Pestovanie kaktusov a sukulentov zo semien je fascinujúci proces, ktorý prináša veľa radosti a uspokojenia. Tieto rastliny, vďaka svojej prispôsobivosti a rozmanitosti, patria medzi vyhľadávané izbové rastliny a ich ponuka je čoraz zaujímavejšia. Rastliny získané z výsevov predurčujú aj kvalitu zbierok a takto získané exempláre majú aj vyššiu zberateľskú a botanickú hodnotu. Samotný výsev je jednoduchou záležitosťou, i keď je prácou zdĺhavou a potrebuje mnoho trpezlivosti i skúsenosti, ale vypláca sa.
Čo sú sukulenty?
Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť zadržiavať vodu v listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, ako sú púšte alebo suché oblasti. Kaktusy sú špecifickou skupinou sukulentov, ktoré sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.
Príprava na výsev
Výber semien
Semiačka si môžete zaobstarať v rastlinárstve či záhradníctve, kde sa dajú zohnať mixy, kedy presne neviete, čo presne sadíte. Semená si treba zadovážiť podľa možnosti na jeseň alebo v zime. Semená rozširujú vtáky, jašterice, mravce, vietor, niektoré len dážď. Najväčšie šance na vyklíčenie a prežitie majú tie, ktoré sa dostanú na správne miesto vo vhodnom okamihu a počas tohto obdobia majú priaznivé podmienky na vývin.
Príprava semien
Semená pred výsevom musíme očistiť, aby na nich neostali zvyšky dužiny, lebo kvôli nej by mohla vzniknúť hniloba. Môžeme ich jemne prepláchnuť v tečúcej vode. Potom ich necháme pri izbovej teplote preschnúť na vrstve servítok, ktoré pravidelne vymieňame.
Výber nádob a substrátu
Ako výsevné nádoby sa mi osvedčili malé štvorcové črepináče s rozmermi 4x4, alebo 5x5. Nové črepníky používam hneď, lebo sú čisté a sterilné. Použité pred použitím očistím a umyjem v teplej vode. Na tento účel sa my veľmi osvedčil lignocel, je to prírodný materiál a má vynikajúce vlastnosti, ktoré sa dajú šikovne využiť pri výsevoch. Nie je potrebné ho upraviť, ani dezinfikovať (pliesne sa mi objavia len výnimočne), je ľahký, porézny, dobre prijíma vodu a výživné látky, je lacný a vždy ho môžeme zabezpečiť v potrebnom množstve. Predáva sa vo forme tehly a pred použitím sa riadime podľa návodu výrobcu. Lignocelom naplním črepníky a prstom mierne zatlačím, zrovnám povrch a výsevná nádoba je pripravená na výsev.
Substrát na vysievanie kaktusových semienok použijeme ten istý, ako na dospelé kaktusy. Môžeme si namiešať vlastnú zmes, alebo použiť už predpripravený substrát pre kaktusy. Nám sa najlepšie osvedčil substrát Profík na kaktusy a sukulenty.
Pri pestovaní kaktusov zo semien si môžete vybrať z dvoch hlavných typov substrátov:
- Inertné ako agroperlit, riečny piesok, vypraná antuka, zeolit, pemza či drobný keramzit majú tú výhodu, že sú už svojou technológiou výroby sterilné. Vyžadujú však doplnenie vody a hnojiva, napríklad 1- až 2-percentný roztok prípravku Wuxal alebo Kristalonu štart.
- Zmes s obsahom vyzretého humusu, teda klasickú kaktusársku preosiatu zeminu s neutrálnou rašelinou odporúčame sterilizovať v mikrovlnnej alebo plynovej rúre. Celé množstvo môžete presterilizovať vo vhodnej nádobe naraz alebo už nadávkované v zaváraninových pohároch, pričom sa dá využiť aj sterilizačný hrniec. Celý proces môže trvať až dve hodiny pri 90 °C, v rúre aj pri 100 °C.
