Medzi plodiny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov patrí jednoznačne cvikla. Cvikla, s ktorou sa môžete stretnúť aj pod názvom červená repa, nie je náročná. Pestovanie cvikly nie je náročné, a ak sa dodržiavajú správne postupy, môžete si dopestovať bohatú úrodu počas celej sezóny. Repa obyčajná je všestranná a chutná zelenina, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. Jej pestovanie je jednoduché a s týmito tipmi môžete získať bohatú úrodu, ktorú si vychutnáte počas celej sezóny. Cvikla je vďačná plodina na pestovanie. Aj pri minime starostlivosti vytvorí chutné buľvy plné zdraviu prospešných látok. Cvikla je bezproblémová na pestovania. Asi o týždeň až o dva vzíde po vysiati aj na suchom trápenej hriadke v ťažkej pôde. A keď potom príde deň dažďa, mladé rastlinky z pôdy podskočia jedna radosť. Superzdravá cvikla: Niekomu nevyhovuje jej zemitá chuť, ale my na cviklu nedáme dopustiť. Nenáročná potravina na pestovanie, ktorá má pre veľa zdravotných benefitov a dá sa spracovať rôznymi spôsobmi. Presne tak by sa dala charakterizovať cvikla. Cvikla je bezproblémová na pestovanie, takže to zvládne ktokoľvek. Ako cviklu vysadiť? Cvikla sa sadí tak, že umiestnite semiačka riedko, približne do hĺbky 1 cm v zemi. Jednotlivé riadky vysadenej cvikly by mali byť od seba 30 cm a keď vám už vyjdú prvé rastlinky a viete ich odlíšiť poriadne od buriny, tak by ste ich mali pretrhať, pretože aby mohli plody dobre rásť, mali by mať medzi sebou medzery aspoň 10 cm. Čo sa týka požiadaviek na pôdu, tak cvikle sa najviac darí v humusom zásobenej a zavlažovanej záhradnej zemine. Nemusíte preto robiť nejaké veľké opatrenia alebo použiť pôdu s iným pH. Poďme už konkrétne na pestovanie a starostlivosť o cviklu počas obdobia, keď je ešte v zemi a vy chcete, aby vám narástla čo najväčšia. Ako sme už na začiatku spomenuli, nemusíte sa báť nejakého pravidelného polievania, dohnojovania alebo špeciálnej úpravy podložia. Cvikla je nenáročná rastlina, ktorej stačí, keď si ju občas všimnete a dáte jej to, čo potrebuje. Ak vám cvikla dobre nerastie, tak môže byť problém napríklad v nesprávnom druhu pôdy. Čo, na druhej strane, má rada, tak je zálievka len počas leta, a to v obdobiach najväčšieho sucha. Ak prší pravidelne, tak sa o polievanie ani nemusíte zaujímať, no ak je počas leta naozaj horúco, páli slnko a pôda je presušená, je potrebné cviklu poriadne zaliať. Okrem toho je potrebné na začiatku, keď už budete cviklu vedieť rozoznať, poriadne vyplieť, aby lepšie rástla a neudusila ju burina. Potom by ste to mali pravidelne opakovať, no určite to nebude viac ako 4-krát počas celého rastu cvikly.
Pestovanie cvikly
Cvikla sa dá pestovať zo sadeníc, vypestujete ju však tiež priamym výsevom do záhrady. Na jej pestovanie sú vhodné ťažšie pôdy, dariť sa jej nebude len v priveľmi kyslej a kamenistej pôde. Vybrať môžete stanovisko, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali uhorky, cuketu, rajčiny, strukoviny, zemiaky, kapustu, kel, kaleráb, karfiol alebo papriku. Záhon, na ktorom pestujete cibuľu, môžete využiť aj na pestovanie červenej repy, obľúbenej cvikle. Vysievanie si naplánujte podľa požiadaviek konkrétnej odrody od konca apríla do júla. Riadky cvikly ba mali byť vzdialené 25 - 30 cm. Presný údaj odporúčaný pre konkrétnu odrodu nájdete na obale semien. Pôdu pred vysievaním prekyprite a zbavte buriny. Približne po 10 dňoch cvikla vyklíči. Po dorastení do veľkosti dva pravé listy, môžete porast jednotiť, aby ste dosiahli potrebné vzdialenosti. Buľvy tak budú mať dostatok priestoru na svoj rast. Ak chcete dopestovať menšie buľvy, postačí vzdialenosť 6 - 8 cm. Cvikla potrebuje dostatok vlahy najmä v čase sucha, inak by si mala vystačiť s prirodzeným prísunom vody. Záhon s cviklou budete musieť pravidelne kypriť a odburiňovať. Po 60 - 120 dňoch od výsevu (podľa požadovanej veľkosti) budete môcť zberať úrodu.
