Slovensko čelí rastúcemu problému v oblasti potravinárstva, ktorý sa týka najmä hydinového mäsa a vajec. Tieto komodity sú čoraz častejšie spájané s aférami, ktoré ohrozujú zdravie spotrebiteľov a narúšajú dôveru v domáci trh. Krajina, podobne ako iné krajiny Európskej únie, čelí výzvam v oblasti potravinovej bezpečnosti a kvality. Vajcia, ako jedna z najzákladnejších a najrozšírenejších potravín, nie sú výnimkou. V posledných rokoch sa objavilo množstvo káuz a diskusií týkajúcich sa kvality, pôvodu a spôsobu chovu nosníc, ktoré produkujú vajcia predávané na slovenskom trhu.
Rastúci dovoz a klesajúca sebestačnosť
Záporné saldo zahraničného obchodu s hydinovým mäsom v SR za posledné 4 roky neustále rastie. Od roku 2016 vzrástlo 5-násobne o 94,1 miliónov EUR na hodnotu mínus 118 miliónov EUR. Rovnaký vývoj je možné sledovať aj pri množstevnom vyjadrení dovozu. Dovoz hydinového mäsa stúpol od roku 2015 z objemu 48 828 ton na hodnotu 87 388 ton v roku 2020. Produkcia hydinového mäsa na Slovensku bola v roku 2020 na úrovni 73 001 ton, čo je o 14 000 ton menej ako objem dovozu. Rastúci dovoz hydinového mäsa negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa v SR, ktorá za posledných 5 rokov klesla zo 77 % na úroveň 51,6 % v roku 2020.
Sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec sa dostala na úroveň 97,5 %. Medziročne prišlo k poklesu podielu slovenských vajec o 7%. Produkcia konzumných vajec zaznamenala nárast o 6,9 % oproti roku 2018 - o 76,4 milióna kusov. Počet sliepok k 31. 12. 2019 medziročne poklesol o 605 tisíc ks na hodnotu 5,537 miliónov ks.
Falšovanie označovania pôvodu a iné podvody
Inšpektori ŠVPS SR zaznamenali v prvom polroku 2021 dva prípady falšovania označovania krajiny pôvodu hydinového mäsa. Vo februári zistili, že prebaľovacia firma zo Slovenska na dodacích listoch neuvádzala krajinu pôvodu hydinového mäsa a systém vysledovateľnosti krajiny pôvodu nebol preukázateľný, čo je v rozpore Nariadením EK. Ďalšia prebaľovacia spoločnosť v mesiaci máj uviedla do obchodnej siete 120 ton hydinových výrobkov - kurča chladené a kuracie zadné štvrťky chladené klamlivo označených pôvodom SR, pričom slovenský pôvod dodaného hydinového mäsa nevedela kontrolnému orgánu preukázať, čím došlo k porušeniu zákazu umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené. My si však myslíme, že ich je oveľa viac.
V súčasnej dobe máme v SR iba 3 veľké hydinové bitúnky na kurčatá so stálym veterinárnym dozorom a až 47 prebaľovacích a rozrábkových prevádzok, kde tento dozor nie je a ktoré na trh dodávajú prevažne dovážané hydinové mäso, ktoré je v posledných rokoch spájané s mnohými aférami. Je preto dôležité, aby spotrebiteľ pri nákupe hydinového mäsa uprednostňoval hydinové mäso, ktoré bolo spracované na slovenských hydinových bitúnkoch (sú iba 3) a nie mäso od prebaľovacích spoločností. Túto informáciu sa spotrebiteľ spolu s krajinou pôvodu dočíta priamo na etikete výrobku. Iba tak má garanciu slovenského pôvodu hydinového mäsa a najmä jeho kvality a čerstvosti.
Prebaľovacie spoločnosti dodávajú veľké množstvo hydinového mäsa aj do stravovacích zariadení. V nich je podiel slovenského hydinového mäsa podľa našich prieskumov nižší ako 10 %. Zvyšok je lacné a často menej kvalitné dovážané hydinové mäso, čo má negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľov.