Ako výsevný substrát používam premytý, potočný štrk, ktorý má zrnitosť asi tak krištáľového cukru. Doporučujem ale pridať niečo proti plesni a hubovitým chorobám - Fundazol, Previcur atď. Kto chce použiť hnojivo, tak len polovičnú dávku z predpísanej (Kristalon Start). Štrk nesmie obsahovať žiadne tlejúce zvyšky organického pôvodu a humus. Do takého premytého štrku primiešavam trochu šaštínu (žltý ostrý piesok, používaný v stavebníctve) a keď mám, tak aj granule aktívneho uhlia alebo zeolit, ale s ničím nepreháňať! Kto má šťastie a má po ruke drť sopečnú alebo tufovú, môže použiť aj tú. Ide o to, aby bol substrát priepustný a nespekavý (po vyschnutí nestvrdne na kameň). Na spodok výsevnej misky ako drenáž používam premytý perlit hrubšieho charakteru, nie veľa, aby sa nevyplavoval pri polievaní. Nadľahčuje a prevzdušňuje substrát. Výsevnú nádobu doplním pripraveným substrátom a na povrch dávam ešte asi 2-3mm vrstvu hrubšieho čistého štrku svetlejšej farby (proti prehriatiu), kde semienka zapadnú a majú tam lepšiu mikroklímu, ako na povrchu jemnejšieho spodného substrátu. Dávame pozor aby nezapadli veľmi hlboko. Nezabudnite! Všetok materiál, ktorý používate sterilizovať nad horúcou parou, alebo najjednoduchšie je sterilizovanie v mikrovlnke, asi 10 min.
Proces výsevu
Výsev
Semená nasypeme na vrch substrátu. Nádobku, ktorá obsahuje substrát a semienka musíme udržiavať vlhkú - vytvoríme si parenisko. Nádobu, kam sme vysievali, prikryjeme mikroténovým vreckom či priesvitnou fóliou. Ak máme plastový či sklenený mini sklenník, môžeme použiť aj ten. Ak máme kaktusy, ktoré majú väčšie semená, môžeme ich pri výseve trochu zasypať substrátom, maximálne do výšky 1 mm.
Osvedčenou klasikou je takzvaná Fleischerova metóda. Potrebovať budete substrát, vodu a vhodnú nádobu, najlepšie nízky zaváraninový pohár s objemom 0,7 až 1 l, so širokým hrdlom a s vrchnákom, ktorý sa dá podľa potreby opakovane tesne uzavrieť. Prevarenou vlažnou vodou zvlhčite substrát v pohároch (ak ste ho nesterilizovali v pohároch už s vodou) a na povrch vysejte semienka. Nezasypávajte ich, len označte menovkou, ktorá odolá vlhku a svetlu. Pohár uzavrite a postavte do polotieňa. Vyklíčené semená neznášajú priame slnko a vysoké teploty, ľahko sa doslova uvaria. Bežné semená klíčia pri teplote okolo 20 °C pričom je vhodné mierne kolísanie medzi dňom a nocou. Tropické druhy vyžadujú vyššie teploty, naopak, mrazuvzdorné kaktusy dobre klíčia po predchádzajúcom pobyte v chladničke, niektoré dokonca po vysiatí uvítajú posypanie snehom.
Pri siatí do inertného substrátu myslite na to, že musí byť suchý. Použite štvorhranné 4 alebo 5 cm veľké črepníky. Po vysiatí ich postavte do nádoby s vodou a rozpusteným hnojivom, aby si substrát potrebné množstvo vlahy nasal. Keď sa tak stane, postupne ich preložte do väčšej misky a prikryte sklom.
Na výsevy používam nádoby minimálne 6cm hlboké, neverili by ste aké majú dlhé korienky napr. lithopsy. Jeden kvetináč 5 x 5cm stačí na porciu cca 100 semien. Pri menšom počte je riziko, že sa výsev časom zariasi a pri väčšom, že sa budú potom tiesniť, hoci im to aj prospieva - keď sú pokope. Vytvárajú si vlastnú mikroklímu a nedovolia riasam sa tak rozšíriť. Pokiaľ sa ale tiesnia až tak, že sa celý výsev nadvihuje, treba zakročiť a opatrne ich rozsadiť. Nikdy ale nevysievajte spolu do jedného kvetináča kríčkové druhy (lampranthus, ruschia a pod.) s miniatúrnymi silno sukulentnými druhmi napr. lithopsami atď. Ten väčší stále vytlačí toho menšieho. Poznáme to aj my z detstva, pri obedoch v školskej jedálni…. Ani viac druhov z jedného rodu neodporúčam. Stáva sa a to asi každému, že vypadne menovka, alebo sa pomiešajú a pohroma je tu!
