Cieľom mnohých študentov je nielen úspešne absolvovať vysokú školu a získať titul, ale aj skutočne sa počas štúdia niečo naučiť a rozvinúť svoje vedomosti a zručnosti. Ak sa zamýšľate nad tým, prečo niektorí študenti dosahujú lepšie výsledky a iným sa učí ľahšie, odpoveď spočíva v správnych stratégiách a návykoch, ktoré si môžete osvojiť.
1. Majte jasno v tom, čo chcete na univerzite získať
Mnohí študenti idú na univerzitu bez toho, aby sa hlboko zamysleli nad svojimi motívmi. Výber školy si vyžaduje obrovské investície času, energie a často aj finančných prostriedkov, ktoré zaťažujú rodinný rozpočet. Napriek tejto realite si mnohí vyberajú školu náhodne alebo pod vplyvom okolia, namiesto toho, aby sa riadili vlastným presvedčením. Niektorým študentom je jedno, ktorú školu ukončia, potrebujú len titul, pretože vychádzajú z presvedčenia, že vysokú školu je potrebné v dnešnej dobe ukončiť. Keď človek nie je presvedčený na sto percent, že chce niečo konkrétne robiť, je potrebné si najprv vyskúšať prácu v odbore, aspoň formou brigády. Ak vás brigáda presvedčí, že ide o správny výber, tak začnite študovať na vysokej škole. Možno chcete ísť na vysokú školu preto, lebo všetci vo vašej sociálnej skupine idú, alebo preto, že to od vás rodičia očakávajú. Ak je niektorý z týchto dôvodov vaším hlavným dôvodom, tak si to všetko ešte raz poriadne premyslite. Vysokoškolskí pedagógovia zistili, že študenti, ktorí z univerzity vyťažia maximum, sú tí, ktorí majú dobrý dôvod tam byť.
Správny výber školy je dôležitým krokom v živote, ktorý by nemal nikto podceniť. Ak si už vyberiete nejakú vysokú školu, musí to byť odbor, ktorý vás predovšetkým baví a chcete sa mu venovať aj v profesijnom živote. Ešte predtým, než si vyberiete tú pravú školu, zistite si, aké máte šance na prijatie a vyštudovanie. Dobrým spôsobom, ako sa pozrieť na školu a jej fakulty sú dni otvorených dverí, preto neváhajte a zúčastnite sa ich. Nikde sa o škole nedokážete dozvedieť viac, ako z jej priestorov, od študentov a profesorov. Dôležité je tiež zvážiť finančné možnosti, vzdialenosť od domova a či budete musieť bývať na internáte alebo priváte. Prihlášku si môžete podať na niekoľko škôl naraz, no nezabúdajte, že každá niečo stojí. Pozrite si sumy, ktoré budete musieť zaplatiť a podľa toho sa rozhodnite, ktoré školy uprednostníte. Dôležité sú aj prijímacie skúšky, ktoré vedia mnohokrát nepríjemne prekvapiť. Ak vám na danej škole záleží a chcete sa na ňu dostať, poriadne sa na ne pripravte a nič nenechávajte na náhodu. Rozhodnutie o tej správnej vysokej škole a študijnom programe často zásadne ovplyvní našu budúcnosť.
2. Prevezmite zodpovednosť za svoje vysokoškolské štúdium
Úspešní ľudia majú svoj vlastný štýl myslenia, používajú vlastné princípy a techniky a idú za tým, čo si vytýčia ako cieľ. Mnohí psychológovia hovoria, že sebamotivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musíte urobiť sami za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba. Aj napriek tomuto poznaniu niektorí ľudia akoby stále túžili mať vedľa seba niekoho, kto im bude neustále vravieť, čo majú robiť, ako to majú robiť a kde majú smerovať. Toto však nie je tá najsprávnejšia cesta. Človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život. Až vtedy, keď presne vie, kde chce smerovať, dokáže sa aj motivovať. A preto je tak veľmi potrebné sebapoznávanie už od raného detstva. Totiž všetko, čo robíte, by malo mať nejaký reálny motív alebo dôvod, malo by vychádzať z potrieb, ktoré hlboko v sebe cítite. Keď sa sústredíte na nadšenie z objavovania, zlepšovanie, skúmanie a experimentovanie, dodáte tým palivo aj vašej motivácii. Ak sa sústredíte na výsledky, motivácia bude slabá. Ak narazíte na problém, postupne sa stratí. Preto kľúčom je sústredenie sa na cestu a nie na cieľ. Premýšľajte nad tým, čo nové sa v procese učíte a ako sa môžete zlepšiť. Najťažšie to majú tí študenti, ktorí študujú len kvôli nejakému titulu. Úžasné je študovať veci, ktoré vás skutočne bavia. Súčasťou prevzatia zodpovednosti na univerzite je aj pozorné čítanie a pochopenie všetkých pravidiel a nariadení, ktoré musíte urobiť, aby ste postupne prechádzali z ročníka do ročníka. Všetky požiadavky bývajú väčšinou napísané na webovej stránke alebo v nejakej študentskej príručke. Univerzitní administrátori majú malý súcit so študentmi, ktorí nesplnili požiadavky, pretože „o nich nevedeli“. Jednou z výhod skorého pochopenia požiadaviek je, že zistíte, že máte väčšiu slobodu, ako ste si mysleli. Väčšina kurzov, ktoré absolvujete, je vaša vlastná voľba.
