Exotické vajcia a poklady Malajzie: Cesta za nepoznaným

Láka vás ochutnať ovocie s vôňou diaľok? Ak ste niektoré ešte nejedli, dávajte si pozor na alergickú reakciu. Okrem ovocia sa pozrieme aj na tradičný rakúsky dezert a zaujímavosti z ďalekej Malajzie.

Exotické ovocie, ktoré prekvapí vaše zmysly

Svet exotického ovocia je plný prekvapení, ktoré dokážu potešiť naše chuťové poháriky aj zvedavosť. Každý plod skrýva jedinečnú kombináciu vôní, chutí a benefitov pre naše zdravie.

Fejchoa

Fejchoa vyzerá ako veľké zelené vajce. Krémová dužina je aromatická, mäkká a želatínová, mierne kyslastá, pripomína mix ananásu, lesných jahôd, egreša a kivi. Obsahuje najmä vitamín C a veľa vlákniny.

Hurmikaki

Hurmikaki (kaki, persimon, tomel) vyzerá ako oranžová rajčina a je veľmi sladké. Vitamíny C a A posilňujú imunitu, vápnik zuby a kosti, draslík upokojí nervy, jód chráni pred chorobami štítnej žľazy, lykopén spomaľuje starnutie.

Jujuba

Jujuba je drobný plod s kôstkou podobný datliam. Pod šupkou je penovitá dužina nevýraznej, ale sviežej chuti. Obsahuje veľa železa a vitamínu C, jód a kobalt. Detoxikuje a podporuje trávenie.

Karambola

Karambola vyzerá po prekrojení ako hviezda a prekvapí kombináciou známych chutí - slivkovej, ananásovej a citrónovej. Obsahuje vitamíny A a C, je šťavnatá, trpká až mierne sladká. Pre vysoký obsah kyseliny šťaveľovej ju treba jesť s mierou.

Liči

Liči sú malé oválne plody s ružovou šupkou a so sladkou, šťavnatou bielou dužinou, ktorá chutí ako mandarínkový kompót. Nachádza sa v nich veľa vitamínu C, niektoré vitamíny skupiny B, draslík a fosfor.

Mango

Mango patrí medzi najlahodnejšie tropické ovocie. Červené, žlté až zelené plody sú príjemne sladké s osviežujúcou iskrou, aromatické a šťavnaté. Vynikajú obsahom vitamínov A, C a E.

Mangostan

Mangostan vyzerá ako dekorácia, pod hrubou šupkou sa však ukrýva lahodná biela dužina. Vonia ako maliny a chuťou pripomína mix broskýň, jahôd, ananásu a grepu. Dužina patrí medzi štedré zdroje flavonoidov.

Marakuja

Marakuja má osviežujúcu sladkokyslú dužinu a ananásovú vôňu. Kokteil minerálov a vitamíny A, B a C posilňuje imunitu a zlepšuje pleť.

Opuncia

Opuncia alebo kaktusová figa rastie naozaj na kaktusoch. Zrelé plody sú zelené až tmavočervené a príjemne sladké. Dodá vitamíny C a B a vápnik.

Papája

Papája má oranžovú dužinu a sladkokyslú melónovú chuť. Je bohatá na vitamíny C a A, minerálne látky a antioxidanty.

Pitaya

Pitaya, alebo tiež pitahaya či dračie ovocie, má krásnu, ale nejedlú šupku a jemnú, sladkú, krémovú dužinu. Chutí ako kríženec egreša a melóna.

Tamarilo

Tamarilo má oválne červené, oranžové alebo fialové bobule kyslastej chuti, ktorá sa nepodobá na žiadne známe ovocie. Je bohaté na vitamíny A a C, kremík, železo, horčík a fosfor.

Do chladničky nedávajte tropické ovocie citlivé na chlad.

