Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý preteká cez celú dedinu tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí aj osada Hradisko.
Počiatky a život v obci
Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20. decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Silvia Kršáková nebola tunajšou rodáčkou, narodila sa 8. januára 1930 v Mojmírovciach. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.
Rušné vojnové udalosti
Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7. do 20. apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň po dni bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Zdalo sa, že siedmy deň príde. A skutočne po uplynutí krátkej doby nastal strach a bedákanie, bolo počuť výstrely z frontu, z Poľska od Dukle a Krosna. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou. Od 1. mája 1944 sa v dedine zdržiavalo slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra.
V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slovenského národného povstania sa chceli postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Tu zradná ruka prezradila úmysel slovenských chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slovenského vojska. Slovenskí vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami, ktoré v tom čase u nás jestvovali. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri Vyšnom Komárniku i s autom. Menovaní sa vypýtali, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo a Nemci ich pustili. Títo odídu do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo a tak zachránili samí seba a ostatných kamarátov. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskytovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom. Partizánska skupina napadla nemecké autá na Štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných áut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila.
Prišiel Nový rok a ľudia túžobne očakávali, aký osud ich zastihne v Novom roku. Chválabohu ich túžba sa splnila, lebo dňa 18. januára prešla fronta dedinou a šťastlivo sa vracali domov do svojich opustených domčekov, ktoré v decembri r. 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.
Zmeny po vojne
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadený MNV (Miestny národný výbor). Zloženie MNV: Michal Ševc (predseda), Vasiľ Ivančo (tajomník), Jozef Janík (podpredseda). V MNV nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNV a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st. Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov sa dostavili k obvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej ČSR v r. 1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia.
Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNV menoval na čas potreby za výpomoc učiteľov J. Čorbu a A. Adamkoviča. Dňa 25. apríla 1945 vrátili sa z evakuácie riaditelia škôl. Rok sa začal 3. septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A. Dzurko do 1. októbra 1945, kedy nastúpila druhá učiteľská sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6. septembra 1944 a zo dňa 16. mája 1945 bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa štátnou školou. V školskom roku 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A. Bašistovou, výpomocnou učiteľkou z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná učiteľka bola odvolaná školským inšpektorom. Dňa 7. januára 1947 prišla na Štátnu ľudovú školu nová učiteľka Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca školského roku. Po prázdninách prišla nová výpomocná učiteľka.
V roku 1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša. Starý mu zhorel počas fronty. Úroda r. 1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočne obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo, koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r. 1947 ohrozovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.
Mzdy a ceny v povojnovom období
V roku 1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr. 1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r. 1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.
Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí, boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu.
Kriminalita a počasie
V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci (r. 1945). Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu.
Vzdelávanie a kultúra
V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štátnom gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat.uč.akad. v Prešove. Súkromne sa pripravovali na skúšky a uč. A. Dzurku Ján Vrábel, Ján Tchurik. Skúšky urobili z troch tried mešt. školy a po prázdninách začali chodiť do kurzu. Podobne Fr. Bukovský odišiel do I.tr.mešt.školy do Stropkova.
V roku 1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej. Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne. V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia (R. 1946). Dňa 6. januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie: Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A. Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu. Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu.
Nešťastie a počasie v roku 1946
V dome Jána Rojčíka v r. 1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň. Nový rok sa začal metelicou dažďa a snehu. 2.1. sneh sa celkom rozpustil a všade bolo plno vody. 5.1. nebolo snehu, len kde-tu na brázdach a medziach. Popoludní pršal silný dážď. Vo februári nastalo teplo, avšak marci znovu napadol sneh a 25. marca prejavovala príroda príznaky jari.
Cirkevné praktiky a zmeny v školstve
Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronike z r. 1949; J. Duraj miestny farár za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené a veriacim išlo až do zúfania. Krst 500 Kčs, hrab 2000 Kčs - 2700 Kčs. Výpustný list k sobášu 3000 Kčs. Veriaci nevedeli si už s ním pomôcť, dôsledku toho obracali sa na cirkevné úrady, aby mu prikázali pokrstiť, pochovať za úradnú cenu, lenže pre dp.
Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov.
Rok 1949: Úroda a politické udalosti
V septembri 1949 bola ustanovená nová učiteľka. Úroda v r. 1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcich v továrňach. Keď sa stalo, že niekto nesplnil určitý druh, bolo pripustené náhradné splnenie s iným produktom, ktorý mal a mohol odovzdať. Slovom, obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedia, že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará. Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce.
