Smrekové šišky sú nielen dôležitou súčasťou ekosystému, ale aj cenným materiálom pre rôzne využitia, od reprodukcie lesov až po dekorácie. Pochopenie toho, kedy a ako padajú, nám umožňuje lepšie ich využiť.
Zber šišiek pre reprodukčný materiál
V Tatranskom národnom parku (TANAP) sa lesníci venujú zberu šišiek smrekovca v období od polovice decembra do konca februára. Cieľom je zabezpečiť dostatok reprodukčného materiálu, teda semien na dopestovanie nových sadeníc pre výsadbu. Tento zber sa realizuje vtedy, keď sú šišky zrelé, čo u smrekovca nastáva spravidla raz za dva až tri roky. Po nazbieraní sa šišky prenesú do špecializovanej lúštiarne v Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde sa pomocou špeciálnej technológie, striedaním tepla a zimy a mechanických sít, získavajú semená.
Je dôležité, aby sa semená zbierali na miestach, kde budú následne vysadené nové sadenice. Materiál pochádzajúci z tatranských podmienok by sa mal rozširovať práve tam, čím sa zabezpečí pestovanie sadeníc z pôvodných drevín. Tieto sadenice potom spĺňajú všetky predpoklady pre stabilitu budúcich lesných porastov, čo znamená, že sa im bude oveľa lepšie dariť.
Semienka sa po zbere a vylúštení vysievajú na jar v stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach v ŠL TANAP. V jednom kilograme vylúšteného semena môže byť od 120 000 do 150 000 semienok. Každý rok sa v TANAP vysievajú tri až štyri kilogramy smrekovca. Zber semien prebieha dvojakým spôsobom: priamo zo stojacich stromov a z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší.
Pri fenotypovej klasifikácii sa sledujú kritériá ako produkcia, tvárnosť a korunovosť stromu. Stromy, ktoré spĺňajú tieto kritériá, sú vytypované ako uznané a desať rokov figurujú v databáze národných zdrojov, pričom z nich možno počas platnosti programu starostlivosti zbierať reprodukčný materiál. Zberajú sa semená z prirodzene rastúcich drevín v TANAP, vrátane smreku, jedle, borovice, smrekovca, borovice limby či kosodreviny, ako aj z listnatých stromov ako buk, javor, brest, jaseň, lipa a jelša.
V oblasti Štrbského Plesa sa zber často vykonával z kalamitných, ležiacich stromov, avšak v posledných rokoch sa pristúpilo aj k zberu zo stojacich stromov. Je dôležité sledovať obdobie, kedy dochádza k semennému roku smrekovca.
Kedy zbierať šišky a ako s nimi pracovať
Ideálnym obdobím na zber šišiek na účely získania semien je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne vyvinuté na klíčenie, no zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli. Pri zbere je dôležité zbierať zatvorené šišky, aby bola istota, že semená sú stále vnútri. Čím vlhšie prostredie, tým sú šišky uzavretejšie.
Po zbere je potrebné šišky nechať poriadne preschnúť. Bežný scenár je, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Chlad ich "naštartuje" a spustí procesy nevyhnutné pre klíčenie. Šišky však môžeme "oklamať" procesom stratifikácie, ktorý simuluje zimné podmienky.
Najlepší čas na výsev semien ihličnanov je február. Nie každý však túži po obrovskom strome a niektorí experimentátori sadia priamo celé šišky. Po stratifikácii sa šiška navlhčí rozprašovačom, zasadí sa aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej sa umiestni mach na udržanie ideálnej vlhkosti. Treba si však dať pozor na premokrenie, ktoré môže spôsobiť hnilobu šišky. Pred klíčením je možné črepník umiestniť do igelitového vrecka na podporu klíčenia. Črepník by mal byť umiestnený pri okne pre dostatok svetla, s ideálnou teplotou okolo 20 °C. Pre zvýšenie šance na úspech je vhodné vysadiť viacero šišiek.
