Cvikla má mnoho tvarov, veľkostí a farieb a pestuje sa pre svoje sladké korene a výživnú zeleň. Repa obyčajná (Beta vulgaris), známa aj ako cvikla, je rýchlorastúca, koreňová zelenina, pestovaná pre buľvu ako aj jedlé listy. Cvikla je neprekonateľná svojimi omladzujúcimi účinkami na celý organizmus. Okrem toho, že červená repa dodá vášmu tanieru chuťovú a vizuálnu šťavu, je vysoko výživná. Obsahuje veľa minerálov a vitamínov, je dobrým zdrojom vlákniny, ale zároveň má nízky obsah kalórií a tuku. Cvikla disponuje vysokým podielom dusičnanov, ktoré udržiavajú krvný tlak v norme.
Výber odrôd a vlastnosti
Na výber je veľa odrôd cvikly. Väčšina odrôd má zaoblené alebo oválne korene, ale existujú aj druhy s dlhými, valcovitými koreňmi. Líšia sa aj farbou - okrem bežnej sýto fialovo červenej nájdete odrody s karmínovými, žltými alebo bielymi koreňmi. Listy sú tiež jedlé a môžu sa používať ako špenát alebo jesť surové, keď sú mladé. Široký výber semien červenej repy nájdete v záhradných centrách a od online dodávateľov.
Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám. Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná. Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'. Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť.
Cvikla Betina je ešte jednoduchšia na pestovanie. Cviklu vypestujete priamym výsevom na hriadku bez potreby predpestovania sadeníc. Ak chcete, môžete si ich predpestovať v skleníku alebo interiéri a neskôr vysadiť von.
Podmienky pre pestovanie
Cvikla je zelenina, ktorá uprednostňuje slnečné miesta a úrodné, hlboké a dobre odvodnené pôdy. Vyberte si miesto, kde bude mať aspoň šesť hodín slnka denne. Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom.
Cvikla nie je náročná na starostlivosť. Zvládne aj ťažšiu pôdu, dlhšie sucho počas klíčenia a podnebie vo vyšších polohách. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Ak jej chcete dopriať všetko, čo potrebuje, zabezpečte pre ňu dostatok vlahy a živín. Cvikla sa dá pestovať zo sadeníc, vypestujete ju však tiež priamym výsevom do záhrady. Vybrať môžete stanovisko, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali uhorky, cuketu, rajčiny, strukoviny, zemiaky, kapustu, kel, kaleráb alebo papriku.
Výsev a sadenie
Vysievajte si cviklu v malých dávkach pravidelne od jari do polovice leta, aby ste mali nepretržitú úrodu. Rastliny zaberajú veľmi málo miesta, najmä keď sa zbierajú mladé, takže sú ideálne, ak máte obmedzený priestor. Cviklu môžete však pestovať aj v nádobách.
Vo väčšine regiónov existujú dve časové obdobia, kedy môžete cviklu sadiť: na jar a znova na jeseň. V prípade jarnej výsadby môžete zasiať semená hneď, ako sa pôda po zime zohreje a dosiahne 7 °C, a každých pár týždňov môžete siať ďalšiu repu, aby ste mohli pokračovať v zbere, až kým popoludňajšie teploty nezačnú dosahovať okolo 24 °C. Potom, v lete a začiatkom jesene (zvyčajne od júna do septembra), môžete zasadiť jesennú cviklu.
Po príprave pôdy zasejte semená do sejačiek, 2,5 cm hlbokých, 30-45 cm od seba medzi každým riadkom. Zhluky semien sú pomerne veľké, takže sa dajú ľahko siať jednotlivo. Prípadne môžete zasiať dve alebo tri semená spolu, pričom skupiny umiestnite do vzdialenosti 15 cm, aby ste vytvorili zhluky menších koreňov, ideálne na zber ako baby zelenina.
Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.
Skoré výsevy je možné vykonávať v interiéri, najmä v chladnejších oblastiach. Použite modulárne podnosy naplnené kompostom a do stredu každého zasejte jeden zhluk semien do hĺbky 2,5 cm. Ak na jeden modul vyklíči viac sadeníc, slabšie prerieďte, aby zostali len tie najsilnejšie. Po vzídení rastliny pretrhajte na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.
Semená repy cviklovej vysievajte do kvalitne pripravenej priepustnej pôdy na otvorenom slnečnom mieste. Sejte ich asi 2 cm hlboko. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 30 cm. Počas rastu mladú cviklu pravidelne zalievajte, pôdu okolo rastlín kyprite a odburiňujte.
5 NAJLEPŠÍCH TIPOV Ako vypestovať TONU cvikly
Starostlivosť počas rastu
Sadenice pravidelne zalievajte, kým sa dobre nezakorenia a nerastú. Keď sa cvikla usadí, zvyčajne nepotrebuje veľa zalievania, aj keď korene budú vo všeobecnosti jemnejšie, ak je pôda dostatočne vlhká. V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená.
Pravidelne burinu odstraňujte, aby ste znížili boj o živiny a vodu. V ideálnom prípade odstráňte burinu ručne v blízkosti rastlín, aby ste náhodne nepoškodili vrch koreňa čepeľou motyky. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.
Červená repa dobre reaguje na ošetrenie listovým hnojivom Biomit s viac ako 60 rastlinnými výťažkami v intervale raz za dva týždne. Nielenže bude lepšie rásť, no toto hnojivo veľmi pozitívne vplýva aj na obsah nutričných látok.
Problémy a škodcovia
Mnohé z bežných problémov s cviklou zdieľa aj iná koreňová zelenina, napríklad zemiaky.
