Internet je dnes pre ľudí rovnako bohatou „studnicou informácií“, akou boli kedysi knižnice. V porovnaní s papierovými záznamami ale majú tie elektronické jednu nespornú výhodu - dajú sa rýchlo a ľahko preložiť. A hoci je teda znalosť cudzích jazykov stále veľkou výhodou, ich neznalosť už ani zďaleka nie je takým veľkým hendikepom. Pri prekladaní internetových stránok a zdrojov totiž máte na výber hneď z viacerých možností. Vybrali sme niekoľko z nich, ktoré vám pomôžu pri preklade receptov z cudzích jazykov.
Nástroje na preklad receptov
Existuje množstvo nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť s prekladom receptov z cudzích jazykov. Samotný preklad teda nestačí. Je potrebné ho lokalizovať alebo prispôsobiť.
Prekladač Google
Ako prvý spomenieme nástroj, ktorý je dostupný bez ohľadu na používaný internetový prehliadač. Reč je o Prekladači Google. Často je terčom posmeškov, no v praxi budete lepší nástroj hľadať len veľmi ťažko. Dôvodom je najmä to, že text do neho nemusíte kopírovať manuálne ani po častiach. Stačí navštíviť adresu translate.google.com a do ľavého poľa vložiť URL adresu stránky, ktorú si želáte preložiť. V pravom poli sa vygeneruje odkaz, ktorý vás po kliknutí prenesie na verziu stránky preloženú do vybraného jazyka. V hornej časti sa zobrazí ovládací panel prekladača. Vo vyhľadávacom poli je zobrazená URL adresa vybranej stránky. Pod ňou je možné vybrať si, z akého do akého jazyka má nástroj text prekladať. Prepnúť si potom v prípade záujmu môžete na pôvodný text, prípadne panel s nástrojmi minimalizovať. Pôvodný text Prekladač Google automaticky zobrazuje aj pri podržaní myši nehybne na jednom mieste. Funkcia sa nanešťastie vypnúť nedá.
Prekladač Google v prehliadači Chrome
V prehliadači Google Chrome je Prekladač od Googlu priamo integrovaný. Nepotrebujete si inštalovať žiadne rozšírenia ani dodatočný softvér. Dokonca môžete prehliadač naučiť, ktoré jazyky má prekladať už automaticky a bez opýtania. Základné nastavenia a prepínač na aktiváciu funkcie nájdete v Nastaveniach, v sekcii Jazyky. Rýchlejšie sa tam dostanete zadaním adresy „chrome://settings/languages“. Ťuknite na položku Jazyk, ktorá predstavuje roletkové menu. Dôležité je zaistiť, aby bola slovenčina prvou položkou v zozname. Ak tam nie je, ťuknite vedľa nej na ikonu troch bodiek a vyberte možnosť Presunúť na začiatok. Tým sa zo slovenčiny urobí hlavný jazyk, do ktorého budú stránky predvolene prekladané. V prípade, že chcete na základe našej rady prekladať do angličtiny, na začiatok zoznamu zaraďte ju. Pod zoznamom následne aktivujte voľbu Ponúkať preklad stránok, ktorým by ste nemuseli rozumieť. Ak poznáte nejaké jazyky, o ktorých preklad sa špecificky zaujímate (napríklad sú v nich vaše obľúbené stránky), môžete ich do zoznamu pridať pomocou tlačidla Pridať jazyky. Tieto jazyky môžete ponechať aj na konci zoznamu, dôležité je ale pri nich ťuknúť na ikonu troch bodiek a zaškrtnúť možnosť Ponúkať preklad stránok v tomto jazyku. Naopak, ak nejaké jazyky ovládate, do zoznamu ich môžete rovnakým spôsobom pridať. Stačí zaistiť, aby pri nich bola tá istá voľba vypnutá. Pri návšteve stránok v neznámych jazykoch následne Google Chrome automaticky zobrazí tlačidlo na ich preklad. Ide o ikonu Prekladača Google v pravej časti adresného riadka, vedľa hviezdičky na pridanie stránky medzi záložky. Na ikonu stačí ťuknúť a následne stlačiť tlačidlo slovenčina. Po niekoľkých opakovaniach vám prehliadač v danom okne zobrazí zaškrtávacie políčko Vždy prekladať nasledujúci jazyk. Ak ho aktivujete, všetky stránky v danom jazyku budú prekladané automaticky hneď pri načítavaní. Rovnakú voľbu nájdete aj po ťuknutí na ikonu troch bodiek v pravom hornom rohu malého okienka Prekladača. V tomto menu je okrem toho k dispozícii aj udelenie výnimky konkrétnej webovej stránke. To znamená, že hoci prehliadač môže všetky stránky v rovnakom jazyku automaticky prekladať, pri vybraných to robiť nebude.