Rakúsky makovec: jednoduchá chuť, ktorá očarí

Na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Kúsok tmavého koláča, ktorý by ste si možno pomýlili s perníkom alebo makovou buchtou. Ale stačí jedno sústo a je jasné, že ide o niečo výnimočné. Rakúsky makovec bez múky, tradičný dezert z alpskej kuchyne, je dôkazom, že jednoduché suroviny môžu viesť k jedinečnému chuťovému zážitku.

Rakúsky makovec je vláčny makový koláč, typický pre raksku, ale aj juhonemeckú a česko-moravskú kuchyňu. Základom je mletý mak, vajcia, cukor a často tiež mleté orechy alebo kúsky jabĺk. Najčastejšie sa pečie v tortovej forme a servíruje sa len tak - bez polevy, ozdôb alebo krémov. Čo ho však odlišuje od bežných makových dezertov, je absencia pšeničnej múky. Niektoré tradičné recepty ju síce obsahujú, ale najchutnejšie verzie - a zároveň tie najobľúbenejšie - sa zaobídu bez nej. Je to spojenie histórie, chuti a zdravšieho zloženia.

V Rakúsku a okolí má mak dlhú tradíciu. Býval ceneným zdrojom energie a bol súčasťou každodennej stravy. V zimných mesiacoch, keď bolo čerstvých surovín poskromne, predstavoval mak bohatý zdroj vápnika, železa a zdravých tukov. Nejde však len o výživové benefity. Rakúsky makovec má špecifickú textúru, ktorá je ťažká opísať a ešte ťažšia napodobniť.

Vláčny, takmer krémový vnútro sa rozplýva na jazyku a jeho oriešková chuť s makovým podtónom vytvára dokonalú harmóniu. Mnoho receptov sa dedí z generácie na generáciu a každý dom má svoju ľahko odlišnú verziu. Napriek tomu sa základný postup príliš nemení. A čo je najlepšie - na jeho prípravu nepotrebujete žiadne zvláštne zručnosti. Oddelíme bielky a žĺtky. A to je všetko. Žiadna múka, žiadny prášok do pečiva, len čistá chuť maku a orechov.

Jedným z dôvodov, prečo sa tento koláč teší takej obľube aj mimo Rakúska, je jeho autentický pôvod a spojenie s prírodou. Zatiaľ čo moderné dezerty často stavajú na efektný vzhľad a kombinácie chutí, rakúsky makovec stavia na návrat ku koreňom. Je to koláč, ktorý by ste pokojne našli na stole v horskej chate vysoko v Alpách - pripravený z toho, čo dom dal.

Rodina Novotných z južných Čiech, ktorá sa v roku 2018 rozhodla prejsť na bezlepkovú stravu kvôli alergii svojej dcéry, objavila rakúsky makovec náhodou počas výletu do Salzburgu. „Boli sme v jednej malej kaviarni a pýtali sa, či majú niečo bez lepku. Ponúkli nám makovec. Dcére chutil natoľko, že sme si odniesli aj recept.

Zaujímavé na rakúskom makovci je aj to, že je prekvapivo šetrný k životnému prostrediu. Nepotrebujete žiadne exotické suroviny, ktoré by museli cestovať cez pol sveta. Všetky ingrediencie možno ľahko získať od lokálnych producentov - mak, vajcia, orechy aj jablká. Ferwer, e-shop zameraný na udržateľný životný štýl, často pripomína, že udržateľná domácnosť začína práve pri drobných každodenných rozhodnutiach. A výber toho, čo jeme, je jedným z tých najzásadnejších.

Ak máte chuť experimentovať, rakúsky makovec znesie množstvo obmien. Namiesto jabĺk môžete pridať hrušky, sušené slivky alebo dokonca nastrúhanú mrkvu. Cukor možno nahradiť medom, javorovým sirupom či datľovou pastou.

„Skutočne dobré jedlo nepotrebuje mnoho," hovorí rakúska kuchárka a food stylistka Eva Fischer. Či už ho upečiete k víkendovej káve, na sviatočný stôl alebo ako zdravšiu variantu klasického múčnika pre deti, jedno je isté: vráti vás do čias, keď sladké znamenalo poctivé, nie presladené. A to je možno tá najväčšia hodnota, ktorú si z tohto tradičného receptu môžete odniesť.

