Slovenská kuchyňa má v našich srdciach aj žalúdkoch nezastupiteľné miesto. Tradičné chute, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Bryndza, kyslá kapusta, zemiakové cesto či rôzne druhy knedlí a halušiek - to všetko tvorí základ jedál, ktoré si mnohí nevedia vynachváliť. Gastronomický portál Tasteatlas, ktorý sa špecializuje na mapovanie chutí z celého sveta, zostavil rebríček najlepších slovenských jedál. V zozname sa objavili jedlá, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne a pozná ich takmer každý. Ide o klasiky, ktoré si získali nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Rebríček zahŕňa jedlá, ktoré reprezentujú to najlepšie z našej gastronómie.
Najlepšie hodnotené slovenské jedlá podľa Taste Atlas
Portál TasteAtlas nám opäť priniesol pohľad na to najlepšie, čo slovenská kuchyňa ponúka. Taste Atlas pravidelne predstavuje rebríčky kuchýň, receptov a delikates z celého sveta, čím inšpiruje milovníkov dobrého jedla skúšať nové chute z rozličných kútov planéty. Slovenské jedlá však nezostávajú pozadu a aj tento rok sa môžeme pochváliť skvelou kolekciou tradičných pochúťok, ktoré sú u nás nielen obľúbené, ale aj vyhľadávané turistami. Dnes sa pozrieme na to, ktoré slovenské jedlá sa dostali na vrchol tohtoročného rebríčka a aké chute by ste rozhodne nemali prehliadnuť.
Portál TasteAtlas zverejnil koncom roka 2024 najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne. Podľa hodnotení sa takto zoradilo najlepších 42 jedál zo slovenskej kuchyne podľa domácich, aj zahraničných hodnotiteľov.
Prvá päťka najlepších slovenských jedál
- Údený ovčí syr: Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska sa prekvapivo umiestnil na prvom mieste. Údený nad tvrdým drevom, tento syr je pevný na povrchu s jemnou, dymovou chuťou a jej jedinečnosť syr korunovala zlatou priečkou. Tento syr získal najvyššie hodnotenie spomedzi slovenských potravín. Táto tradičná pochúťka má dlhú históriu, keďže ovčí syr vyrábali už staroveké civilizácie. Do karpatskej oblasti sa jeho výroba dostala v stredoveku vďaka Valachom. Ovčí syr si ľudia cenili pre jeho výživnosť a jednoduché skladovanie. Údenie sa využíva hlavne pri polotvrdých a tvrdých syroch, pričom proces prebieha nad dymom z bukového alebo ovocného dreva a trvá niekoľko hodín. Tento postup nielenže zlepšuje chuť, ale aj predlžuje trvanlivosť syra. Podľa portálu Tasteatlas sa slovenský údený ovčí syr umiestnil na 12. mieste medzi najlepšími ovčími syrmi v Európe.
- Zemiakové placky: Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín patria medzi obľúbené tradičné jedlá. Podávajú sa s kyslou smotanou alebo ako „kapsa“ ku gulášom či ako važecká pochúťka. Ľuďom chutia placky tak, že si vyslúžili druhé najlepšie hodnotenie. Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí, no na Slovensku sa začali pestovať až v 18. storočí. Zemiakové placky, ktoré portál Tasteatlas zaradil medzi druhé najobľúbenejšie slovenské jedlá, vznikli vo vidieckych oblastiach. Roľníci ich pripravovali ako rýchle a výdatné jedlo. Cesto sa skladá zo zemiakov, múky, cesnaku a soli, placky sa vyprážajú na tuku. Hoci ich Slováci a Česi jedia na slano, v Nemecku je obľúbená aj sladká verzia.
- Bryndzové halušky: Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. Toto jedlo je symbolom slovenskej kuchyne a obľúbenou pochúťkou domácich aj turistov, neodmysliteľné tradičné jedlo, no v hodnoteniach sa udržalo len na bronzovej priečke. Bryndzové halušky, ktoré mnohí považujú za slovenské národné jedlo, sa dostali na stoly Slovákov pomerne neskoro. Bohatší si ich obľúbili už v 17. storočí, no medzi chudobnejšími sa rozšírili až v 19. storočí. Dôvodom bola vysoká cena bryndze, ktorá zlacnela až s priemyselným spracovaním. Tento slaný syr má korene v 15. V minulosti sa bryndzové halušky jedli najmä na Liptove, Orave, Gemeri a Spiši, kde bolo ovčiarstvo najviac rozšírené. Bryndza, podobne ako parenica, patrí medzi produkty s chráneným zemepisným označením.