Prekladač vo Firefoxe
Konkurenčný Firefox ponúka vstavaný prekladač od svojej verzie 118. Podpora pre slovenčinu však stále nebola dostupná. Funkciu prekladov aj do slovenského jazyka však pridajú rôzne doplnky, napríklad Google Translator for Firefox. Ako napovedá názov rozšírenia, preklady sú poskytované službou od Googlu. Rozšírenie sa snaží fungovanie „len“ zjednodušiť a používateľom preklady uľahčiť. Podobných rozšírení integrujúcich Prekladač Google do prehliadača Firefox existuje v oficiálnom obchode viac. Doplnok Google Translator for Firefox sme ale vybrali preto, lebo umožňuje jednoducho preložiť celú stránku naraz. Viaceré riešenia sa zameriavajú na prekladanie jednotlivých slov či vyznačených textov. Po pridaní rozšírenia do prehliadača Firefox stačí na stránke, ktorú si želáte preložiť, ťuknúť pravým tlačidlom a vybrať možnosť Translate page with Google Translate (Preložiť stránku s prekladačom Google). Doplnok vlastne len za vás urobí to, že URL adresu stránky vloží do Prekladača Google a vygenerovaný odkaz automaticky otvorí na novej karte. Pri prekladoch tak máte k dispozícii rovnaký panel, možnosti aj nastavenia, aké sme popísali v prvej časti článku.
Alternatívy ku Googlu
Najznámejšiemu prekladaču sa snaží konkurovať Microsoft so svojim Bingom. Používa sa aj vyzerá veľmi podobne. Rovnako ponúka aj preloženie celej stránky len podľa jej URL adresy. V praxi to znamená, že používatelia majú na výber. Môžu podobne ako v predchádzajúcom prípade otvoriť stránky Prekladača Bing, skopírovať do ľavého panelu URL adresu stránky v cudzom jazyku, nastaviť si zrozumiteľný jazyk nad panelom vpravo a ťuknúť na nový odkaz. Online verzia Microsoft Translatoru sa veľmi podobá riešeniu od Googlu. Rovnako ako Prekladač Google, aj ten od Microsoftu zobrazuje nad preloženou stránkou panel s nástrojmi. Pri podržaní myši nad textom sa v bublinke zobrazí originál. Žiadne prispôsobené možnosti ani špeciálne nastavenia ale dostupné nie sú.
Pre odporcov služieb Googlu môže byť ideálnym riešením prehliadač Microsoft Edge. Rovnako ako Google Chrome totiž ponúka integrovanú službu prekladov stránok. Na spracovanie textu ale využíva vlastný prekladač, nie nástroj od Googlu. Nastavenia sú v porovnaní s Chromeom identické. Aktivácia prekladov sa robí v Nastaveniach, v sekcii Jazyky („edge://settings/languages“). Stačí skontrolovať, či máte aktivovaný prepínač Ponúkať preklad stránok, ktoré nie sú v jazyku, ktorý ovládam. Slovenčinu, prípadne iný jazyk, do ktorého chcete stránky prekladať, presuňte na začiatok zoznamu. Robí sa to ťuknutím na ikonu troch bodiek a stlačením tlačidla Presunúť na začiatok. Do zoznamu si môžete pridať aj ďalšie jazyky. Ako sme popisovali vyššie, užitočné to je vtedy, keď nejaký ovládate, alebo sa naopak špecificky zaujímate o jeho preklad. Stačí ťuknúť na Pridať jazyky, zvoliť konkrétny jazyk z ponuky, ťuknúť na ikonu troch bodiek a zaškrtnúť, prípadne nechať vypnutú voľbu Ponúkať preklad stránok v tomto jazyku. Preklady stránok fungujú v Edgei úplne rovnako ako v Chrome. Keď následne navštívite internetovú stránku, ktorá je vo vami neovládanom jazyku, v pravej časti adresného riadka sa automaticky zobrazí ikona prekladača. Umiestnená je medzi ikonou hviezdy, ktorá pridá stránku do záložiek, a tlačidla na aktiváciu čítacieho režimu. Keď si začnete stránky prekladať, prehliadač vám bude okno funkcie otvárať automaticky hneď pri návšteve. Po ťuknutí na ikonu prekladača sa zobrazia ďalšie možnosti prekladu. Z roletky môžete vybrať jazyk, ktorému rozumiete, pričom prednastaveným je ten zo začiatku zoznamu v Nastaveniach. Zaškrtávacie políčko aktivuje automatické preklady daného jazyka bez akejkoľvek ďalšej interakcie. Stránku preložíte stlačením Preložiť. Ak však ťuknete na tlačidlo Teraz nie, zobrazí sa ďalšia možnosť - Nikdy neprekladať jazyk, v ktorom je aktuálna stránka. Voľba urobí to isté, akoby ste v Nastaveniach nechali pri danom jazyku vypnutú voľbu Ponúkať preklad stránok v tomto jazyku.