Malajzia: krajina kontrastov a zaujímavostí

Malajzia je krajina, ktorá je mimoriadne pestrá, ak sa na ňu pozrieme cez optiku etník a národností žijúcich v nej. Malajzia sa delí na pevninskú a ostrovnú časť a aj tento „detail“ zohráva dôležitú úlohu. Tou najunikátnejšou skupinou sú Orang Asli, teda pôvodní obyvatelia Malajzie, potom sú tu Malajci, Číňania a často ľudia pôvodom z Indického subkontinentu. Malajci (ktorých volajú v krajine aj Bumiputera) majú svoj pôvod v rôznych oblastiach juhovýchodnej Ázie a dnes tvoria viac než polovicu populácie. Z prevažnej časti sú Malajci moslimovia. Dodnes hovoria jazykmi, akými sú Hokkien, Hainanese, Hakka či kantónčina.

Orang Asli sú pre našinca najväčšou exotikou, pretože často ide o pôvodné kmene žijúce či už na Malajskom polostrove alebo na ostrove Borneo. Ten má množstvo Orang Asli - od bývalých lovcov lebiek až po ľudí žijúcich „uprostred“ dažďových lesov.

Malajzia je domovom pre jeden z najstarších dažďových pralesov na svete. Mnohí dokonca tvrdia, že je najstarším na planéte, ale tu by mohol prales na ostrove Borneo či Daintree Rainforest v Queenslande nesúhlasiť. V čase, kedy bola Malajzia ešte pod patronátom Veľkej Británie, na jeho mieste zriadili Národný park kráľa Juraja V. Britom sa podarilo presvedčiť miestneho sultána, aby tento vzácny kúsok zeme chránil a park bol na svete.

Malajzia nikdy nebola krajina plná histórie, zato v prírode ťahala za úspešnejší koniec. Oblasť dnešného parku a jeho okolia obývajú pôvodní obyvatelia etnika Batek, no ešte zaujímavejší sú jeho zvierací obyvatelia.

Vedeli ste, že Malajzia je domovom kvalitného čaju? Ak je o ňom reč, častejšie sa hovorí o Indii, Srí Lanke, Číne alebo Vietname, ale aj Malajzia má dve dôležité čajové centrá. Jedno z nich leží na Malajskom polostrove, druhé na ostrove Borneo. S čajom sa začalo v Malajzii pracovať v roku 1929, kedy založil plantáž s názvom BOH Brit menom J. A. Russell. Jej domovom sa stala hornatá oblasť Cameron Highlands a čajovníky tu nájdete dodnes.

Mesto Tanah Rata je ukryté medzi kopcami a rýchlo pochopíte, prečo si ho ľudia obľúbili. Kým pobrežné oblasti majú horúce podnebie, tu je chladnejšie, často hmla a dážď. Druhým dôležitým čajovým miestom je záhrada Sabah Tea na ostrove Borneo.

Malajzia a Singapur, ako ich poznáme dnes, sa sformovali len pred cca 60 rokmi. Briti opustili veľkú časť Malajzie v roku 1957, kedy získala Malajzia nezávislosť, no až v roku 1963 sa vytvorila Malajská federácia, ktorej súčasťou bol v tom čase aj maličký (no mimoriadne dôležitý) Singapur.

Trecie plochy medzi Singapurom a Malajziou sa zväčšovali a napätie vyústilo až do etnického napätia, ktoré zachvátilo Singapur, jednu z najbezpečnejších krajín dnešného sveta. Pomaličky, krok za krokom, sa obe krajiny vzďaľovali, až sa napokon 9. augusta 1965 Singapur odtrhol od Malajzie. Oficiálnym dôvodom rozchodu sa stali politické a ekonomické rozdiely. Singapur veril v to, že sa môže stať unikátnym kúskom zeme a skutočne sa mu to podarilo.

