Otázka krmiva je veľmi dôležitá - závisí od nej aj zdravie našich rýb.
Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii - vyberať treba špecificky pre každý druh.
Pre niektoré druhy je niektorá potrava vhodná, pre iný naopak riziková.
Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá: neprekrmovať, postarať sa o rozmanitosť výživy.
Typy krmiva pre ryby
Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva: suché, mrazené a živé, vlastné čerstvé.
Okrem toho ryby dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu, avšak tieto zdroje sú obyčajne vyčerpateľné.
Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšie ryby.
Suché krmivo
Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny.
Veľmi častá je úprava do vločiek (flakes), alebo granúl.
Granule sú hrubšie krmivo, ktoré má rôznu veľkosť.
Malé granulky sú určené pre malé ryby.
Granule majú väčšiu tendenciu padať na dno ako vločky.
Obe však majú tú vlastnosť, že vo vode zmäknú.
Iná forma je lyofilizované krmivo, kedy je obyčajne vo forme pomerne veľkých kociek, z ktorých treba krmivo trhať, resp. drobiť.
Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou - mrazom.
Alebo to môže byť doslova prášok (napr. pre poter), prípadne ako celé usušené organizmy - sušený cyklop, dafnie, artémia, alebo gammarusy.
Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby ktoré držia pokope toto krmiva sú narušené.
Zrejme sú fyzikálne skrátené.
To má za následok zvýšenie energetickej účinnosti - čiže tohto krmiva je možné podávať menej.
Zloženie suchého krmiva
Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých krmív - obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov).
Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne - bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky.
Avšak uvádza sa aj obsah popola - t.j. nerozlíšených častí.
Ja možné, že niekde je uvedená vláknina, prípadne balastné látky.
Čím je obsah popola nižší tým lepšie.
Pre výživnejšiu stravu si vyberte krmivo s vyšším obsahom bielkovín.
Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si nižší obsah tukov, vysoký obsah balastných látok, vlákniny.
Mrazené krmivo
Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy.
Avšak je trochu užšie zamerané na rozdiel od sušených krmív.
Hovädzie srdce je vysoko hodnotná potrava vhodná napr. pre niektoré druhy.
Živé krmivo
Pod pojmom živé krmivo rozumieme všetky druhy živých organizmov ktoré sú nachytané vo voľnej prírode a sú vhodné na podávanie ako krmivo pe ryby, alebo sú pre tento účel chované v domácich podmienkach.
Živé krmivo je nielenže veľmi vhodné ale jednoznačne najvhodnejšíe krmivo pre ryby, pretože je to potrava prirodzená.
Nálevníky
Nálevníky - kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov - prvokov (Protozoa), ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, riekach, podzemnej vode.
Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo.
Niekedy je však nevyhnutné.
Pre svoju malú veľkosť je pre ich chytanie nutná veľmi hustá tkanina.
Pretože existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie si nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať.
Ak sa odhodláme ku vlastnému chovu, zabudnite na senný nálev.
Takto si pripravíte síce nálevníka, ale nie je to správny postup.
Na to je nutné vymeniť slamu za seno.
Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody, nanajvýš odstátou vodou, a pridáme kúsok povrchového bahna.
Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče.
Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií.
Koncentrácia kyslíku rapídne klesá - nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom.
Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka.
Chov sa nám čoskoro vyčerpá - ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby.
Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátú) a slamu.
Resp. je možné udržiavať kultúru mliekom.
To rozpúta masívny rozvoj baktérií.
Stačí každý druhý deň kvapnúť do nej jednu - dve kvapky.
Iné spôsoby, kedy využívame tvorbu zákalu inak ako mliekom, alebo slamou nie sú ako krmivo pre ryby vhodné.
Šalát, seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcim nálevníkom.
Ako som už spomenul, problém je nálevníka dostať z vody.
Ideálna je pipeta, ktorou môžeme nasať vrchnú vrstvu, ktorú necháme odstáť uzavretú a stojacu.
Trepka sa nám podobne ako v kultúre po čase zhromaždí na vrchu, a keďže pipeta je veľmi úzka, môžeme ich takto ľahšie oddeliť od okolitej vody za účelom skŕmenia.
