Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Práve semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov.
Druhy a odrody fazule
Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.
Podmienky pestovania fazule
Fazuľa je teplomilná rastlina. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období. Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s reakciou 6 až 7 pH. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody. Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
Výsev a výsadba
Kedy sadiť fazuľu? Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.
Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami. Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.
Zber fazule
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Fazuľa potrebuje dostatok vlahy, a to najmä v období tvorby strukov. Dužinaté struky sú pripravené na zber vtedy, keď sa dajú od rastliny ľahko oddeliť a majú dĺžku 15 až 20 cm. Semená vnútri by mali byť vyvinuté, no nie úplne oddelené od stien.
Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň.
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Pozor aj na škodcov, ako sú napríklad vošky, ak ich objavíte, čo najskôr ich zlikvidujte. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky. Myslite preto na ochranu pred nimi.
Pestovanie klíčkov fazule
Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Klíčky fazule sa stali veľmi populárne medzi ľuďmi, ktorí vedú zdravý životný štýl. Sú hlavnou ingredienciou v surových foodistoch. Surové potraviny zvyčajne praktizujú ľudia, ktorí sa chcú zbaviť závažných chorôb alebo si len jednoducho udržia svoje zdravie.
Fazuľové klíčky obsahujú vitamíny a množstvo užitočných mikroelementov: vápnik, zinok, železo, meď, fosfor a oveľa viac. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C. Vďaka prítomnosti rastlinných bielkovín v zmesi môže tento výrobok úplne nahradiť mäso. Ako vieme, rastlinný proteín je oveľa zdravší ako živočíšny proteín. Sadenice strukovín sa konzumujú s cieľom zabrániť prechladnutiu, zvýšeniu hemoglobínu a strate ďalších kilogramov. Na terapeutické účely sa predpisujú pacientom s aterosklerózou a diabetes mellitus. Klíčky normalizujú metabolizmus, upokojujú nervový systém a zvyšujú účinnosť vnútorných orgánov.
Ako klíčiť fazuľa doma
Klíčenie fazule doma netrvá dlho. Jediná vec, ktorú treba venovať pozornosť, je kvalita semien. Pred zákrokom sa starostlivo vytriedia, najmä ak pochádzajú zo skladu. Všetky sušené, zhnité a rozmazané zrná by sa mali vyhodiť. Existuje niekoľko spôsobov, ako klíčiť semená, zvážte to najjednoduchšie. Algoritmus akcií v etapách: vezmite malú plastovú nádobu, na dne urobte otvory, aby cez ne mohla vytekať voda; určite kapacitu v hlbokej nádobe; je dôležité, aby sa spodná časť nádoby nedotýkala tejto nádoby, inak nebude miesto pre vodu; gázu niekoľkokrát zloženú na dno plastovej nádoby; nalejte na ňu tenkú vrstvu fazule; nalejte semená teplou vodou tak, aby iba mierne presahovala ich hladinu; zrná prikryte handrou a vložte na teplé a tmavé miesto; aby sa klíčky objavili čo najskôr, fazuľu polievajte každé 3 hodiny.
Najjednoduchší spôsob, ako klíčiť fazuľu na jedlo, je vložiť ju do plochej sklenenej nádoby, prikryť ju vlhkou gázou a uložiť na tmavom mieste. Táto metóda eliminuje prebytočnú vlhkosť. Už v 2-3 dni sa objavia klíčky, po dosiahnutí 5 až 7 cm sa môžu jesť. Aj keď veľa surových foodists preferujú jesť klíčky na druhý deň. Ako vidíte, pučenie fazule týmto spôsobom je celkom jednoduché.
Fazuľa by mala byť klíčená na potravu po dobu 4-5 dní, keď rastliny dosiahnu výšku 5-6 cm. Technológia klíčenia fazule na pestovanie sa príliš nelíši od predchádzajúcej metódy. Pred zákrokom je ešte potrebné roztriediť pokazené semená a odstrániť prebytočný odpad. Ďalej sa oholí doska so strednou hĺbkou, položí sa na ňu vlhká látka alebo gáza. Vybrané zrná sa položia na vrchnú časť materiálu namočenú v teplej vode a prekryjú sa vrchnou vrstvou. Je dôležité, aby látka bola iba vlhká. Voda by z neho nemala vytiecť, inak by to viedlo k hnilobe fazule.
Představujeme: Jak naklíčit vlastní klíčky
Klíčenie mungo fazule
Mung fazuľa je malé zelené fazule. Hovorili sme tomu hrach. Princíp klíčenia fazule mungo sa veľmi nelíši od fazule. Hráškové klíčky sa používajú ako hlavné jedlo, pripravujú sa z nich šaláty, dusené mäso a dokonca aj kotleta. Tento produkt je pre telo mimoriadne prospešný.
Na klíčenie sa používa iba čerstvá úroda fazule mungo. Inak sa prospešné vlastnosti klíčkov výrazne znížia. Aby klíčky klíčili, je vopred namočené v studenej vode. Po 10 hodinách sa hrášok vyberie, premyje sa a prefiltruje sa cez sito. Namočené fazule zmäknú a zvýšia objem, čo urýchli vznik.
Malá kbelík z plastu, v ktorej musíte urobiť diery, sa najlepšie hodí na klíčenie fazule mungo. Tým sa vylúči prítomnosť prebytočnej vody v nádobe, v dôsledku ktorej môžu zrná kysnúť. Na dne vedra je položená suchá gáza. Zrná sa nalievajú na neho, ktoré sa postriekajú vodou. Potom sa prikryjú látkou a určia sa na tmavom mieste na jeden deň. Každé 2 až 3 hodiny pridajte do fazule mungo trochu vody.
Počas jedného dňa sa objavia malé klíčky, ktoré sa môžu okamžite jesť alebo nechať ďalšie 2-3 dni, aby sa dosiahla väčšia dĺžka.
Tipy na použitie klíčkov v receptoch
Klíčky fazule nie sú pre telo škodlivé. Samozrejme, ak nebudú zneužívané. Konzumácia veľkého množstva môže viesť k plynatosti, kolike a hnačke. Klíčky sa odporúča jesť čerstvé a príliš tepelne nespracované. Asi všetci poznáme ten najobyčajnejší recept - čerstvý chlieb s maslom posypaný klíčkami žeruchy alebo lucerny. Klíčky sa dajú v kuchyni využiť na stovky spôsobov.
Robíte si radi zeleninové smoothie? Hodia sa do polievok Pho Bo, poke bowls, do zeleninových zmesí k ryžovým rezancom aj pod mäso. Mungo klíčky využijete aj do pikantných indických polievok a omáčok z kari. Skvele sa dopĺňajú s limetkovou šťavou a koriandrom. Naklíčená šošovica sa hodí k príprave šalátov v kombinácii s mrkvou a opraženou cibuľkou. Z cíceru vyrobíte výživný hummus alebo vylepšíte obľúbený Cícerový šalát. Klíčky reďkovky dodajú pikantné tóny vašej ľahkej tvarohovej alebo bryndzovej nátierke. Brokolicové klíčky majú veľmi výraznú chuť a hodia sa aj do cestovín. Alebo ich pridajte do svojho obľúbeného šalátu z quinoa? Možností je veľa!
