Zeler je výživná a obľúbená zelenina, ktorá sa používa ako v kuchyni, tak aj v tradičnej medicíne. Chýba vám vo vašom pestovateľskom zozname zeler buľvový? Najvyšší čas tam túto mimoriadne zdravú zeleninu zaradiť. Chrumkavé buľvy s typickou korenistou chuťou si môžete vypestovať v záhrade alebo na balkóne vo väčšom kvetináči. Zeler obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú zdravie. Buľvy obsahujú minerály, bielkoviny, listy majú vysoký obsah vitamínov. Zeler priaznivo ovplyvňuje látkovú výmenu a povzbudzuje chuť do jedla. Takisto má močopudné účinky.
Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. Jeho jednotlivé variety, zeler buľvový, ale aj zeler listový a stopkový, poznali už v starom Egypte i v antickom Grécku. Využívali ich nielen na kuchynské účely, ale aj na slávnostiach ako dekoračné rastliny. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. V minulosti sa zeler používal aj ako liek.
Zeler je dvojročnou rastlinou, je teplomilná s dlhým vegetačným obdobím 180-240 dní. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Zeler je dvojročná rastlina, je teplomilná s dlhým vegetačným obdobím 180-240 dní.
Druhy zeleru
Existuje niekoľko hlavných druhov zeléru, ktoré sa pestujú pre rôzne účely:
- Zelér stopkový (Apium graveolens var. dulce) - Tento druh sa pestuje pre svoje chrumkavé a šťavnaté stopky. Zeler stopkový sa pestuje pre listové stopky. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť.
- Zelér buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) - Tento druh sa pestuje pre svoj podzemný koreň, ktorý sa používa do polievok, šalátov a pyré. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum). Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Zeler buľvový je pripravený na zber, keď buľva dosiahne priemer 10-15 cm.
- Zelér listový (Apium graveolens var. secalinum) - Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu. Listový zelér môžeš zbierať priebežne, keď listy dosiahnu dostatočnú veľkosť.
Výber Stanovišťa a Pôdy
Najprv si naplánujte, kde budete buľvový zeler pestovať. Vyberte si teplé a slnečné miesto s hlinitou až hlinito-piesočnatou pôdou, bohatou na humus a vápnik. Zeler patrí do prvej, prípadne druhej trate, čiže je dosť náročný na živiny. Slnečné a humózne stanovište: Zelér má rád slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Dôležité je, aby pôda bola bohatá na organické látky a dobre priepustná. Pôda: Ideálna pôda pre pestovanie zeléru je humózna a mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom. Najlepšie sa mu darí v oblastiach s vlhkým a teplým podnebím.
Predpestovanie priesad
Buľvový zeler je jedinou koreňovou zeleninou, ktorú je nevyhnutné predpestovať. Dôvodom je dlhé vegetačné obdobie (až 240 dní) a potreba presádzania a skracovania koreňov. Zeler sa pestuje z predpestovaných priesad. Treba ho siať už v januári alebo začiatkom februára do misiek alebo do debničiek, najlepšie v teplom skleníku. Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli.
Výsev semien
Semenká sú veľmi malé, preto ich len jemne prikry pôdou. Semienka rovnomerne rozsypte na povrch a prekryte ich len veľmi tenkou vrstvou zeminy. Semená zeleru sú veľmi malé, preto ich len jemne prikry pôdou. Opatrne ich jemne prikryte zeminou. Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Na Slovensku je najlepší čas na výsev zeleru v interiéri v januári alebo februári. Ideálna teplota pre výsev zeleru v interiéri sa pohybuje medzi 18 a 21 stupňami Celzia. Zeler by mal byť zasadený do hĺbky asi 0,5 cm. Semená by mali byť rozmiestnené vzdialené asi 2 cm od seba.
Klíčenie a prvé kroky
Zeler klíči pomaly, prvé rastlinky sa objavujú zvyčajne po 2 až 3 týždňoch. Semená zeleru dlho klíči. Semienka pomaly klíčia. Po vzídení presádzame drobné rastlinky v štádiu klíčnych listov do debničiek asi 30 mm od seba, za niekoľko týždňov, keď trochu vyrastú, presádzame ich ešte raz, tentokrát asi na vzdialenosť 80 mm do hlbších debničiek alebo do voľnej pôdy v parenisku. Pri každom presádzaní skracujeme rastlinám korienky asi o tretinu až o polovicu. Substrát udržiavajte jemne vlhký, nie však premáčaný. Zalievajte rozprašovačom, aby ste semienka nevyplavili. Vysievaciu nádobu umiestnite na svetlý a teplý parapet (15 - 20 °C).