Kôrovce
Systematicky patria kôrovce (classis Crustacea), do podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a kmeň Rotifera.
Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie.
Na chytanie je vhodná bavlna, prípadne pančucha a priamo na to stvorený je mlynársky hodváb.
Cez pančuchu však prach prejde, takže to nie je najlepšie riešenie.
Existujú sitká s rozlične veľkými okami, v ktorých je možné túto potravu triediť.
Dafnie sú pomerne citlivé na prenos, obsah kyslíka.
O niečo lepšie sú na tom cyklop, vírniky a prach.
Dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň.
Prípadne doporučujem túto potravu, ak ju hneď neskŕmite prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče.
Za prach sa považujú menšie živočíchy ako vírniky.
Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie "prach" - hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr.
Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň.
Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň.
Naopak dafnie kulminujú cez leto.
Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi.
Živia sa riasami, prvokmi, baktériami.
Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu.
Pravda za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou filtra.
Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove.
Ideálne sa pestujú vo veľkej jame, sude, v ktorej je množstvo organického odpadu, ktorý sa často doplňuje.
Napr. trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka.
Tie poskytujú substrát, ktorý sa rozkladá, čo tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento "odpad".
Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce.
Sám mám čosi veľmi vzdialené v byte.
Samozrejme bez dafnií - tie viažu príliš veľa kyslíka.
Potravu mi tvoria riasy - fľašu som asi mesiac predtým ako som do nej dal násadu nechal vystavenú priamym slnečným lúčom.
Asi raz za 2 týždne pridám do fľaše niekoľko kvapiek mlieka.
Iná možnosť je nachytať si tieto blšky.
Za pomoci dlhšej palice a sita.
Sú náchylné na prenos - najmä dafnie a počas leta.
Preto sa doporučuje ich niesť v rámikoch, len v nevyhnutnom množstve vody.
Vírniky
Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera.
Sú veľmi vhodné pre plôdik (poter) rýb.
Svoj názov majú odvodený od typického pohybu - vírenia, ktorým sa neustále prejavujú.
Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodbvábu.
Cykloppy
Cyklopy, podrad Cyclopoidea, rad Podoplea, podtrieda Copepoda - veslonôžky, trieda Crustacea kmeňa Arthtopoda - článkonožce.
Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D.
Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb.
Je pomerne výživné, je to kvalitný zdroj bielkovín.
Ako som už spomenul vyššie, je možno ich za splnenia určitých podmienok aj dochovávať.
Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy.
Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine - buchanka.
Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípali, prípadne neusmrtili náš chov.
Cyklopy je možné chovať napr. v jame zaliatou vodou, v ktorej sa rozkladá napr. konský, prípadne ovčí alebo kravský trus s trochou kvasníc.
Perloočky
Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda - lupeňonôžky.
Triedy kôrovcov Crustacea.
Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa.
Moina dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, častokrát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík.
Dafnie, aj moiny je možné chovať za pomoci rozkladajúcej sa organickej hmoty niekde v jame zaliatou vodou, do ktorej sú eventuálne pridané kvasnice (droždie), odbobne ako cyklop.
Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním - partenogenézou (bez oplodnenia).
Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky.
Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária - prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie.
Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky.
Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie.
Dafnie sú väčšie ako cyklopy.
Kriváky
Kriváky - príslušníci čeľade Gammaridae sú dnové kôrovce žijúce vo vode.
Označujú sa nesprávne aj ako "ráčiky".
Rupice a Grindal
Taxonomicky ide o čeľaď Enchytraeidae - muchárky, druh Enchytraeus albidus a E. buchholtzi.
Akvaristi ako rupice označujú len prvý z nich, druhý sa teší pomenovaniu grindal (viď nižšie).
Rupice sú dekompozitory hmoty.
Živia sa rastlinným materiálom.
Prirodzene žijú v pôde.
Môžeme ich chovať za predpokladu neustáleho vlhka v zemine.
Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty.
Ak vám začne potrava plesnivieť, odstráňte ju.