Cvikla (Beta vulgaris) ináč nazvaná aj repa obyčajná je populárna koreňová zelenina, ktorá je bohatá na živiny a má mnoho využití v kuchyni. Vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla považovaná za superpotravinu. Existuje niekoľko rôznych odrôd cvikly, ktoré sa líšia farbou, chuťou a spôsobom pestovania.
- Červená cvikla - Najbežnejšia odroda s charakteristickou tmavočervenou farbou a sladkou, zemitou chuťou.
- Zlatá cvikla - Táto odroda má žltú alebo zlatú farbu a jemnejšiu, menej zemité chuť ako červená cvikla.
- Pruhovaná cvikla (Chioggia) - Táto cvikla je známa svojimi krásnymi pruhovanými krúžkami, ktoré sa objavujú po prekrojení.
- Mangold - Hoci sa pestuje primárne pre svoje listy a stonky, mangold patrí do rovnakej skupiny ako cvikla.
Najlepší čas na výsev cvikly je na jar, keď sa pôda zohreje na približne 10 °C. Cviklu treba polievať pravidelne, aby pôda zostala vlhká. Cvikla nepotrebuje časté prihnojovanie. Cvikla je najlepšia na zber, keď dosiahne priemer 5-7 cm. Áno, cviklu môžete pestovať aj v kvetináči, no potrebujete dostatočne hlboký kvetináč na to, aby sa koreň mohol rozvinúť.
Červená repa resp. Pestovanie cvikly je pomerne jednoduché, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť najlepšie výsledky. 1. Výsev na jar: Cviklu je najlepšie vysievať priamo do záhona, keď sa pôda zohreje na približne 10 °C, čo zvyčajne pripadá na jar, okolo marca alebo apríla. Semená vysievajte do riadkov vzdialených od seba približne 20-30 cm a do hĺbky asi 2 cm. 2. Slnečné miesto a dobre priepustná pôda: Cvikla obľubuje slnečné miesta, kde je pôda dobre priepustná a hlboká. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu, preto je dobré pred výsevom pridať do záhona kompost alebo organické hnojivo. Úprava pôdy: Pre cviklu je dôležitá ľahko priepustná pôda, ktorá podporuje rovnomerný rast koreňov. 3. Pravidelné zavlažovanie: Cvikla potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období. Dbajte na to, aby bola pôda stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a znížiť teplotné výkyvy v pôde. 4. Hnojenie pred výsevom: Cvikla nepotrebuje veľa hnojenia počas rastu, no je dobré pripraviť pôdu ešte pred výsevom. Pridaním kompostu alebo organického hnojiva do pôdy obohatíte pôdu o potrebné živiny, čo podporí zdravý vývoj koreňov. 5. Riedenie sadeníc: Keď sadenice dorastú do výšky 5-7 cm, je dôležité ich preriediť. Tento krok je nevyhnutný pre zabezpečenie dostatočného priestoru na rast koreňov. Kontrola buriny: Pravidelná kontrola a odstraňovanie buriny je kľúčové pre správny rast cvikly, pretože burina môže konkurovať rastlinám o vodu a živiny. 6. Škodcovia cvikly: Najčastejšími škodcami cvikly sú vošky a slimáky. Slimáky môžu poškodzovať listy a mladé sadenice, takže je dobré umiestniť ochranné bariéry, napríklad v podobe pílín alebo popolového prachu. Plesňové ochorenia: Ak je počasie vlhké alebo príliš daždivé, môžu sa objaviť plesňové ochorenia, ktoré sa prejavujú žltnutím a vädnutím listov. 7. Čas zberu: Cviklu môžeš začať zbierať, keď korene dosiahnu priemer 5-7 cm, čo je ideálna veľkosť pre jemnú chuť a textúru. Väčšie korene môžu byť tvrdšie a menej chutné. Uchovávanie úrody: Po zbere odstráň listy, aby si zabránil odoberaniu živín z koreňov. Cviklu môžeš uchovávať v chladnej pivnici alebo v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov.
