Ako chrániť kapustu pred škodcami

Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich podmienkach pestuje už od dávnoveku. Pre jej všestranné využitie v kuchyni aj v ľudovej medicíne a možnosť dlhodobého uskladnenia, predovšetkým v kvasenej podobe, patrí medzi vyhľadávané plodiny. Pestovanie kapusty však môže byť náročné kvôli rôznym chorobám a škodcom, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako chrániť kapustu pred týmito hrozbami a zabezpečiť si tak zdravú a bohatú úrodu.

Zdravá kapusta je nielen chutná, ale aj prospešná pre zdravie. Kvasená kapusta je dôležitá pre naše zdravie, čo sa potvrdilo už v 18. storočí, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.

Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 - 250 mm.

Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety.

Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami. Vzhľadom na vývoj šľachtiteľských metód a širokého spektra materiálov pre nové šľachtenie sú dnešné odrody oveľa lepšie vybavené v zmysle lepšej odolnosti proti chorobám i škodcom, ale aj na zvládanie klimatických výkyvov, a pritom pri zachovaní výborných úžitkových aj nutričných vlastností. V porovnávacích pokusoch, keď pestujeme na jednej ploche staršie aj nové odrody, potom môžeme sledovať zásadné rozdiely v nižšej potrebe chemickej ochrany a zvládanie extrémnych zrážok i teplôt v prospech najnovších odrôd kapusty.

Pestovanie kapusty

Výsev a predpestovanie

Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.

Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.

Priame výsevy a postupný výsev

Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.

Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno.

Starostlivosť o záhon s kapustou

Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Zmiešané záhony

Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny. Kapustu môžete sadiť vedľa zemiakov, zeleru alebo cibuľovín, ktoré pomáhajú znižovať výskyt škodcov a podporujú jej rast.

Najčastejší škodcovia a choroby kapusty

Kapusta je náchylná na niekoľko druhov chorôb a škodcov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody. Medzi najčastejších patria:

Choroby kapusty

• Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani): Toto plesňové ochorenie spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín.
• Pleseň kapustová (Peronospora brassicae): Toto ochorenie sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčaj pôdu.
• Čierne škvrny (Alternaria brassicae): Tento problém sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.
• Alternáriová škvrnitosť: Je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach.
• Fómová hniloba: Sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch.
• Bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých: Sú bakteriózy, ktoré sa vyskytujú pri kapuste.

Škodcovia kapusty

• Kapustové mušky (Delia radicum): Larvy týchto múch poškodzujú korene kapusty, čo vedie k zakrpateniu rastlín.
• Vošky (Aphididae): Vošky napádajú listy a môžu oslabiť rastlinu. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre nich vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce. Taktiež podporuje vznik plesní na listoch.
• Húsenice mlynárika kapustového (Pieris brassicae): Tieto húsenice spôsobujú veľké poškodenia listov. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.
• Slimáky a slizniaky: Slimáky môžu poškodiť listy a spôsobiť výrazné poškodenie mladých rastlín. Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je v ulite. Slizniaky na druhej strane sú bezulitové.
• Skočky (Phyllotreta): Tieto malé lesklé chrobáky sú v záhrade nezameniteľné. Skáču po listoch redkvičky, kalerábu či iných hlúbovín ako blchy. Nemajú radi vodu, ak ich ňou polejete, odskakujú. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre nich typickým poznávacím znamením.
• Strapky: Voľným okom až ťažko viditeľné strapky sú štíhle, 1 - 3 mm veľké škodce, ktoré majú krídla, na konci rozstrapkané. Strapky vyciciavajú z pletív rastlinnú šťavu z listov a kvetov.
• Bzdochy: Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vás vedia v prípade potreby aj poštípať.
• Medvedík obyčajný, štúr alebo krtonôžka: Je každý rokom kvôli menej studeným zimám viac rozšírený.
• Larvy motýľov - mlynárikov: Vyhovuje im suché a teplé počasie, kedy sa rýchlejšie rozmnožujú.
• Blyskáčikov, skočiek a krytonoscov: Dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
• Pochmúrnatka mrkvová: Napadá koreňovú zeleninu v auguste a v septembri.
• Kvetilka kapustová, kvetilka všežravá a plodomorka kapustová: Brokolicu, kapustu, karfiol, reďkovky, pekinskú kapustu a ďalšie rastliny z čeľade kapustovitých zožierajú larvy muchníc.

Prírodné metódy ochrany kapusty

V dnešnej dobe sa čoraz viac záhradkárov usiluje o čo najzdravšie plodiny zo svojej záhrady. Vracia sa k tradičným a prírodným spôsobom ochrany záhonov a stromov, aby sa vyhli škodlivým látkam, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou moderného životného štýlu.

