Napriek tomu, že produkcia mliečnych výrobkov v Číne kontinuálne rastie, nedostatok zásobenia mliečnymi výrobkami sa stále zväčšuje.
Čína je najväčším svetovým importérom mliečnych výrobkov.
Už niekoľko rokov patrí Čína k najväčším dovozcom mliečnych výrobkov na svete.
Dováža najmä odtučnené a plnotučné sušené mlieko, ako aj srvátku.
Avšak aj import iných mliečnych produktov silne rastie.
Pred niekoľkými rokmi bol podiel Číny na svetovom obchode s mliečnymi produktmi len asi na úrovni 7 %.
V roku 2011 bol podiel Číny na svetovom importe mliečnych produktov takmer na úrovni 11 % (vyjadrené v mliečnom ekvivalente).
Podľa údajov čínskeho ministerstva poľnohospodárstva bol podiel fariem s viac ako 100 ks kráv v roku 2010 asi na úrovni 17 %, v roku 2011 to bolo už 28 %.
Medzitým sa počet kráv zvýšil z 7,3 mil. ks (2010) na asi 8 mil.
Vyrobené množstvo mlieka sa od roku 2010 do roku 2012 zvýšilo asi o 10 % na 32,3 mil. t.
V roku 2015 by chceli Číňania (podľa 5-ročného plánu) vyprodukovať 50 mil. t mlieka.
Podľa aktuálneho rastu (+5 % ročne) a stúpajúcich nárokov na produkciu (životné prostredie, hygiena) sa tento cieľ zdá ťažko dosiahnuteľný.
USDA predpokladá, že v roku 2012 dosiahne objem importu sušeného odtučneného mlieka (SOM) do Číny 180 tis. t.
V porovnaní s rokom 2011 by bolo toto zvýšenie takmer o 40 % a v porovnaní s rokom 2010 až dvojnásobné.
Čínska vláda očakáva prudký nárast dovozu mliečnych výrobkov do roku 2020.
Hlavnými dôvodmi nárastu importu je zvýšenie domáceho dopytu a nižšie ceny na svetových trhoch.
“Do roku 2020 sa očakáva, že dovoz mliečnych výrobkov do Číny dosiahne 15,9 milióna ton, čo je o 43 percent viac, ako v roku 2015.
Dôvodom nárastu dovozu je aj odchýlenie sa od politiky jedného dieťaťa.
Čína má v súčasnosti jednu z najnižších pôrodností na svete a stárnucú populáciu.
Čína je najväčším svetovým importérom mlieka a mliečnych výrobkov.
Zvýšený dopyt v Číne: Čína je najväčším dovozcom mliečnych výrobkov.
Hoci spotreba tekutého mlieka naďalej stúpa, tempo rastu sa spomalí.
Obchodné napätie a clá
Peking spustil antisubvenčné vyšetrovanie dovozu mlieka, smotany a niektorých syrov z EÚ v auguste minulého roka.
Urobila tak iba deň potom, ako Brusel oznámil, že plánuje uvaliť upravené dovozné clá na elektrické autá z Číny na obdobie piatich rokov.
Čínske ministerstvo obchodu teraz oznámilo, že sa rozhodlo predĺžiť vyšetrovanie dovozu európskych mliečnych výrobkov do 21. februára budúceho roka.
Ako dôvod uviedlo „zložitosť tohto prípadu“.
Okrem mliečnych výrobkov Čína spustila vlani vyšetrovanie aj dovozu brandy a bravčového mäsa z EÚ.
V júni tohto roka Peking oznámil, že predlžuje vyšetrovanie dovozu bravčového mäsa o ďalších šesť mesiacov.
Následne začiatkom júla zverejnil, že na dovoz brandy z EÚ stanovuje clá až do výšky 34,9 %, najväčších producentov koňaku ako Pernod Ricard, LVMH a Rémy Cointreau však od ciel oslobodil.
Čína zníži clá na európske mliečne výrobky, ale zachová ich na úrovni 7,4 až 11,7 % počas piatich rokov.
Uviedlo to vo štvrtok čínske ministerstvo obchodu.
Pokračuje tak zmierňovanie obchodného napätia medzi oboma trhmi po nedávnych dohodách o minimálnych cenách čínskych elektrických vozidiel v Európskej únii a o znížení čínskych ciel na európske koňaky a bravčové mäso.
Zachovanie ciel na mliečne výrobky na zníženej úrovni počas piatich rokov čínske ministerstvo obchodu vo štvrtkovom vyhlásení odôvodnilo tým, že „určité mliečne výrobky pochádzajúce z EÚ sú subvencované, čo spôsobilo značné škody mliekarenskému priemyslu v Číne“.
Pôvodne boli tieto clá, ktoré Peking zaviedol v decembri, na úrovni 21,9 až 42,7 %.
Týkajú sa širokej škály položiek vrátane čerstvých a tavených syrov, tvarohu, modrého syra a niektorých druhov mlieka a smotany.