Mobilné aplikácie a preklad
V prípade, že jazyky ovládate, len občas niečomu nerozumiete, môže stačiť aj obyčajná mobilná aplikácia. Univerzálnymi riešeniami sú práve prekladače od Googlu a Microsoftu, no pri konkrétnych jazykoch môže byť lepšou voľbou iná aplikácia. Čo sa týka univerzálnych prekladačov, výhodou je, že konkrétne jazyky si môžete stiahnuť aj na použitie offline. Slová tiež nemusíte prepisovať, ale povedzme nasnímať fotoaparátom alebo prečítať nahlas. Riešenie od Microsoftu je orientované viac na bežnú komunikáciu a ponúka aj slovníček najpoužívanejších fráz. Aplikácia Prekladač Google zase na operačnom systéme Android ponúka Preklad klepnutím. Ak čítate text priamo na telefóne, stačí neznáme slovíčko či frázu len označiť a z kontextového menu vybrať možnosť Preložiť.
Pre používateľov ovládajúcich aspoň základy cudzieho jazyka však môžu byť najlepšou pomôckou nie prekladové, ale slovníkové aplikácie. Osvedčené, zadarmo a bez reklám sú napríklad aplikácie od vývojárov DIC-o. Celá databáza slov je dostupná offline, pričom transkripčne je zapísaná aj ich výslovnosť. Pri každom preklade sa navyše zobrazujú synonymá, čo používateľovi pomôže lepšie jeho význam pochopiť.
Lokalizácia receptov: Prepočet jednotiek a surovín
Po celom svete je príliš mnoho merných jednotiek a nie každému môžu tie cudzie vyhovovať. V jednom z našich prechádzajúcich článkov sme uviedli, že jednou z úloh prekladu v gastronómii je správne prepočítať miery a váhy ingrediencií v receptoch. Pre tých, ktorí v tomto čase viac doma varia, pečú a experimentujú aj s receptami spoza hraníc, máme malú pomôcku. Naše tipy a triky zúžime hlavne na recepty v angličtine, pretože tých je na internete najviac. Navyše práve v týchto receptoch sa stretnete s úplne inými mernými jednotkami, než ste bežne zvyknutí.
Merné jednotky
Pokiaľ ide o objem, nájdete v receptoch najmä jednotky cup, tbsp (tablespoon), tsp (teaspoon), cc a drop. Cup je vlastne hrnček s objemom 250 ml. V prípade tbsp a tsp je to jasné, pretože ide o polievkovú (tablespoon) a čajovú (teaspoon) lyžičku, ktorú máte určite doma. Aby to nebolo také jednoduché, pozrime sa ešte na jednotky hmotnosti. Ak ste už nejaký ten anglický recept prelúskali, určite ste natrafili na skratku oz (ounce). Ide o uncu, ktorá predstavuje približne 28 gramov. Keď teda uvidíte v recepte napríklad 4 oz, vynásobíte 4 x 28 = 112 gramov. V prípade, že nie ste detailisti, pokojne použite 30 gramov namiesto 28 a bude sa vám ľahšie násobiť. Aj keď ide o hmotnostnú jednotku, je praktické spomenúť, že existuje aj tekutá unca - fl oz (fluid ounce) na meranie tekutín, ktorá obdobne predstavuje 28 mililitrov (resp. 30 mililitrov).