Presádzanie a otužovanie
Keď priesady vytvoria 1 - 2 pravé listy, rozsádzajte ich do samostatných zakoreňovačov. Dôležitý je dostatok svetla, aby sa priesady nevyťahovali. S teplotou neklesajte pod 14 °C, inak zeler „prechladne“ a vybehne do kvetu namiesto tvorby buľvy. Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm. Otužovanie: Keď majú sadenice niekoľko pravých listov a vonkajšia teplota sa stabilizuje na minimálne 10 °C, začni s otužovaním sadeníc. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia.
Výsadba do záhrady
Do vonkajšieho záhona vysádzajte silné a zdravé priesady po 15. máji, keď už nehrozia mrazy a teplota neklesá pod 14 °C. Vtedy by mali mať 4 - 6 pravých listov. Záhon pred výsadbou dôkladne odburiňte a okopte. Do vytvorených výsadbových jám nalejte vodu, nechajte ju vsiaknuť a až potom vysaďte zeler. Korene skráťte na približne 2 cm. Priesadám ešte raz skrátime korienky a tentokrát aj listy, a vysádzame ich plytko, len tak hlboko, ako boli v parenisku do sponu asi 0,3x0,3m. Najlepší čas na výsadbu zeléru je na jar, po posledných mrazoch. Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Ak plánujete presadiť sadenice zeleru do záhrady, ideálny mesiac na to je máj. V tomto čase už by mali byť teploty dostatočne vysoké a pôda dostatočne vyhriata, čo zaručí rýchly rast rastlín. Pri výsadbe do záhrady by ste mali dávať pozor na vzdialenosť medzi rastlinami, ktorá by mala byť približne 30 cm.
Pri každom presádzaní skracujeme rastlinám korienky asi o tretinu až o polovicu. Predpestované rastliny vysádzame v druhej polovici mája do dobre vyhnojenej pôdy. Priesadám ešte raz skrátime korienky a tentokrát aj listy, a vysádzame ich plytko, len tak hlboko, ako boli v parenisku do sponu asi 0,3x0,3m. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.
Starostlivosť počas vegetácie
Po vysadení udržujte pôdu kyprú a zbavujte ju buriny. Záhon pravidelne zavlažujte, aby buľvy nedeformovali sucho. Pri okopávaní neprihŕňajte zeminu ku koreňom, zeleru to neprospieva. Zeler potrebuje pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Zelér vyžaduje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, pretože má plytký koreňový systém, ktorý je citlivý na sucho. Počas obdobia rastu udržuj pôdu stále vlhkú, ale nie premočenú, aby si predišiel hnilobe koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť v pôde a znižuje výpar vody, čo znižuje potrebu častého polievania. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Záhon zbavte buriny, ktorá si robí nárok na životný priestor zeleniny a berie jej živiny aj vodu.
Počas leta zeler raz alebo dvakrát okopte. Okolo rastliny odhrabte trošku zeminy, aby ste vytvorili priehlbiny alebo akési misky. Počas okopávania zeleru z neho rovno opatrne otrhajte staršie listy - najmä tie, ktoré rastú po okraji. Buľva sa čoskoro zahojí a znova obrastie. Platí však, že všetko s mierou. Na rastline musí zostať dostatok plochy na listy, aby mohla rásť a prosperovať. Preto vždy zachovajte stredové listy. Otrhané listy nevyhadzujte na kompost, zužitkujete ich ešte v kuchyni.
Zeler je pomerne dosť náročný na zálievku i na živiny. Koreňová zelenina potrebuje najmä v júli a auguste veľa piť. Pôdu preto udržujte vlhkú, nedopustite ale premokrenie - na záhonoch sa nesmú tvoriť kaluže. Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje rast listov a koreňov. Dusíkaté hnojivá: Zelér je náročný na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje silný rast listov a stoniek. Použi organické hnojivá alebo kompost bohatý na dusík počas celej vegetačnej sezóny. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva.
