Bojnický zámok sa tento rok v rámci podujatia Rozprávkový zámok mení na dejisko známej slovenskej rozprávky Ako išlo vajce na vandrovku. Toto obľúbené podujatie, ktoré sa koná už po 22. krát, ponúka návštevníkom jedinečný zážitok, kde sa môžu ponoriť do sveta fantázie a dobrodružstva spolu s odvážnym vajíčkom a jeho priateľmi.
Príbeh o priateľstve a odvahe
Námetom na aktuálny ročník podujatia Rozprávkový zámok je práve príbeh o malom, odvážnom vajíčku, ktoré sa vydáva na vandrovku objavovať svet. Je to nádherná ukážka toho, aké dôležité je mať na svojej životnej ceste okolo seba tých správnych priateľov, s ktorými nie je žiadna nástraha neprekonateľná. Rozprávka Ako išlo vajce na vandrovku je snáď jednou z najznámejších rozprávok, ktorá ovplyvnila celé generácie čitateľov. Na pozadí putovania krehkého vajíčka a jeho odvážnych spoločníkov svetom sa odohráva príbeh priateľstva, porozumenia, pomoci, spolupatričnosti a dobroprajnosti.
Ako už samotný názov napovedá, pôjde o vandrovku, teda putovanie po svete s cieľom zbierať skúsenosti. Skúsenosti a zážitky budú zbierať potulní kamaráti i návštevníci. Za každé dobrodružstvo a každú prekonanú prekážku získajú cenný náramok priateľstva.
V znení tejto rozprávky sa budú niesť dni od 13. do 17. júna a od 20. do 24. júna 2018 na Bojnickom zámku. Organizátormi sú agentúra Rozprávkový svet a Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice.
Stretnutia na vandrovke
Za starých čias išlo vajce na vandrovku a stretlo tam raka. „Kde ty ideš?“ rečie mu ono. „A tyže kde?“ rečie mu on. Už teda boli dvaja a bolo im hneď smelšie. Idú, idú; stretnú kačicu. „Kde ty ideš?“ opytuje sa vajce. „A vyže kde?“ rečie táto. Kačica pristala; už boli traja. Všetko dobré do tretice! Idú, idú; stretnú moriaka. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie tento. Moriak pristal; boli štyria. Idú, idú; stretnú koňa. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie kôň. Kôň šiel; bolo ich, koľko na ruke prstov. Idú, idú; stretnú vola. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie tento. Vôl pristal; už boli šiesti. Idú, idú pekne v hŕbke; stretnú ešte kohúta. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde takto rozbehli ste sa?“ rečie kohút. Dobre teda, už boli všetci siedmi dobrí tovarišia spolu!
Vandrovali, koľko vandrovali, až raz v temných smrečinách zablúdili a nevedeli ani sem, ani tam, a boli veru už aj hladní. Kde sa tu prichýliť? Ako sa tu zabezpečiť? Veru bolo načase trochu použiť rozum. Ale vajce malo rozum za všetkých. Poslalo ono kohúta na vysoký smrek a ten odtiaľ hneď zazrel svetielko, aj keď ešte ďaleko od nich v tmavom lese. Radostne naň zakikiríkalo.
„No, len rýchlo zleť v tú stranu proti svetlu; ukážeš nám cestu. Kohút zletel v tú stranu a všetci sa vydali tam, ako keby išli na isté miesto. Aj našli chalupu v horách, v ktorej svietilo.
Prekvapenie v chalúpke
Povie vajce koňovi, aby zabúchal na dvere. Ten zabúchal a z izby vyšla stará žena. „Čo tu chcete? Čo tu hľadáte? Rýchlo choďte preč, lebo keď moji muži prídu domov, všetkých vás tu rozdrvia na kašu!“ spustila žena na nich. „Eh, rozdrvia-ne rozdrvia; ty sa o to nestaraj, ale nám siedmim tovarišom daj jesť,“ hovorí vajce. „A čo vás všetkých naraz poberie, pre takých kadejakých zo sveta pozbieraných šklbanov nemám nič!“ hnevala sa žena.
Tu vajce rozkázalo volovi, aby vzal ženu na rohy a odniesol ju do lesa. Vôl to aj urobil a hodil ju tam niekde do jamy a bežal naspäť. Vstúpili všetci do izby a tam našli pre siedmich stôl prestretý, aj pečiva a jedla dosť. Lebo tam pritrímovali siedmi zbojníci a žena im práve pripravila dobrú večeru.