- Lokše: Zemiakovú medailu si zaslúžili tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. Lokše môžu byť plnené kyslou kapustou, mäsom, alebo podávané na sladko s lekvárom a makom. Najviac ich však spotrebujeme počas kačacích a husacích hodov. Lokše vznikli v roľníckych domácnostiach ako rýchla a lacná náhrada chleba. Zemiaky, ktoré boli dostupné a nenáročné na skladovanie, tvorili základ ich cesta. Placky sa piekli priamo na platni alebo nad otvoreným ohňom, najmä počas jesene a zimy, keď mali ľudia zásoby zemiakov. Slané lokše sa plnia mäsom či pečienkou, zatiaľ čo sladké verzie sa podávajú s makom alebo lekvárom.
- Slovenské šišky: Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. Zvyčajne plnené lekvárom, vanilkovým krémom alebo posypané práškovým cukrom a sú prvým sladkým slovenským jedlom v rebríčku. Šišky majú nejasný pôvod, no predpokladá sa, že vznikli už v stredovekej Európe. Vyprážané cesto si postupne našlo cestu aj do Uhorska a neskôr do Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku sa šišky stali obľúbeným dezertom, ktorý sa tradične pripravuje počas fašiangov. V minulosti symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Tradičné slovenské šišky sa odlišujú od amerických donuts tým, že nemajú dieru uprostred.
Na čele zoznamu sa ocitol ovčí salašnícky údený syr, čo len potvrdzuje, že naša tradičná kuchyňa má čo ponúknuť.
Ďalšie obľúbené slovenské jedlá
Okrem prvej päťky sa v rebríčku umiestnilo aj mnoho ďalších tradičných slovenských jedál, ktoré si Slováci radi doprajú.
- Slovenský guláš: Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. Slovenská verzia je sýta a aromatická a v top desiatke nesmie chýbať. Slovo „guláš“ pochádza z maďarského výrazu „gulya“, ktorý označuje stádo dobytka. Hoci sa guláš považuje za maďarskú špecialitu, niektoré zdroje naznačujú, že jeho pôvod môže súvisieť s Turkami, ktorí ho údajne priniesli do Uhorska. Dnes patrí medzi obľúbené jedlá v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, pričom každá krajina mu dala vlastnú podobu.
- Halušky: Tieto jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. Môžu sa podávať nielen s bryndzou, alebo kapustou či inými prísadami - oštiepkom, kyslou smotanou a slaninou, makom a orechmi, ale aj s mäsom či hubovou omáčkou. Halušky sa radia medzi tradičné jedlá, ktoré nájdeš v rôznych podobách po celom Slovensku. Ich pôvod siaha do horských oblastí, kde pastieri a roľníci využívali zemiaky ako základnú surovinu. Zemiakové cesto sa tvaruje na malé kúsky, ktoré sa varia vo vriacej vode. Najznámejšou kombináciou sú halušky s bryndzou, no často sa pripravujú aj s kapustou, tvarohom či makom. V jednoduchšej podobe bez prísad sa podávajú ako príloha k mäsovým jedlám, napríklad k perkeltu alebo gulášu.
- Kapustnica: Až na ôsmom mieste sa umiestnila jediná polievka na zozname - a samozrejme je kapustová. S údeným mäsom, klobásou a hubami je neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov. Ak by niekoho zo zahraničia hľadal v zime „comfort food“, asi by sme sa všetci na kapustnici zhodli. Kapustové jedlá patrili v minulosti k základom zimného jedálnička, keďže kapusta bola dostupná a dlho vydržala. Medzi najznámejšie patrí kapustnica, ktorá sa pôvodne pripravovala najmä na dedinách. Postupne si však našla cestu aj do miest a dnes ju ľudia varia po celom Slovensku. Kapustnica vzniká varením kyslej kapusty, ku ktorej sa pridávajú rôzne suroviny podľa regiónu či príležitosti. V jednoduchšej podobe neobsahuje mäso, no na sviatky ju ľudia často obohacujú klobásou, údeným mäsom, bravčovinou alebo hubami. V niektorých oblastiach do nej pridávali víno alebo slivovicu, aby lepšie zahriala počas chladných dní.