Hnojenie
Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje rast listov a koreňov. Počas vegetácie si zeler vyžaduje veľkú starostlivosť. Okrem pravidelného kyprenia pôdy a výdatnej zálievky zeler prihnojujeme, najlepšie močovkou zriedenou 1:8. Počas vegetácie je potrebné zeler prihnojovať dusíkom alebo aj viaczložkovým hnojivom - v záhradníctve kúpite hnojivo priamo určené na koreňovú zeleninu. Ak zeler nemá dostatok živín, je náchylnejší k chorobám. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné. Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.
Boj so škodcami a chorobami
Škodcovia zeléru: Zelér môže byť napadnutý voškami, slimákmi alebo cibuľovými muchami. Prevencia chorôb: Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny. Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami. Nedostatok draslíka spôsobuje, že rastlina trpí žltnutím a postupným zasychaním listov, nedostatok bóru sa prejavuje hnilobou. Pokiaľ objavíte škvrny, pomôže už len špeciálny postrek, ktorý kúpite v záhradníctve. Na záhony, kde rástli napadnuté zelery, by mali prísť ďalšie sadenice zeleru najskôr po štyroch rokoch.
Zber a skladovanie
Prvé buľvy môžete zberať podľa potreby priebežne. Hromadný zber pripadá na jeseň, zvyčajne v októbri. Počas vegetácie môžete zároveň využívať listy, ktoré sú tiež skvelým doplnkom do kuchyne. Na prvom zeleri si môžete pochutnať už na sklonku leta, kedy je možné zberať menšie buľvy. Na uskladnenie ho ale nechajte dozrieť až do októbra. Za suchého počasia ho opatrne vytiahnite zo zeme, zrežte prebytočné korienky aj listy (nechajte asi centimeter vňate). Buľvový zeler je pripravený na zber, keď buľva dosiahne priemer 10-15 cm. Stopkový zelér je pripravený na zber, keď sú stonky dostatočne veľké a pevné. Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Zeler zbierame pred príchodom prvých jesenných mrazov. Vyrývame ho rýľom alebo rýľovacími vidlami, odkrútime vňať okrem srdiečka a vytrasieme zeminu medzi koreňmi, ktoré mierne skrátime. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.
Zeler v kuchyni
Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty. Naša osobná skúsenosť: Zeler využívame pravidelne v kuchyni, či už do polievok alebo šalátov. Je skvelým doplnkom k rôznym jedlám a dodáva im osobitú chuť. Čerstvý zeler môžete skladovať v chladničke až 2 týždne. Silné aromatické silice a éterické oleje zeleru významne chránia náš organizmus. Ale priznajme si, ukrojíme si kus zeleru a zjeme ho miesto jablka, keď je tak zdravý? Asi málokto z nás. Ale keď zeler za surového stavu rozmixujeme s ďalším ovocím a zeleninou, získame úžasný nápoj, ktorý skvele chutí. Urobte si výborný zelerový džús podľa nášho receptu aj podľa vašej inšpirácie. Pripravíme si všetky suroviny, zeler - ktorý tvorí základ zelerového džúsu - a ostatné ovocie a zeleninu. Všetko dôkladne umyjeme a očistíme, zeler obrežeme, najlepšie škrabkou. Umytý zeler krájame na pracovnej doske na kocky. Očistíme a nakrájame ostatnú zeleninu a ovocie. Jablká, broskyne, mrkvy, mandarínky, citrón, zázvor, banán - množstvo si môžeme upraviť podľa našich možností, ktoré máme k dispozícii. Ovocie môžeme nahradiť iným, podľa našej chuti. Všetky nakrájané a pripravené ingrediencie dáme do odšťavovača, kde získame kvalitný a hotový zelerový džús. Vodu pridávame v prípade, že nechceme zelerový džús hustý a bude nám vyhovovať redší.
Blanšírovanie stopiek: Ak pestuješ stopkový zelér, môžeš pred zberom blanšírovať stonky. Tento proces zjemní chuť a zlepší farbu stopiek. Stopky obal do papiera, slamy alebo ich postupne zakopávaj do pôdy, čím zabrániš ich priamemu kontaktu so slnkom.
Celery Juice Recipe
