Čerstvá domáca knedľa je nebíčko v papuľke. Či už k dobrému šťavnatému mäsu, k sviečkovej, segedínu, králikovi alebo pečenej kačke… Väčšina z nás knedľu kupuje, možno aj od domáceho výrobcu, ale skúste si urobiť pravú domácu. Takú, akú robievali naše babičky. Neraz si myslíme, že to je niečo ťažké, zložité, dlho to trvá, ale omyl. Je to jednoduchšie ako ste si mysleli - prinášame vám recept na najčastejšie knedle, ku ktorým potrebujete pár surovín a trošku cviku. Niekto má rád klasiku v podobe parenej alebo kysnutej knedle. Iný skôr žemľovú alebo zemiakovú.
Ešte na začiatku 19. storočia boli knedle hlavným jedlom a dlho boli súčasťou kuchyne nielen na Slovensku, či v Česku, ale aj v Rakúsku, Bavorsku alebo Tirolsku. Odtiaľ sa tiež rozšírili do celej Európy.
Vraví sa, že pre Slovákov boli zemiaky odjakživa (teda v skutočnosti od času, ako ich sem z Ameriky nepriviezli španielski kolonizátori) druhým chlebom. Z tejto plodiny vedeli kedysi Slováci „stvoriť“ prakticky každý druh jedla - polievky, guláše, prílohy, predjedlá, nátierky, šaláty, hlavné jedlá, múčniky, koláče, torty, slané a kysnuté pečivo atď., atď. Mnohí to vieme doteraz, no v súvislosti s rýchlym životným tempom sa často na ľudové a krajové špeciality zabudlo.
Aj z toho dôvodu, že sa ako zložka týchto jedál mnohokrát spomínala bravčová masť, slanina a podobné „bu bu bu prísady“. Keďže z času na čas sa dozvedáme, že napr. My vám prinášame niekoľko takých ľudovo - tradičných receptov. Ich názvy sú veľmi zaujímavé, no vzhľadom k veku receptov sme sa ich rozhodli ponechať v takom stave, ako ich volali naši predkovia. Takže ak vám nič nehovoria názvy, ako hadžadža, kucmoch, matlašky, frkľa, placenka či vyplištence, buďte bez obáv. Nie sú to žiadne pomenovania baktérií, ale jedlo.
Zemiakové knedle - videorecept
Tradičné nemecké zemiakové knedle z varených zemiakov
Recept na zemiakové knedle zo surových zemiakov
Zemiakové knedle sú stálicou v slovenskej kuchyni a existuje množstvo spôsobov, ako ich pripraviť. Tento recept je overený a univerzálny - dá sa použiť na prípravu klasických knedlí ako prílohy, ale aj na sladké plnené guľky, napríklad slivkové knedle. Zemiakové knedle môžu byť výbornou prílohou k pečenému mäsu.
Ingrediencie
- Zemiaky (múčny varný typ C)
- Polohrubá múka
- Hladká múka
- Soľ
- Vajce (voliteľné, pre pevnejšie cesto)
- 2 lyžice octu
Postup
Príprava zemiakov:
Surové zemiaky ošúpeme a nastrúhame na jemnom strúhadle. Prebytočnú vodu z nich vytlačíme alebo scedíme.
Príprava cesta:
K nastrúhaným zemiakom postupne prisypávame polohrubú a hladkú múku v pomere približne 2:1. Múku pridávame tak, aby boli zemiaky celé pokryté. Pridáme soľ a vajce (ak používame).
Miesenie cesta:
Rukami miesime cesto. Múku pridávame postupne, podľa toho, aká je hustota cesta. Ak je cesto príliš riedke, pridáme obe múky rovnako. Dôležité je nepracovať s cestom príliš dlho, aby nebolo lepivé.
Tvarovanie knedlí:
Z cesta urobíme valček s priemerom približne 8 cm. Valček nakrájame na kúsky hrubé cca 2 cm. Z týchto kúskov tvarujeme knedle, ktoré pri tom poprášime múkou. Vytvarované knedle položíme na pomúčenú plochu. Je dôležité, aby boli knedle dobre utiahnuté, inak by sa mohli pri varení rozpadnúť.
