Petržlen (Petroselinum) je univerzálna a veľmi obľúbená bylinka, ktorú často používame v kuchyni. Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta. Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C,E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice. Pestovanie petržlenu je jednoduché a obohatí každú záhradu o zdravú a chutnú plodinu.
Petržlen je dvojročná rastlina. V prvom roku tvorí vretenovitý, biely až žltkastý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku na rozkonárenej kvetnej stonke, vysokej až 1 až 1,20 m, prináša drobné, vajcovité plody - nažky. Petržlen je mimoriadne odolný voči skorým jarným mrazom, zo zeme vyklíči aj pri teplote okolo -9 stupňov Celzia! Pre správny a rýchlejší rast semien petržlenu je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Chcete ušetriť v záhrade ešte viac času? Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Typy petržlenu a ich využitie
Petržlen sa delí na dve hlavné skupiny:
- Petržlen záhradný (Petroselinum hortense) - pestuje sa na korene aj vňať. Vňať môžete počas leta postupne zberať a nechať znovu dorásť.
- Petržlen kučeravý (Petroselinum crispum) - nazývaný aj listový, pestovaný najmä pre jeho listy. Je obľúbený pre svoj dekoratívny vzhľad a jemnú, mierne sladkú chuť. Používa sa ako čerstvé dochucovadlo do jedál, na ozdobu a v šalátoch.
- Ploský petržlen (Petroselinum crispum neapolitanum) - tento druh má hladké, ploché listy a je považovaný za najchutnejší druh petržlenu.
- Koreňový petržlen (Petroselinum crispum var. tuberosum) - pestuje sa najmä pre jeho silný a aromatický koreň. Tento druh petržlenu sa používa hlavne pri varení do polievok, omáčok alebo dusených jedál. Koreňový petržlen je odolná zimná koreňová zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje chutné jedlé korene. Tie sú dlhé zhruba 15-20 cm, majú svetlo béžovú šupku s hnedými prstencami, biele vnútro a kužeľovitý tvar. Petržlen koreňový má tiež zelené listy, ktoré sa podobne ako petržlen vňaťový, ktorého je poddruhom, dajú použiť ako zelená obloha v rôznych kuchyniach. Sú však širšie a tvrdšie a ich chuť je silnejšia a o niečo horkejšia.
Petržlen sa používal už v starovekom Grécku a Ríme ako liečivá rastlina.
Príprava pôdy a výsev
Petržlen potrebuje prekyprenú, hlinitopiesočnatú, humóznu pôdu. Vyžaduje tiež dostatok vápnika a draslíka. Sadíme ho do hlbokých, humóznych pôd s dostatkom vápnika. Rastlina nemá rada čerstvý hnoj, ktorý by mohol spôsobovať hrdzavé škvrny na koreňoch. Pred sejbou pridajte na plochu dobre prehnitý kompost. kompost poskytne rastlinám živiny počas celej sezóny. Koreňový petržlen dobre rastie v čerstvých hlinitých pôdach, ale pokiaľ máte veľmi ťažkú pôdu, zvážte jeho pestovanie v záhonoch. Mierne vyvýšené záhony zlepšia drenáž a umožnia koreňom prerásť hlbšie. Pred sejbou odstráňte burinu a všetky veľké kamene, ktoré by mohli spôsobiť rozdvojenie koreňov. V ťažších pôdach sa odporúča využiť pestovanie na hrobliach, t.j. pôdu prekypríte a vytvoríte z nej kopčeky, ako keď prihŕňate zemiaky.
Dôležité je odstrániť hrudy a kamene. Petržlen bude mať vďaka tomu dobré podmienky na rozvoj koreňa. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov.
Kedy vysievať:
- Petržlen môžete vysievať priamo do záhonu od jari (marec/apríl) až do začiatku leta, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C.
- Ideálny čas na výsadbu je v tomto prípade koniec marca.
- V chladnejších klimatických podmienkach môžete semená petržlenu zasiať od konca zimy do konca leta, prípadne až do začiatku jesene.
- Druhým termínom na výsev môže byť koniec novembra tesne pre príchodom mrazov.
- Pokiaľ chceme petržlen čo najskôr na jar, sadíme ho už októbri a novembri, kým zamrzne zem.