Fenológia a šišky
Fenológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom časového priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavov rastlín. Opis fenofáz zahŕňa znaky, ktoré charakterizujú určitý moment alebo úsek vo vývine rastliny. Medzi sledované fenofázy patria napríklad pučanie, plné olistenie, začiatok a koniec kvitnutia, žltnutie listov, opad listov a zrelosť plodov. Tieto údaje nám pomáhajú pochopiť sezónny vývin rastlín a sú ovplyvnené dedičnými vlastnosťami rastlín aj kolísaním podmienok prostredia.
Využitie šišiek v dekoráciách
Šišky sú považované za jeden z najkrajších prírodných materiálov na dekoráciu. Ponúkajú pravidelný, šupinatý vzhľad, trvanlivosť (s výnimkou jedle) a dobrú dostupnosť. Často ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a sú minimálne upravované pred predajom.
Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Staršie šišky majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená už neobsahujú. Výhodou čerstvých šišiek je ich odolnosť voči kazom a plesniam, zatiaľ čo staršie nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami.
Rôzne druhy šišiek a ich využitie:
- Borovica lesná: Najbežnejšia a najdostupnejšia v mestách. Má tendenciu sa najviac otvárať v závislosti od vlhkosti a sucha. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje a hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby.
- Borovica čierna: Vhodná do parkov a alejí. Možno z nej vytvárať kvety podobné gerberám.
- Borovica: Šišky sú menšie a majú mnohoraké využitie od ikebán po vence. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za sucha.
- Borovica: Vzácnejší strom s úzkymi, dlhými šuškami. Šupiny sa ľahko lámu. Dajú sa z nich vyrábať šiškové kvietky.
- Smrek lesný: Najrozšírenejšia drevina lesov. Šišky sú veľké, podlhovasté a v uzavretom stave priliehajú tesne k sebe. Kvôli rozmerom a zatvárateľnosti majú obmedzené využitie v dekoráciách, sú vhodné najmä do vencov na hroby.
- Smrek strieborný: Dekorácie parkov a záhrad. Šišky sú menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne vhodnejšie do menších ozdôb.
- Smrek: Šišky sú podobné smreku lesnému, ale menšie. Vhodné do menších dekorácií, ikebán a vencov. Sú veľmi otváravé.
- Smrek: Šišky sú podobné smreku omorikovému, no menšie. Roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.
- Smrekovec: Lesný strom s malými šiškami, často opadávajúcimi s úlomkami konárov. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. Vhodné na dekorácie do váz alebo ako súčasť vencov na hroby.
- Jedľa: Šišky sa rozpadajú. Možno použiť šupiny na výrobu drevnatých kvietkov alebo ako škridle pre maketu domčeka.
- Ihličnan: Pomerne vzácny strom s úplne neroztváravými, stredne veľkými šiškami, ktoré možno použiť ihneď po zbere.
- Ihličnan: Šišky sú dekoratívne, strednej veľkosti, slabo otváravé. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi. Vhodné do ikebán a vencov.
- Nie ihličnan: Drevené plody pripomínajú zmenšeniny šišiek. Používajú sa na vyplnenie škár vo vencoch alebo ako napodobenina šišiek na vianočných stromčekoch.
Rozmnožovanie ihličnanov zo semien
Získanie nových rastlín ihličnanov zo semien je možný proces, ktorý si však vyžaduje čas. Zo semien možno vypestovať rôzne druhy ihličnanov, vrátane smrekov, borovíc, tují, smrekovcov, jedlí a dokonca aj cédrov.
Dôležité je včas pozbierať plody - šišky, aby sa semená nestihli uvoľniť a vypadnúť. Šišky sa zvyčajne zberajú v októbri až novembri. Ideálne sú polootvorené šišky, ktoré ešte obsahujú semená. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto je potrebné ich pred vytrasením semien nechať preschnúť.
Semená ihličnanov pred výsevom musia prejsť obdobím chladu (stratifikácia), ktoré simuluje zimné podmienky. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku možno nechať asi dva mesiace v chlade (v chladničke alebo vonku). Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.
Semená sa vysievajú koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, napríklad do perlitu. Výsevy sa označia a uložia do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C.
