Moderný životný štýl prináša mnoho výziev, pokiaľ ide o stravovanie. Rýchly životný štýl a dostupnosť nezdravých potravín často vedú k zlému jedlu a zdravotným problémom. Slovenský rozhlas sa venuje tejto problematike a prináša informácie a rady, ako sa týmto nástrahám vyhnúť.
Celý svet sa venuje výskumom dopadov dopĺňaného cukru do potravín na zdravotný stav ľudí. Pribúdajú dôkazy, že všetko je o miere. Keďže v západnom svete je konzumovaná vo väčšom množstve, výrobcovia cukrom nahrádzajú tuk. Jedlo, pričom si, paradoxne, môžeme viac ublížiť.
Vplyv Nezdravého Jedla na Zdravie
Fast food láka ľudí na svoje „hyperchute“, má však pritom neblahý vplyv na naše zdravie, upozorňuje odborníčka Zuzana Líšková. Fast food sa podľa odborníčky na zdravé jedlo Zuzany Líškovej skladá z určitých surovín, líši sa spôsobom prípravy a zväčša má intenzívne chute. Hovoríme tomu hyperchute - či je to veľa soli, veľa tuku, alebo veľa cukru.
Sú to práve hyperchute, ktoré sú pre človeka návykové, a preto tento druh jedla rád vyhľadáva. Ľudia sa zvyknú pritom fastfoodom odmeňovať, napríklad pri strese, emocionálnom výkyve, ale aj vtedy, ak sa nudia. S fast foodom sa však často spájajú aj mýty. Hranica medzi pôžitkom a rizikom je podľa odborníčky v tom, „čo to spôsobuje nášmu telu“.
„Akonáhle už cítim nejaké tráviace problémy, ťažkosti, a nejaké výkyvy vzhľadom na zdravotné parametre, či je to cukor, tuk, cholesterol, kyselina močová, a pokiaľ sa už pocitovo cítim zle a ďalej konzumujem jedlá, ktoré mi to spôsobujú, vtedy je hranica prekročená,“ uvádza Líšková. Na druhej strane odborníčka pripomína, že zdravá výživa „nie je o tom na sto percent niečo dodržiavať, ale nájsť zdravú mieru“.
Dlhodobá konzumácia nezdravého jedla sa odráža na fyzickom zdraví človeka. Spozornieť by mal vtedy, ak už na sebe pozoruje nárast tukovej hmoty, zhoršený spánok, väčšiu únavu či nervozitu.
Odporúčané zloženie jedálnička
My by sme mali mať jedálniček zložený približne zo 60 percent prirodzených potravín - ryby, syry, mäso, hydina, ovocie, zelenina. Môžeme mať 30 percent spracovaných potravín, kde patria nejaké zavárané veci, mrazené. Potom desať percent ostáva práve na ultra spracované potraviny,“ vysvetľuje Líšková. So zmenou odporúča začať jednoducho, napríklad hranolky vymeniť za pečené hranolčeky z batatov alebo si ich upiecť v teplovzdušnej fritéze.
| Typ potraviny | Percentuálny podiel |
|---|---|
| Prirodzené potraviny (ryby, syry, mäso, hydina, ovocie, zelenina) | 60% |
| Spracované potraviny (zavárané, mrazené) | 30% |
| Ultra spracované potraviny | 10% |
Vedci o Vplyve Tukov na Mozog
Vedci v experimente na myšiach zistili, že „špeciálna skupina mozgových buniek v hipokampe, nazývaná CCK interneuróny, je po konzumácii stravy s vysokým obsahom tukov nadmerne aktívna, v dôsledku zhoršenej schopnosti mozgu prijímať glukózu.“
A práve táto nadmerná aktivita narúša spôsob, akým „hipokampus spracováva pamäť“. Čo však z výskumu ďalej prekvapuje, „deje sa to rýchlo, už do štyroch dní“. Až po obnovení hladiny glukózy v mozgu sa u myší hyperaktívne neuróny „upokojili a ich pamäť fungovala opäť správne.“
A tak strava s vysokým obsahom tukov, „bohatá na nasýtené tuky, by podľa štúdie mohla viesť k zvýšenému riziku vzniku neurodegeneratívnych ochorení“.
Vedomé Jedenie: Cesta k Zdravšiemu Životu
Kedy naposledy ste si vedome vychutnali každé sústo? Vedomé jedenie je najmä o tom, aby ste si uvedomili, ako jedlo vyzerá, akú má vôňu či konzistenciu. Michal Páleník, expert na zdravý životný štýl, pre Rádio Slovensko vysvetľuje, že ide v podstate o sústredenie sa na jedenie s čo najmenším rozptyľovaním.