Ak je niekde uvedené 2 šálky múky, bude vyzerať zvláštne, keď to nahradíme 4,7317 dl múky. Rieši sa to tromi spôsobmi: prvou možnosťou je nechať jednotky v pôvodných merných jednotkách, pokiaľ sú logické (napríklad šálky). Ďalšou možnosťou je na zadnú stranu knižky umiestniť tabuľku, kde sú jednotlivé jednotky prevedené (napríklad pri uncách alebo librách), ale to zase mnohých čitateľov štve, keď musia neustále listovať. Poslednou možnosťou je teda všetky jednotky previesť tak, aby dobre vyzerali a ľahko sa pamätali. Ony 2 šálky teda nezapisovať ako 4,7317 dl múky, ale zaokrúhliť to na 5 dl múky. Zmeny však nesmú byť príliš veľké, aby to nezmenilo výslednú podobu alebo chuť receptu.
Teplota
K úspešnému pečeniu budete ešte potrebovať prepočítať teplotu. V anglických receptoch sa totiž môžete stretnúť s jednotkou Fahrenheit (°F). Ak si z tohto článku odnesiete, že 1 cup = 250 mililitrov, oz = 30 gramov, fl oz = 30 mililitrov a 180°C = 350°F, na mnohé anglické recepty by ste mali byť jazykovo pripravení.
Náčinie a suroviny
Rovnako ako pri merných jednotkách, tak aj pri náradí, hrncoch, panviciach a ďalších podobných pomôckach platí, že sa pre rovnaké veci často používajú rozdielne názvy. V rôznych kuchyniach sveta sú používané nástroje, ktoré sa v mnohých krajinách vôbec nepoužívajú a teda pre ne ani neexistuje žiadny preklad. Týka sa to riadu aj kuchynských nástrojov. Problém je, keď bez daného nástroja nedáva recept zmysel a nemôže sa vynechať ani nahradiť. V takom prípade sa môžeme obrátiť na odborníka na varenie alebo skúsiť dohľadať informácie o danom nástroji svojpomocne.
Popularita varenia celosvetovo rastie a ľudia si radi vyskúšajú aj exotické recepty. Tu však nastáva hlavný problém, exotické recepty často disponujú aj exotickými ingredienciami, ktoré nemusia byť vo všetkých krajinách dostupné. Často sa stáva, že dostupné aj sú, avšak za premrštené náklady alebo nie v takej kvalite, aká je pre recept potrebná. Niekoľko zaujímavých situácií sa prihodilo jednému nemenovanému prekladateľovi, ktorý prekladal recepty napísané v Austrálii do švédštiny. Mnoho ingrediencií nebolo v cieľovej krajine k dispozícii a prekladateľovi nezostalo nič iné, než sa obrátiť na profesionálneho kuchára a nechať si poradiť s vhodnou náhradou za dané ingrediencie. Preklad exotických receptov sa tak často dokáže pretiahnuť.
Jazykové tipy od expertov
Internet je dnes pre ľudí rovnou „studnicou informácií“, akou boli kedysi knižnice. V porovnaní s papierovými záznamami ale majú tie elektronické jednu nespornú výhodu - dajú sa rýchlo a ľahko preložiť. A hoci je teda znalosť cudzích jazykov stále veľkou výhodou, ich neznalosť už ani zďaleka nie je takým veľkým hendikepom.
Vladimír Šultéty: Tlmočník, ktorý ovláda devätnásť jazykov
„Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že učenie cudzieho jazyka je ako hranie na gitare. Ak sa chce človek naučiť hrať na gitare dobre a rýchlo, potrebuje hlavne dve veci, teda, okrem gitary: tráviť veľa času sledovaním niekoho, od koho sa môže naučiť hrať a tiež tráviť veľa času samotným hraním. Vo svete cudzích jazykov to znamená: veľa cudzí jazyk počúvať a veľa ho používať. Prístup úplného začiatočníka a stredne pokročilého sa bude líšiť, ale základná filozofia je rovnaká.“ Najlepšie je počúvať diskusné relácie, kde jazyk nie je umelý a kde nie je priestor na hluché miesta, ako napríklad vo filmoch alebo v seriáloch. Alebo, ešte lepšie je pozerať youtube videá, kde ľudia hovoria v prvej osobe, čo práve robia, kde boli, čo si myslia a podobne. Pokiaľ ide o ideálneho konverzačného partnera na angličtinu, záleží na vašej úrovni. Pre začiatočníka je lepší Slovák, ktorý sa naučil perfektne po anglicky, pre pokročilého rodený Američan alebo Angličan. Dôležité je aj to, ako často sa máte možnosť s niekým rozprávať. Ideálne je tráviť rozprávaním čo najviac času, napríklad každý deň hodinu alebo minimálne hodinu aspoň trikrát do týždňa, pričom dobrým cvičením je aj rozprávať sa v cudzom jazyku sám so sebou.