Po nasadení násady sa behom 2 mesiacov rozmnoží.
Je nutné, ostatne ako vždy pri násadách živého krmiva mať viacero násad.
Chov rupíc sa čoskoro vyčerpá.
Ak sa nám vyskytnú roztoče v násade, môžeme použiť kontaktný insekticíd, alebo pridať viac hliny.
Grindal je príbuzný druh rupiciam - Enchytraeus buchholtzi.
Je menší ako E. albidus.
Vyskytuje sa aj v Južnej Amerike.
Je podstatne menší ako rupice, tým sa podobá viac mikrám.
Násada sa na rozdiel od rupíc doporučuje chovať v prevarenej rašeline, v ktorej im chutnajú ovsené vločky.
Tubifex (Nitenka)
Tubifex bahenný (Tubifex tubifex) známy aj ako bahenník červený alebo nitenka je obrúčkavec, ktorého nájdeme snáď v každom potoku.
Pre akvaristiku má však význam iba jeho vyššia koncentrácia.
Nitenky žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. kľudnejších tokov.
Prirodzene sa vyskytujú v silne organicky znečistených tokoch.
Ich výskyt bol v minulosti masový, paradoxne dnes, keď sa už toľko povrchové vody neznečisťujú, je ich populácia zdecimovaná.
Odpad z mliekární, pivovarov, sladovní, liehovarov evidentne prospieval populácií Tubifexov.
V tokoch sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna.
Chytajú sa podberaním, a pomerne ťažko sa premývajú.
Je to veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky.
Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení.
Preto sa musia riadne premývať.
Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody.
Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách.
Nitenky sa dokážu zavŕtať do dna, kde môžu buď hniť, alebo sa niekedy môže stať, že sa po čase masovejšie vyroja.
Nitenky sú veľmi výživné krmivo.
Ich umelý chov je snáď možný iba v sude, kde sa nám nakoniec niekedy môže stať, že ich tam bez nášho pričinenia aj nájdeme.
Alebo, ak cez náš pozemok tečie kľudnejší prúd, môžeme si napr.
Dáždovky
Vhodné sú menšie druhy - Eisenia, Allolobophora, napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris.
Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom - totiž obsahujú všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb.
Nie je príliš ťažké si vlastnými silami zabezpečiť dostatok tohto krmiva.
Napokon dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu.
Artemia Salina (Žiabronôžka soľná)
Artemia salina - žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca.
Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori.
Sú pomerne malé do 15 mm [1], oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode.
Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode.
Artémia sa používa v rôznych veľkostiach, od jemnej až po hrubšiu.
Väčšine akvaristov vyhovuje práve jemná artémia.
Dostať ju v akvaristických obchodoch, na burzách a na iných akvaristických akciách.
Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít - z Ruska, Kanady, USA, Číny.
Ich liahnivosť je otázkou kvality.
95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter.
Závisí od toho aj cena.
Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-).
Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné.
Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne.
Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie.
Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 - 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu.
Je nutné aby sme silne vzduchovali.
Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť.
Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu.
Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie.
Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá.
Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni - je potom o niečo väčšia.
Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa.
Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu.
Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia.
Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky.
Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli.
Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou.
Ja cedím artémiu cez monofil.
Kŕmenie rýb
Ak sa vám stane, že potrava vám padá na dno, a zostane dlhší čas nespotrebovaná, časom sa aj tá najlepšie pripravená potrava začne rozkladať.
To zo sebou prináša množstvo nevýhod - zakalenie, znížená kvalita vody, extrémne plesnivenie potravy.
Preto zdôrazňujem, kŕmte v malých dávkach, ale kvalitne, toľko koľko dokážu ryby behom 5 minút spotrebovať.
Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne, no existuje v tom veľká variabilita.
Zato však plôdik rýb je nutné kŕmiť aj 5 krát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy.
Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku.
Existuje aj možnosť použitia krmítok.
Existujú rôzne typy.
Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka.
Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť.
Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti.
Lepšie je kŕmiť často po menších dávkach ako viac a naraz.
Výživa rýb má byť pestrá, doporučujem meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú.