Cvikla neobsahuje veľa vitamínov, no obsahuje ďalšie telu prospešné látky. V cvikle sú obsiahnuté vitamíny B, C a E, ktorých väčšinu účinkov určite poznáte. Ďalej sú to jód, zinok, meď, kremík, horčík, draslík, vlákninu a kyselinu listovú. Keď už poznáte, ktoré látky cvikla obsahuje, tak vieme aj odvodiť jej pozitívne účinky na organizmus. V prvom rade je to jej schopnosť očistiť organizmus od toxínov, hlavne mozog a orgány tráviaceho traktu. Aj pre túto vlastnosť sa cvikla zaraďuje do jedálnička pri prečisťovaní organizmu. Ďalej je to spevňovanie väzivového tkaniva, čo sa oplatí využiť napríklad pri regenerácií alebo po úraze. Čo je v tejto dobe veľmi dôležité a určite sa to oplatí vedieť, tak svojím zložením živín dokáže cvikla bojovať proti rakovine a pôsobí aj ako prevencia. Liekom dokáže byť cvikla aj pri zápche, či iných žalúdočných problémoch, rovnako aj posilňuje zdravie tráviaceho traktu a pôsobí ako prevencia voči tomuto druhu problémov. Toto boli tie najhlavnejšie body, ktoré cvikla svojim zložením dokáže pre ľudské telo spraviť. Cvikla bola v minulosti veľmi šľachtená, takže vzniklo veľa druhov, ktoré sa dnes používajú. Najznámejším druhom je určite cvikla červená alebo inak nazývaná aj guľatá. Keďže je po uvarení chutná a často dokáže veľmi príjemne dochutiť rôzne druhy jedál, tak je primárne určená práve na konzumáciu v tepelne upravenom stave. Okrem toho sa dá aj konzervovať, aby vydržala dlhšie, môžete si ju dať týmto spôsobom aj počas zimy a navyše má konzervovaná cvikla opäť inú chuť, než len varená. Je, samozrejme, viacero receptov na zaváranie a rovnako sa v domácnostiach aj rôzne krája (čo taktiež dokáže ovplyvniť výslednú chuť).
Cvikla Betina je o čosi iná. Je jednoduchšia na pestovanie a oveľa odolnejšia voči chorobám, ktoré tieto podzemné rastliny napádajú. Preto sa nemusíte báť, že by vám plody nedorástli alebo že by po celej tej námahe a starostlivosti nebola žiadna úroda. Odlišuje sa aj svojou farbou a charakteristická je pre ňu červeno-hnedá. Odroda Monopoly je polo-skorá odroda, ktorá je určená na priamu konzumáciu, takže sa neodporúča zavárať ju. Stačí, keď si ju dáte k hlavným jedlám alebo do šalátov. Typický je pre ňu hladký povrch, kde je dužina zhrubnutá a tvorí šupku. Poslednou známou odrodou je Renova, ktorej plody sa zbierajú začiatkom jesene a určená je hlavne na konzerváciu a neskoršie konzumovanie. Spoznáte ju podľa hladkého, tmavo-červeného povrchu a jemnej, sladkej dužiny vo vnútri plodu.
Najideálnejší čas, kedy by ste mali cviklu vysadiť, je vtedy, keď už máte istotu, že zasadené semiačka nemôžu ohroziť jarné mrazy. Samozrejme, všetko závisí od konkrétneho typu cvikly, no riadime sa tým, že väčšina z vás bude vysádzať práve tú klasickú, červenú cviklu. Čiže, červenú repu odporúčame vysievať od polovice apríla až do polovice mája. Vtedy je to ideálne prechodné počasie, kedy ešte nie je úplne horúco, cvikla bude mať dosť vlahy a zároveň aj oddýchnutú pôdu po zime. Ak by ste chceli zberať úrodu rýchlejšie, tak sa dá celý proces skrátiť tým, že si vopred vypestujete sadenice v kvetináčoch vo vnútri. Vegetačné obdobie cvikly trvá v závislosti od konkrétnej odrody, no zvyčajne to je 60 až 120 dní. Tiež to závisí od toho, akoú úrodu očakávate - či chcete zbierať veľké plody, alebo vám postačia malé guľôčky, ktoré budete v celku zavárať do sladkokyslého nálevu. Ak už vopred viete, že chcete len malé plody, tak sa nemusíte stresovať s vysádzaním a môžete ich zasadiť aj neskôr.
Cvikla sa sadí tak, že umiestnite semiačka riedko, približne do hĺbky 1 cm v zemi. Jednotlivé riadky vysadenej cvikly by mali byť od seba 30 cm a keď vám už vyjdú prvé rastlinky a viete ich odlíšiť poriadne od buriny, tak by ste ich mali pretrhať, pretože aby mohli plody dobre rásť, mali by mať medzi sebou medzery aspoň 10 cm. Čo sa týka požiadaviek na pôdu, tak cvikle sa najviac darí v humusom zásobenej a zavlažovanej záhradnej zemine. Nemusíte preto robiť nejaké veľké opatrenia alebo použiť pôdu s iným pH.