Aňa Ostrihoňová: Prekladateľka a vydavateľka
„Každý sa učí jazyk inak, niekomu pomáhajú rôzne aplikácie, inému stačí intenzívny jazykový kurz alebo pobyt v danej krajine. Pravdepodobne najuniverzálnejším tipom je čítať, počúvať cudzí jazyk každý deň a nenechať sa odradiť, ak nerozumieme množstvu slov alebo prízvuku. Jazyk je živý organizmus a stále sa mení, takže aj jeho zvládanie je celoživotnou záležitosťou.“
Peter Bilý: Spisovateľ, ktorý žil niekoľko rokov v zahraničí
„Naučiť sa po slovensky bolo pre mňa ťažké a stále nie som spokojný so svojou úrovňou. No študujem, zdokonaľujem sa. Čo mi najviac pomohlo? Asi sledovanie telenoviel a seriálov a čítanie obyčajných školských učebníc pre žiakov základných škôl. Mám na mysli učebnice, ktoré používajú žiaci v škole, napríklad na dejepis, zemepis, vlastivedu a podobne. Predtým som tento spôsob použil na učenie angličtiny. Pokiaľ ide o angličtinu pre začiatočníkov, dobrý spôsob je tiež čítať a preložiť si každý deň pár riadkov z kníh, ktoré vydáva vydavateľstvo Oxford University Press. Ide väčšinou o knihy klasikov prerozprávané slovnou zásobou na určitej úrovni - tú si môžete zvoliť podľa stavu svojich vedomostí. Sú to útle knihy, býva k nim pribalené CD.“
Sidka Horváthová: Riaditeľka štátnej Jazykovej školy na bratislavských Palisádach
„Najdôležitejšia je vôľa a chuť učiť sa, nemať na seba prehnané nároky, lebo to človeka demotivuje a je večne nespokojný. Učenie je predsa radosť. Našinci chcú vedieť všetko hneď a zaraz, zabúdame sa tešiť z menších úspechov a progresu. Akosi zabúdame, že aj naučiť sa materinský jazyk trvalo istý čas a nevedeli sme ho hneď perfektne, ani slovnú zásobu sme nemali hneď ako Hviezdoslav a na odborné témy sme sa nebavili vôbec. Chce to skrátka trochu vytrvalosti, vedieť čo a prečo sa chceme naučiť, nekonečné pokusy o komunikáciu a trpezlivé počúvanie. Dobré je čítať všetko, na čo narazíte v cudzom jazyku a zaujíma vás to, najlepšie začať tým, čo poznáte v slovenčine alebo komiksmi. Schopnosť počúvať aj výslovnosť výrazne zlepšuje sledovanie televízie, rádia a tiež filmov a rozprávok. Najlepšie je začať s niečím menším a vizuálne jasným, napríklad s reklamou, kresleným filmom, správami o počasí či reláciou o varení, skrátka s niečím kratším, aby ste udržali pozornosť a neunavili sa. Najprv to nebude slávne, ale pri každom opakovanom vypočutí budete rozumieť viac a ucho sa postupne prispôsobí novým zvukom. Ideálne sú k tomu zrozumiteľné titulky. Neskôr môžete prejsť k seriálom, dokumentom a filmom. Rozprávaniu, a hlavne zmenšeniu obáv pri používaní jazyka - čo zažívame temer všetci - nesmierne pomôže, ak si v MHD či v aute v duchu zrekapitulujete v cudzom jazyku, čo ste v ten deň urobili, zažili, čo plánujete na ďalší deň. Zvyknete si tak rozmýšľať v cudzom jazyku a spriatelíte sa s ním - no a priateľov sa predsa nebojíme. Pobyt v krajine, kde sa jazyk používa, je veľmi motivujúci a plný podnetov, najmä ak už niečo viete a máte možnosť využiť to a zlepšiť sa.“
Tarhoňa, ktorá sa nelepí / Takto sa vám tarhoňa určite podarí
Terminológia v receptoch
V prvom rade sa budeme rozprávať o receptoch. Slovo “recept” má v angličtine podobne znejúci ekvivalent, ktorého výslovnosť ale zvykne študentom robiť problémy. Recept = recipe /čítaj resəpɪ/. V angličtine existuje aj slovo “receipt” /čítaj rɪ'sít/, ktoré sa na slovenský “recept” podobá ešte viac, a z toho dôvodu si ho študenti zamieňajú za “recipe”. Významovo je však niekde úplne inde - “receipt” je totiž potvrdenka, lístok, príjmový doklad, takže k receptom by sme sa cezeň asi nedostali.