- Bakteriálne infekcie - rôzne pôdne baktérie môžu spôsobiť sfarbené škvrny na listoch, ktoré môžu postupne infikovať korene. Postihnuté rastliny by sa mali odstrániť a v ďalšej sezóne plodiny striedať.
- Vírusové infekcie - rôzne vírusy, ktoré sú často prenášané hmyzom, môžu spôsobiť skrútené, zdeformované listy.
- Plesňové infekcie - podobne ako baktérie, plesňové infekcie spôsobujú malé hnedé alebo sivé škvrny, ktoré pokrývajú listy. Aby ste tomu zabránili, striedajte plodiny každé dva až tri roky.
- Hniloba koreňov - zvyčajne spôsobená hubou Fusarium, spôsobuje vädnutie nadzemných listov, ako keby potrebovali vodu, zatiaľ čo korene začínajú hniť. Koreňová hniloba sa zvykne objavovať v cykloch; po dvoch alebo troch rokoch bez chorôb môže nasledovať zlá sezóna, v ktorej je ovplyvnených veľa rastlín. Hniloba sa dá minimalizovať udržiavaním vašej záhrady bez buriny a vyhýbaním sa nadmernému zalievaniu.
- Hmyzí škodcovia - dávajte si pozor na chrobáky, blšie chrobáky, vošky a húsenice. Škodcovia sa zvyčajne dajú identifikovať podľa rozstrapkaných otvorov, ktoré zostanú na listoch.
Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.
Najrozšírenejšie ochorenie je tzv. verticíliové vädnutie repy spôsobené hubou Verticilium albo-atrum. Pri rozrezaní buľvy sú cievne zväzky sčasti hnedé až čierne. Často sa môže na koreňoch vyskytovať spolu s ďalšími pôdnymi hubami, ktoré spôsobujú totálnu hnilobu koreňov, ako sú napríklad huby Rhizoctonia solani a Fusarium solani. Choroba listov cerkospóra (Cerkospora beticola) sa prejavuje škvrnami na listoch. V rovnakom období je repa napádaná aj múčnatkou (Erysiphe betae). Pri prvom príznaku napadnutia rastliny hneď ošetríme prípravkom PlanTonic. Proti pôdnym škodcom už pri výseve nasypeme do osivového lôžka granulát SoilTonic G alebo SoilTonic E. Ide o prírodný pôdny kondicionér vo forme zeolitového granulátu s obsahom rastlinných extraktov a dôležitých stopových prvkov.
Zber úrody
Zbierať ich môžete už za 40 dní (zvyčajne však medzi 60 až 120), môžete ich zbierať kedykoľvek od veľkosti golfovej loptičky až po kriketovú loptičku, ale nenechajte ich narásť príliš, inak by mohli zdrevnatieť.
Pohľad na cviklu vám môže poskytnúť dobrú predstavu, či je pripravená na zber alebo nie. Veľkosť koreňa zvyčajne prečnieva nad zemou. Plecia cvikle sa často začnú predierať pôdou, keď sú pripravené na zber. Ak ich nevidíte, jemne oprášte trochu nečistôt okolo rastliny, aby ste videli jej vrchol.
Po 60 - 120 dňoch od výsevu (podľa požadovanej veľkosti) budete môcť zberať úrodu. Cviklu zberajte hneď, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Baby cvikla má maličké buľvy a je výborná do šalátov. Pri skorých odrodách s kratším vegetačným obdobím môžeme so zberom začať už asi o 10 týždňov. Keď buľvy z pôdy nevytŕčajú, prstami odhrnieme zeminu od hornej časti koreňa, aby sme zistili, či už sú dostatočne veľké na zber. Všeobecne platí, že čím skôr sa zbierajú, tým sú sladšie.
Záhradu večer vopred dobre zalejte, aby bola pôda vlhká. Nasledujúce ráno použite lopatku alebo ryčiu vidličku na uvoľnenie pôdy okolo spodnej časti repy. To zabráni polámaniu listov, keď ich ťaháte. Jemne zatiahnite za vrcholky rastliny, aby ste vytiahli každý koreň zvlášť. Opláchnite repu v studenej vode (nedrhnite ju, odstránite jej ochranný povlak) a nechajte ju úplne vyschnúť.
Skladovanie a využitie
Cvikla je ideálna zelenina na skladovanie a možno ju skladovať tri až štyri mesiace zabalenú v piesku alebo pilinách na chladnom a suchom mieste (najlepšie v studenej pivnici).
Buľvy cvikly na zimu odporúčame uchovávať v chladnejšom a vlhkom prostredí, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice. Ak si chcete uskladniť cviklu na zimu, odporúča sa vyberať plodiny, ktoré sú úrodou z neskoršieho vysádzania.
Cvikla sa najčastejšie využíva na spracovanie do sladko kyslého nálevu, v ktorom chutí vynikajúco ako príloha k rôznym jedlám. Môžete z nej však pripravovať tiež zeleninové šťavy a smoothies. Niektoré gazdinky ju využívajú dokonca ako farbivo do dezertov. Cviklu môžete ďalej piecť i variť na rôzne spôsoby ako súčasť zeleninových aj mäsitých pokrmov. Mladá cvikla dodá tiež vynikajúcu chuť šalátom.
Microgreens - mladé výhonky primiešajte do šalátov. Listy - orestujte alebo použite namiesto švajčiarskeho mangoldu, špenátu alebo inej listovej zeleniny.
Odrežte konce buliev cvikly a ostrým nožom ju nakrájajte na tenké plátky. Pridajte polovicu olivového oleja a 1 čajovú lyžičku jablčného octu, nakoniec všetko dobre okoreňte. Naaranžujte cviklu na tanier tak, že po obvode vytvoríte prekrývajúci sa špirálový vzor. Do stredu vložte umyté lístky rukoly.