Podmienky pre klíčenie
Presne určiť, že aké teploty potrebujú jednotlivé druhy na klíčenia a zdravý vývoj sa nedá. Tu už musíme vedieť podmienky, ktoré majú v prírode. Vysokohorské rastliny majú menši nárok na teploty, im stačí 15-20 stupňov. Ostatné typy majú radi teploty od 20 do 30 stupňov. Pri vysievaní afrických sukulentov z čeľade aizoaceae (predtým mesembryanthemaceae), kde patria aj obľúbené lithopsy, „živé kamienky“, musíme vedieť, že ich domovinou je Južná Afrika. Tam sa teploty pohybujú medzi 10 - 25ºC cez deň a v noci klesnú aj pod bod mrazu. Pre dosiahnutie dobrých výsledkov pri vysievaní týchto rastlín na to nesmieme zabudnúť a snažíme sa k tomu aspoň priblížiť. Preto sa snažíme vysievať v skorých jarných mesiacoch, alebo na jeseň, keď teploty v noci klesajú a cez deň nevystúpia viac ako na 20ºC. Pri vyšších a hlavne stálych teplotách nad 20ºC klíčia neochotne.
Voda použitá na zálievku musí byť mäkká, čistá a odstáta, najlepšia je dažďová. Vodu nalievame do misky, aby mal substrát možnosť zospodu získať potrebné množstvo vlahy. Semená klíčia len keď majú dostatok vlahy, ale nemajú radi prílišné premokrenie, hlavne nekaktusovité sukulenty. Vyklíčené semenáče majú väčší nárok na vodu ako dospelé rastliny, preto ich substrát musí byť dostatočne vlhký. Výsev pravidelne kontrolujeme a zabezpečíme vodu akurát.
Starostlivosť o semenáčiky
Svetlo
V živote sukulentov (aj kaktusy sú sukulenty) svetlo hrá dôležitú rolu. Dospelé rastliny nikdy nemajú dosť a semenáče tiež potrebujú primerané množstvo svetla. Nedostatok svetla spôsobí nenormálne predĺženie tela a riedke pletivo, čo zvýši možnosť infekcie plesňami. Treba zabezpečiť čím viac svetla, ale priame slnečné lúče môžu uvariť alebo vysušiť celý výsev.
Sukulenty a kaktusy potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Najideálnejším miestom pre sukulenty sú slnečné okenné parapety. Tam budú niektoré druhy aj zaujímavo vyfarbené.
Neviete, aký je žalostný pohľad na výsevy už po pol hodine na priamom slnku. Po otvorení výsevu uvidíme biele guľôčky, ktoré pri dotyku smutne pukajú, plné prevarenej vody a strácajú sa v štrku. Čo sa deje? Nikdy nesmieme ešte uzavreté, ale aj otvorené výsevy bez dostatočne dlhej adaptácie dávať na priame slnko! Výsevy musíme zakrývať a držať ich na svetlom, ale chránenom mieste. Hlavne prvý rok! Iné je dávať otužené rastlinky na čerstvý vzduch a na slniečko v lete, keď si to aj vyžadujú. Pomáha to a prospieva hlavne na vyzretie rastlinných pletív a podporuje odolnosť. Pokiaľ sa celý výsev zafarbí slabo do červena, nič sa nestalo. Je to len obranný mechanizmus, ktorý ochráni rastlinky proti silným slnečným lúčom. Stačí ho premiestniť a nič sa nedeje. Zafarbenie sa samo stratí. Vtedy ich ale nepolievame, lebo korienky nepracujú.
Vetranie a adaptácia
Keď už semenáčiky nahodia prvé tŕne, je dôležité ich postupne začať privykať na prostredie, ktoré nie je teplé a vlhké, takže im začneme vetrať parenisko alebo sklenníček. Mini skleníky sú v tomto veľmi výhodné, pretože väčšinou majú uzatvárateľné otvory na vetranie. Sáčky alebo fóliu môžeme zase postupne prederavovať.