Každý recept pozostáva zo zoznamu ingrediencií (ingredients) a z jednotlivých krokov prípravy (method / directions). V zozname ingrediencií by sme sa mali dozvedieť nielen čo, ale aj aké množstvo danej ingrediencie budeme potrebovať. Množstvá sú uvádzané buď v jednotkách hmotnosti - gramoch (grams->g) alebo eventuálne v unciach (ounce->oz), angloamerickej váhovej jednotke (1 oz=28,35 g). V pre mňa osobne najlepšom prípade ale môžeme naraziť aj na recept, ktorý nevyžaduje použitie kuchynskej váhy (kitchen scales) a postačí obyčajná šálka/hrnček (cup, občas len skratka c.).
Ak sa jedná o menšie množstvá, v slovenských receptoch sa stretávame s “polievkovými lyžicami” a “kávovými lyžičkami”. A tu natrafíme na rozdiel v porovnaní s anglickými receptami, kde “polievková lyžica” je “tablespoon”, skratka tbsp. (NIE soup spoon), a “kávová lyžička” je “teaspoon”, skratka tsp. (NIE coffee spoon). Ak si náhodou zamieňate “tea” a “coffee” a robí vám problém si zapamätať, ktoré z týchto dvoch slov sa spája so slovom “spoon”, skúste si zakaždým predstaviť Britov a ich obľúbený teplý nápoj, ktorý pijú tradične v popoludňajších hodinách - samozrejme, že je to čaj, teda “tea”. Podobne vám táto pomôcka poslúži aj pri preklade veľmi populárnej frázy “Nie je to moja šálka kávy.”, kde slovenčina používa slovo “káva”, kdežto angličtina sa opäť odvoláva na čaj: “It´s not my cup of tea.”
Spracovanie surovín
Ešte pred tým, ako sa dostanem k tomu, čo všetko môžeme robiť na sporáku, si v skratke povieme, ako si pred varením spracovať ingrediencie. V slovenčine viac-menej obmieňame slovo krájať - nakrájame si/pokrájame na drobno, resp. nasekáme. Angličtina naproti tomu disponuje viacerými slovesami, pomocou ktorých vyjadríme, že je potrebné nakrájať danú ingredienciu na kúsky rozdielnych veľkostí a tvarov. Tak napríklad najvšeobecnejšie sloveso je “cut”, ktoré znamená jednoducho “nakrájať/posekať” (cut the apple in half=rozkrojte jablko napoly). Ak však potrebujeme niečo nakrájať nadrobno, použijeme “chop” (finely chopped vegetables=nadrobno nakrájaná zelenina/chop the onions into small pieces=nakrájajte cibuľu na drobné kúsky). Niekedy zase musíme nakrájať napr. mäso na kocky, vtedy je vhodný preklad “dice” (dice the lamb=nakrájajte jahňacinu na kocky). Napokon spomeniem ešte “slice”, t.j. nakrájať na plátky/kolieska, napr. uhorku, chlieb, mäso atď. (slice the cucumber/bread/meat).
