Animovaná rodinná komédia Ratatouille - Dobrú chuť!, ktorá spája nemysliteľné - svet päťhviezdičkových reštaurácií so svetom potkanov, prichádza do slovenských kín. Neobyčajný filmový zážitok prináša Orange nielen do slovenských kín, ale aj do mobilných telefónov.
Film Ratatouille - Dobrú chuť! je príbeh mladého potkana Remyho, ktorý sníva o tom, že sa aj napriek prekážke svojho pôvodu stane veľkým francúzskym šéfkuchárom. Osud zavedie Remyho do stoky pod vyhlásenou francúzskou reštauráciou, ktorú preslávil jej zakladateľ - kulinárska legenda Auguste Gusteau. Remy sa nehľadiac na nebezpečenstvo a na fakt, že je v reštaurácii nevítaným návštevníkom, rozhodne ísť za svojím snom. Jeho vášne pre varenie a kvalitné jedlo spustí sled komických situácií, ktoré obrátia hore nohami kulinársku scénu v Paríži.
Celý film sa točí okolo potkanov, presnejšie okolo potkana s menom Rémy, ktorý je vo svojej kolónii veľmi netradičným potkanom, pretože odmieta jesť ako zvyšok jeho súkmeňovcov odpadky, ale sníva o tom, že raz bude z neho veľký kuchár, keďže má extra dobre vyvinuté čuchové orgány, ktoré majú cit pre správne miešanie ingrediencií. Jeho sen je podnietený sledovaním televízneho programu, kde najlepší parížsky kuchár Auguste Gusteau predstavuje svoju myšlienku „Každý môže variť“. Rémy sa po istom čase ocitne sám, pretože jeho rodina utiekla do neznáma a on je nútený sa o seba postarať, ale náhodou sa dostane práve do reštaurácie, kde varil Auguste Gusteau, ktorý už ale medzitým bohužiaľ umrel.
Všetci tí, ktorí si do 30. septembra 2007 stiahnu tematický obsah z filmu Ratatouille - Dobrú chuť! do svojho mobilu, budú zaradení do súťaže o mobilný telefón Nokia 5200 s kreditom 3000 Sk s DPH, piknikový kôš a PC hry z filmu. Zákazníci Orangeu si môžu na portáli www.orange.sk/zony vybrať zo širokej ponuky pozadí, zvonení, animovaných šetričov, tém či zábavnú Java hru. Priaznivci mobilnej zábavy si prídu na svoje vďaka videu s ukážkou filmu, ktorá je dostupná aj na displejoch mobilných telefónov na portále Orange World.
Príbeh o snoch a odhodlaní
Režisér filmu, Brad Bird, hovorí: „Myslím, že všetci máme neobyčajné sny a zo všetkých síl sa snažíme ich uskutočniť - a Remyho sen je možno najneobvyklejší zo všetkých.“
„Príbeh o niekom, kto sa chce stoj čo stoj venovať svojim tvorivým záujmom, je Bradovi Birdovi veľmi blízky. A je to vidieť, pretože vytvoril film, ktorý je originálnym spôsobom zábavný a súčasne má skutočne pôsobivé jadro, čo je pre nás dôležité. Tento film má v sebe hĺbku, múdrosť a humor spojené takým spôsobom, aký sme asi ešte v žiadnom filme štúdia Pixar nemali,“ poznamenáva k tomu John Lasseter, tvorivý vedúci Walt Disney a Pixar Animation Studios, ocenený dvoma Oscarmi za réžiu.