Malajzia je federatívnou republikou, hoci na jej čele stojí panovník, ktorý nenosí ani titul kráľa, ani sultána. Malajzia má veľa svetových unikátov a systém vládnutia rozhodne medzi ne patrí. Ide skôr o reprezentatívnu funkciu, pretože najdôležitejším politickým činiteľom krajiny je premiér. Panovník Malajzie sa dostane k titulu zvláštnym systémom rotovania, kedy sa vyberá spomedzi deviatich panovníkov z malajských štátov. Ak dnes vládne v krajine Ibrahim z Johoru, to znamená, že Johor sa na malajský trón opäť dostane až po tom, ako sa vystrieda všetkých osem zvyšných malajských štátov. Panovníkom krajiny sa môže stať iba panovník z jednotlivého štátu, takže je celkom vypočítateľné, kto sa ním stane.

Malajzia je gastronomická destinácia, a to si uvedomíte hneď, ako sa v nej ocitnete. Národným jedlom krajina je Nasi Lemak, ktoré perfektne odzrkadľuje malajskú kuchyňu. Nasi Lemak sa stal tak obľúbeným jedlom, že po ňom dnes nesiahnu iba Malajci, ale aj Číňania či Indovia, rovnako ako aj ostatní obyvatelia Malajzie. Vďaka tomu získa ryža exotický nádych a podáva sa k nej často kari omáčka s mäsom, nakrájané uhorky, uvarené vajcia, arašidy a sušené ančovičky.

Kým malajské mesto Kuala Lumpur je všeobecne známe, o meste Putradžaja ste zrejme nikdy nepočuli. Teda to len v prípade, že ste neboli na zájazde s BUBO, pretože naši sprievodcovia školení v BUBO Cestovateľskej Akadémii vám o ňom určite povedia. Informácia o tom, že Kuala Lumpur je hlavným mestom, je správna, no treba dodať, že dnes pozná Malajzia dve hlavné mestá. Práve Putradžaja je totiž domovom federálnej vlády a administratívnym sídlom Malajzie. S nápadom postaviť nové mesto sa pohrávali Malajci už v 90. rokoch 20. storočia. V roku 2001 sa stala oficiálnym federálnym teritóriom a dnes tu žije cca 30 000 ľudí, najmä tí, ktorí sú zapletené v administratíve krajiny s rodinami.

Národnou menou v Malajzii je malajský ringgit, ktorý pozostáva zo 100 senov. Meno ringgit je zaujímavé pretože k nemu Malajzia prišla vďaka starým španielskym dolárovým minciam. Tie mali po stranách zárezy, alebo zúbky a v malajskom jazyku ich volali „beringgit“. Odrazu bol ringgit na svete. Dnes nájdete v Malajzii bankovky s nominálnou hodnotou 1, 5, 10, 20, 50 a 100 ringgitov a tiež drobné mince. Malajské bankovky sú známe tým, že sú farebné a zachytávajú rôzne tradičné či typické drobnosti krajiny. Najmenšia bankovka zachytáva tradičného šarkana menom wau bulan, 5-ringgitová bankovka zobákorožca, 10-ringgitová bankovka červenú rafléziu, 20-ringgitová bankovka korytnačky a na 50-ringgitovej bankovke je známy výjav z vyhlásenia nezávislosti, k čomu robia kulisy palmy olejové.

Ak sa povie Malajzia, zrejme si nikto nepředstaví kopce a hory, ale aj táto predstava má v krajine svoje miesto. Malajzia je exotika s krásnymi ostrovmi, prírodou, pralesmi a unikátnou faunou a flórou. No nájdete tu aj vysokánske vrchy. Vedeli ste, že najvyšším vrchom krajiny je Mount Kinabalu, ktorého výška je 4 095 metrov nad morom? Však to nesedí s predstavou o Malajzii? Ak by ste sa chceli na horu pozrieť na vlastné oči, musíte sa za ňou vybrať na ostrov Borneo, teda do jeho severovýchodnej časti zvanej Sabah.