Metódy varenia
Keď už máme všetky ingrediácie pripravené, môžeme variť. Let's cook then! Cooking je varenie vo všeobecnosti, no pre jednotlivé úkony vykonávané na sporáku samozrejme existujú osobitné výrazy. Vezmime si napríklad varenie vo vriacej vode. Najčastejšie sú to zemiaky/cestoviny/zelenina/vajcia/ryža, ktoré potrebujeme pred podávaním uvariť vo vriacej vode, teda “boil” (boil the potatoes/pasta/vegetables/eggs/rice). Ak nám recept káže danú ingredienciu “dusiť”, teda variť v pare, angličtina na to používa sloveso “steam” (steam the vegetables/dumpling). Ďalej je to príprava jedál na rozpálenom oleji, bežne v panvici (frying pan), kde jedlo “smažíme/vyprážame”, čiže “fry” /čítaj frai/. Bežne pražíme slaninu/cibuľu/mäso/ryby/klobásy atď. (fry the bacon/onion/meat/fish/sausages…). Ak máte radi vajcia na všetky možné spôsoby, určite nepohrdnete ani vyprážaným vajcom=fried egg, takzvaným volským okom.
Vyprážanie, teda frying, má ešte dve podkategórie: “deep-frying” a “stir-frying”. Prvá z nich pomenúva takú prípravu jedla, kedy potraviny vyprážame úplným ponorením do rozpáleného oleja - áno, jedná sa o fritovanie, a ideálne by sme k tomu mali mať poruke fritovací hrniec (deep fryer). Druhá si vyžaduje opäť len panvicu, resp. čínsky wok, v angličtine rovnako “wok”, a len malé množstvo oleja, na ktorom si jedlo, zväčša mäso alebo zeleninu, veľmi rýchlo opečieme. Takže rekapitulácia: fritovať, napr. hranolky = deep-fry French fries; a prudko opiecť, napr. kuracie prsia = stir-fry chicken breasts. Ak sa nad tým zamyslíte, je to napokon celkom logické - výraz “deep-fry” obsahuje slovo “deep”, čiže “hlboký”, a pri fritovaní ozaj musíme ponoriť jedlo hlboko do oleja, aby sa usmažilo. Podobne “stir-fry” má v sebe sloveso “stir”, čo znamená “miešať/zamiešať/premiešať”, a keď si chceme na panvici prudko opiecť mäso bez toho, aby sa nám pripálilo, musíme ho neustále premiešavať.
Pri slovese “stir” ostaneme ešte malú chvíľku. Zo skúsenosti viem povedať, že patrí medzi pomerne problematické slová, a to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je jeho výslovnosť - /stɜːr/ - čiže po “t” nevyslovujeme fonému “i”, ako to mnohí študenti mylne robia (NIE /stir/); pre uľahčenie si predstavte, že pozostáva len z troch foném - /stŕ/. Druhý dôvod je jeho význam. Do slovenčiny sa prekladá, ako sme si už vyššie povedali, ako “miešať/zamiešať/premiešať”, a preto sa veľmi často stáva, že si ho Slováci zamieňajú za sloveso “mix” s rovnakým prekladom. Rozdiel je ale v tom, že ak niečo miešame v zmysle “mix”, dávame dokopy dve a viac ingrediencií, čiže ich, takpovediac, spolu zmixujeme (napr. mix all the ingredients together in a pot), zatiaľ čo ak niečo miešame v zmysle “stir”, robíme krúživé pohyby napr. varechou (wooden spoon) / kávovou lyžičkou (teaspoon) v tekutej alebo sypkej mase (napr. stir the sauce for three minutes/stir the tea).
Pečenie
Zo sporáka sa teraz presuňme o poschodie nižšie. Verím, že mnohí z nás majú doma ešte stále klasickú rúru, ktorá je súčasťou sporáka; na mysli mám teda pečenie. V prvom rade je dôležité vedieť vôbec správne vysloviť tento kuchynský spotrebič. Rúra = oven /čítaj avn/ (NIE ouvn). Čo sa týka úkonov, ktoré sa dajú v rúre robiť, slovenčina to má opäť raz jednoduchšie, keďže používa univerzálne sloveso “piecť”, či už sa jedná o koláč, mäso, zemiaky alebo chlieb. Skrz toho sa však o to viac dokážeme “popáliť”, ak o pečení rozprávame po anglicky. Angličtina totiž rozlišuje pečenie koláčov/chleba/zemiakov/pizze…, na čo používa sloveso “bake” (bake a cake/bread/potatoes/pizza…), a pečenie mäsa, a to všetkých možných druhov - kuracieho/bravčového/hovädzieho/teľacieho/jahňacieho/jelenieho, čo sa zase prekladá ako “roast” (roast chicken/pork/beef/veal/lamb/venison). No a napokon, ak si chceme mäso ugrilovať, poslúži nám na to rovnaké sloveso “grill” alebo jeho americké synonymum “broil” (grilled sausages/steak alebo broil the salmon/chicken…).