Zbojníci a ich nečakané stretnutie
A títo všetci už aj prichádzali s hrmotom, lomozom, len tak hora prašťala. Čo robiť? Dobrá rada stojí vždy za niečo, vajce ju hneď poznalo. Kohútovi prikázalo vyletieť hore na pánty, vola postavilo do predsiene, koňa do izby za dvere, moriaka poslalo na pec, kačicu pod lavicu, raka do džbánu a samo sa zahrabalo do pahreby; svetlo vypli.
Zbojníci prišli a svetla v chalúpke nevideli. „Či tá žena zaspala, alebo čo to je?“ povedali si. „Hneď sa pozrieme, čo sa deje! Len vy trocha tu počkajte, aby ste nazbierané veci na hromadu nezvalili!“ povedal najväčší z nich a vybral sa dnu. Vstúpil do predsiene. Tu ho vôl chytil na rohy a hodil otvorenými dvermi do izby. Tam spoza dverí buchol kôň do neho kopytom. „Ej, čo je toto za čerta? Počkaj, hneď ti posvietim do očí!“ povedal zbojník a skočil ku pahrebe, aby zapálil svetlo. Keď rozhrnul pahrebu a začal fúkať, pripieklo žeravé uhlie na vajce. Fúk! puklo vajce a nafúkalo zbojníkovi plnú tvár aj oči horúcim popolom. Ako podstrelený skočil ku džbánu, aby si tvár a oči umyl. Ale keď načiahol ruku, rak mu chytil prsty do štipcov. Zbojník trhol rukou, prevrhol džbán a narobil veľký hluk! Na ten hluk rozprestrela kačka krídla a zakáčala: ták, ták, ták! Moriak zahrmotal na peci lopatami a kývajúc hlavou zahundral: hudrý, hudrý! Kôň práve teraz vyhodil zadnými nohami zbojníkovi do chrbta a vyskočil ho do predsiene, tam ho zase vzal vôl na rohy a vyhodil von na dvor; k tomu všetkému kohút na pántoch celým hrdlom kričal - kikirí, kokoré!
Došliapaný, doráňaný zbojník doletel ako bez duše ku kamarátom. „Čo sa tam deje?“ pýtali sa ho títo. „Hja, veru tam je zle. Chcel som sa prikrádať len tak na prstoch, a oni ma sami strčili medzi seba. Keď som chcel rozsvietiť, aby som aspoň videl, s kým mám dočinenia, fúk! vybuchol mi spod kožušiny puškár rovno do tváre, dobre že mi oči nevytiekli; siahnem rukou do džbánu, aby som si oči umyl, tam krajčír s nožnicami mi všetky prsty odstrihol; o to viac medzi lavicami tkáč rozhýbal krosná, tresol ma člnkom po hlave a volal: tak, tak! Na peci pekár chytal na mňa lopaty a dudlal: udri, udri! Spoza dverí vyskočil čižmár, vybuchol ma kopytom a vyhodil do predsiene. Tu sedliak vzal ma na železné vidly a vyhodil von. Zbojníci nečakali, kým sa im všetko vyhrnie na nich z chalupy, ale pobrali sa na útek a zanechali tam všetku svoju korisť, čo kedy nazbierali. Naši však tovariši a sedmorí remeselníci potom zasadli k stolu a k hotovému jedeniu. Jedli, pili, harovali tam, kým čo stačilo.
Ako išlo vajce na vandrovku (rozprávka na počúvanie)
Rozprávkový zámok na Bojnickom zámku
S rozprávkou Ako išlo vajce na vandrovku na Bojnickom zámku sa budú môcť návštevníci zoznámiť v termínoch od 13. do 17. júna a od 20. do 24. júna. Príbeh deťom i dospelým predstaví asi 80 účinkujúcich. Okrem hercov a spevákov sa počas podujatia predvedú i muzikanti. Režisér Róbert Mankovecký zdôrazňuje, že hranie v priestoroch zámku je odlišné od divadelného javiska. „Tu sme v autentických priestoroch zámku, to znamená, niekedy nepotrebujeme vyrábať kulisy, pretože už tu stoja. Predovšetkým je rozdiel v tom, že tu je oveľa kontaktnejšie herectvo, divák stojí od nás meter,“ priblížil Mankovecký.
Podujatie je koncipované tak, aby umožňovalo priebežný vstup skupín návštevníkov do zámku. Návštevníci sa postupne presúvajú z jednej miestnosti do druhej a tak postupujú v deji rozprávkového príbehu. Každý rok má podujatie nejaké posolstvo, tento to bude priateľstvo. Návštevníci si môžu podujatie pozrieť počas celého dňa.
Ako išlo vajce na vandrovku (rozprávka na počúvanie)
Bojnický zámok ponúka aj ďalšie atrakcie, ako zrkadlové bludisko pri kúpeľoch či ZOO, takže návšteva Bojníc si vyžaduje viac ako jeden deň.