Varenie knedlí:
V hrnci privedieme do varu dostatočné množstvo vody. Vodu jemne osolíme a pridáme ocot. Do jemne vriacej vody vkladáme knedle. Jemne ich premiešame, aby sa neprilepili na dno hrnca.
Čas varenia:
Knedle varíme, kým nevyplávajú na povrch. Potom ich necháme variť ešte cca 30 sekúnd. Čas varenia väčšinou závisí od veľkosti vytvarovaných valčekov, zväčša sa však 15 - 20 minút považuje za ideálnu dobu. Po uplynutí tohto času jeden knedlík opatrne vyberieme, prekrojíme a skontrolujeme konzistenciu. Ak je stred kompaktný a nelepí sa, môžeme ich vybrať z vody. Ak sa nám zdajú ešte trochu surové, varíme ich o pár minút dlhšie, ale opatrne, aby sme ich neprevarili.
Chladenie knedlí:
Vyvarené knedle poukladáme každú zvlášť na plech potretý olejom a necháme vychladnúť. Po vychladnutí sa môžu naukladať aj na seba a odložiť do chladničky.
Prepichnutie a krájanie:
Ešte než ich začnete porciovať, položte knedlíky na drevenú dosku a na viacerých miestach ich prepichnite vidličkou, aby mohla uniknúť para. Krájať môžete ostrým nožom, ktorý po každom reze namočte do horúcej vody.
Tipy a triky
- Suché zemiaky: Dôkladne vytlačte vodu z nastrúhaných zemiakov, aby cesto nebolo príliš riedke.
- Ocot: Pridanie octu do cesta zabezpečí jemnejšiu textúru knedlí.
- Testovanie uvarenia: Po uplynutí dolnej hranice varenia (15 minút) vyberte jednu knedľu a pozrite sa dovnútra - rozlomte ju a skontrolujte, či sú ešte vidieť surové zrnká krupice.
- Opláchnutie studenou vodou: Knedliam prospeje, keď ich po vylovení z vriacej vody šokovo opláchnete studenou vodou. Stačí len pár sekúnd, trošku tak na povrchu spevnejú, ale vnútri nestihnú vychladnúť.
- Prepichnutie vidličkou: Po vybratí z vody knedle prepichnite vidličkou, aby mohla para zvnútra uniknúť a nespôsobila tým neskoršie zrazenie knedlí.
Využitie cesta na slivkové gule
Z tohto istého cesta môžete pripraviť aj slivkové gule.
Príprava slivkových gúľ
Príprava sliviek:
Ak máme čerstvé slivky, umyjeme ich a vykôstkujeme. Slivky môžeme opražiť s orechmi a pridať lyžicu kakaa.
Tvarovanie gúľ:
Zabalte slivku do cesta a vytvarujte guľku. Vytvarované knedle položte na pomúčenú plochu.
Varenie gúľ:
V hrnci priveďte do varu dostatočné množstvo vody. Keď zovrie, postupne do nej vložíme niekoľko knedlí. Varíme, kým nevyplávajú na povrch, a potom ešte necháme cca 30 sekúnd variť.
Servírovanie:
Slivkové gule sú hotové a môžeme ich posypať cukrom a škoricou a preliať maslom.
Alternatívy a vylepšenia
- Burizóny: Na záver do cesta zamiešajte vrecko neochutených burizónov pre zaujímavú textúru.
- Škrob: Namiesto časti múky môžete použiť kukuričný alebo zemiakový škrob.
- Plnené knedle: Cesto môžete použiť aj na prípravu plnených knedlí. Obľúbené sú knedle plnené údeným mäsom, mletými oškvarkami, mäsovými guľkami, mletým vareným a ochuteným mäsom, alebo duseným špenátom. Náplň musí byť vopred tepelne upravená.