Kŕmenie akváriových rybičiek
Alternatívne krmivá
Nie je však nemožné použiť krmivo, ktoré nie je určené pre ryby.
Avšak na vlastné riziko - napr. krmivo pre mačky, pre králiky.
Má to však aj nevýhody - vyššie riziko, rýchly pád krmiva na dno, zakaľovanie vody, zvýšený rozklad nespotrebovanej potravy.
Výhoda je iba jedna - cena.
Napr. krmivo pre mačky, výrazne páchne, preto doporučujem ak sa preň rozhodnete, nechajte ho najskôr aspoň 30 minút vylúhovať vo vode.
Nasiakne vodou, zbytok vody vylejte, ešte zopár krát prepláchnite a týmto dosiahnete menšie zakalenie vody, odstránenie najväčšej mastnoty, eliminujete zápach.
Zdravie rýb a výživa
Ryby sú citlivé živočíchy.
Ich imunitný systém nepracuje ako u nás ľudí.
Ak rybka ochorie a vylieči sa, o pár mesiacov toto ochorenie môže prísť znova, pretože ryby nemajú dlhodobý imunitný systém.
Ich zdravie závisí od prostredia, v ktorom žijú.
Ak je v akváriu nestabilné prostredie, narúša sa ich obranyschopnosť pred chorobami.
Na akváriové rybky negatívne vplýva nesprávne pH, tvrdosť vody i teplotné výkyvy.
Veľký vplyv na zdravie rybičiek má aj voda s vysokým stupňom amoniaku či dusíka, ktoré vznikajú z nahromadeného odpadu v akváriu.
V tomto prípade sa z akvária stane prostredie, ktoré je ideálne pre tvorbu patogénov.
V neposlednom rade je tu stres, ktorý vzniká v dôsledku rôznych faktorov - prerybnené akvárium, nekompatibilní susedia, nedostatočné kŕmenie či prudké zmeny prostredia (napríklad pri nadmernej údržbe).
Ak v akváriu prevláda niektorá z vyššie uvedených situácií, prípadne ich kombinácia, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že ryby ochorejú.
Choroby akváriových rýb môžu byť spôsobené rôznymi pôvodcami vrátane parazitov, baktérií, vírusov a plesní.
V niektorých prípadoch môže byť pôvodcom choroby aj genetika.
Preto je dôležité nakupovať ryby len u overených predajcov alebo obchodníkov.
Znížiš tak šancu, že sa k tebe dostane chorá akváriová ryba.
Ako spoznať, že je rybka chorá?
Identifikovať pôvodcu ochorení u akváriových rýb môže byť niekedy náročné, pretože mnohé choroby môžu mať podobné príznaky.
Avšak, existuje niekoľko spoločných príznakov, ktoré môžu naznačovať, že tvoja akváriová ryba môže byť chorá.
Ide o tieto príznaky:
- Problémy s dýchaním - zvýšená intenzita dýchania, otvorené žiabre či nepravidelné dýchanie.
- Zmeny v stravovacích návykoch - nechutenstvo alebo problémy s prehĺtaním potravy.
- Zmeny v správaní - neustále plávanie hore dole, kruhové pohyby, zvýšená agresivita alebo izolácia od ostatných rýb.
- Zmeny vo vzhľade ryby - zmena farby, odlesku, zničené plutvy, deformácie tela alebo rôzne výrastky.
- Zmeny vo vylučovaní - hnačka, zmena farby výkalov či prítomnosť abnormálnych čiastočiek vo výkaloch.
- Zväčšené alebo nafúknuté brucho - je znakom plynatosti alebo problému s obličkou.
- Škrabanie alebo trenie o dekorácie (blýskanie) - trenie o kamene alebo dekorácie môže byť znakom problému so žiabrami alebo kožou.
