlivé stonky. Odstráňte asi 3 cm z konca stoniek, kde sú tvrdé a drevnaté, rovnako tak aj horné výhonky (listy). Listy však nevyhadzujte. Použiť ich môžete napríklad do polievok alebo šalátov. Ak sú vonkajšie stonky hrubé a vláknité, môžete ich ošúpať priečnou škrabkou. Začnite od spodnej časti stonky a škrabte smerom nahor. Pri mladom zeleri tento krok môžete vynechať. Následne už len zeler nakrájate na požadovanú veľkosť a tvary.

Tip: Zeler môžete skladovať v chladničke v uzatvorenej nádobe až 3 týždne. Použiť ho môžete napríklad aj do smoothies alebo zeleninových polievok.

Využitie zeleru

Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty.

Zeler je chutný, má množstvo vitamínov a príjemne vonia. V antickom svete boli listy symbolom šťastia a slúžili aj na oslavu víťazstva. Zeler je výrazná korenina v balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyni. Vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na pečenie a grilovanie. Využíva sa aj ako chuťová prísada pri príprave polievok, omáčok a marinád. Buľvový zeler je klasickou súčasťou koreňovej zeleniny na prípravu polievok a dusených jedál. Okrem toho sa aromatický buľvový zeler s obľubou používa ako korenie pre slané jedlá a šaláty.

Buľvový zeler má pomerne korenistú a zemitú chuť. Hoci buľvový zeler poznáme skôr ako súčasť zeleniny do polievok, pokojne ho môžete konzumovať aj surový. Malé buľvy sú pritom často krehkejšie a menej vláknité. Predtým ako použijete buľvový zeler na prípravu receptu, určite ho olúpte. Najprv buľvu dôkladne omyte pod tečúcou vodou a potom ostrým nožom odrežte vrchnú časť s listami. Po dôkladnom očistení a olúpaní nakrájajte buľvový zeler na kúsky požadovanej veľkosti. V závislosti od receptu môže ísť o plátky, pásiky alebo kocky. V dôsledku reakcie s kyslíkom sa u niektorých druhov zeleru svetlá dužina koreňa rýchlo sfarbí po nakrájaní alebo pri varení nahnedo. Ak si chcete túto koreňovú zeleninu uvariť, stačí ju po olúpaní a nakrájaní na kúsky vložiť do studenej vody a priviesť ju k varu. Buľvový zeler varte dostatočne dlho, ale dajte pozor, aby sa nezačal rozpadať. Buľva vcelku sa uvarí približne po 50 minútach.

Do rozmanitých chuťovo výrazných receptov sa hodí nielen dužina buľvového zeleru, ale ako korenie možno použiť aj vňať. Výrazná chuť vynikne nielen v polievkach, ale aj v omáčkach a marinádach. Vňať pritom stačí umyť, osušiť, potom nakrájať nadrobno a okoreniť ňou jedlo podľa chuti.

Zeler bol od pradávna všeobecne uznávaný, najskôr ako liečivá surovina, o niečo neskôr sa začal oceňovať aj ako výživná zeleninová plodina. Existuje asi dvadsať odrôd tejto rastliny a všetky majú určité vonkajšie podobnosti, ale ich vegetačné obdobie je odlišné. Dvojročná tráva môže dosiahnuť výšku jedného metra. V prvom roku tvorí len listy a korene a v druhom kvitne a vytvára semená.

Stonky sú rovné, zbrázdené so zhrubnutím pri koreni. Pestuje sa zo sadeníc, kvôli dlhej vegetačnej dobe (150-180 dní). Tento druh sa pestuje kvôli veľkým, sférickým koreňovým plodinám, hmotnosť niektorých odrôd môže dosiahnuť až kilogram. Táto rastlina je strednej výšky, do pol metra. Stonky, kvôli ktorým sa pestuje, sú zelené, biele a dokonca aj ružové, všetko závisí od odrody. Zrelé stopky sú veľmi mäsité a dosť hrubé, až 5 centimetrov. Hodia sa k rôznej zelenine alebo ako samostatné jedlo, dusené alebo vyprážané. Táto voňavá bylina patrí k skorým zrelým druhom. Listy sa zbierajú počas leta a jesene.

Zeler je veľmi rozšírená zelenina, ktorá sa pestuje takmer na všetkých kontinentoch. Vo voľnej prírode sa najčastejšie vyskytuje v Amerike, na vlhkých močaristých pôdach. Taliani sú presvedčení, že táto zeleninová kultúra zvyšuje energiu organizmu, preto ju využívajú často a v akejkoľvek forme.

Korene zbierané od októbra do novembra. Na budúce použitie sa dajú pripraviť tromi spôsobmi. Neskladujú sa dlho čerstvé, preto je najlepšie zeleninu nakrájať na pásiky a zamraziť. Rozdrvené korene sa tiež sušia na slnku a skladujú sa v suchej uzavretej nádobe. Veľa nakladaných zelerov na zimu. Listový zeler zbiera sa, keď rastlina dosiahne výšku 25 centimetrov. Listy sušte v tieni, prípadne v rúre pri teplote 40 stupňov. Sú tiež mrazené a nakladané. A môžete urobiť taký polotovar: 1 kg čerstvej, čistej, suchej, nasekanej zeleniny, zmiešanej s 250 gr. zo stoniek pripraviť organickú soľ. Aby ste to dosiahli, musia sa umyť, jemne nasekať a vložiť do rúry na sušenie. Teplota by nemala presiahnuť štyridsať stupňov, inak to nebude mať žiadny úžitok. Keď sa sušené stonky začnú dobre lámať, rozdrvte ich na prášok a uložte do vzduchotesnej nádoby.