- Bylinky a príchute: Ak máte radi jemný bylinkový podtón, primiešajte do cesta posekanú petržlenovú vňať, pažitku alebo aj štipku majoránu.
Podávanie a skladovanie
Knedle nakrájame a podávame ako prílohu k mäsu, omáčkam, kapuste alebo ako samostatný chod. Uvarené knedlíky môžete na krátky čas odložiť do chladničky. Pred podávaním ich narežte na plátky a zľahka sparte, aby ostali vláčne. Tiež ich môžete ohriať v mikrovlnnej rúre či na panvici s trochou masla.
Ďalšie recepty zo zemiakov
- Zemiakové lokše: Ak vám zostanú uvarené zemiaky, môžete ich použiť na prípravu zemiakových lokší.
- Poľské zemiakové knedličky (Kartacze): Alternatívou k slovenským zemiakovým knedliam sú poľské kartacze, plnené mäsovou náplňou. Ich príprava je o niečo náročnejšia, ale výsledok stojí za to.
Recept na domáce zemiakové knedle s chlebom
Domáca knedľa je vynikajúcou prílohou k mäsku alebo najrôznejším omáčkam. Dnes vám predstavujeme úžasne jednoduchý recept, ako pripraviť chutnú domácu knedľu bez kysnutia, zo starého chlebíka. Budete ju mať vždy poruke!
Potrebujeme:
- 500 g staršieho chlebíka nakrájaného na malé kocky
- 2 vajcia
- Menší zväzok petržlenovej vňate nakrájaný nadrobno
- Mlieko - pridávame podľa konzistencie
- Štipka sušeného oregana
- Soľ a čierne korenie podľa chuti
- 3 stredne veľké cibule
- Štipku muškátového orieška
- 3-4 plátky šunky alebo slaninky
Postup:
Kocky chlebíka zmiešame s petržlenovou vňaťou. Cibuľku opražíme na troche oleja, pridáme šunku nakrájanú nadrobno a všetko spolu orestujeme. Potom túto zmes zmiešame s chlebíkom. Do zmesi pridáme vajcia, koreniny, soľ a mlieko (mlieko pridávame tak, aby bol chlebík dostatočne nasiaknutý). Premiešame rukami a necháme 15 minút odpočívať. Mlieko môžeme tiež pridávať postupne, keď vidíme, že chlieb všetko mliečko vsiakol, pridáme ďalšie. Zmes musí byť mäkká. Z hmoty tvarujeme guľôčky alebo podlhovasté „salámy“, ktoré pevne zabalíme do plastovej fólie. Potom vložíme do mrazničky a keď takto zmrznú, vyberieme z mrazničky, popicháme špáradlom a uvaríme vo vriacej vode (varíme 20 minút).
Prajeme vám dobrú chuť!
Zemiakové knedle plnené údeným mäsom a kapustou
Zemiakové knedle plnené údeným mäsom a kapustou sú sýte zimné jedlo. Zemiakové knedle plnené dobrým údeným mäsom a k tomu skvele pripravená kyslá kapusta na moravský spôsob (tzv. moravské zelí), to je dokonalé zimné jedlo. Jeho príprava je trošku prácnejšia a dlhšia, odmenou vám však bude poriadne sýte jedlo, ktorou potešíte svoju rodinu.
Recept na zemiakové knedle je univerzálny, pokojne by ste ich mohli plniť aj na sladko - slivkami, či jahodami. My však dnes ostaneme pri mäsovej verzii knedlí. Údené mäso zvoľte podľa svojich preferencií, funguje prakticky každý druh - stehno, krkovička, obraté rebrá alebo koleno; možností je jednoducho veľa. My sme použili krkovičku, ktorú sme po uvarení a vychladnutí narezali na menšie kocky.
Moravské zelí patrí medzi naše najobľúbenejšie prílohy. Takto pripravovaná kapusta sa zahusťuje, spravidla zemiakmi alebo zápražkou z hladkej múky. Ďalej kapustu musia dopĺňať orestovaná cibuľa spolu so slaninou a cukor.