3. Starajte sa o seba, a to aj po fyzickej, aj po psychickej stránke
Ak sa sami o seba nepostaráte, nikto sa o vás starať nebude. Myslite na svoje psychické i fyzické zdravie. Naučte sa relaxovať a snažte sa aspoň občas športovať. Zamyslite sa aj nad tým, čo jete. To, čo si dávate do tela, môže mať obrovský vplyv na vašu náladu a hladinu energie počas celého dňa. Jedzte viac omega-3 mastných kyselín, aby ste zvýšili svoju náladu. Pite alkohol s mierou. Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály vám môžu pomôcť. Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Vitamín B12 - ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Vitamín E - podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Ginko má veľmi dobré účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Lecitín sa nachádza napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. Ak chcete uspieť na vysokej škole, musíte sa o seba postarať.
4. Naplánujte si každý deň a plán dodržiavajte
Plánovanie je kľúčom k úspechu. Ak vaše dni nie sú zorganizované, stratíte veľa času premýšľaním nad tým, čo urobiť ďalej, s ktorou úlohou začať a podobne. Robte si na každý deň zoznam úloh, ktoré treba vykonať a pred spánkom si kontrolujte, čo z toho sa vám podarilo naplniť. A nezabudnite aj na ciele. Keď viete, čo máte urobiť, tak sa vám to bude robiť ľahšie i rýchlejšie. Dobrá príprava a plánovanie je kľúčom k ušetreniu nejakého času. Niektorí ľudia strávia príliš veľa času rannou prípravou do školy, robením raňajok a hľadaním vecí. Avšak polovicu z týchto vecí si môžete spraviť už večer a ušetrite si ráno množstvo času. Mnohí študenti už dávno zistili, že najlepším liekom na úzkosť je napísať si každý večer pred spaním rozvrh toho, čo a kedy budú robiť na druhý deň. Bez plánovania vlastného života existuje veľké riziko, že stratíte veľa času zbytočne, že budete robiť veci, ktoré pre vás nie sú vôbec dôležité a nevyhnutné. Plánovanie je teda veľmi dôležité už len preto, aby ste si mohli postupne napĺňať svoje sny počas vysokoškolského štúdia.
Premyslené plánovanie predstavuje predchádzanie chaosu a pomáha aj v ďalších oblastiach: znižuje stres, zvyšuje produktivitu, pomáha predchádzať chybám, zabezpečuje viac voľného času, chráni pred plytvaním času. Nerobte veľa vecí naraz. Pracovať na mnohých projektoch môže byť veľkou výzvou, ak však máte veľa úloh a chcete ich spraviť správne, nerobte ich všetky naraz. Môžete na niečo zabudnúť, spravíte chyby, nepodarí sa vám dostať z vás to najlepšie. Venujte sa naraz iba jednej, maximálne dvom úlohám a urobte ich najlepšie, ako viete. Dajte si tiež pozor na rozptyľovanie. Rozptýlenia vám bránia spraviť veci rýchlo a poriadne. Ak by ste sa ocitli v uzavretej miestnosti a okolo vás by nebolo nič iba vaša úloha, urobili by ste ju veľmi rýchlo. A preto, vyhraďte si počas dňa aspoň dve - tri hodiny, kedy nemôžete byť nikým rušení. Vypnite si zvonenie na telefóne, zavrite všetky nepotrebné webové stránky a pustite sa do práce.
5. Systematicky študujte
Ak ste sa už rozhodli študovať a máte stanovený cieľ, tak začnite štúdium brať vážne. Na každom kroku na vás číha množstvo lákadiel, ktoré vás chcú odviesť od vašej cesty. Priemerný študent míňa 50% času v škole surfovaním na internete, zbytočnou komunikáciou takmer o ničom, denným snívaním a inými rozptýleniami. Ak dokážete zmierniť tieto aktivity, tak môžete okamžite niekoľkonásobne zvýšiť vašu produktivitu a dokončiť viac úloh za menej času. Využite čas v škole na maximum. Pýtajte sa na veľa vecí učiteľov, robte rôzne aktivity a projekty navyše, buďte aktívni. Veľa sa naučíte a tiež si vás obľúbia učitelia, čo nikdy nie je na zahodenie. A urobte aj doma niečo navyše. Čítajte aspoň pol hodinu denne z kníh. Zistilo sa, že mozog ľudí, ktorí čítajú, je štruktúrovaný ináč ako mozog tých, ktorí nečítajú.