Film Ratatouille - Dobrú chuť! bol pre Birda šancou nakrútiť grotesku v štýle Bustera Keatona alebo Maxa Sennetta, plnú naháňačiek, skákania, behania a akrobacie, ktorá ale napriek tomu obsahuje neprekonateľných hrdinov, usilujúcich sa o nemožné, ktorí zvíťazia i napriek všetkým prekážkam, ktoré im osud nakladie do cesty. „Priťahovali ma všetky možnosti, ktoré film ponúkal,“ hovorí režisér Bird. „Príbeh má úžasného hrdinu, s ktorým sa dokážete stotožniť. Remy chce robiť jedinú vec, ktorú miluje a kvôli tomu sa vydáva do sveta, ktorý je k nemu nepriateľský. Chce vyjadriť sám seba spôsobom, aký od neho svet neočakáva. Myslím, že mnohí ľudia ten pocit veľmi dobre poznajú.“
Na počiatku všetkého bol nápad a postavičky, ktoré rozvinuli Bird a Jan Pinkava. Hoci majú hlodavce v animovanom filme bohatú históriu, ktorej súčasťou je napokon i sám myšiak Mickey, potkany hrajú zvyčajne záporné úlohy a len málokedy sú hlavnými hrdinami. Remy sa ale z tohto stereotypu vymyká. Doslova o chlp sa vyhýba v kuchyni polapeniu a ešte popritom stíha pripravovať vynikajúce jedlá. Odvážne a s odhodlaním, ktoré majú potkany podobne ako ľudia, sa púšťa do boja so svetom, ktorý sa proti nemu sprisahal, a pozoruhodne dômyselne zápasí s prekážkami, ktoré mu osud kladie do cesty.
Podľa Brada Birda stálo medzi Remym a jeho úspechom príliš mnoho prekážok. A to pomáhalo príbehu. „Keď váš hlavný hrdina čelí takým nástrahám, je to pre animátorov zlatá baňa. Majú k dispozícii veľa drámy a konfliktov, ktoré môžu stvárniť,“ hovorí režisér. „Vždy som mal rád príbehy, ktoré využívajú všetky možnosti animovaného filmu, ale my teraz hranicu opäť o kus posúvame.“
Okrem rôznych nástrah a krkolomných pádov sa však tvorcovia dotýkajú aj vážnejších tém: priateľskými putami, lojalitou, bojom s očakávaniami rodiny a nájdením vlastnej nezávislosti; a najmä tým, aké dôležité je byť sám sebou, dokonca i vtedy, keď nevyzeráte celkom tak, ako druhí očakávajú.
Pixar a výzva menom Ratatouille
Pixar to má ťažké. Spoločnosť, ktorej meno je veľmi úzko spojené s rozvojom 3D animovaného filmu je stále na scéne počítačových animákov jednotkou, ale neustále sa musí snažiť, aby si svoju pozíciu udržala, aj keď je pravdou, že úroveň animákov od ostatných štúdii sa len málokedy vyrovná kvalite od Pixaru. Ako hovorí stará známa veta, nie je vôbec ľahké sa dostať na vrchol, ale oveľa ťažšie je sa tam ešte aj udržať. Vrchol v tomto prípade asi predstavovali filmy Hľadá sa Nemo (2003) a Rodinka Úžasných (2004), teda filmy, ktoré boli priam geniálne a takisto aj komerčne úspešné. Po týchto filmoch nasledovali minuloročné Autá, ktoré síce neboli sklamaním, pretože sa jednalo o veľmi zábavný film, ale Autá sa nemohli rovnať v kvalite dvom spomínaným filmom.
Jednou z hlavných osobností v štúdii Pixar je Brad Bird, ktorý sa autorsky podpísal pod film Železný obor (1999, tento film ešte nerobil pod hlavičkou Pixaru) a najmä pod spomínanú Rodinku Úžasných. Takisto je ako hlavný autor podpísaný aj pod filmom Ratatouille, čo ale nie je také jednoznačné, pretože tento film vznikal vcelku komplikovane. Prvotný nápad a takisto aj začiatok výroby mal pod palcom Jan Pinkava (pôvodom Čech, ktorý sa preslávil skvelým krátkym animákom o šachistovi Geri’s Game, ktorý získal Oscara), ktorého ale po istom čase vystriedal na tomto poste práve Brad Bird, pretože štúdio nebolo spokojné s tým, kam Pinkava vo filme smeroval. To je asi dôvodom, prečo film pôsobí veľmi rôznorodo, keď v úvode sa Ratatouille veľmi pomaly rozbieha a potom sa skoro pravidelne striedajú menej zábavné a skvelé momenty až do konca filmu, ktorý je dokonalou ukážkou toho, ako sa má robiť zábavný animovaný film. Takisto je zaujímavé, ako sa striedajú scény s gagmi pre deti, potom scény príbehové a scény priam umelecké a celé to vyzerá, ako keby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť, čo vlastne za film vyrábajú.