Ingrediencie na moravské zelí:
- 2 lyžice hl.
Postup na moravské zelí:
Na masti orestujte na kocky nakrájanú slaninu a cibuľu, pridajte tiež mletú rascu a cukor. Po chvíli pridajte kyslú kapustu, osoľte a okoreňte a za občasného podlievania duste kapustu do mäkka. Na masle pripravte svetlú zápražku z dvoch lyžíc hladkej múky. Za stáleho miešania podlievajte vodou dokým nedosiahnete konzistenciu riedkej omáčky. Osoľte a okoreňte. Túto zápražku potom pridajte ku kapuste, trochu povarte a finálne dochuťte soľou a čerstvo mletým čiernym korením.
Postup na zemiakové knedle:
Na druhý deň ich ošúpte a pretlačte pomocou lisu. K zemiakom pridajte múku, vajce, maslo a soľ. Cesto preložte na pomúčenú dosku a vyvaľkajte na približne 0,5 cm hrúbku. Pred vykrajovaním ešte cesto poriadne zo spodnej strany pomúčte, vrchnú časť pokojne nechajte lepkavejšiu, lepšie sa vám bude spájať cesto pri tvarovaní gúľ. Na trochu masti orestujte nadrobno nakrájanú cibuľu spolu s na malé kocky narezanou krkovičkou. Osoľte a okoreňte. Takúto zmes po vychladnutí ukladajte do stredu štvorcov zo zemiakového cesta a čistými rukami spájajte rohy. Knedle varte cca 6 minút v osolenej vode. Gule po vybratí jemne omastite. Podávajte uložené na moravskom zelí (kapuste).

Ak sa vám naša práca páči, môžete nás podporiť. Food blog nie je lacnou záležitosťou, aj keď je naším koníčkom a venujeme sa mu radi. Vyskúšali ste recept? Pridajte svoju fotku a pochválte sa.
Toto sú moje osvedčené zemiakové knedle. Iné ani nerobím. Tentokrát som ich pripravila k pečenému mäsu s kapustou. Z rovnakého cesta však robím aj plnené knedle, a to buď ovocné, alebo oškvarkové s údeným mäsom. Autor: Jitka Smejkalová
Ak nepatríte medzi skúsených kuchárov, no chcete rodinu alebo hostí potešiť domácimi zemiakovými knedľami, máme pre vás recept, ktorý sa skrátka nedá pokaziť. Tajomstvo úspechu spočíva v jednej nenápadnej prísade - škrobe.
Klasika, ktorá neomrzí
Zemiakové knedle patria medzi najobľúbenejšie prílohy slovenskej i českej kuchyne. Mnohí si bez nich nevedia predstaviť nedeľný obed. Dokonale sa hodia k mäsu, kapuste, omáčkam či hubovým jedlám. Hoci sa zdajú jednoduché, pripraviť ich tak, aby sa nerozpadli a mali tú správnu konzistenciu, si vyžaduje trochu skúseností. S týmto postupom ich však zvládne aj úplný začiatočník.
Krátky pohľad do histórie
História zemiakových knedlí siaha do stredovekej Európy, keď sa zemiaky prvýkrát dostali z Južnej Ameriky - konkrétne z Peru a Bolívie - na európsky kontinent. Spočiatočne sa pestovali len ako okrasné rastliny, pretože ich ľudia považovali za exotické a nejedlé. Až neskôr sa ukázalo, že ide o výživnú a lacnú plodinu, ktorá rýchlo zasýti. V 18. storočí sa začali objavovať prvé recepty na zemiakové knedle, ktoré sa rýchlo rozšírili po celej strednej Európe. Stali sa symbolom jednoduchého, poctivého a sýteho jedla, ktoré sa dodnes teší veľkej obľube.