Čo si môžete z cvikly pripraviť a prečo sa oplatí pestovať ju? Asi vás už pravdepodobne presvedčili všetky jej pozitívne účinky, no nie len to je dôvod. Rovnako sa z nej dajú pripraviť rôzne pochúťky, ktoré viete spraviť zo surovej, zaváranej aj uvarenej cvikly. Ak ste cviklu nikdy nepoužívali, tak určite nepoznáte recepty, ktoré sa dajú z cvikly pripraviť (samozrejme, ak ste to predtým neochutnávali niekde inde). Neviete, čo si spraviť na raňajky, desiatu alebo ako olovrant? Vyskúšajte cviklové smoothie! Nie je to nič komplikované, takže to ráno stihnete a môžete si to pripraviť aj vopred. No a ďalej je výber potravín na vás. Ideálne je vybrať ovocie s výraznou chuťou, ktorá prebije trošku chuť cvikly. Napríklad jablká, bobuľové ovocie alebo banány. Ideálne je pridať aj citrónovú šťavu, proteín a čistú vodu. K cvikle sa veľmi hodí aj škorica a trocha medu, takže aj to môžete do vášho smoothie pridať. Opäť tip, ktorý je ideálny vtedy, keď už neviete, čo pripraviť a došli vám nápady na večeru či raňajky. Cviklová nátierka s orechmi je ideálnou voľbou! Nepotrebujete na to veľa ingrediencií, je to jednoduché na prípravu a taktiež obsahujú veľa výživných látok prospešných pre vaše telo. Na tento recept si pripravte väčšiu uvarenú a olúpanú cviklu, 1 biely grécky jogurt, 1 strúčik cesnaku, koreniny a soľ na dochutenie, viacero druhov orechov a celozrnný chlieb. Ako prvé nastrúhajte nahrubo varenú cviklu. Potom pridajte jogurt, olivový olej a rozpučený strúčik cesnaku. Ak sa vám zdá stále cvikla príliš nahrubo, tak môžete dať ešte nátierku pre zjemnenie do mixéra. Potom ju už len dochutíte korením, soľou, pokvapkáte citrónovou šťavou a poriadne ešte raz premiešate. Ďalší z netradičnejších receptov, ktoré sa určite oplatí vyskúšať. Krémová cviklová polievka je veľmi jemná, plná chuti a zároveň veľmi zdravá. Keďže je krémová, tak je aj pomerne sýta a dokážete sa z nej na obed alebo večeru najesť. Náročnosť prípravy tejto polievky je nízka a trvať vám to bude približne 45 minút. Ako prvé si opečte v hrnci cibuľku na olivovom oleji. Potom pridajte na kocky nakrájanú cviklu a batáty. Keďže už je cvikla predvarená, tak sa čas varenia výrazne skráti. Keď už bude všetko opečené, tak zmes zalejte zeleninovým alebo mäsovým vývarom, osoľte, ochuťte a varte pod pokrievkou približne 30 - 45 minút. Dĺžka varenia sa odvíja od toho, či už je cvikla mäkká alebo nie. Nakoniec polievku rozmixujte tyčovým mixérom a na zjemnenie pridajte do polievky kokosové mlieko.
Cvikla, ktorá bola vysadená na jar, sa dá zbierať počas celého leta. Záleží od toho, ako sa jednotlivým kusom v pôde darí. Niektoré si môžete vyhradiť priamo na konzumovanie, bez akéhokoľvek odkladania na zimu. Aj s listami ju môžete použiť do smoothies, na šťavu alebo do šalátov. Ako pripraviť na zimu surové plody? Celý proces začína už pri vyberaní cvikly zo zeme - nemali by ste zrezávať korene. Opatrne odkrúťte vňať alebo ju zrežte do dĺžky maximálne 4 cm. Potom ju poriadne očistite a naukladajte ju do pivnice alebo špajzy tak, aby boli medzi jednotlivými plodmi medzery a priestor na prúdenie vzduchu. Aby vydržali čo najdlhšie, tak im treba dopriať vlhké a chladné prostredie (takže ideálna je práve pivnica).
Pestovanie hrachu
Hrach, typická jarná zelenina, má vegetačné obdobie 65 - 90 dní. Patrí do čeľade bôbovitých, pre ktorú je typické, že na korienkoch sa nachádzajú malé hrčky, v ktorých sú sústredené baktérie schopné pútať vzdušný dusík. Hrach zaraďujeme do tretej pestovateľskej trate a na rovnakom mieste ho nepestujeme minimálne 4 roky. S výsevmi skorých odrôd začíname v marci, podľa lokality a počasia. Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina. Radíme ju medzi strukoviny - struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Pestovanie hrachu na balkóne, v záhrade, na záhonoch či na poliach nie je nijako náročné.
Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Prihnojovanie hrachu nie je nutné. Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.
Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Tá je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam.
Druhy hrachu
- Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum) - je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti.
- Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius) - známy pod ľudovým názvom "peluška".
- Dreňový hrach (Pisum sativum convar. medullare) - pestujeme pre semená, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujeme priamo, vtedy sú krehké, chutné a sladkasté. Neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú.
- Hrach cukrový (Pisum sativum var. saccharatum) - vytvára široké dužinaté struky, ktoré neobsahujú tvrdú vrstvu šupky. Zberajú sa celé struky, kým sú semená vnútri ešte malé.
Zasaďte si tento rok chutný a zdravý hrášok aj vy. Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Medzi záhradkármi sa termíny na výsev hrachu rôznia. Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu. Ten robíme počas celého júla. Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien.
Pôda hrachu vyhovuje mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Príliš sa mu nedarí v ílovitých a veľmi kamenistých či zmáčaných pôdach. Pred výsevom pôdu dobre a do hĺbky prekypríme, môžeme pridať preosiaty kompost a hrabličkami povrch dobre spracujeme.
Väčšina odrôd hrachu vyžaduje pri pestovaní oporu vysokú približne necelý meter, ktorú stačí pripraviť, až keď hrášok vzíde. Možné je použiť siete, drevené či kovové latky so špagátmi, ale i odrezky z husto rozvetvených stromov. Semená vysievame jednotlivo približne 3 cm od seba a do hĺbky približne 4 - 6 cm, možný je výsev i do dvojradu (vzdialenosť medzi dvomi radmi je cca 15 cm). Medzi radmi (dvojradmi) necháme medzeru cca 50 cm. Pred samotným výsevom je vhodné semená namáčať asi 24 hodín v čistej vode, prípadne v roztoku s prípravkom na morenie. Semená vo vode napučia a to urýchli klíčenie. Hrach klíči už pri teplote 1 °C, ideálna je však teplota okolo 15 až 18 °C.
Osivo hrachu je dostupné nenamorené, ale aj namorené, ošetrené fungicídom. Vtedy býva sfarbené napríklad naružovo. Takéto osivo nikdy nekonzumujeme. Ak vysievame vlastné osivo, môžeme ho moriť aj doma mikrobiálnym prípravkom Polyversum s obsahom užitočnej huby. Semená hrachu vložíme na niekoľko hodín do nádobky s roztokom prípravku.
Hrach tvoril hlavnú súčasť jedálnička už v mladšej dobe kamennej a výborný je dodnes. Čerstvý hrášok je zdravou pochúťkou nielen pre deti. Ide o veľmi výživnú a zdravú plodinu, kedysi to však bolo hlavne jedlo chudobných. Hrachu vyhovujú vlhšie, zásadité pôdy, znáša dobre chlad. Hrach na stanovisko vysievame v apríli. Semená popínavých hrachov vysievame do hniezd po 3 až 4 zrná do hĺbky 4 až 5 cm, hniezda kladieme 10 až 15 cm od seba. Hrach môžeme vysievať postupne až do konca jari, čím predĺžime obdobie zberu; pre jesenný zber možno rané odrody vysievať od polovice júla. V priebehu vegetácie záhony zbavujeme buriny a mierne nakypríme pôdu, v období sucha zavlažujeme. Ako všetky rastliny z čeľade rastlín bôbovitých, tak i hrach zvyšuje obsah dusíka v pôde. Je to vďaka hľuzovým baktériám, ktoré žijú na korienkoch a sú schopné pútať vzdušný dusík. Koreňový systém hrachu je navyše hlboký a výrazne tak zlepšuje vlastnosti pôdy.
Odrody hrachu
- Veľmi skorá dreňová odroda ‘Avola’ dorastá do 60 - 65 cm. Tupo zakončené struky s dĺžkou 8 cm obsahujú 8 - 10 veľkých tmavozelených semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
- Odroda ‘Désirée’ má fialové struky, ktoré schovávajú stredne veľké zelené a sladké semená. Rastliny dorastajú do výšky cca 80 cm.
- Odroda dreňového hrachu ‘Kudrnáč’ má časť listov premenenú na úponky. Rastlina dorastá do výšky 60 - 70 cm. Struk je dlhý a prehnutý s 8 - 9 stredne veľkými semenami.
- Struky cukrovej odrody ‘Jessy’ neobsahujú pevnú pergamenovú vrstvu, konzumujú sa celé. Sú dlhé 7 - 8 cm a obsahujú 7 - 9 semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta.