Kombinovaná výsadba

Kapusta dobre prospieva v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Výsadba nechtíka, kapucínky a šalvie v blízkosti kapusty pomáha odrádzať škodcov, ako sú vošky a molice. Kôpor je výborný spoločník pre mnohé druhy zeleniny. Oplatí sa ho vysiať ku kapuste, cvikle, brokolici či hrachu. Šalvia účinne odpudzuje mlynárika kapustného - častého škodcu hlúbovin, a nevyhovuje ani slimákom. Niekoľko rastlín zasaďte priamo medzi kapustu, brokolicu alebo karfiol - zabezpečíte im tak prirodzený štít pred neželanými návštevníkmi. Bazalke to s paradajkami ladí nielen v obľúbenom talianskom šaláte Caprese, ale rovnako aj na hriadke.

Bylinné výluhy

Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu kapusty pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a podporujú odolnosť rastlín proti plesňovým ochoreniam.

• Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
• Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín.

Bioagens

Skvelo proti nim funguje použitie bioagensov - prirodzených nepriateľov. Ide napríklad o vajíčkového parazitoida Trichogramma evanescens, larválneho parazitoida Cotesia glomerata či parazitoida kukiel Pteromalus puparum. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.

Mechanické zábrany

Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Ohrozené plodiny môžete pred náletom skočiek ochrániť aj mechanicky - rastlinám vyrobte tunel z bielej netkanej textílie.

Lepové doštičky

Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia. Bio-ochranou proti skočkám sú taktiež žlté lepové doštičky - účinné sú rovnako na signalizáciu ako aj na priamu ochranu. Tie odporúčame nastražiť už v apríli.

Ďalšie tipy

Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje kapuste potrebné živiny. Ak nechcete zvoliť chemický postrek, vyskúšať môžete aj pomoc rastlín. Ten ničí húsenice škodlivých motýľov. Odstrániť vošky mechanicky. Všeobecnou pomocou a prevenciou pred škodcami je nimbový olej. Nimbový olej zmiešate s vodou a s jemným saponátom. Môžete ich pozbierať, vytvoriť tzv. pasce na slimáky. Zoberte si misku, odporúčame hlbšiu, napríklad od zmrzliny. Miske vykopte jamu tak, aby bola zarovno so zemou. Pasca sa dá vytvoriť aj s plastovou fľašou. Z každej strany vystrihnete dvierka, aby nimi slimáky mohli pohodlne prejsť. Používajte jemnú sieťovinu. Sieť sa musí inštalovať ihneď po zasiatí plodiny. Dole ju dávame len v prípade odstraňovania buriny alebo pri zbere. Dôkladne vytrieďte záhradný odpad (najmä kapustovitých burín) a len odporúčané zvyšky používajte v komposte. Ďalším odporúčaním je prerýľovanie.

Chemická ochrana kapusty

Ošetrenie porastu chemickými prípravkami povolenými do kapustovín a registrovanými proti larvám motýľov sa odporúča až v prípade, že výskyt húseníc spozorujete na viac než 10 percentách rastlín kapusty alebo na 5 percentách rastlín karfiolu. Platí to však len v prípade, že môžete hodnotiť 50 rastlín, čo v záhradách nebýva obvyklé. Niektorí odborníci preto odporúčajú aplikáciu ochranného prípravku vtedy, keď zistíte v priemere jednu húsenicu na rastlinu.

Účinné postreky

• Karate zeon 5 CS: Tie sú kategoricky niekde medzi vyhranenou biologickou alebo citlivejšou chemickou ochranou.
• Primor 50 wg: Pre rýchle obnovenie ekologickej rovnováhy na akejkoľvek záhradnej alebo lesnej ploche sa používajú karbamátové zlúčeniny. Obsahuje ich aj Primor 50 wg, je navyše translokovaný a pôsobí hĺbkovo.
• Calypso 480 sc: Ten je obohatený o novú látku thiacloprid zo skupiny chloronicotinilov a zachováva si dobré ekotoxologické parametre.

Zber a skladovanie kapusty

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.

Riešenie problémov

• Prečo kapusta žltne a má sivý povlak na spodku listov? Ide o plesňové ochorenie (Peronospora brassicae).
• Rastlina zakrpatie a listy vädnú - môže ísť o hnilobu? Áno, koreňová hniloba často spôsobuje tieto príznaky.
• Na listoch sú diery a vidím húsenice - čo s tým? Ide o húsenice mlynárika kapustového.
• Čo spôsobuje, že mladé rastliny kapusty chradnú? Môže ísť o napadnutie larvami kapustovej mušky.

Dodržiavaním týchto zásad môžete minimalizovať riziko napadnutia kapusty chorobami a škodcami a zabezpečiť si zdravú a bohatú úrodu.

tags: #ako #chranit #kapustu #pred #skodcami