Ako pripraviť dokonalé zemiakové knedle krok za krokom
Ak sa budete držať tohto návodu, vaše knedle budú vždy krásne nadýchané, nerozvaria sa a budú mať výbornú chuť. Z rovnakého cesta si pritom môžete pripraviť aj zemiakové šišky, taštičky alebo noky.
- Zemiaky si uvarte deň vopred Na približne štyri porcie budete potrebovať asi 550 gramov zemiakov v šupke. Najlepšie je uvariť ich deň vopred, aby úplne vychladli. Na druhý deň ich ošúpte - polovicu nastrúhajte nahrubo, druhú najemno. Práve táto kombinácia zaručí ideálnu konzistenciu cesta - nebude ani tvrdé, ani lepkavé.
- Základ cesta: škrob a krupica Do nastrúhaných zemiakov pridajte 1 kávovú lyžičku soli, pol lyžice zemiakového alebo kukuričného škrobu a 1 surové vajíčko, ktoré si vopred rozšľahajte. Škrob je dôležitý - viaže prebytočnú vlhkosť a bráni tomu, aby sa knedle počas varenia rozpadli. Potom postupne prisypávajte 220 gramov detskej krupice a rukami vypracujte hladké cesto, ktoré sa nelepí. Ak sa vám ešte trochu lepí, pridajte o lyžicu-dve krupice navyše. Nepreháňajte to však - príliš veľa krupice by mohlo knedle zbytočne stuhnúť.
- Tvarovanie knedlí Cesto rozdeľte na dve rovnaké časti a z každej vytvarujte valček s priemerom približne 5 cm. Ak máte chuť na menšie porcie, môžete cesto rozvaľkať na placku a nakrájať ho na štvorce. Zemiakové knedle sa dajú aj plniť - napríklad mletým mäsom, údeným, opekanou zeleninou či škvarkami. Pamätajte však, že plnka musí byť vopred pripravená a vychladená, aby sa počas varenia nezrazila a dostatočne prešla teplom.
- Voda musí vrieť ešte predtým, než začnete variť Kým tvarujete knedle, nechajte si v hrnci vrieť osolenú vodu. Ak by cesto muselo čakať, zbytočne zmäkne a pri varení by sa rozpadlo. Knedle opatrne vložte do vriacej vody. Najprv klesnú na dno, no po minúte-dvoch ich jemne nadvihnite varechou, aby sa neprichytili. Po chvíli vyplávajú na hladinu, ale ešte nie sú hotové. Dlhé knedle (šišky) varte asi 20 - 22 minút. Menšie guľaté knedle postačí variť 10 - 12 minút. Predtým, než ich vyberiete, jednu knedľu rozrežte a skontrolujte, či vnútri nevidno surové zrnká krupice. Ak nie, môžete ich vybrať všetky.
- Servírovanie ako od babičky Uvarené knedle vyberte z vody, nechajte krátko odkvapkať a nakrájajte ich nožom alebo niťou - presne ako to robievali naše staré mamy. Podávajte ich teplé, ideálne s kyslou kapustou a pečeným mäsom, s hustou omáčkou, alebo aj ako samostatné jedlo preliate maslom a posypané opečenou cibuľkou. Ak preferujete ľahšiu verziu, výborne chutia aj s dusenou zeleninou či syrovou omáčkou.
Tip: Nevyhadzujte zvyšky cesta
Ak vám po varení zostane trochu cesta, pokojne z neho vytvarujte malé noky alebo taštičky, ktoré môžete uvariť a zamraziť. Neskôr ich len prehrejte na masle a máte rýchly a lacný obed bez zbytočného odpadu.
Tajomstvo úspechu: škrob
Škrob je tou zázračnou zložkou, ktorá robí tento recept takým spoľahlivým. Pomáha spojiť cesto, zachytáva vlhkosť a zaručí, že knedle sa nerozvaria. Vďaka nemu zostanú mäkké, nadýchané a zároveň pevné. Ak ho raz vyskúšate, iný postup už zrejme hľadať nebudete.