Neurovedec Manfred Spitzer skúmal ľudský mozog a jeho fungovanie. Počas procesu učenia sa mozog neustále mení. Čas strávený s digitálnymi médiami zanecháva v mozgu tiež svoje stopy, ale iného druhu. Pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť a emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní, pretože čím povrchnejšie sa nejakým vecným obsahom zaoberáte, tým menej synapsií sa vám v mozgu aktivuje, a tým menej sa teda učíte. Digitálne zariadenia môžu viesť k väčšej povrchnosti v učení, lebo predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skenujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“ (teda kĺže po obsahovom povrchu). Ak nechcete vôbec čítať z kníh, zbytočne nesurfujte na internete.
6. Nezabúdajte na vytrvalosť
Čím viac skutočne veríte v to, čo robíte, tým väčšiu vytrvalosť budete mať. A čím väčšiu vytrvalosť budete mať, tým viac budete veriť v seba a v hodnotu toho, čo robíte. Svoju sebadisciplínu a vytrvalosť preukážete hlavne vtedy, keď prídu aj menej úspešné dni, keď vám niečo nevyjde podľa predstáv a aj vtedy, keď stretnete ľudí, ktorí vás budú odhovárať od vášho snaženia. Ak veľmi po niečom túžite, vydržte! So sebadisciplínou dokáže človek dosiahnuť čokoľvek a má silu prekonať všetky prekážky až kým neuspeje.
Rozdiely medzi stredoškolským a vysokoškolským štúdiom
Na strednej škole chodíš do školy každý deň, vyučovanie prebieha približne od ôsmej rána do cca druhej doobeda. Hodiny trvajú 45 minút a z každého predmetu máš 1, 2 alebo 3 takéto hodiny týždenne. Na každú hodinu sa v podstate musíš pripravovať, pretože hrozí, že bude nejaká 5 minútovka, alebo že budeš skúšaný/á. Niektoré písomky sú aj ohlasované a na tie sa musíš trochu učiť večer pred písomkou. Počas školského roka si zbieraš známky. Dostaneš 5-ku, tak si ju jednoducho ďalší krát opravíš. Možno.
Na vysokej škole je to tak trochu inak. Vyučovanie sa môže konať kedykoľvek od 7:00 až do 21:00 a po prvom ročníku môžu byť aj dni, kedy vyučovanie nemáš vôbec. Vyučovanie väčšinou prebieha v 2 hodinových blokoch (2×50 minút) bez prestávky. Cez prestávku si trochu oddýchneš, zbehneš na záchod a môžeš ísť na ďalšiu hodinu. Alebo aj domov, pretože ďalšiu hodinu máš až o 18:00 a teraz je iba 9 hodín ráno. Ak akurát nemáš vyučovanie, tak pracuješ na nejakom zadaní, alebo si počítaš matematiku, aby si s ňou nemal/a veľké problémy, keď príde na zápočty. Počas semestra ťa čakajú zadania, zápočty a na záver veľké skúšky alebo veľké zadania. Je možné, že predmet to má nastavené tak, že ak zo zápočtu dostaneš napr. menej ako 5 bodov, tak už nemáš šancu predmet urobiť a rovno si ho môžeš odpísať (vzdať to) a skúsiť šťastie ďalší rok. Nie je to veľká tragédia, deje sa to pomerne bežne.
Podstata predmetu sa oproti strednej škole veľmi nemení. Na predmete sa preberá vždy nejaký jeden celok, z ktorého sa na každej prednáške odprednáša (odučí) časť. Predmetov máš za semester od 4 až po 7. Niektoré fakulty majú výberové predmety, ale inak sú predmety pevne dané. Predmety sa väčšinou skladajú z prednášky a cvičenia. Na prednáške učiteľ vysvetľuje učivo, môže mať prezentáciu alebo písať/ukazovať kód. Cvičenia slúžia na precvičenie témy odprednášanej na prednáške. Na matematických predmetoch sa na cvičení počítajú príklady, vysvetľujú sa a prijímajú otázky. Na programovacích predmetoch sa programujú krátke úlohy alebo väčšie zadania na pol semestra. Zadania sú väčšie domáce úlohy, ktoré ti zaberú tak 8 hodín čistého času a sú hodnotené. Väčšinou je potrebné niečo naprogramovať, prípadne vytvoriť prezentáciu a niekedy aj niečo málo (alebo viac) napísať.