Druhým klasickým tromfom Pixaroviek (prvým je zväčša výborne napísaný scenár) je úžasná animácia, ktorá vždy vyčnievala nad konkurencie, výnimkou nie je ani Ratatouille. Vo filme sa všetko uveriteľne hýbe a vyzerá, aj keď spracovanie je viditeľne robené nie na realistickosť, ale na zábavnosť, keď postavičky sú zaujímavo výtvarne riešené. Na vynikajúcej úrovni je spracovaná najmä animácia mimiky, obzvlášť v prípade hlavnej postavy Rémyho.
Ako sa už stalo tradíciou, aj tento film od Pixar je vybavený veľmi dobrým slovenským dabingom, ktorý sa v kvalite možno aj vyrovná originálu. Ak sa ľakáte, že v prípade slovenského dabingu prídete o hlas nejakého skvelého herca v pôvodnom americkom dabingu, nemusíte sa báť, pretože do dabingu tohto filmu nebol najatý nijaký hviezdny americký herec, či herečka. Jedinou hviezdou je tu „len“ klasik Peter O’Toole, ktorého v slovenskom dabingu zastúpil ďalší klasik Ladislav Chudík, ktorý nadaboval postavu reštauračného kritika.
Pixarovka Ratatouille - Dobrú chuť! je teda zaujímavým a veľmi dobrým animákom, ktorý ale bohužiaľ nesiaha podobne ako jeho predchodca Autá k tým najvyšším métam v možnostiach animovaných filmov, ale v čase, keď vidieť v kine kvalitný animák je priam nemožné, je Ratatouille niečo ako oáza v púšti animovaných brakov. Preto vrelo odporúčam návštevu kina najmä kvôli hlavnému filmu, ale aj kvôli krátkemu predfilmu Lifted, ktorý takisto stojí za to a pobaví možno rovnako ako hlavný film.
Kuchári v kuchyni: Oživovanie postáv
Tak ako u všetkých filmov štúdia Pixar sú v Ratatouille - Dobrú chuť! najpodstatnejší hrdinovia - či už ide o homo sapiens alebo genus rattus - ktorí príbeh ovplyvňujú svojimi jedinečnými povahami, zvláštnosťami a náladami. Ich prirodzené povahy a dilemy, ktoré riešia, pôsobia vierohodne a povedome - rodinné hádky, frustrácia z práce alebo pomoc priateľom - vďaka umeleckej spolupráci rôznych zložiek výroby.