Zemiaková knedľa je podľa mňa nielen absolútny základ českej kuchyne, ale tiež skvelá zbraň domácej kuchárky. Všetci ju milujú, takže na ňu pritiahnete viac ľudí ako na varené cestoviny. Moja kuchyňa poznala knedle rozvarené, knedle slizké, knedle nedovarené, príliš tuhé alebo zrazené, dokonca také, že by som si nimi trúfla konkurovať výrobcom golfových a hokejových potrieb. Vydržalo mi to vždy až do ďalšieho varenia zemiakovej knedle, kedy sa zaručene zase niečo nepodarilo úplne podľa predstáv. Až nedávno som sa po prvýkrát stretla s knedľami Láznička. To je pražský výrobca, ktorý má v ponuke asi tak sedemnásť druhov knedlí v domácej kvalite. Keď sa týmto remeslom niekto dokáže uživiť, asi o tom niečo vie a tak som Petra Kosinera, prezývaného Láznička, ktorý ako šéfkuchárska hlava dohliada na výrobu a riadi ju, pre vás aj pre seba vyspovedala. Trochu knedľového know-how totiž ešte nikoho nezabilo. Výsledkom je recept na zemiakovú knedľu, ktorý môžete považovať za úplne základný.
Teplé alebo studené? Varené alebo surové? Aký varný typ?
„Existuje viacero variantov, ako pripraviť zemiakovú knedľu, ale základ od našich babičiek je ten, že zemiaky uvaríte v šupke a necháte dobre vychladnúť. Najlepší je varný typ A, teda zemiaky šalátové. Dajú sa skombinovať aj s iným varným typom, ale na začiatku sa držte áčiek, inak si to už vyžaduje trochu citu pre cesto. Predovšetkým by som ale zdôraznil, že zemiaky musia byť suché. Dala som si na to pozor. Prečo studené zemiaky, keď sa to dá urobiť aj z teplých? Za tepla musíte pracovať s cestom skutočne veľmi rýchlo. Pokiaľ by ste robili len jednu knedľu, tak prosím, ale pri väčšom množstve ho nestihnete rýchlo spracovať a cesto redne. Čo je v prípade zemiakového cesta zásadný problém. Riedke cesto je nielenže mäkšie a zle drží tvar, ale hlavne sa vám rozvarí takmer na kašu. Čo sa týka múky, v receptoch nájdete najrôznejšie odporúčania. Hrubú múku, krupicu, detskú krupicu, alebo ich zmes v najrôznejšom pomere. „Používam výhradne detskú krupicu. Je lepšia, jemnejšia, lepšie sa prevarí. Keď urobíte knedľu z hrubej krupice, poznáte rozdiel na chuti a knedľa bude mať aj inú štruktúru. V príprave zemiakových knedlí majte na pamäti, že čím je väčší podiel zemiakov vo vzťahu k detskej krupici, tým viac bude knedľa nadýchanejšia. Ale pozor, aj toto pravidlo má svoje hranice. Ako absolútne minimum by som vám odporučila 400 g detskej krupice na 1000 g olúpaných, uvarených a vychladnutých zemiakov. Rozumné maximum, ktoré cesto ešte vstrebá, je potom niekde pri 600 g krupice. Kdekoľvek v tomto rozmedzí by ste mali pripraviť celkom slušnú knedľu. V zložení zemiakových knedlí zo supermarketu by ste často vajce našli len v stopovom množstve, do domácich ho ale rozhodne pridajte. Síce s mierou, ale patrí tam. Na kilo zemiakov počítajte asi jedno vajce, pri menšom množstve môžete vajíčko vyšľahať (metličkou alebo vidličkou) a do cesta pridať len pomernú časť. Bez obáv použite celé vajce, nielen samotný žĺtok. „Vajce spája, preto je v ceste také dôležité. Zemiakový škrob dokáže doladiť horšiu kvalitu zemiakov, predovšetkým keď použijete iný varný typ ako A. Soľte primerane. Zemiaky vstrebajú dosť soli a knedľa