Časté choroby akváriových rýb
Choroby akváriových rýb možno rozdeliť do 4 skupín:
- Bakteriálne infekcie - sú spôsobené mikroorganizmami (baktériami), ktoré spôsobujú infekciu na rôznych častiach tela rýb. Medzi príznaky bakteriálnych infekcií patria vredy, opuchy, zmeny farby, zmäknutie tkanív, zmeny v správaní a pod. Liečba zahŕňa použitie antibakteriálnych prípravkov. Dôležité je vytvoriť optimálne podmienky v akváriu, aby sa podporila samotná imunita rýb. Príkladom ochorenia spôsobeného bakteriálnou infekciou je bakteriálny rozpad plutiev.
- Vírusové infekcie - sú spôsobené vírusmi. Ide o mikroskopické častice, ktoré, na svoju replikáciu, potrebujú hostiteľskú bunku. Vírusy môžu postihovať rôzne orgány rýb. Príznaky vírusových infekcií zahŕňajú stratu chuti do jedla, zmeny správania, krvné podliatiny na koži a vnútorných orgánoch alebo anémiu. Na rozdiel od bakteriálnych infekcií, sú vírusy ťažšie liečiteľné. Liečba môže byť zameraná na podporu imunitného systému rýb, neexistujú však univerzálne antivírusové prípravky pre akváriové ryby.
- Parazitárne infekcie - ich pôvodcom sú parazity ktoré žijú v tele alebo na povrchu rýb, čím odčerpávajú ich živiny. Príznaky parazitárnych infekcií zahŕňajú: podráždenie, zmeny správania, stratu váhy, v niektorých prípadoch viditeľné parazity na tele rýb alebo na žiabrach. Liečba zahŕňa antiparazitárne prípravky. Je dôležité identifikovať konkrétny typ parazita, pretože rôzne parazity vyžadujú odlišné metódy liečby. Medzi známe parazitárne ochorenia patrí napríklad krupička, oodinióza, hexamita či žiabrohlísty, ktoré si rozoberieme v samostatných článkoch.
- Plesňové infekcie - sú spôsobené rôznymi druhmi húb a vo väčšine prípadov sú druhotným príznakom. Najčastejšie ide o plesne rodu Saprolegnia alebo Achlya. Medzi príznaky plesňových ochorení u rýb radíme: výrastky (hify) pripomínajúce vatu či zmenu farby, alebo správania. Liečba plesňových ochorení u rýb si vyžaduje zvýšenie teploty vody v akváriu a použitie antifungálneho prípravku, ako eSHa 2000, Sera Mycopur alebo prípravky od Hü-Ben Preventin a Anti-Mykotin.
Medzi najčastejšie choroby akváriových rýb patrí:
- krupička (kožovec rybí) - príznaky: biele bodky na šupinách, plutvách a žiabrach, trenie sa o dno a predmety
- oodinióza - príznaky: biely až zlatistý povlak, strata chuti do jedla, trenie sa o predmety, ťažkosti s dýchaním
- infekčná vodnateľnosť (vodnatieľka) - príznaky: zväčšené brucho, vypúlené oči, odstávajúce šupiny, deformácie chrbtice, zmena správania
- bakteriálny rozpad plutiev - príznaky: erodujúce plutvy, ryba nemôže poriadne plávať
- zápal plynového mechúra - príznaky: problémy s plávaním, nechutenstvo, vypuklé oči, nafúknuté brucho
- Spironocleus (hexamita) - príznaky: dlhé šupinaté, nažltnuté výkaly, nechutenstvo, chudnutie, letargia
- žiabrohlísty (motolovice) - príznaky: začervenenie a škvrny v okolí žiabier, nadmerná produkcia hlienu na koži a plutvách, trenie sa o predmety, letargia, nechutenstvo, problémy s dýchaním
*Hexamita je zastaralý názov a býva nazývaná aj ako tzv. dierová choroba, ktorá je spôsobená iným druhom parazita z rodu Spironucleus.
Ako úspešne chorobám predchádzať?
Chorobám rýb v akváriu je možné predchádzať a včas ich liečiť, je však potrebné venovať pozornosť prostrediu, výžive a preventívnym opatreniam.
Pravidelné monitorovanie zdravia rýb a včasné reakcie na akékoľvek zmeny môžu zachrániť tvoje akvárium pred nežiadúcimi ochoreniami.
