Zemiaky Marabel: Pestovanie a Skladovanie pre Bohatú Úrodu

Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.

Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.

Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastné vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí. Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše.

Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších a najrozšírenejších plodín na svete. Ich nenáročnosť na pestovanie a všestrannosť v kuchyni z nich robia cennú súčasť jedálnička. Pestovanie zemiakov má na Slovensku dlhú tradíciu a vďaka rôznym odrodám a spôsobom pestovania si môžeme dopriať chutné a kvalitné zemiaky z vlastnej záhrady. Jednou z obľúbených odrôd je aj Marabel, ktorá sa vyznačuje skorosťou, výnosnosťou a dobrou chuťou.

V tomto článku sa pozrieme na skúsenosti s pestovaním zemiakov Marabel a na osvedčené postupy, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú úrodu. Aj napriek tomu, že pestovanie zemiakov na Slovensku v posledných desaťročiach ustupuje, stále existujú efektívne spôsoby, ako si dopestovať kvalitné zemiaky pre vlastnú spotrebu.

Charakteristika odrody Marabel

Marabel je skorá odroda bielych zemiakov, vhodná na pestovanie v akejkoľvek oblasti krajiny. Vykazuje dobrú prispôsobivosť podmienkam prostredia a ponúka bohatú úrodu, ktorú je možné zbierať skoro. Zemiaky sú biele, stredne veľké, oválneho tvaru. Šupka a dužina zemiakov majú zlatožltú farbu a majú tiež výrazný obchodný vzhľad. Šupka je jemná a hladká a veľmi ľahko sa odstraňuje. Hľuzy sú oválne, šupka hladká a svetlá, očká plytké, dužina žltá.

Zemiakové hľuzy Marabel sú vysoko cenené pre svoju všestrannosť, pokiaľ ide o ich prípravu. Vďaka svojej pevnej a mäsitej štruktúre sú vhodné na pečenie, varenie alebo vyprážanie. Majú aromatickú chuť, ktorá sa pri varení zintenzívni.

Odroda je rezistentná proti napadnutiu háďatkom zemiakovým, odolná proti šednutiu dužiny. Veľmi odolná A a Y vírusu, voči háďatku Ro 1 +4. Vysoká odolnosť voči chrastavitosti, hrdzi, voči černaniu i mechanickému poškodeniu.

Marabel je veľmi výnosná a dobre predajná. S ohľadom na vysoký počet nasadených hľúz dáva vysoké výnosy. Varný typ: BA. Skorá konzumná odroda s veľmi dobrou chuťou. Veľmi vhodná na pranie a lúpanie.

Marabel dáva prednosť lepším pôdam, s dostatkom živín a pravidelnou závlahou.

Vlastnosti odrody Marabel:

• Skorá až poloneskorá
• Žltá farba
• Výborná chuť
• Veľmi odolná A a Y vírusu, voči háďatku Ro 1 +4
• Hľuzy sú oválne, šupka hladká a svetlá, očká sú plytké, dužina žltá
• Nasadzuje veľa hľúz a preto dáva vysoké úrody
• Je veľmi vhodná na pranie a lúpanie
• Výborne skladovateľná, je to veľmi obľúbená odroda medzi pestovateľmi
• Výborná je aj na predaj

Marabel má strednú dobu pokoja, ak sa neobjavia 3 týždne pred sadením žiadne špičky klíčkov v očkách, musia byť hľuzy stimulované teplotným šokom (20˚C po 2-4 dni). Potom je potrebné hľuzy skladovať v suchom, vzdušnom a chladnom prostredí do doby sadenia. Optimálna veľkosť pevných klíčkov je 1-2 mm.

Výber sadby a jej príprava

Február je ideálny mesiac na začatie výberu sadbových zemiakov. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj.

Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.