by nemala byť mdlá, zároveň ju asi ale nechcete presoliť. Už som sa o tom zmienila a nebudem to viac rozoberať. Petr Kosiner odporúča nastrúhať zemiaky nahrubo: „Je lepšie, keď je vidno štruktúru zemiakov aj v uvarenej knedli. Niekto pri príprave knedle zemiaky lisuje, na chuti sa tým nič nezmení, ale knedľa vizuálne vyzerá, ako keby bola pripravená zo zemiakovej kaše. Veľmi nad tým nedumajte, dajte všetko na pracovnú dosku a rukami zmiešajte. Len detskú krupicu pridávajte postupne v dávkach. Nenechajte sa však pomýliť tým, že sa cesto tvári ako hotové aj s oveľa menším množstvom krupice, ako máte pripravené a odvážené. Na nič nečakajte, cesto hneď rozdeľte na diely a vytvorte z nich bochníky o priemere asi päť centimetrov. Jeden bochník by mal zodpovedať 250-300 g zemiakov, to je okolo 400 g cesta. Ale tiež môžete pripraviť menšie knedlíky guľaté alebo plnené. Pokiaľ sa ich rozhodnete plniť, máte k dispozícii celý rad náplní od údeného mäsa, mletých oškvariek, mäsových guliek, mletého vareného a ochuteného mäsa, alebo duseného špenátu. Tu rešpektujte hneď niekoľko imperatívov: náplň musí byť vopred tepelne upravená, pretože pri varení knedlí sa už nestihne prevariť. V domácich podmienkach vám to pôjde najlepšie vo veľkom hrnci s vriacou vodou. V potravinárskych prevádzkach sa síce varí v konvektomate na pare, ale tá je oveľa intenzívnejšia, než akú dokážete vyvoriť doma v tlakovom hrnci.
Vodu si dajte variť ešte predtým, ako začnete spracovávať cesto. Potom vám totiž zostáva už len asi tak päť minút, kým knedle dokončíte, a v tej dobe už budete potrebovať vriacu vodu, aby cesto nestálo a neredlo. Knedle hneď po vložení do vody klesnú na dno. Po jednej alebo dvoch minútach ich opatrne oddeľte vareškou od dna, aby sa neprilepili. Po pár minútach vyplávajú na povrch, ale to ešte neznamená, že sú uvarené. Čas merajte od okamžiku vloženia do vody - guľaté knedle varte asi 10-12 minút, bochníky 20-22 minút. Záleží to samozrejme na konkrétnej situácii, ale po uplynutí dolnej hranice vylovte na skúšku jednu knedľu a pozrite sa dovnútra - rozlomte ju a skontrolujte, či sú ešte vidieť surové zrnká krupice. Knedliam prospeje, keď ich po vylovení z vriacej vody šokovo opláchnete studenou vodou. Stačí len pár sekúnd, trošku tak na povrchu spevnejú, ale vnútri nestihnú vychladnúť. Potom si ich položte na dosku a prepichnite vidličkou, aby mohla para zvnútra uniknúť a nespôsobila tým neskoršie zrazenie knedlí. Krájať ich môžete ešte horúce, v takom prípade si vezmite naozaj ostrý nôž, inak ich v mieste rezu zničíte a budú sa v podstate tváriť ako zrazené. Vychladnuté knedle môžete vložiť do mrazáku, nič sa im nestane. Avšak po rozmrazení už nebudú také nadýchané a stratia trošku zo svojej jemnosti. Ohrievajte nad parou nakrájané na plátky.
Váš palec hore pri mojom historicky prvom videu mi dodal ďalšiu odvahu, takže som pre vás zase niečo natočila. Opäť to má množstvo chýb a nedostatkov, ale keď ide o knedľu, nie je nad názornosť, no nie. Tak tu teda máte video pokus číslo dva. Dúfam, že aj naďalej budete voči mne zhovievaví a láskaví. Teraz zostáva už len pridať sľúbený rozpis.
Ingrediencie
- 500 g zemiakov (varný typ vhodný na šalát, tj.