Na nahovorenie postáv sa podarilo filmárom získať známe osobnosti. V pôvodnom znení za jednotlivé postavy hovoria Brian Dennehy, Ian Holm, Peter O’Toole, Patton Oswalt, Janeane Garofalo a Brad Garrett. „Skvelý herci sú inšpiráciou pre skvelú animáciu,“ vysvetľuje Brad Bird ich úsilie. „Pretože všetky tie drobné nuansy v hlase môže animátor využiť pre finálne fyzické stvárnenie.“
Najdôležitejšou zo všetkých postáv vo filme Ratatouille - Dobrú chuť! je Remy, ktorý je síce potkan, ale súčasne je to v hĺbke duše skutočný hrdina. Za chlpatým zovňajškom hlodavca sa ukrýva duša plná túžob a snov, ktoré budú každému z nás povedomé. „Na Remym mám rád, že sa neuspokojí s málom,“ hovorí Bird. „Stále túži po niečom novom. Samozrejme je preto zo všetkých potkanov najchudší - zaujíma ho len to najlepšie. Neustále chce od života niečo viac a to sa mi na ňom páči.“
Režisér Bird chcel, aby mal Remy čo najväčšiu paletu výrazov, akú je potkania tvár schopná poskytnúť. „Možnosti neustále rastú a nakoniec sme mohli na Remyho tvári ovplyvňovať asi 160 jednotlivých 'svalov'. Jednou z najväčších výziev pre nás ale napriek tomu zostáva to, že potkania tvár nepôsobí zo všetkých strán rovnako dobre. Potkany majú dlhý ňufák, takže keď má napríklad Remy sklonenú hlavu, nemusíte mu vidieť ústa. Takže sme sa to snažili rôznymi spôsobmi obchádzať, aby sme mali istotu, že s ním môžu byť diváci po celý čas v dobrom kontakte.“
Remyho sny by sa nikdy nenaplnili nebyť Linguiniho, vynášača odpadkov v Gusteauovej reštaurácii, ktorý Remyho talent objaví a zistí, že sa vďaka nemu usmeje šťastie i na neho. Hoci na začiatku spolupracujú z čistého zúfalstva - Linguini si potrebuje udržať miesto a Remy dúfa, že bude mať konečne možnosť pracovať v skutočnej kuchyni - postupom času sa z nich stanú priatelia, ktorí sa môžu jeden na druhého spoľahnúť.
V najzábavnejších scénach nechá Linguini Remyho doslova variť. „Linguini nerád priťahuje pozornosť a kvôli Remymu jej má teraz viac než dosť. Je krásnym príkladom človeka, ktorý si myslí, že nie je ničím výnimočný, ale keď začne ísť do tuhého, zistia o sebe, že sú odvážni a urobia to, čo treba,“ vysvetľuje Bird.
„Animovať Linguiniho bola naozaj zábava, pretože sa všetkému stále trochu čuduje a pôsobí, ako by to videl po prvý raz v živote,“ dodáva animátor David DeVan. Ďalšou výzvou boli jeho vlasy, ktoré sú pre neho nielen veľmi charakteristické, ale stáva sa z nich i akýsi 'joystick', ktorým Remy ovláda jeho brilantné pohyby pri varení. „Linguiniho vlasy sú strapaté a rovnako ako on sa nedajú zvládať,“ poznamenáva Sanjay Bakshi, vedúci animácie vlasov a brád. „Také vlasy sme ešte v žiadnom filme nemali.“
Vo svojom živle je naopak v kuchyni Auguste Gusteau, legendárny kuchár, ktorý bol Remyho celoživotným vzorom - a ktorý sa mu teraz občas zjavuje, aby mu dodal inšpiráciu. „Býval hviezdou kulinárskeho sveta a je stelesnením vášne a autority. Funguje ako Remyho mentor alebo svedomie, čosi ako svrček Jiminy alebo Obi-Wan Kenobi, ktorý Remyho nabáda, aby bol odvážnejší a vynaliezavejší,“ vysvetľuje režisér Bird postavu Augusta Gusteaua.
Jeho postava vyžadovala ďalšie technologické inovácie. „Museli sme kvôli nemu vytvoriť špeciálny software, pretože sa na ňom hompáľa vedľa tuku a navyše ako výplod Remyho predstavivosti dokáže lietať, takže sa jedná naozaj o výnimočnú postavu,“ vysvetľuje Brian Green, ktorý bol zodpovedný za spracovanie postáv.