Starostlivosť o akváriové ryby nie je iba o krásnych farbách, pokojnom plávaní a estetike vody - znamená to predovšetkým zabezpečiť zdravé a stabilné prostredie pre život týchto citlivých tvorov.
Rovnako ako iné zvieratá, aj ryby môžu ochorieť a často je práve správne rozpoznanie symptómov a rýchla reakcia kľúčom k ich zotaveniu.
V tomto článku nájdete praktický prehľad najčastejších zdravotných problémov, ktoré sa môžu v domácich akváriách objaviť, spolu s odporúčaniami, ako ich rozpoznať a účinne liečiť.
Bakteriálny rozpad plutvy
Príznaky: Ryby majú prepadnuté, alebo naopak nafúknuté bruchá.
Môžeme u nich pozorovať tiež vypúlené oči a často dochádza ku skráteniu či rozpadu ich plutiev.
Sú bledé, alebo majú naopak začervenanú kožu.
V mnohých prípadoch majú tiež zježené šupiny, ktoré môžu dokonca odpadávať.
Ryby sú často nevšímavé a stránia sa ostatných.
Pamätajte: v raných fázach tejto choroby sa ryby môžu zdať úplne zdravé, pretože patogény sa najprv šíria v ich vnútorných orgánoch.
Príčina: Rybia tuberkulóza je spôsobená baktériami rodu Mycobacterium.
Tieto baktérie sa prirodzene vyskytujú v akváriu a napádajú najčastejšie ryby s oslabeným imunitným systémom, vystresované alebo staršie ryby.
Rybia tuberkulóza môže postupovať pomaly, alebo naopak veľmi rýchlo.
Môže byť tiež skrytá.
V každom prípade sa ale jedná o infekčné ochorenie.
Postup liečby: Vhodné medikamenty nájdete v obchode s chovateľskými potrebami.
Nezabudnite tiež, že pri kvalitnej starostlivosti je imunitný systém rýb dostatočne silný.
S väčšinou parazitov si tak zvládnu poradiť samy.
Otrava amoniakom a dusitanmi
Príznaky: Ryby ťažko dýchajú a často lapajú po vzduchu pri hladine akvária.
Môžu sa tiež zdať apatické, alebo naopak plávať veľmi rýchlo a trhavo.
Ryby sú bledé a pôsobia nervózne.
Príčina: Tieto prejavy rýb nemusia byť vždy spôsobené patogénmi alebo parazitmi.
Niekedy môžu byť signálom otravy, či už nadmerným množstvom amoniaku alebo dusitanov vo vode akvária.
Postup liečby: Základným pravidlom je zlepšenie životných podmienok rýb v akváriu:
- Nie je akvárium prerybnené?
- Bolo akvárium z biologického hľadiska správne založené?
- Nie sú ryby prekrmované?
- Nie sú niekde v akváriu skryté uhynuté ryby?
- Neboli nedávno rybám podávané nejaké medikamenty, ktoré mohli poškodiť biologickú funkciu filtra?
Skontrolujte hodnoty amoniaku (čpavku) a dusitanov v akváriu.
Ak budú príliš vysoké, vykonajte ihneď čiastočnú výmenu vody v akváriu.
Vysoké hodnoty amoniaku a dusitanov sú vždy signálom, že biologická filtrácia je narušená alebo nedostatočná.
Nezabúdajte, že filter musíte čistiť vždy tak, aby ste nepoškodili dôležité baktérie na jeho povrchu.
Krupička
Príznaky: Vaše ryby majú na koži a plutvách biele bodky veľkosti špendlíkovej hlavičky.
Medzi ďalšie prejavy patrí vráskavá pokožka, zježené šupiny a trhavé pohyby.
Ryby ťažko dýchajú a otierajú sa o rôzne objekty v akváriu.
Príčina: Túto chorobu majú na svedomí jednobunkové kožné parazity Ichthyophthirius, ktoré sa do akvária najčastejšie dostanú s novými rybami.
Napádajú prakticky všetky ryby v akváriu.
Šírenie tohto infekčného ochorenia je často veľmi rýchle.