- Parené buchty: Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom. Sú druhým jedlom v top 10-ke najlepších slovenských jedál. Parené buchty patria medzi obľúbené jedlá v strednej Európe, vrátane Slovenska. Ich korene pochádzajú z rakúskej a nemeckej kuchyne, kde sa pripravujú z kysnutého cesta a varia na pare. Na Slovensku si ich ľudia obľúbili pre jednoduchú prípravu a dostupné suroviny. V minulosti ich často pripravovali roľníci a robotníci, dnes sa objavujú na stoloch ako hlavné jedlo alebo sladký dezert. Kysnuté cesto sa plní lekvárom, makom, tvarohom či inými náplňami a následne sa formuje do guľovitého tvaru.
- Parenica: Tak ako syr top 10-ku otvára, tak ju aj zatvára. Tento mäkký, parený syr vyrobený z ovčieho mlieka a stočený do typického špirálovitého tvaru však svoje miesto má zaslúžene. Parenica patrí medzi tradičné syry, ktoré sa spájajú so salašníckou výrobou na Slovensku. Základom je pasterizované ovčie mlieko, ktoré sa môže miešať s kravským, no ovčie musí tvoriť aspoň polovicu surovín. Tento syr je známy svojim nezameniteľným vzhľadom - špirálou, ktorá vzniká špecifickým procesom. Túto tradičnú slovenskú pochúťku nájdeš v dvoch variantoch - údenú a neúdenú. Tento syr má chránené zemepisné označenie, čo podčiarkuje jeho jedinečnosť a spojenie s tradíciami. Kým v minulosti ju vyrábali hlavne na salašoch, od polovice 20. storočia sa začala produkovať aj priemyselne, vďaka čomu sa dostala na stoly mnohých domácností.
Na prvom mieste sa umiestnil ikonický ovčí salašnícky údený syr, ktorý je známy svojou jedinečnou chuťou a vôňou. Tento syr je vyrobený z ovčieho mlieka a je tradične údený nad drevom, čo mu dodáva charakteristickú chuť.
Zemiakové placky, sa umiestnili na druhom mieste. Sú populárnym slovenským jedlom, vyrábaným z nastrúhaných zemiakov, ktoré sú vyprážané do zlatej a chrumkavej dokonalosti. Jednoduché jedlá sú tie najlepšie. Medzi ne jednoznačne patria aj tradičné zemiakové placky...
Tretie miesto obsadili bryndzové halušky. Tento národný pokrm sa pripravuje z drobných zemiakových halušiek, ktoré sú podávané s tradičnou bryndzou a doplnené slaninou. Bryndzové halušky patria medzi naše...
Lokše, umiestnené na štvrtom mieste, sú tenké zemiakové placky pečené na suchom povrchu. Lokše sú univerzálnym pokrmom, ktorý sa môže podávať na sladko aj na slano. Receptov na domáce lokše je neúrekom a ich dokonalá príprava si vyžaduje malý tréning...
Slovenské šišky, podobné americkým donutom, sa umiestnili na piatom mieste. Fantastické, úžasne mäkké šišky,...
Tradičný slovenský guláš, na šiestom mieste, je hustá a sýta polievka pripravená z mäsa, zemiakov, cibule a korenín.
Okrem bryndzových halušiek si aj klasické halušky našli svoje miesto na rebríčku. Omrzeli vás už tradičné prílohy, alebo si chcete dopriať malú zmenu? Potom si pripravte si tieto...
Kapustnica je hustá kyslá kapustová polievka, ktorá sa umiestnila na ôsmom mieste. Kapustnicu varím podľa receptu, ktorú mám ešte z domu, je výborná a vždy...
Na deviatom mieste sú parené buchty, mäkké a nadýchané pečivo plnené ovocnými náplňami, ako je napríklad slivkový džem či čokoláda.
Slovenská parenica uzatvára prvú desiatku. Tento druh syra sa vyrába z kravského mlieka a je zaužívaný pre svoju nezvyčajnú rolovú formu a jemnú chuť. Aj keď nie moc zdravé, ale veľmi chutné.