Mount Kinabalu dominuje okoliu a hoci sa často zahaľuje do oblakov, stále je to fantastický výhľad. K hore sa viaže aj niekoľko legiend a pre ľudí z etnika Kadazan sa Mount Kinabalu stal centrom sveta a je pre nich posvätná hora. Pre dobrodruhov je Mount Kinabalu aj skvelou možnosťou, ako sa vybrať na dlhý trek, na konci ktorého bude špička legendárnej hory.

Malajzia je hrdá na svoju biodiverzitu a nájdete tu exotické zvieratá, o ktorých ste možno len čítali, alebo ste ich videli niekde v ZOO. V Malajzii sa môžete zoči-voči stretnúť aj so vzácnymi orangutanmi. Práve na severe Bornea, v oblastiach Sarawak a Sabah, sa dnes viete aj vy vybrať za malajským dobrodružstvom. Orangutan znamená v malajčine „človek lesa“ alebo „lesný človek“, teda „orang-utan“. Dnes je toto krásne zviera kriticky ohrozené a ich populácia sa z roka na rok zmenšuje. Za každým kúskom strateného dažďového lesa sa skrýva tragédia.

Orangutany tu na Borneu sú trochu iné, než tie na Sumatre. Majú širšie tváre, kratšie ochlpenie na brade a sú na prvý pohľad tmavšie. Celkovo dnes žije na svete cca 100 000 orangutanov bornejských. Stretnúť sa s nimi môžete v parkoch, akými sú Semenggoh neďaleko Kuchingu, Sepilok neďaleko Sandakanu, alebo sa za nimi viete vybrať aj do džungle národného parku Kibanatangan či do ďalších menej známych miest.

To, že je hlavným jazykom Malajzie malajčina, nebude ťažké dedukovať, ale možno ste nevedeli, že tento starobylý jazyk má korene niekoľko storočí dozadu. Dodnes je jeho základ najpoužívanejším jazykom celej juhovýchodnej Ázie. Jazyk sa objavuje niekedy v priebehu 7. storočia a niektorí dokonca hovoria, že jeho pravlasťou môže byť aj ostrovné Borneo. Zo starého základu sa časom oddelilo niekoľko ďalších veľmi príbuzných jazykov. Dvomi najrozšírenejšími jazykmi sú dnes malajčina a indonézština, a dnes teda základom jazyka hovorí vyše 220 miliónov ľudí! Indonézsky a malajský jazyk sú veľmi príbuzné a odlišnosti nájdete v prízvuku a niektorých slovách, no predstavte si to ako češtinu a slovenčinu.

Malajzia a exotika idú ruka v ruke a dokonalým menovateľom exotiky v týchto končinách sú aj rajské ostrovy. Tie thajské sú svetoznáme a o malajských ostrovoch ste zrejme ešte nepočuli. Spoznajte Perehentianské ostrovy na východnej strane Malajzie s nádhernými plážami, ktoré vás presvedčia o tom, že Malajziu čaká veľká budúcnosť vo svete turizmu. Pre rodiny a luxusné cestovanie je tu starý dobrý ostrov Langkawi na severe Malajzie, kde budete mať na výber aj kvalitné rezorty. Najznámejšie miesta Malajzie od Penangu cez Kuala Lumpur či Melaku ležia na pevnine, teda na Malajskom polostrove. Ale Malajzii patrí aj severná časť ostrova Borneo. Má rozlohu 748 168 km2 a delia si ho tri krajiny - Malajzia, Indonézia a ešte aj maličký, no zaujímavý sultanát Brunej. Ten je dokonca vtesnaný ... Nejde iba o tradíciu lovu, ale aj o unikátny spôsob života. Kazašskej, Čínskej či Ruskej strane sa táto tradícia stratila. písal už Marco Polo (1254-1324). prebádanie Altaja od prvého po posledný vrch. zemegule do najchladnejšieho hlavného mesta sveta, do Ulanbátaru.

tags: #zena #objavila #exoticke #vajce