Cieľom vyšetrovania je tekuté mlieko a smotana s obsahom tuku vyšším ako 10 % a rôzne druhy syrov z EÚ.
Európska komisia (EK) v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) otvorila proces konzultácií, ktorým napadla čínske antisubvenčné vyšetrovanie proti dovozu určitých mliečnych výrobkov z Európskej únie.
Komisia pripomenula, že je to prvýkrát, čo sa EÚ rozhodla napadnúť vyšetrovanie v štádiu jeho začatia.
Opatrenie EÚ bolo podnietené tým, že Čína v krátkom čase iniciovala opatrenia na ochranu obchodu na základe „pochybných obvinení a nedostatočných dôkazov".
Komisia zdôraznila, že plní svoj záväzok brániť záujmy mliekarenského priemyslu EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ proti nezákonným právnym konaniam.
Zo stanoviska EK vyplýva, že exekutíva EÚ od začiatku pozorne sledovala prešetrovania čínskej strany v plnej spolupráci s vyvážajúcimi výrobcami z krajín EÚ a orgánmi členských štátov.
„Európska komisia je odhodlaná plne využiť všetky dostupné právne prostriedky na obranu priemyslu EÚ pred zneužívaním nástrojov na ochranu obchodu," uvádza sa v tlačovej správe eurokomisie.
WTO a riešenie sporov
Konzultácie, o ktoré v pondelok EÚ požiadala, predstavujú prvý krok v konaní o urovnaní sporov na pôde WTO.
Ak nepovedú k uspokojivému riešeniu, EÚ by mohla požiadať, aby WTO zriadila porotu, ktorá by rozhodla o tomto vyšetrovaní.
Komisia spresnila, že Čína začala svoje vyšetrovanie v oblasti dovozu mlieka a mliečnych výrobkov 21. augusta 2024.
Cieľom vyšetrovania je tekuté mlieko a smotana s obsahom tuku vyšším ako 10 % a rôzne druhy syrov z EÚ.
Vyšetrovanie sa zameriava na dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj na niektoré národné a regionálne programy.
Čína v piatok oznámila, že rozšíri rozsah svojho antisubvenčného vyšetrovania dovozu mlieka a mliečnych výrobkov z Európskej únie (EÚ) tak, aby pokryl ďalšie dotačné programy Únie, ako aj programy v Dánsku, Francúzsku, Taliansku a Holandsku.
Druhá najväčšia svetová ekonomika začala v auguste antisubvenčné vyšetrovanie v prípade dovozu niektorých syrov, mlieka a smotany z EÚ.
Nové clá EÚ až do výšky 35,3 % na čínsky dovoz elektrických vozidiel, nad rámec už existujúcich ciel vo výške 10 % na dovoz áut do EÚ, nadobudli účinnosť 30. októbra.
Tento dodatok nezahŕňa nové mliečne výrobky a zohľadňuje tvrdenia členov EÚ aj konzultácie so zástupcami EÚ, uvádza sa vo vyhlásení.
Globálne faktory a situácia na trhu
Trh s mliekom prechádza turbulentným obdobím, ktoré prináša výzvy pre všetky zúčastnené strany - od farmárov až po spotrebiteľov.
V súčasnosti je možné kúpiť liter polotučného mlieka v akcii aj za 39 centov, čo je pre spotrebiteľov potešiteľné, no pre farmárov alarmujúce.
Takéto nízke ceny neboli na Slovensku už roky a sektor výroby a spracovania mlieka, ktorý zamestnáva 13 500 ľudí, sa otriasa v základoch.
Farmári predávajú mlieko pod výrobné náklady, čo vedie k finančným stratám a ohrozuje ich existenciu.
„Ak sa situácia nezmení, hrozí zatváranie fariem,“ varuje Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Vlani skončilo 26 z 550 fariem a na budúci rok môže byť ich počet ešte vyšší.
Zaniknúť by mohlo až 10 percent chovov dojníc.
So stratou vyrábajú mlieko už aj najlepšie farmy na Slovensku.
Jedným z najväčších producentov mlieka na severnom Slovensku je akciová spoločnosť Agria Liptovský Ondrej.
Ročne predajú do mliekarne takmer 7 miliónov litrov mlieka.
Za prvý polrok im však mlieko namiesto zisku prinieslo stratu 200-tisíc eur.
Poklesom cien pod výrobné náklady dostáva rozvojový plán veľkú ranu.
Príčiny nízkych cien mlieka
Starý kontinent je plný mlieka a mliečnych výrobkov.
Podobne ako pri poklesoch cien ropy, reagujú obchodné siete na zlacnenie surového mlieka podľa farmárov s oneskorením.
Kým poľnohospodárom a spracovateľom mlieka marže klesajú, obchodu stúpajú.
Ešte vo februári 2014 inkasovali poľnohospodári na Slovensku za jeden liter mlieka 36 centov, na konci júna 2015 klesla cena na 27 centov.
Za situáciou, ktorá vznikla na trhu s mliekom, nemožno podľa Jozefa Tarabu vidieť len ruské embargo.