V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. Deti mali veľkú radosť, keď idúci hostia na autách mávali deťom rukami s usmievavou tvárou. Pochod na Duklu počal ráno a trval dopoludnia. Dni čsl. sov. V mesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl.sol.priateľstva. Bola usporiadaná akadémia, na ktorej s programom sa zúčastnila národná škola so svojimi žiakmi. Program bol starostlivo pripravený. V mesiaci decembri prvý ráz zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku. V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného.
Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave. Počasie v novom roku bolo dosť mierne. Od 18.1. zavládli dosť silné zimy. Snežilo. Od 9.1. do 15.1. boli vyhotovené dodávkové zmluvy. Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na strojcu prvého soc.štátu Vladimíra Iliča Lenina. Na slávnosti zúčastnili sa členovia MNU a občania. Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8. marca.
V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ. Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca čes-sov. priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“ Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs. Dňa 30. Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka.
Požiar a zmeny v školstve v roku 1952
V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelých občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar (popoludní asi o 13:30 hodine), ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča, syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal sedem rokov. Práve navštevoval prvý ročník NŠ. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy. Pre zaujímavosť uvádzam, že terajší požiar zastihol Juraja Demjanoviča (otec Juraja, Janka, Ondu, Anny) už druhýkrát.
V mesiaci novembri nastala v učiteľskom zbore zmena: doterajší riaditeľ školy M. Švéda bol presunutý z Nár. Školy v Radome na Nar. Školu v Soboši. Riad. Nár. školy v Soboši Jozef Kršák bol presunutý na Národnú školu v Radome. V mesiaci novembri bola v obci inštalovaná výstavba 30 karikatúrnych obrazov. MO SČSP usporiadala tiež v rámci Mesiaca československo - sovietského priateľstva kultúrne podujatia, ktoré predviedli žiaci Nár. Dodatkové zmluvy boli vyhotovené na čas.
Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny Za nový život roľníctva s náučnou tematikou v poľnohospodárstve. 21. júla sa začala žatva. Výkup obilia splnila obec ku dňu na - %. Obsadenie školy je nezmenené. Pod vedením miestnych učiteľov, ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie i napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, vystavil sa plot pred školskou budovou. Z tunajšej obce občania sa aktívne zapojili pri výstavbe Cementárne v Bystrom. I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.
Oslavy z príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konali sa ako každý rok v čase od 7. novembra do 12. decembra v rámci Mesiaca československého sovietského priateľstva. V roku bolo uzavretých 9 manželstiev. Novonarodených 9. Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto taj. Počasie bolo obstojné. Jar sa prejavovala častými dažďami a záplavami. Silné povodne v máji a júni odplavili väčšie kamene z vozoviek, takmer všetko skosené seno, tiež narušili a odplavili most k Surmovi, ktorý bol neskôr opravený.
Úmrtia významných osobností a zmeny v obci v roku 1953
Dňa 5. marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14. marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19. marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod. V rámci ošaťovacej akcie prešovského kraja obec Radoma obdŕžala tovar v značnom obnose, ktorý zaokryl zaodenie 53 žiakov bez rozdielu na majetkové pomery. Prvomájové oslavy konali sa v Obci predvečer prvého mája. Vlastné oslavy boli poriadané v Giraltovciach. Doprava autobusmi bola zdarma. Výmena peňazí bola prevedená 3. júna v pomere 1:5, 1:50.
Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete. Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva. Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa. Do septembra, teda k začiatku školského roku, bolo dané do prevádzky mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami. Po tohtoročnej tuhej zime prišla jar dosť skoro a takmer bez povodní. V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom.
Dňa 16. mája boli voľby do NU. Ako volebná miestnosť slúžila učebňa NŠ. Obec Radoma a osada Hradisko tvorili dva volebné obvody. Zloženie ONU: Ján Pavlišin - tajomník, Ján Sliva - podpredseda. Do ONU bola zvolená Zuzana Kandráčová obchod. V letnom období čiastočne si vystavali obytné domy Vasiľ Chromoho, Michal Parlišin, Rokyta Jozef, Ján Goča, J. Počasie na žatvu bolo obstojné. S mlatbou sa začalo v septembri. Rozhodnutím ÚVKSČ a vlády ČSR boli od 1.4. znížené maloobchodné ceny spotrebného tovaru. Na škole sa nekonali žiadne opravy.
V jesennom období bol schválený návrh na stavbu cesty z Radome - cez Šandál - do Strpkova. Oproti m...
tags: #zuzanka #hrasok #giraltovce