Semenáčiky klíčia po 3 dňoch a obvykle doklíčia do 2 týždňov. Po tomto termíne je potrebné vyklíčené rastlinky pomaly vetrať. Nevyklíčené semená môžu ešte vyklíčiť postupne aj po roku. Je to spôsobené dormanciou, ktorá im je daná geneticky. V prírode nie sú nikdy v čase dozrievania semien dlho priaznivé podmienky na klíčenie a tak vypadnuté semená si musia udržať klíčivosť aj niekoľko rokov, hlavne keď je sucho, aby mohli ihneď vyklíčiť, ako sa podmienky zmenia. Preto skontrolujeme výsev, či nie je napadnutý plesňou a keď je v poriadku, necháme ho ešte týždeň. Keď sa ani potom nič nedeje, nádoby s nevyklíčenými semenami odložíme a necháme preschnúť. Zase ich zavlažíme asi tak po mesiaci. Nikdy ich ale nevyhadzujeme!
Vyklíčené semenáčiky nechávame prvé mesiace stále vo vlhkom substráte a podľa možností vetráme, aby mali suché telo. Osobne používam malé ventilátory z počítačov a vetrám hlavne v noci. Rastlinky sa tým otužujú a rôzne plesne nemajú nárok. Pokiaľ sa objavia, treba postihnuté miesto vybrať a celý výsev postriekať fungicídom. Môže sa použiť aj Polyversum. Je to biologicky prípravok, ktorý pôsobí na patogénne huby. Môže sa používať aj ako preventívny prostriedok pri zalievaní dospelých rastlín.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Skoro vždy sú to pliesne, i keď poznáme pliesne, ktoré sú potrebné v živote semenáčov. Existujú rôzne protiplesňové prípravky, ale ja nepoužívam žiadne. Napadnuté výsevy odstránim a vyradím, aj z tohto dôvodu vysievam do oddelených črepináčov. V poslednej dobe sa objavili drobní muškovití škodcovia, ktoré si kladú svoje vajíčka do substrátu a ich larvičky požerú mladé semenáče.
Je dobré a aj vyskúšané použiť tesne po vysiatí semien postrek 3 až 7 % peroxidu. Pritom ale nesmieme použiť žiadny biologický prípravok zároveň.
Presádzanie a ďalšia starostlivosť
Dostatočne veľké rastlinky môžeme presadiť do plytkej misky, ktorú naplníme substrátom, čo používame pre dospelé rastliny, ale zrnitosťou do troch milimetrov. Jednotlivé semenáče sadíme na vzdialenosť, akú majú priemer, aj medzi riadkami necháme takú istú vzdialenosť. Keď skončíme druhom, okamžite ho označíme a až potom pokračujeme ďalším druhom, aby sa nepomiešali. Substrát v obidvoch prípadoch musí byť suchý, prepikírované semenáče uložíme na svetlé a teplé miesto. Prvú zálievku im doprajeme asi po týždni.
Po vyzretí klíčnych lístkov a vytvorení pravých, keď už je badateľné, čo zo semenáčika bude (ktorý je spočiatku len malou guľôčkou, alebo drobnou anténou), môžeme pomaly presádzať. Lithopsy a iné drobné „živé kamienky“ spravidla nechávame prvým rokom tak a presádzame len kríčkové, ktoré rastú rýchlejšie. Treba ich len kontrolovať, či nepoliehajú a nevyťahujú sa. Tu prichádza doba tzv. „cukrovania“ - prisýpanie semenáčikov jemným štrkom tak, aby telo končilo na úrovni substrátu a prípadne zasypať vyliezajúce korienky. To isté robím aj pri rozsádzaní mladých rastlín.
Prvým rokom mladé rastlinky nemajú také prísne požiadavky na dodržiavanie rastových cyklov ako dospelé a môžeme ich polievať častejšie po preschnutí substrátu. Lithopsy sa môžu napríklad počas prvého roka prezliecť aj viackrát. Čo je len k dobru, lebo vtedy rastú. Musíme len vedieť, kedy sa prezliekajú a vtedy ich nepolievať. Môžu sa opatrne polievať aj v zime, ale len tak, aby celkom neprerušili rast. Pozor na teplotu, čím chladnejšie, tým menej. Lithops dokáže prijímať vodu už pri 5°C, ale čo potom?! Dobre je mať po ruke ventilátor, aby mali hlavy v suchu a skoro preschli. Ináč im hrozí úhyn.