Pri výbere sadby je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

• Certifikovaná sadba: Použitie certifikovanej sadby je kľúčové pre úspešné pestovanie, pretože bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa prísne biologické normy. Na rozdiel od konzumných zemiakov z obchodu, certifikovaná sadba neobsahuje vírusy, háďatká ani plesne, ktoré by mohli ohroziť úrodu alebo kontaminovať pôdu. Konzumné zemiaky bývajú často ošetrené proti klíčeniu a preto nie sú určené na sadenie. Ak chcete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.
• Účel použitia: Pred výberom odrody si ujasnite, na čo budete zemiaky používať. Hľadáte zemiaky na zemiakový šalát, ktoré sú tvrdšie a nerozvárajú sa? Alebo preferujete zemiaky vhodné na pyré či hranolčeky?
• Pôdne podmienky a lokalita: Dôležitým kritériom sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov vo vašej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči chorobám, pričom náchylnosť sa môže líšiť na listoch a hľuzách. V piesočnatých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť, zatiaľ čo v ťažkých ílovitých pôdach s vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť voči plesni zemiakovej. Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
• Varný typ: Existujú štyri varné typy zemiakov:
  • Varný typ A (šalátové zemiaky): Pevné, lojovité, jemnej štruktúry, slabo múčnaté. Vhodné na prípravu šalátov alebo ako samostatná príloha jedla.
  • Varný typ B (prílohové zemiaky): Polopevné, mierne múčnaté, univerzálne použitie. Vhodný pre prípravu pečených a varených príloh, šalátov a polievok.
  • Varný typ C (zemiaky na pyré a cesto): Múčne, mäknú a krehnú pri varení, vysoký obsah škrobu. Hodia sa na prípravu zemiakovej kaše, lokší, placiek alebo cesta. Sú veľmi vhodné pri príprave hranoliek a čipsov.
  • Varný typ D: Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Skorosť odrody:
  • Superskore: Zber koncom mája, možnosť dvojitej výsadby za sezónu.
  • Skoré: Zber v lete, vhodné na priamy konzum.
  • Stredne skoré a stredne neskoré: Zber na jeseň, vhodné na dlhodobé skladovanie.

Predklíčenie hľúz

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Približne v prvej polovici marca uložte hľuzy do svetlej miestnosti s teplotou okolo 14 °C, očkami nahor. Skladujte ich tam až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nenechávajte predklíčiť v tme! Pre skorší zber môžete sadbu nechať zakoreniť tak, že asi desať dní pred výsadbou posypete hľuzy v debničkách kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Pestovanie a výsadba zemiakov Marabel

Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C.

Spôsob výsadby

Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. Vzhľadom na menšiu veľkosť sadbových zemiakov Marabel je vhodné sadiť ich mierne pod úroveň terénu, viac na povrch.

Požiadavky na pôdu

Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Rastliny najlepšie rastú v pôdach bohatých na živiny a s dobrým drenážnym systémom. Ak nemáte tento typ pôdy, dá sa to zlepšiť aplikáciou hnojív a nasypaním vrstvy piesku.

Hnojenie a zavlažovanie

Pred výsadbou pôdu preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.

Po výsadbe sa odporúča udržiavať pôdu vlhkú pravidelnou zálievkou. Ak je častý dážď, polievanie sa zastaví, kým neprestane a pôda nezačne vysychať. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.

Pleseň zemiaková

U odrôd, ktoré trpia vločkovitosťou je nutné morenie proti tejto chorobe. Tieto odrody si vyžadujú najintenzívnejšiu fungicídnu ochranu. Prvé ošetrenie musí byť veľmi skoro, v zemiakárskej oblasti je nutné už v druhej polovici júna, podľa vývoja počasia, tiež podľa vývoja porastu. Vhodné je hneď pri spozorovaní výskytu alebo po zapojení porastu. Pre prvé postreky je nutné použiť systémové prípravky chrániace nové prírastky, v ďaľšom slede najúčinnejšie prípravky s lokálne systémovým pôsobením. Intervaly ošetrovania 5 až 10 dní podľa počasia. Nasadenie prípravku chrániaceho hľúzy musí byť okamžite po zistení plesne v poraste. Prvé ošetrenie sa aplikuje pri prvých výskytoch plesne u veľmi náchylných odrôd. Zvyčajne je týmto termínom tretia júnova dekáda podľa skorosti odrody. Výber fungicídov je možné prispôsobiť priebehu počasia a infekčnému tlaku choroby. Pre začiatok postrekovej sezóny je možné použiť kontaktné a lacnejšie prípravky, v prípade pomalého šírenia plesne alebo stagnácie choroby.