Používa sa pri varení aj semienka zeleru. V programe „O najdôležitejšej veci“ sa uskutočnil experiment o účinku zeleru na potenciu. Silná korenistá aróma predmetnej zeleniny je spôsobená obsahom éterického oleja v nej. Okrem samotnej rastliny sa na liečivé účely aktívne používa zelerová šťava. Tento neuveriteľne užitočný produkt zlepšuje trávenie, čistí črevá, znižuje chuť na sladké a mastné jedlá, zmierňuje opuchy, normalizuje teplotnú rovnováhu tela a tonizuje celé telo. Pomáha aj pri beriberi (dospelým sa odporúča piť 1 polievkovú lyžičku a deťom 1 čajovú lyžičku trikrát denne pred jedlom).

Recepty so zelerom

  • Zelerový šalát s kuracím mäsom a jablkom: Jedno kuracie prsia uvaríme a nakrájame na kúsky. Pridáme nasekaný stonkový zeler (4 ks), jedno veľké jablko bez šupky a polovicu hlávky červenej cibule.
  • Bravčové mäso so zelerom: Bude to trvať pol kilogramu bravčového mäsa. Mäso nakrájajte na kúsky a opečte na panvici, kým nezhnedne. Prepnutím na stredné teplo pridajte do riadu rastlinný olej a nakrájanú zeleninu (cibuľa - 1 ks, zeler - 3 ks). Všetko to dusíme pod pokrievkou 20 minút. Teraz nalejte pol pohára suchého bieleho vína a posypte sušenou petržlenovou vňaťou, cesnakom a soľou podľa chuti. Necháme ďalších dvadsať minút.
  • Roláda z teľacieho mäsa so zelerovou plnkou: Najprv si pripravíme plnku do rolády. Stonku zeleru a jeden pór nakrájame a podusíme na masle. Pridáme omrvinky z malého kúska bieleho chleba, petržlenovú vňať, soľ a korenie podľa chuti. Teľacie filé bude potrebovať jeden kilogram, hrúbku 1,5-2 cm. Na to dáme hotovú plnku, zvinieme a vložíme do vrecka na pečenie. Aby sa mäso nerozpadlo, môžete ho previazať špagátom. Vrecúško vložíme do rúry vyhriatej na 180 stupňov.
  • Zeleninové ragú s kuracím mäsom: Zo zeleniny budete potrebovať zemiaky, cibuľu, mrkvu, zeler a petržlen, všetko v rovnakom pomere. Nakrájajte na stredné kúsky a vložte do misky multivarkára, pridajte rastlinný olej. V režime "Frying" vydržíme 15 minút. Potom pridajte nadrobno nakrájané kuracie mäso, soľ, cesnak, bylinky, korenie podľa chuti a zalejte vodou. Varíme v režime "Hasenie" jednu hodinu.
  • Zelerový nápoj pre zdravie: Zmes je vyrobená z medu a šťavy z koreňového zeleru (1: 1). Nálev sa pripravuje z 1 litra vriacej vody a 5 gr. strúhaná koreňová plodina. Stojí za zmienku, že v kritických dňoch, s bolesťou a silným výtokom, sa berú iba semená vo forme vodných infúzií. Tiež, ak vykonávate preventívne opatrenia s použitím rovnakých semien, obdobie menopauzy môže byť úplne neviditeľné. Ženy môžu začať takéto kurzy (v trvaní 27 dní, 2-krát ročne) po 35 rokoch. Na tento účel 0,5 lyžičky. suroviny sa nalejú do pohára horúcej prevarenej vody. (Nevarte!) A produkt odstavte na 9 hodín.

Muži trpiaci impotenciou sa často uchyľujú k liečbe drogami, nevediac, že existuje taký prírodný liek ako zeler. Lekári už dlho zaznamenali jeho prospešné vlastnosti v tomto ohľade, pretože zlepšuje prekrvenie pohlavných orgánov. Okrem všetkého spomenutého sa táto, dalo by sa povedať, univerzálna zelenina, používa aj v starostlivosti o pokožku tváre a tela. Jeho šťava pomáha v boji proti akné, pustulóznym útvarom a je tiež schopná zachovať a predĺžiť mladosť. Môže byť použitý ako v čistej forme, tak aj v maskách, ktoré majú upokojujúci účinok a podporujú regeneráciu buniek. Pomocou gázového obkladu namočeného do zelerovej šťavy sa tvár osvieži a pokožka sa napne. 2 lyžice nasekanej nadzemnej časti zeleru zmiešané s pol pohárom mlieka. Zmes sa privedie do varu, prefiltruje sa a teplý sa nanesie na tvár. Rozdrvené listy a stonky zeleniny sa umiestnia do termosky a nalejú sa vriacou vodou na 3 hodiny.

Koreň zeleru má výborné močopudné účinky. Používa sa pri ťažkostiach spojených s obličkami. Podporuje tráviaci systém. Posilňuje nervy a sexuálnu túžbu. Odvar si pripravíte v 1 litri vody. 30 - 60 g čerstvého koreňa varte 10 minút. Pri ťažkostiach s vylučovaním moču sa odporúča piť vždy pred jedlom 1 šálku odvaru. Neprekračujte odporúčanú dennú dávku. Zeler voňavý je silný alergén.

Miska plná čerstvého zeleru

tags: #zeler #typ #korena