Semenáčiky o priemere 1-2 mm nemajú ešte v tele toľko zásob ných látok, aby prežili našu dlhú zimu celkom na sucho. Samozrejme, že ináč polievame v skleníku a vo výsevných aparátoch vo vnútri, kde je teplota vyššia. Záleží aj na svetelných podmienkach. Staršie, jednoročné rastliny už prezimujú na sucho na okennom parapete pri teplote 15°C bez problému.
Časom si sami nájdeme miesto v skleníku, či v záhrade alebo na okennom parapete, ktoré bude našim deťúrencom vyhovovať. Najviac sa radujú, keď majú nohy v teple a vo vode, ale hlavičky na suchu a slniečku, ale nič netreba preháňať. Hlavne pozor na vlhko spojené s chladom, čo im nesvedčí.
Rôzne druhy sukulentov a kaktusov
Ponuka sukulentov je čoraz zaujímavejšia. Vďaka svojej prispôsobivosti a rozmanitosti patria v poslednej dobe k vyhľadávaným izbovkám. K najmenej náročným a početne zastúpeným, pokiaľ ide o druhy a kultivary, patrí tučnolist (Crassula). Hodí sa aj pre začínajúcich pestovateľov. Vďačné sú havorcie, agávy, adéniá, mliečniky, echevérie a ďalšie druhy. Na výber sú rôzne veľké jedince, tie menšie sú ako stvorené na vytvorenie nápaditých živých aranžmánov.
Medzi populárne druhy patria:
- Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad.
- Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.
- Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi.
- Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov.
- Lithops (živé kamene): Fascinujúce sukulenty, ktoré pripomínajú kamene.
Praktické rady na záver
Buďte trpezliví. Pestovanie väčšiny druhov kaktusov zo semien nie je žiadna veda, ak dodržíte určité postupy. Napriek tomu sa môže stať, že nie všetko vyjde podľa vašich predstáv. Ani skúsení kaktusári nevedia vysvetliť, prečo z tej istej dávky semien raz vyklíčia prakticky všetky a o niekoľko týždňov neskôr ani semienko. Preto sa nenechajte odradiť drobnými neúspechmi. Ak máte dostatok semienok, rozdeľte ich do niekoľkých dávok a vysievajte v rôznych termínoch. Semená dopestované z vlastných kaktusov klíčia oveľa spoľahlivejšie.
Prakticky vysievať sa dá celý rok, len treba semienkam zabezpečiť vhodné podmienky. V zimných mesiacoch prisvetľujeme neónovými trubicami 10 až 12 hodín. Dobu výsevu prakticky dokážeme regulovať a semenáčikom vieme umelo zabezpečiť žiadanú mikroklímu a tak si našu prácu môžeme naplánovať podľa okolností.
Všetko záleží na cite a schopnosti pestovateľa prispôsobiť sa na dané podmienky, aké má, a nesnažiť sa slepo kopírovať rastlinám ich prírodné podmienky, ale vybrať si z každého poznatku niečo, čo bude platiť u neho v jeho skleníku a v jeho podnebí a pre jeho rastlinky. Však už ani tie rastlinky, ktoré sú skoro všetky vypestované v kultúre to nevyžadujú až tak striktne, aj keď oni si veľmi dobre pamätajú na svoju domovinu, no vedia byť aj tolerantné.
Takže, vysievajte a vysievajte a nedajte sa odradiť prvými neúspechmi. Na to, aby sme boli skúsenými pestovateľmi, musíme ešte veľa semien zničiť a veľa semenáčov zabiť, aby sme to ovládali ako tak. Nikdy nebudeme 100% a keď si to niekto o sebe myslí, tak… ale to je jeho vec.
Starostlivosť o kaktusy pre začiatočníkov (2.)
tags: #ako #vypestovat #sukulent #zo #semienka