Aby si učitelia počas semestra preverili, či sa študenti priebežne učia, alebo aby ich k tomu donútili, dávajú študentom počas semestra zápočty. Zápočet nie je nič iné ako obyčajná písomka, test alebo zadanie, ktoré treba urobiť za cca 100 minút. Z matematík bývali väčšinou 3 zápočty za semester. Z programovacích predmetov bolo tých zápočtov menej, pretože sa viac kladol dôraz na zadania. Skúšky sa konajú na konci semestra. Sú veľmi podobné ako zápočty, ale väčšie - píšu sa z celého semestra. To znamená, že na skúške toho môže byť cca 3 krát viac ako na zápočte. A to sa odzrkadľuje aj na dobe, ktorú sme učeniu na skúšky venovali - cca 3 dni. Všeobecne platí, že za semester sa dá z každého predmetu získať 100 bodov. Cez semester sa dalo za zápočtové písomky alebo zadania získať určitý počet bodov. Na to, aby ťa pustili ku skúške bolo väčšinou potrebné z týchto bodov dosiahnuť aspoň X. Niekedy bolo potrebné mať minimálne 5/15 z každého zápočtu/zadania, alebo mať nejaké minimum zo všetkých zápočtov dokopy. Podobné podmienky potom mohli platiť aj na skúške.
Sociálny prechod zo strednej školy na vysokú školu
Na základnú a strednú školu musíš chodiť. Na vysokej škole ťa nútia už možno tak akurát rodičia - je dobrovoľná. Nebaví ťa? Okej, pokojne odíď. Reálne ťa tam nikto do ničoho nebude nútiť. Prednášky nie sú vždy povinné (cvičenia sa mi zdá, že boli vždy povinné). Na niektoré prednášky naozaj chodiť nemusíš. Často nás na nich sedávalo 10 z 250. Prečo? Pretože ľudia radšej išli do práce…alebo piť. Niektoré prednášky majú väčšiu pridanú hodnotu a na niektoré sa naozaj neoplatí chodiť. V našom ročníku náš začínalo 300 a Bc. skončilo asi 130. Dovolím si však tvrdiť, že každý kto chcel a snažil sa tú školu nakoniec aj dal. Ak sa ti aj stane, že Bc. budeš robiť 3 roky namiesto 4, tak čo? Pohoda. V tom roku navyše už budeš mať iba 1 alebo 2 predmety a môžeš popritom kľudne pracovať. Na začiatku dostaneš všetky informácie, ktoré potrebuješ vedieť a postupne sa v tom naučíš plávať.
Príprava na prijímacie pohovory
Noví absolventi stredných škôl sa musia rozhodnúť o ďalšom smerovaní ich života. Výber vysokej školy a fakulty je rozhodujúcim medzníkom veľkej väčšiny mladých ľudí. Dôležité je urobiť si nejaký všeobecný prehľad ako prijímacie pohovory na takej vysokej škole vlastne prebiehajú a čo od toho čakať. Ideálne je poradiť sa, porozprávať sa s niekým kto si tým už prešiel v minulosti. Márnym krokom by nemusela byť ani návšteva konkrétnej školy o ktorú máte záujem buď individuálne alebo formou “dňa otvorených dverí”. Dôležité je správne zhodnotiť svoje vedomosti a aj predpoklady, k tomu môžu dopomôcť rôzne skúšobné predprípravné testy. Mnohé vysoké školy si vydávajú svoje vlastné zbierky, okruhy otázok z prijímacích pohovorov z minulých rokov. Každá vysoká škola zverejňuje vopred termíny prijímacích pohovorov a preto akonáhle zistíte tento termín neplytvajte svojím časom. Nenechávajte si prípravu na poslednú chvíľu, lebo práve tým sa vystavíte stresu a riziku, že budete neúspešným.
Učenie si nastavte tak, aby ste boli efektívny a bolo to pre Vás motivujúce. Nesedzte nad knihami, skriptami, poznámkami príliš dlho, neefektívne. Skôr si čas rozvrhnite na etapy kde sa strieda krátke intenzívne hodinové až dvojhodinové učenie s pauzou. Počas pauzy naozaj doprajte relax nielen očiam ale aj hlave. Nepozerajte vtedy do mobilu alebo televízora. Radšej okysličte mozog na čerstvom vzduchu formou prechádzky. Váš zrak si tiež potrebuje oddýchnuť a preto zmeňte vzdialenosť na ktorú sa pozeráte. Kľúčom je systematickosť, správne nastavenie učenia, ktoré je pravidelné každý deň s priebežným opakovaním toho čo ste sa už naučili. Mnohé vysoké školy umožňujú záujemcom o štúdium na ich škole zapísanie sa do nultého ročníka prípadne usporadúvajú rôzne prípravné kurzy na ich prijímacie pohovory.