Problémom je aj dovoz vajec zo zahraničia za polovičnú cenu, ktoré sa následne sušia. Spotrebitelia by si mali všímať dobu spotreby vajec, ktorá je 28 dní od dátumu znesenia, a na škrupine vajec hľadať označenie SK, ktoré zaručuje slovenský pôvod.
Fipronilová kauza a ďalšie nebezpečenstvá
Slovenský distribútor potravín Zeelandia doviezol z Českej republiky podľa doterajších kontrol 350 kilogramov varených lúpaných vajec, kontaminovaných jedovatým insekticídom fipronil. Asi jedna pätina množstva uvedených dodávok už bola spotrebovaná. O odhalenie varených lúpaných vajec s nadmerným obsahom fipronilu sa v stredu postarali hlásenia slovenských veterinárov, ktorí tiež vydali zákaz ďalšieho spracovania produktu. "Niečo išlo do nemocníc, čo nás veľmi mrzí. Niečo išlo do výrobní, hlavne bagiet, a zariadení verejného stravovania," uviedol Bíreš.
Analýza odhalila štvornásobný prebytok povolenej hranice fipronilu vo vyšetrovanej vzorke produktu. "Je to pomerne vysoká koncentrácia. Hoci akútna forma otravy z fipronilu nehrozí (...), nepochybne sa (otrava) môže prejaviť pri dlhodobejšej konzumácii. Vždy to závisí od množstva," povedal Bíreš.
Slovenskí inšpektori po prepuknutí aféry okolo fipronilu zintenzívnili kontroly a našli niekoľko zásielok výrobkov s nadmerným obsahom insekticídu. Veterinárni pracovníci sú v súčasnosti zameraní na vaječné výrobky. "Zameriavame sa na spracované výrobky, pretože toto je problém v štátoch Európskej únie. Spracované výrobky môžu byť kontaminované z dôvodu, že tento problém (ohľadom fipronilu) trvá rok a začalo sa o ňom hovoriť na konci júla. Fipronil je látka, ktorá je súčasťou prípravkov na blchy a kliešte. Nesmie sa však podávať zvieratám, ktorých mäso konzumuje človek.
Nemci vystrašení škandálom s výskytom rakovinotvorného dioxínu v poľnohospodárskych výrobkoch sa teraz pri nákupe vajec môžu priamo v supermarkete poradiť so svojím mobilným telefónom. Aplikácia Barcoo pre šikovné telefóny užívateľom po zadaní čísla vytlačeného na škrupine oznámi, či vajce pochádza z postihnutého chovu, alebo nie.
Spôsoby chovu nosníc a ich vplyv na kvalitu
Je dôležité si uvedomiť, že producenti vajec sú vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Mnohé reťazce vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov, pričom väčšina produkcie na Slovensku pochádza z obohateného klietkového chovu. Zdôvodňovanie ochranou nosníc je len zámienka. Prechod z klietkových chovov na alternatívne spôsoby chovu si však vyžaduje značné investície, ktoré môžu dosiahnuť až 40 miliónov eur.
Slováci si pri kúpe vajec všímajú krajinu pôvodu a jasne preferujú domácu produkciu. Je potrebné upozorniť na neustále sa objavujúce aféry so zahraničnými, predovšetkým poľskými potravinami, vrátane vajec. Spotrebiteľ by si mal všímať kód na škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK.
| Rok | Produkcia konzumných vajec (tis. ks) | Sebestačnosť SR v produkcii vajec (%) |
|---|---|---|
| 2018 | 1 107 298 | 90,6 |
| 2019 | 1 183 738 | 97,5 |
Vplyv na ekonomiku a zamestnanosť: Dovoz lacnejších potravín zo zahraničia, hoci môže byť pre spotrebiteľov krátkodobo výhodný, má negatívny dopad na slovenskú ekonomiku a zamestnanosť. Ak budú všetci nakupovať lacnejšie v Poľsku, slovenskí obchodníci budú mať nižšie tržby a budú musieť zatvárať obchody. To povedie k strate pracovných miest a poklesu životnej úrovne.