História a pôvod slovenských jedál
Slovenská kuchyňa má svoje korene v dávnej minulosti a je výsledkom stáročného vývoja, ovplyvneného geografickou polohou, klímou a historickými udalosťami. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
V minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej, ale v kuchyni bol kladený dôraz na čistotu. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končínách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Keď sa spomenie slovenská kuchyňa, väčšina si spomenie na bryndzové halušky, žinčicu, údené syry či dobrú poctivú kapustnicu so sušenými hríbmi. Niektorí respondenti chceli zostať v anonymite a pre účely článku sme im zmenili meno. Vieš o tom, že bryndza nie je tak úplne naša? Hoci je pre väčšinu najtradičnejším slovenským produktom a pochutnávame si na nej generácie, jej pôvod nie je z našich končín. V 15. „Valasi prišli na pozvanie vtedajších zemepánov a priniesli so sebou špeciálne plemeno oviec - valašky. Tieto ovce mali hustú, kvalitnú vlnu a boli odolnejšie voči vplyvom počasia, preto sa využívali na sezónne pasenie na stráňach horských a podhorských oblastí Slovenska. Nádaská tiež vysvetlila, že pôvodným slovenským národným jedlom v pravom zmysle slova sú obilninové kaše z prosa, pšenice, raže či ovsa, ktoré sa pripravovali naslano i nasladko.
Slovenské jedlá v supermarketoch
V dnešnej dobe si nemusíte chodiť pre tradičné slovenské produkty len na salaš. V supermarkete BILLA nájdete poctivé slovenské výrobky pod novou privátnou značkou Chute Slovenska. Nakúpite tu tradičnú lokálnu klasiku ako bryndza, údené syry, zemiaky, či kapustu, ale aj mäsové výrobky, zeleninu, ovocie, pečivo, pochutiny a nápoje. Značku si v regáloch si všimnete tak, že jej produkty budú mať na obale slovenský motív zvýraznený modrou farbou. „Odkazom na Slovensko je aj ilustrácia lokálnych dominánt, ako sú Bratislavský hrad, Lomnický štít, Dražovský kostolík, tradičná chalúpka či Spišský hrad.
Produkty Chute Slovenska vyrábajú lokálni producenti priamo na Slovensku a mnohé z nich majú potvrdený minimálne 75 % podiel surovín domáceho pôvodu. Väčšinu týchto výrobkov nájdete celoročne vo všetkých predajniach BILLA, no v ponuke budú aj sezónne potraviny a regionálny sortiment.
Ak sa ti zbiehajú slinky na bryndzové halušky, úplne ťa chápeme. Nemusíš cestovať na salaš, poctivé halušky si so správnymi ingredienciami pripravíš aj doma. Stačí ti jeden nákup v Bille, kde nájdeš potrebné ingrediencie pod novou privátnou značkou Chute Slovenska.
Čo si Slováci radi varia doma?
Okrem už spomínaných bryndzových halušiek a kapustnice, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov, si Slováci radi pripravujú aj ďalšie tradičné jedlá.
Šúľance: Poznáme ich aj ako bedere, cibliky, cikoški, kokošky, šuferle či škorce, no najmä ako šúľance. Toto tradičné slovenské jedlo sa pripravuje zo zemiakového cesta, ktoré sa vyšúľa na tenké valčeky a tie sa následne podávajú s rôznymi sladkými posýpkami.
Rezeň: Černohorský, viedenský, holandský, cordon bleu, v dvojobale či trojobale. Spôsobov, akými si môžeš pripraviť rezeň, je naozaj veľa. Výpovede našich sledovateľov boli rôzne.
Pirohy: Na Slovensku sa pirohy pripravujú rôznymi spôsobmi. Niekto ich miluje s bryndzovou plnkou a slaninou, iní preferujú zemiakovú plnku. „Ja si pirohy rád namáčam do smotany, nech sú pekne ‚vytreté‘ a myslím, že ich väčšina Slovákov ľúbi. Podľa Vlada je práve bryndza tou podstatnou ingredienciou: „Pirohy sú jedlo, ktoré sme milovali ako deti. Už naše babky a dedkovia mnoho rokov dozadu to jedli. Je to naša minulosť a tradícia, ktorá sa drží dodnes. Tradičné pirohy s netradičnou bylinkou vás nadchnú!