Pásavka zemiaková a iní škodcovia

Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.

Zber a skladovanie

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené.

Zber skorých odrôd

Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.

Manipulácia s úrodou

Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.

Skladovanie zemiakov

Zemiaky v kuchyni sú základ a sú nenahraditeľnou súčasťou jedálnička počas jesene a zimy. Aby si zachovali svoju chuť, výživovú hodnotu a nevyklíčili skôr, než príde jar, je potrebné zabezpečiť im podmienky podobné tým, ktoré mali v pôde.

Zemiaky potrebujú pri skladovaní chlad, tmu, vysokú vlhkosť a prúdenie vzduchu. Nevhodné podmienky či kontakt s ovocím a cibuľou spôsobujú klíčenie, hnilobu a stratu chuti. Dôležitý je aj výber odrody a správna príprava hľúz pred uložením. Vhodné sú pivnice, komory, balkóny aj špeciálne vrecia, hlavne, aby boli zemiaky oddelené, v suchu a bez prístupu svetla.

Takto to zemiakom vyhovuje

Zemiakové hľuzy najlepšie znášajú tmavé, chladné a vlhké priestory, kde nie je prievan, no zároveň je zabezpečené vetranie. Ideálna teplota na dlhodobé skladovanie sa pohybuje v rozmedzí 4 až 8 °C. Pri teplotách nižších ako 2 °C začínajú hľuzy mäknúť a meniť chuť, čo je spôsobené premenou škrobu na cukor. Zemiaky sa tak stávajú nevhodné na konzum. Naopak, teploty nad 10 °C zrýchľujú klíčenie a spôsobujú straty na uskladnenej úrode. Podobne dochádza ku kazivosti hľúz aj pri nevhodných hodnotách vlhkosti vzduchu. Tá by pri skladovaní mala byť vysoká, ideálne medzi 85 až 95 percentami, aby hľuzy nevysychali. Ak je vzduch suchý, šupka sa scvrkáva, čo ovplyvňuje vzhľad a konzistenciu zemiakov. Celkovo tak strácajú na pevnosti, a tým aj na kvalite. Zemiaky však nesmú byť ani v príliš vlhkom, zaparenom prostredí, lebo sa zvyšuje riziko rozvoja plesní a hniloby.

Nie každá pivnica je vyhovujúca

Vhodná pivnica je tmavá, prirodzene sa v nej drží konštantná teplota, vlhkosť vzduchu významne nekolíše a je možné v nej vetrať podľa aktuálnej potreby. Ak však je priestor pivnice obmedzený a nemáte inú možnosť, ako skladovať viacero druhov ovocia a zeleniny, môžu následky. Rôzne druhy plodín majú odlišné nároky na teplotu, vlhkosť či prúdenie vzduchu a niektoré z nich dokonca negatívne ovplyvňujú ostatné.

Najväčším rizikovým faktorom je plyn etylén, ktorý prirodzene produkujú niektoré druhy ovocia ako napríklad jablká, hrušky, banány a zo zeleniny sú to paradajky. Ak uložíte banán do chladničky, šupka vám čoskoro zhnedne a banán stratí svoju arómu i chuť. Ak ho ale zabalíte do fólie, zabránite vylučovanie etylénu, ktorý urýchľuje proces zrenia a urýchli jeho skazenie. Banány preto radšej skladujte pri izbovej teplote, najlepšie každý osobitne zabalený do fólie.

Ako iste viete, etylén urýchľuje dozrievanie a môže výrazne skrátiť trvanlivosť iných plodín v jeho blízkosti. Zemiaky sú naň obzvlášť citlivé. Ak sú vystavené jeho pôsobeniu, začínajú skôr klíčiť, mení sa ich chuť a rýchlejšie mäknú. Preto by sa nemali skladovať v jednej miestnosti ani v tesnej blízkosti s ovocím, ktoré ho vo väčšej miere uvoľňuje. Rovnako nevhodné je skladovanie zemiakov s cibuľou alebo cesnakom. Tie síce etylén neprodukujú, no pri spoločnom skladovaní si navzájom odoberajú vlhkosť, čo vedie k vysychaniu, hnilobe alebo ku klíčeniu.