„Sústredíme sa na žutie, nehltáme a dávame telu a mozgu čas navnímať, čo vlastne jeme a koľko to má energie. Vysvetľuje, že moderný človek už stratil schopnosť skutočne poznať, kedy je jeho telo hladné. Vo väčšine prípadov ide o pažravosť či chuť maškrtiť.“
„Žiaľ, toto u deväťdesiat percent ľudí nefunguje. Dodáva, že ak by to tak bolo, polovica populácie by netrpela nadváhou či dokonca obezitou.
Ak si chcete osvojiť vedomé jedenie, vyčleňte si na jedenie vždy aspoň dvadsať minút. „Skúste si to jedlo nakrájať, požuť a vychutnať si bez toho, aby ste sa niekam ponáhľali,“ radí odborník, podľa ktorého je realita diametrálne odlišná. Väčšina z nás do seba nahádže obed v priebehu siedmich až desiatich minút.
Potravinové Škandály a Plytvanie
Potravinové škandály sa stávajú novodobým fenoménom. V minulosti potrápili nielen Slovensko, ale aj naše susedné štáty. Jedným z prvých bola aféra s poľskou cestárskou soľou, ktorá vypukla vo februári. Dovtedy nič netušiaci zákazníci sa zrazu dozvedeli, že jedlá, ktoré konzumovali takmer dennodenne, môžu obsahovať škodlivé chemikálie. Išlo predovšetkým o mäsové výrobky, ale aj chlieb a pečivo.
O pár dní na to čelilo Poľsko ďalšiemu veľkému problému. Miestni podnikatelia údajne nakupovali od farmárov pokazené vajcia. Prášok z nich potom odoberali výrobcovia sušienok, cestovín a majonézy. V letných mesiacoch sa v obchodoch objavili vajcia nakazené salmonelózou a kolovali po celej krajine. Podľa medializovaných informácií išlo opäť o poľské produkty prebaľované na Slovensku. Naposledy sa salmonelóza objavila v polovici septembra na východe Slovenska. Lekári ošetrili asi 170 pacientov, časť z nich hospitalizovali.
Najväčšiu a najtragickejšiu potravinovú aféru zažili naši západní susedia, kde sa začiatkom septembra otrávilo šesť ľudí. Napili sa z čapovaného alkoholu, ktorý obsahoval jedovatý metylalkohol. Spustila sa lavína a otravy alkoholom nemali konca. Na ich následky zomrelo už mnoho ľudí.
Mladí ľudia najhlasnejšie hovoria o udržateľnosti, no potraviny vyhadzujú dvakrát častejšie než starší ľudia. Ukázal to prieskum agentúry Ipsos. Podľa sociológov za to môže rýchly životný štýl a obmedzené skúsenosti s vedením domácnosti. Staršie generácie majú naopak silnejšie zakorenené hodnoty šetrnosti.
Najčastejším dôvodom vyhadzovania sú pokazené potraviny, ktoré sa hromadia zo zle naplánovaných nákupov či príliš veľkých nákupov. Druhým najčastejším dôvodom vyhadzovania sú potraviny po dátume spotreby.
Sociológ Jakub Šajan hovorí, že na jednej strane mladá generácia tvrdí, že je generáciou, ktorá sa o planétu najviac stará, no na druhej plytvaním potravinami planétu ničí.
„Sú udržateľní, je to značne áno, vidíme to na dátach, že častejšie nakupujú v secondhandoch, snažia sa recyklovať a ide im to. Ale potraviny sú vec, ktorú ešte nedotiahli tam, kde staršie generácie alebo možno generácie pred nimi,“ zhodnotil sociológ.
Dôvod, prečo mladí ľudia vyhadzujú viac, sa dá vysvetliť kombináciou životného štýlu, skúseností a hodnôt. „Prichádzajú na nákup nepripravení, nemajú vypracovaný nejaký nákupný zoznam, nevedia, čo majú doma v špajzi, čomu končí dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Ďalší problém v domácnosti nastáva, keď potraviny skladujeme nesprávne,“ upozornila riaditeľka Platformy potravinovej pomoci Slovensko Alexandra Kolarik.
How to Calculate Food Costs (Double Your Profit)
Plytvanie jedlom pomáha obmedziť napríklad aplikácia Munch. Redistribuuje nadbytočné, no stále kvalitné potraviny ešte pred uplynutím dátumu spotreby.
„Takýmto spôsobom prepájame reštaurácie, pekárne, cukrárne, hotely, obchody a ďalšie prevádzky s používateľmi, ktorí hľadajú cenovo výhodné potraviny. Používateľ si ponuku na pár klikov rezervuje a vyzdvihne priamo v prevádzke v dopredu stanovenom čase,“ dodáva manažérka riadenia predaja spoločnosti Munch Adriana Samek. Vďaka platforme sa v minulom roku podarilo zachrániť viac než 26 ton jedla.