V prípade, že sa tiež podarí udržať maslo v kompaktných vrstvách až do finálneho prevaľkania, pridá sa aj jeho sila - rozpustí sa a nadzdvihne vrstvy tenkého cesta až pri pečení. Tak “spojením oboch síl” vznikne ten najnadýchanejší croissant. Klasik velí použiť cesto bez vajec. Ja si ale stojím za ich použitím - držia cesto pokope a dodajú mu silu, skvelú chuť a pekne žltú farbu. Potom rozvaľkajte na obdĺžnik a zložte na tretiny - výsledný obdĺžnik by mal mať cca 20×40 cm. Cesto uložte na polhodinu až hodinu do mrazničky, aby ešte stuhlo. Z papiera na pečenie pripravte obálku - zahnite okraje tak, aby vytvorili okolo masla obálku s hranou cca 20 cm. Okraje narežte a rozvaľkajte pozdĺžne v smere spoja na cca 4 mm. Teraz preložte cesto buď na tretiny na obálku (letter fold), na obálku (letter) alebo tretia možnosť - dvakrát preložiť na knižku. Nechajte cesto odpočívať zhruba pol hodiny až hodinu, prípadne ak máte v chladničke nulovú zónu, tak aj do druhého dňa. Odkrojte horný a spodný pozdĺžny centimeter, odložte do škatule s odkrojkami a hneď potom si naznačte zárezy po 8 cm. Zrolujte trojuholníky podľa obrázkov a uložte na plech cípom dole. Na dno rúry položte plech s okrajom alebo pekáč a nalejte naň zhruba 3 dcl vriacej vody. Potom už len stačí vybrať pečivo z rúry, potrieť ich maslom/vajíčkom a dozdobiť. Počas toho nahrievame rúru na 200 stupňov horný/dolný ohrev, alebo 175 stupňov horkovzduch a pečieme cca 25 minút. A voilá! Na tretiny na obálku (letter fold) - prvá možnosť. Ak sa už cesto trochu ohrialo, nechajte ho odpočívať zhruba 30 minút v chladničke alebo mrazničke a následne ešte to isté zopakujte dvakrát. Medzitým cesto nechajte odpočívať. Po každom preložení odkrojte okraj tak, aby ste videli, že maslo siaha až na boky. Na obálku (letter) - druhá možnosť. A následne nechajte odpočívať cca 30 minút v chladničke alebo mrazničke (tam odporúčam po 10 minútach cesto skontrolovať a preložiť, aby nenamrzla jedna strana). Dvakrát preložiť na knižku - tretia možnosť. Croissanty nebudú tak bombasticky deravé, ale o to pravidelnejšie, stabilné a krehké. Spojte ich mierne do guľôčky a vyvaľkajte na placku. Z tej môžete následne povykrajovať koláče, zrolovať so škoricovým cukrom na škoricové slimáky, alebo ju vložiť do toastovej formy a nechať dokysnúť ako toastový chlieb. Prečo toľko odkrajujeme? Aby boli croissanty pravidelne nadýchané v reze. Ak niekde zostane na začiatku výraznejšie cestovitá časť, pomocou prekladov sa táto nepravidelnosť znásobí a vytvorí miestami skôr buchtovú ako croissantovú striedku. A to nechceme. Na rozdiel od bagiet sa croissanty vo Francúzsku konzumujú bez akýchkoľvek vylepšení. Čerstvé maslové pečivo je také dobré, že vylepšenie ani nie je potrebné. Stačí jednotlivé sústa zapíjať kávou s mliekom (café au lait), horúcou čokoládou alebo čajom. Ale keďže teraz nie sme vo Francúzsku, servírujeme si ich doma tak, ako práve máme chuť. Niekedy klasicky s maslom a džemom, inokedy zase s karamelovou pochúťkou dulce de leche. A keď sa práve nebudete cítiť na domáce experimentovanie v pečení a dvojdňové prekladanie, doprajte si croissant v kávovom bare Tchibo, kde vám naservírujeme obľúbené pečivo k vašej obľúbenej káve.