Alternatívne riešenia

Ak nemáte pivnicu, zemiaky sa dajú pomerne dobre skladovať aj v byte, ibaže v obmedzenom množstve. Najvhodnejším miestom je komora alebo špajza, kde je najmenej teplo a najviac tmy. Miestnosť by mala byť vzdialená od radiátorov či kuchynských spotrebičov, ktoré vyžarujú teplo. Niektorí záhradkári si pomáhajú špeciálnymi debnami na skladovanie koreňovej zeleniny, ktoré sú navrhnuté tak, aby prepúšťali vzduch a udržiavali stálu teplotu. V chladnejších bytoch môže pomôcť aj izolovaný balkón, kde sa zemiaky dajú uložiť do debničiek vystlaných polystyrénom alebo dekou, prípadne zasypať slamou. V zime ich treba chrániť pred mrazom aj slnečnými lúčmi.

Zelené časti zemiakov obsahujú solanín - toxickú látku, ktorá môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti hlavy či tráviace ťažkosti. Vzniká pri vystavení hľúz svetlu a nezmizne ani varením. Aj malé množstvo môže byť zdraviu škodlivé, preto takéto zemiaky radšej nejedzte.

Ďalšou možnosťou je garáž či letná kuchynka, pokiaľ v týchto priestoroch nemrzne. Na trhu sú už niekoľko rokov dostupné špeciálne textilné vrecia na skladovanie zemiakov umožňujúce predĺžiť ich trvanlivosť aj bez pivnice. Vďaka trojvrstvovej štruktúre zabezpečujú tmu, priedušnosť a ideálnu mikroklímu, ktorá bráni klíčeniu a zelenaniu hľúz. Obsahujú vrecúško s prírodným rascovým olejom, ktorý prirodzene potláča klíčenie. Zemiaky však musia byť pred uložením zdravé, čisté (neumývané) a počas skladovania pravidelne kontrolované. Tento spôsob je praktický najmä pre domácnosti bez skladovacích priestorov.

Príprava zemiakov pred uložením

Ešte pred samotným uskladnením je dôležité zemiaky nechať dva týždne vyzrieť v chladnej, tmavej a dobre vetranej miestnosti, rozložené v jednej vrstve. Ideálne pri teplote medzi 10 až 15 °C. Počas tohto obdobia sa šupka spevní a zacelia sa drobné poranenia vzniknuté pri zbere. Zemiaky vtedy získajú lepšiu skladovateľnosť a budú menej náchylné na hnilobu. Pred uskladnením ich nikdy neumývajte. Stačí jemne odstrániť zvyšky hliny rukami. Umývanie šupku oslabuje a podporuje rozvoj plesní. Mechanicky poškodené hľuzy neskladujte, ale spotrebujte ako prvé, nahnité alebo napadnuté hľuzy radšej vyraďte. Tie zdravé ukladajte do vrstiev, ideálne oddelených pilinami, hoblinami alebo papierom, aby nedošlo k hnilobným procesom a vzájomnému nakazeniu okolitých hľúz.

Ktoré odrody vydržia najdlhšie

Na dlhodobé uskladnenie sú najvhodnejšie neskoré a poloneskoré odrody s pevnejšou dužinou. Medzi obľúbené patrí napríklad ‘Marabel’, ‘Laura’, ‘Bernina’ či ‘Red Sonia’. Tieto zemiaky majú dobré skladovacie vlastnosti, odolávajú klíčeniu aj plesniam a pri správnych podmienkach vydržia niekoľko mesiacov. Skoré a šalátové odrody ako ‘Anuschka’ či ‘Corinna’ sú síce chutné, ale majú tenšiu šupku a sú vhodnejšie na rýchlu spotrebu. Nie sú určené na zimné uskladnenie. V obchodoch a záhradníctvach sú dostupné aj špeciálne odrody ‘Sanibel’ či ‘Julinka’, ktoré sú pestovateľsky overené aj u nás. Plesniam a klíčeniu odolávajú najmä odrody s pevnou dužinou.

tags: #zemiaky #marabel #skladovanie