Výzva Ratatouille: Zrodenie potkanov
Množstvo postáv a situácií, v ktorých sa ocitajú, nútilo filmárov neustále posúvať technologické hranice. „V tomto filme je mnoho technických orieškov. Či už ide o množstvo chlpatých postáv, zložitých ľudských hrdinov, náročné scény plné vody alebo zobrazenie Paríža. Počas práce na filme sme veľmi zmenili spôsob, akým sme modely tieňovali, akým sme scény nasvecovali a ako sme robili textúru. Prevzali sme technologické postupy z predchádzajúcich filmov a ďalej sme ich vylepšovali. A to všetko prispelo k tomu, že okrem mimoriadnej zábavy má Ratatouille - Dobrú chuť! i celkom iný a netradičný vzhľad,“ dodáva technický vedúci Michael Fong.
A pretože najlepším spôsobom, ako poznať potkanov, je stráviť s nimi nejaký čas, boli kancelárie v Pixare čoskoro zaplavené množstvom klietok so zvedavými zvieratami. Hoci si na to museli istý čas zvykať, mnohí z tvorcov filmu si tieto spoločenské tvory obľúbili a to sa prejavilo i na ich návrhoch. „Mnoho času sme strávili len tým, že sme potkanov pozorovali a zoznamovali sa s nimi a potom ich chovanie zohľadnili v modeloch tak, aby s nimi animátori nakoniec boli schopní vytvoriť tak pôsobivé animácie. Keď žijete s potkanmi, poznáte skutočne všetky stránky ich správania. Sú to veľmi spoločenské zvieratá. Budú sa s vami hrať a pokojne sa vám i schúlia v náruči,“ vysvetľuje supervízor postáv Brian Green.
Sledovanie ich nových miláčikov sprostredkovalo Greenovi a jeho týmu tiež celý rad nových nápadov a dalo podnety na experimentovanie. „Jednou z vecí, ktorá je pre film veľmi dôležitá, bolo to, keď sme zistili, aké sú potkany mrštné. Potkany dokážu so svojim telom neuveriteľné veci - pretiahnu sa otvorom tak úzkym, že by ste to považovali za nemožné, alebo sa dokážu schúliť do malého klbiečka, pretože majú hrudníky malé a veľmi ohybné - a bolo nám jasné, že toto dokážeme vo filme veľmi dobre využiť. Ale najskôr sme museli vyvinúť technológiu, ktorá by nám to umožnila realistickým spôsobom napodobniť,“ vysvetľuje Green.
Keď mali filmári predstavu o tom, ako sa potkany v skutočnosti pohybujú, rýchlo sa presunuli do fantázie - ako by napríklad potkan ako Remy držal panvicu? „Potrebovali sme, aby naše potkany boli schopné komunikovať na ľudskej úrovni a variť s ľudskými kuchármi. To spôsobilo celý rad problémov, najmä čo sa týka meradla,“ hovorí Green. „Rozdiel v mierke vidíte i na drobnostiach ako je tep. Keď Remy uteká, vidíte, že mu srdce tlčie naozaj rýchlo, zatiaľ čo Skinner dýcha v celkom inom tempe. Tieto rozdiely pomáhajú vytvoriť ilúziu uveriteľného stretnutia dvoch svetov.“
Animátori sa hrali i s rôznymi drobnosťami. „Pre každého potkana sme použili jeho vlastnú paletu farieb,“ hovorí Belinda Van Valkenburg. Keď sa napríklad pozriete zblízka na Remyho srsť, nájdete tam purpurovú, žltú a zelenú. Ale pri pohľade z diaľky sú pekné modré.“
Pri postave Remyho sa režisér Bird rozhodol, že čím dlhšie sa bude pohybovať vo svete ľudí, tým viac sa bude na nich podobať. A tak postupne tento pôvodne bežný potkan dostáva stále viac a viac ľudských vlastností. Pri vytváraní srsti animátorom veľmi pomohli skúsenosti z filmu Monsters, a.s.. Využili rôzne triky. Skutočný potkan má na tele okolo pol milióna chlpov. To je počet, ktorý by súčasné počítače nezvládali. A tak sa animátori sústredili „len“ na 30 000 „kľúčových“ chlpov na rôznych častiach tela.