- 1 vrchovatá lyžička soli do vody na varenie knedlí
Postup
Vezmite veľký hrniec s obsahom aspoň päť litrov a do dvoch tretín ho naplňte vodou. Zemiaky ošúpte a polovicu z nich nastrúhajte nahrubo, druhú polovicu najemno. Pridajte vajce, soľ, solamyl, polovicu detskej krupice a spracujte rýchlo rukami na cesto. Postupne prisypávajte aj zvyšok krupice a rukami mieste, až sa všetko spojí do jedného veľkého a nie príliš lepkavého bochníku. V tom čase by sa už mala vo veľkom hrnci variť voda. Opatrne do nej vložte obidve knedle. Ak ste ich nechali nejakú dobu odpočívať na kuchynskej linke, cesto povolí (čiže zredne). To nemá za následok len ťažšiu manipuláciu, ale aj vyššie riziko, že knedľu rozvaríte a že bude mať po uvarení hrubšiu štruktúru. Akonáhle začne po vložení knedlí voda znovu vrieť, opatrne ich odlepte veľkou lyžicou od dna a varte, za občasného pošťuchovania alebo otáčania, rovných dvadsať minút. Knedle vyberte z vody s pomocou tej istej veľkej lyžice (alebo radšej dvoch), na okamih ich ponorte do misy so studenou vodou a potom hneď nechajte odkvapkať. Ešte horúce ich na niekoľkých miestach prepichnite vidličkou, inak sa po pár minútach znateľne zrazia od pary uzavretej vnútri.
Len pre osobné použitie. Tak to by opäť pre dnešok stačilo. Prezradíte mi, ako ste na tom s knedľami vy? Vyhýbate sa im alebo ich zvládate s prehľadom a gráciou? PS. Zemiakové knedlíky som sa naučila robiť v manželstve pomerne rýchle. Môj manžel bol v šoku, keď bol prvýkrát u nás na obede a mali sme nejaké pečené mäso, že aké dostal k tomu knedle. No tie naše slovenské, paperové a mäkké ako duša. Večer sa ma opatrne opýtal, že k čomu podávame tie zemiakové….no k ničomu, my sme ich nerobili a nejako nám to ani nechýbalo. Nastrúhame ich na malej slzicke do misy. Veľmi rýchle vypracujeme hladké cesto. Ak je riedke tak dosypeme trochu múky. Dáme zovrieť veľké množstvo vody, osolíme ju lyžičkou soli a placky do nich opatrne nahádžeme. Varíme ich cca 10 minút a vyberieme ich. Ja ich premyjem a zakvapkam troškou oleja. Šišku, ktorá je v celku dáme variť do vriacej vody. Po 10 minútach ju vo vode prevrátime a varíme ďalších 10 minút.
Kyselina askorbová známa ako vitamín C je redukčné činidlo, ktoré viaže kyslík a vytvára kyslé prostredie rovnako ako kyselina octová z kvasného octu liehového alebo vínneho. Pôsobí preto konzervačne a bežne sa v potravinárstve používa napr. do surových mletých mäsov, kde chráni červenú farbu pred oxidačným zošednutím. Pri ovocí, zelenine a najmä zemiakoch zabraňuje oxidačnému hnednutiu, takže je vhodnejšie ju okysliť už vodu, do ktorej sa ovocie krája, namiesto bežnej šťavy z citróna alebo kyseliny citrónovej. Najväčší efekt má pri strúhaní surových zemiakov, kedy zabráni ich čierneniu a to aj dodatočne. Preto je obsiahnutá vo všetkých komerčných suchých zemiakových zmesiach ciest na zemiakové resp. ovocné knedlíky, halušky alebo placky. Preto by mala byť bežne v kuchyni vedľa sódy bikarbóny a kyseliny citrónovej aj prášková kyselina askorbová, ktorej sa zvyčajne pridáva len na špičku noža alebo v núdzi tabletka alebo tobolka vitamínu C.