Štrúdľa: Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník: Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Krupicová kaša: Krupicová kaša, známa aj ako semolina pudding, je sladká kaša pripravená z krupice a mlieka.
Zahraničné kuchyne a ich vplyv
Slovenská kuchyňa má v našich srdciach aj žalúdkoch nezastupiteľné miesto. Keď však dostaneme chuť na niečo iné ako na bryndzové halušky či kapustnicu, najčastejšie „neodlietame ďaleko“. Skôr sa pozrieme za hranice - k susedom alebo do krajín, ktoré máme na tanieri už roky. Aké sú najobľúbenejšie jedlá Slovákov? Prieskum agentúry Go4insight sa pýtal, ktorú národnú kuchyňu (okrem slovenskej) majú Slováci najradšej. Najobľúbenejšou zahraničnou kuchyňou je česká kuchyňa. Len tesne za ňou je talianska kuchyňa s 51 %. Maďarská kuchyňa boduje výrazne vďaka gulášom, perkeltom a pikantným chutiam. A čínska? „Naše skúsenosti so zákazníkmi zo segmentu hotelov a reštaurácií potvrdzujú, že v menu je cenená kombinácia tradičných európskych chutí s modernou medzinárodnou ponukou. Teší nás, že vznikajú nové reštaurácie, ktoré slovenským zákazníkom rozširujú obzory a predstavujú aj iné kuchyne.
Staršia generácia jednoznačne preferuje tradíciu. Kuchyne českých a maďarských susedov dominujú u ľudí nad 55 rokov. Mladší ľudia naopak výraznejšie inklinujú k modernejším a medzinárodným voľbám - popri talianskej a čínskej častejšie siahajú aj po francúzskej či americkej kuchyni. Rozdiely podľa pohlavia sú citeľné. Ženy výraznejšie ťahajú popularitu talianskej kuchyne a o niečo častejšie inklinujú aj ku gréckej. V praxi to znamená, že ženy častejšie siahnu po pizze, cestovinách či gréckom šaláte, zatiaľ čo muži si radi objednajú tacos, burrito alebo vietnamské pho. V Bratislava nadpriemerne boduje nielen talianska kuchyňa, ale aj Vietnam, India, Thajsko či Japonsko. Našinci síce radi ochutnávajú svet, ale keď ide o „najobľúbenejšie jedlá Slovákov“, stále vyhráva blízkosť a overená klasika. A popri tom platí jedno: chuťové preferencie sa menia podľa veku, pohlavia aj regiónu.
Táto krásna Slovenka vás za 1 minútu naučí uvariť bryndzové halušky
Kontroverzné slovenské jedlá
Slovenská kuchyňa má svoje neodmysliteľné poklady aj kontroverzné kúsky. To, čo je pre jedného gurmánskym zážitkom, môže byť pre iného nočnou morou. Nuž, podľa umelej inteligencie stoja za zmienku tieto:
- Držková polievka: Silne aromatická polievka z hovädzích držiek. Niektorí ju milujú, ale veľa ľudí odradí vôňa a štruktúra mäsa - ide, koniec koncov, o hovädzie predžalúdky. Častý strašiak pre cudzincov.
- Tlačenka: Lisovaná zmes bravčového mäsa, kože a vnútorností v želatíne. Má špecifickú konzistenciu a vzhľad, ktorý veľa ľudí odradí. Fakt, že sa podáva s octom a surovou cibuľou, jej na lákavosti taktiež veľmi nepridáva.
- Ovar (varená bravčová hlava alebo koleno): Mäso je síce chutné, ale vzhľad a fakt, že sa používa hlava alebo iné „nevábne“ časti prasaťa, odrádza množstvo ľudí.
- Fazulová polievka so sušenými slivkami: Pre niektorých zaujímavá kombinácia sladkého a slaného, ale veľa ľudí tento kontrast nevie prijať. Pôsobí nezvyčajne a čudne. A celý koncept sušeného ovocia v polievke vlastne tiež.
- Krvavničky: Tradičná zabíjačková špecialita plnená krvou, krúpami a koreninami. Aj keď je to súčasť folklóru, nie každý dokáže prekonať psychologickú bariéru.