Ratatouille a Paríž: Dych vyrážajúci nový pohľad na mesto
Príbeh Ratatouille - Dobrú chuť! sa odohráva v dvoch úplne odlišných, ale rovnako čarovných častiach mesta: v nadpozemsky očarujúcom a mestskom svete reštaurácií a kaviarní nad povrchom, a v tajomnej a priemyselne vyzerajúcej ríši pod zemou, kde bývajú rodiny chlpatých hrdinov.
Dizajnér Harley Jessup sa preto spoločne s Sharon Calahan, kameramankou a osvetľovačkou, vydal do Francúzska. „Predovšetkým sme si všímali farby, tvary a povrchy,“ vysvetľuje Jessup. „Uvedomili sme si, že Paríž pôsobí veľmi starobylo, všade je plno kameňa, ktorý dopĺňajú drobné ostrovčeky farieb. Videli sme, ako okolo nás prešla žena v červenom kabáte, a oproti šedému pozadiu doslova žiarila - a chceli sme, aby niečo také bolo i v našom filme. Preto je náš film po farbenej stránke oveľa umiernenejší než ktorýkoľvek z predchádzajúcich filmov Pixaru.“
„Chceli sme urobiť klasický, rozprávkový Paríž,“ hovorí Jessup. „Mesto má stále svoje čaro. A obloha je tam nádherná. To je asi príčinou, že sa vo Francúzsku zrodil impresionizmus.“
Jessup sa snažil do pozadia príbehu začleniť významné dominanty, ako napríklad mosty na Seine, alebo katedrálu Notre Dame.
Čo sa týka podzemného sveta, v ktorom býva Remy a jeho kolegovia, vydal sa Jessup priamo do vnútra Paríža, do svetoznámych katakomb, ktoré začal budovať už Napoleon. „Boli to skutočne dva odlišné svety - vo dne sme preliezali podzemné chodby a v noci jedli v špičkových reštauráciách.
Recept na úspech: Dobré jedlo
Keď sa už dostal do Gusteauovej reštaurácie, snaží sa Remy využiť šancu, na ktorú čakal celý život. Pre filmárov to znamenalo nutnosť preniesť svet kulinárskych kúziel na plátno presne a zaujímavo. Preto sa začali zaujímať o varenie. „Tento film nie je len o varení, ale mal som pocit, že vytvorením skutočnej kuchynskej atmosféry a skutočne vyzerajúcich jedál sa stane tento svet uveriteľnejším,“ hovorí režisér.
Všetko začalo v Paríži, kde robili „prieskum“ tak, že vyjedali jednu slávnu reštauráciu za druhou, ochutnávali ich lahodné výtvory a nazerali do zákulisia jedných z najkreatívnejších kuchýň na svete. „Trochu sme sa báli, že by sme mohli umrieť z toho, že sme za krátky čas zjedli príliš veľa dobrého jedla,“ smeje sa Bird. „Ale dozvedeli sme sa mnoho vecí, ktoré nám pomohli podstatne film vylepšiť.“
Ostatní členovia štábu navštevovali doma kurzy varenia. Počítačoví čarodejníci, zvyknutí skôr na klikanie myšou a stláčanie kláves sa v nich učili krájať ako profesionáli - získavali cenné informácie o drobnostiach, akými sú napríklad správne držanie noža, krájanie cibule, miešanie polievky a komunikácia s ostatnými kuchármi v rušnej kuchyni.
Brad Lewis strávil dva dni v jednej z najslávnejších (a najuzavretejších) amerických kuchýň, v reštaurácii French Laundry. Lewis tam prvý deň pracoval do pol druhej do noci a ráno o pol šiestej bol zasa naspäť v kuchyni. Aj tak si ale všetci uvedomovali, že preniesť lákavú realitu dokonalého jedla do počítačových modelov nebude vôbec jednoduché. „Museli sme vytvoriť to najlákavejšie jedlo, aké ste si kedy videli,“ hovorí Lewis.