Semená ihličnanov klíčia zvyčajne po dvoch až troch týždňoch. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť (napr. cypruštek nutkanský), preto je potrebné vysejť viac semien. Iné druhy (napr. tuje) strácajú klíčivosť rýchlo, preto ich treba vysievať čo najskôr.
Po vyklíčení a spevnení rastliniek ich možno v lete rozsadiť do menších črepníkov so substrátom pre dreviny. Substrát udržiavame mierne vlhký. Priesady zostávajú v parenisku alebo skleníku, kým sa nezakorenia. Von ich možno umiestniť až v lete.
Zber cédrových šišiek
Céder je mohutný strom, ktorý žije približne 400 rokov a je považovaný za bohatstvo Ruska, najmä Sibíri a Altaja. Jeho lesy čistia ovzdušie a poskytujú cenné orechy. Miestni obyvatelia zbierajú cédrové šišky už po stáročia a tento produkt sa v 16. storočí vyvážal do Európy.
Zber cédrových šišiek však nie je častý. Šišky sa objavujú spravidla raz za 2 roky, pričom vysoké rodenie sa pozoruje až po 10 alebo 15 rokoch. Strom prechádza tromi vývojovými štádiami: mladé štádium (prispôsobovanie sa podmienkam), fáza zrelosti (od 18 do 250 rokov, kedy tvorí zárodočné bunky a plody) a fáza starnutia.
Výnosnosť sezóny ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane terénu, zloženia pôdy, veku stromu a klimatických podmienok. Kvety na cédroch sa objavujú v lete, ale semená dozrievajú až po 18 mesiacoch. Čas zberu závisí od oblasti, pričom v niektorých regiónoch sa začína už v auguste, na Sibíri koncom októbra. Na jar sa zbierajú aj "banány" - šišky odfúknuté vetrom.
Na zber šišiek je potrebný špeciálny výstroj, ako sú paličky s háčikom, dlhé stĺpy, nylonové káble na zaistenie, alebo dokonca železné pazúry na lezenie po kmeni. Cenný produkt sa často zbiera v skupinách. Po zbere sa šišky drvia, lúskajú, preosievajú a sušia. Na sušenie sa používajú špeciálne zrubové domy s regulovaným ohňom.
Domáce spracovanie šišiek zahŕňa ručné lúskanie (s použitím rukavíc kvôli živičnému obsahu) alebo použitie lúskacích zariadení. Na odstránenie plev a zvyškov sa jadrá obaria vriacou vodou, zmrazia, ohrejú v peci, vyprážajú na panvici alebo rozdrvia. Skladujú sa v pivnici, špajze, drevenej, sklenenej alebo plechovej nádobe. Lúpané jadrá sa preosejú, neumývajú a uchovávajú v mrazničke.
Ako často padajú smrekové šišky
Frekvencia padania smrekových šišiek nie je pravidelná a závisí od mnohých faktorov, vrátane druhu smreka, klimatických podmienok, a tiež od toho, či ide o zrelé šišky, ktoré sa rozpadajú na strome, alebo o celé šišky, ktoré opadnú.
U smrekovca je typické, že dozrievanie semien a teda aj zber šišiek pre reprodukčný materiál sa deje raz za dva až tri roky. U iných druhov, ako je napríklad céder, môže byť obdobie medzi úrodnými rokmi oveľa dlhšie, často aj 5 až 15 rokov.
Vo všeobecnosti platí, že šišky po dozretí semien sa otvárajú a semená sa uvoľňujú. Tento proces môže prebiehať postupne. Niektoré druhy, ako jedľa, sa rozpadajú priamo na strome, takže nájsť celú šišku je pomerne vzácne. Iné druhy, ako borovica lesná, sa po spadnutí na zem a presušení otvárajú, čím uvoľňujú semená.
Čas zberu šišiek je teda podmienený nielen ich zrelosťou, ale aj tým, či ich chceme použiť na rozmnožovanie (kedy zbierame celé, ešte nerozpadnuté šišky), alebo na dekoratívne účely (kedy môžeme zbierať aj rozpadnuté časti alebo celé šišky v rôznych štádiách otvorenia).