Postup liečby: Okamžite vykonajte čiastočnú výmenu vody a zakúpte si od špecializovaného predajcu chovateľských potrieb vhodné medikamenty pre liečbu infekcie.
Dodržte presne pokyny na použitie uvedené v príbalovom letáku kúpeného medikamentu.
Vo väčšine prípadov je nutné liečebný cyklus niekoľkokrát opakovať.
Postupne zvýšte teplotu v akváriu na 29-31°C, liečba by mala trvať aspoň 10 dní, počas ktorých treba pridávať akváriové medikamenty, potom vymeniť 1/3 akváriovej vody.
Plesňové infekcie
Príznaky: Vatovité chumáčiky na koži a plutvách rýb.
Tieto plesne sa zvyčajne vyskytujú v okolí vriedkov alebo zapálených raniek.
Príčina: Plesňové infekcie spôsobujú plesňové zárodky, napr. rodu Saprolegnia, ktoré sa prirodzene vyskytujú v akváriovej vode.
Najčastejšie napádajú ryby s oslabeným imunitným systémom alebo zranené ryby s poškodenou sliznicou.
Postup liečby: Plesňové infekcie sa liečia vhodnými medikamentami od špecializovaného predajcu chovateľských potrieb.
Nezabúdajte ale na to, že zaplesnenie rýb je často druhotným ochorením, ktoré signalizuje iné problémy v akváriu.
Je teda vždy nutné nájsť a odstrániť hlavné príčinu.
Po vyliečení rybyčiek je vhodné odkaliť dno akvária - odobrať 1/3 vody a vyčistiť filter.
Počas liečenia nepridávať do akvária žiadne nové ryby ani rastliny.
Ako rozpoznať, že je ryba chorá?
Každé ochorenie má svoje určité príznaky, akými sa prejavuje.
Najčastejším spúšťačom ochorenia u rýb je stres (oslabenie imunity) alebo nevhodné podmienky (zlá kvalita vody).
Príznaky:
- Zmena správania - trhavé plávanie, strata rovnováhy
- Zmena vo vzhľade - vyblednutie farby, zmeny na šupinách, plutvách
- Náhly úhyn väčšieho množstva rýb - je potrebné zistiť príčinu úmrtia a zamedziť tak opätovnému rozvoju ochorenia
Ako ochoreniu predchádzať?
- Dodržujeme karanténu pri nových rybách: Ak si prinesiete nové rybičky, mali by byť aspoň dva týždne v karanténnej nádrži. Aj keď ryby vyzerajú zdravo, môžu byť nositeľmi ochorenia, ktoré v prípade stresovej situácie (transport, nová nádrž atď.) môže prepuknúť. Preto, ak zistíte počas dvoch týždňov v karanténe nejaké problémy, pobyt nových rýb v nej predĺžte.
- Dbáme na kvalitu vody a celkovú čistotu nádrže: Pravidelne odkalujte a meňte časť vody. Nedopustite, aby sa na dne nádrže nachádzalo nespotrebované krmivo - kŕmte iba toľko krmiva, ktoré ryby dokážu skŕmiť behom približne dvoch minút.
- Zaistíme vhodné podmienky na chov rýb: V akváriu chovajte len druhy rýb s rovnakými alebo veľmi podobnými nárokmi na prostredie, ktoré si navzájom nebudú škodiť, napr. okusovať plutvy. Hejnové ryby nechovajte osamotene, dodržujte PH vody a teplotu vody, nenechajte deti ťukať na sklo akvária, dávajte pozor na otrasy akvária atď.
- Akvárium neprerybňujeme: Voľte vždy také množstvo rýb, ktoré zodpovedá veľkosti nádrže. Príliš veľké množstvo rýb má za následok stres, vďaka ktorému sú ryby náchylnejšie na ochorenia.
- Kŕmenie živou potravou má svoje zásady: Živé krmivo vždy pred každým skrmovaním dôkladne preperte v čistej vode. U mrazeného krmiva je síce riziko nákazy menšie, avšak sledujte, či krmivo po rozmrazení nezapácha alebo nie je plesnivé.
tags: #ako #vyzera #vyliahnuta #ryba