"Nechápem politiku Bruselu, keď na jednej strane zruší kvóty na mlieko a na druhej okliešti rastlinnú výrobu úhorovaním pôdy, čo následne kompenzuje dotáciami na ladom ležiacu pôdu.
Čo sa tým vlastne dosiahlo?" pýta sa Taraba.
Globálne faktory ovplyvňujúce trh s mliekom
- Zrušenie mliečnych kvót: Zrušenie mliečnych kvót v Európskej únii v roku 2015 viedlo k zvýšeniu produkcie mlieka, čo spôsobilo prebytok na trhu a pokles cien. Hlavne veľkí európski hráči - Nemci, Holanďania či Francúzi - niekoľkonásobne zvýšili svoju produkciu.
- Ruské embargo: Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ v roku 2014 obmedzilo export mliečnych výrobkov, čo prispelo k prebytku na európskom trhu.
- Zvýšený dopyt v Číne: Čína je najväčším dovozcom mliečnych výrobkov.
- Pandémia COVID-19: Dopyt po mlieku sa v dôsledku pandémie COVID nezotavil tak rýchlo ako rast produkcie.
Reakcie a opatrenia
Farma Majcichov chová 3 300 kráv.
Stádo čaká teraz mimoriadna selekcia, čo znamená, že kravy s nižšou dojnosťou predajú.
Keďže ide o dojnice s priemernou ročnou dojnosťou 10 500 litrov mlieka, dalo by sa čakať, že zvieratá poľahky nájdu kupcov.
Lenže kríza vo výrobe mlieka je taká hlboká, že o dobytok nie je záujem.
Farma Majcichov zredukuje svoj chov asi o desať percent zvierat, pod nôž teda pôjde asi 300 kráv.
Vo Francúzsku sa ocitlo v neriešiteľnej situácii aj v dôsledku mliečnej krízy 22-tisíc hospodárstiev.
Hollandova vláda takmer obratom rozhodla, že farmárom poskytne mimoriadnu pomoc vo výške 600 miliónov eur.
Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík sa rozhodol poslať list komisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boel, v ktorom ju žiada o vykonanie hĺbkovej analýzy situácie na trhu s mliekom a o jej predloženie, ako aj s návrhmi opatrení na riešenie tejto krízovej situácie, na najbližšiu Radu ministrov poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá zasadne v Bruseli dňa 23.
Iniciatívy prvovýrobcov
- Export mlieka do zahraničia: Cieľom prvovýrobcov je vyvolať na trhu nedostatok mlieka.
- Predaj mlieka cez mliečne automaty: Ďalšou možnosťou, ako dôjde k odčerpaniu surového kravského mlieka pre našich spracovateľov, je jeho predaj cez mliečne automaty.
Nekalé praktiky obchodných reťazcov
Dnes sa už otvorene hovorí o nekalých praktikách obchodných reťazcov, ktoré vraj našincov znevýhodňujú.
„Stále poukazujeme na to, že obchodníci si dávajú na výrobky zo Slovenska vyššie marže než zo zahraničia.
Slovensko sa spolu s Českom a so Slovinskom rozhodlo bojovať proti nekalým obchodným praktikám vo všeobecnosti aj na pôde Európskej komisie.
Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti tento nepomer sumarizuje a my sami sme zvedaví, aké budú výsledky.
Už dnes sú indície, že potravinári majú pravdu.
Riešenia a odporúčania
Na základe analýzy aktuálnej situácie na trhu s mliekom a identifikovaných výziev je možné navrhnúť niekoľko riešení a odporúčaní na zlepšenie stability a udržateľnosti tohto sektora:
- Podpora domácich farmárov: Zvýšenie štátnej podpory pre domácich farmárov, aby mohli konkurovať zahraničným producentom a udržať si svoje podnikanie.
- Regulácia obchodných reťazcov: Zavedenie regulácie obchodných reťazcov, aby sa zabránilo nekalým praktikám a zabezpečilo spravodlivé rozdelenie zisku medzi farmárov, spracovateľov a obchodníkov.
- Propagácia domácej produkcie: Podpora spotreby domácej produkcie prostredníctvom informačných kampaní a zvýšenia povedomia spotrebiteľov o výhodách nákupu lokálnych produktov.
- Diverzifikácia trhov: Hľadanie nových exportných trhov pre slovenské mliečne výrobky, aby sa znížila závislosť od európskeho trhu.
- Inovácie a modernizácia: Investície do inovácií a modernizácie fariem a mliekarní, aby sa zvýšila efektívnosť výroby a znížili náklady.
- Spolupráca medzi farmármi a spracovateľmi: Podpora spolupráce medzi farmármi a spracovateľmi pri plánovaní výroby a marketingu, aby sa lepšie prispôsobili potrebám trhu.
- Vzdelávanie a poradenstvo: Poskytovanie vzdelávania a poradenstva pre farmárov v oblasti moderných technológií, manažmentu a marketingu.
Rok 2024: Stabilizácia a výzvy
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný.
Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti.
Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov.
Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.