Semená vysievajte nahusto čo najskôr na jar, koncom marca, do riadkov od seba vzdialených 30 - 40 cm.Podobne ako pri pestovaní mrkvy je najvhodnejšie pestovanie položením výsevného pásika a následným utužením pôdy. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Opakovať výsev možno až do júna. Na jeseň, približne v novembri, dokonca decembri. Osivo vysievame do hĺbky 15 - 20 mm, do riadkov vzdialených 0,3 - 0,4 m. Priestor medzi radmi ponechajte 15-30 cm od seba. Petržlen vytvára podobný koreň ako mrkva, takže potrebuje trochu viac miesta na natiahnutie. Koreňový petržlen zasejte v interiéri päť až šesť týždňov pred posledným mrazom, aby ste mali náskok a získali skoršiu úrodu. Obdobie studenej stratifikácie môže urýchliť klíčenie, preto semená stratifikujte niekoľko dní pri teplote približne 0 °C. Potom ich pred výsevom namočte na 12 hodín do teplej vody. Pred výsadbou v záhrade rastliny pestované v interiéri otužujte.
Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam.
Klíčenie a starostlivosť
Petržlen klíči veľmi pomaly, bude mu to trvať 3 - 4 týždne. Klíčenie môže trvať až šesť týždňov, preto semená najskôr namočte na 12 hodín do tepelnej vody, aby ste im pomohli. Klíčenie a vzchádzanie petržlenu trvá približne 3 - 4 týždne. Na príčine sú chemické látky, tzv. furokumaríny, ktoré vylučujú semienka petržlenu, ale aj mrkvy a bránia klíčeniu burín na záhone. Je to vlastne obrana rastliny proti rastu burín v jej okolí a zaistenie priestoru na jej rast. Zároveň však spôsobujú pomalšie vzchádzanie samotného petržlenu a mrkvy. Dlhšie klíčenie petržlenu majú na svedomí takzvané furokumaríny. Náš tip: Pre správny a rýchlejší rast semien petržlenu je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín.
Ďalšou príčinou pomalého vzchádzania petržlenu je nedostatok vlahy v jarnom období a následná tvorba silného prísušku, ktorý nevládzu semienka klíčiace pod povrchom pôdy preraziť, a preto zahynú. Riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou, aby bola zabezpečená rovnomerná vlhkosť pôdy na záhone a opatrné kyprenie povrchu pôdy, ktorým rozrušíme pôdny prísušok. Polievať by sa najmä za teplého počasia nemal nárazovo, radšej po menších dávkach a pravidelne. Vlhkosť v pôde a zároveň jej ochranu pred vysušením hornej vrstvy vám pomôže udržať prekrytie netkanou textíliou. Petržlen vyžaduje častejšie prekyprovanie pôdy medzi riadkami, rovnako ako mrkva. Prekyprujte až do prekrytia pôdy porastom tak, aby sa navrchu netvoril prísušok. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov.
Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, petržlen vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Aby sa koreň dobre vyvíjal, po dorastení rastliny do 15 cm petržlen jednoťte na vzdialenosť 5 - 10 cm. Odstránené korienky a vňať môžete spracovať. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom kuchynsky spracujeme. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom.
Starostlivosť o porast je viac menej rovnaká, ako pri jarných výsevoch. V období klíčenia a vzchádzania osiva je v prípade nedostatočného množstva zrážok potrebné pomôcť rastlinám závlahou. Porast v dobrej kondícii docielime odburiňovaním a plytkým okopávaním medziriadkov.
Choroby a škodcovia
Petržlen môžu napadnúť choroby najmä v prehustených porastoch bez dostatku slnečných lúčov. Najčastejším problémom je múčnatka, ktorú spoznáte podľa bieleho povlaku na listoch. Porast je preto potrebné pretrhať už po dorastení do veľkosti 15 cm, aby bol dostatočne vzdušný. Ďalšími chorobami sú mozaika petržlenu a hrdzavosť koreňov. Mozaiku spoznáte podľa žltozeleného zafarbenia vňate. Napadnuté rastliny zo záhona odstraňujte. V pôdach bohatých na organické látky sa môžete stretnúť aj larvami smútiviek, ktoré požierajú korene petržlenu. Aj tu pomáha vytvorenie vzdušného záhona s dostatkom slnka na presušenie pôdy.
Všímame si napadnutie chorobami a včas zakročíme. Podobne ako pri mrkve, najčastejšia je múčnatka. Prejavuje sa bielym povlakom na listoch, najmä v prehustených a tienených porastoch. Spôsobuje ju huba (Erysiphe heraclei). Šírenie choroby podporuje aj silná ranná rosa. Porast treba včas pretrhať, rastliny pestovať v redšom spone a na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Ďalšia choroba je vírusová mozaika petržlenu. Prejavuje sa nápadným žltozeleným sfarbením listov, nespôsobuje však väčšie škody. Často sa vyskytuje hrdzavosť koreňov petržlenu. Je to fyziologická porucha súvisiaca s kvalitou pôdy. Zo škodcov petržlen napádajú larvy múch smútiviek. Vyvíjajú sa v pôdach bohatých na organické látky. Napádajú prehustené porasty na vlhkých stanovištiach. Živia sa požieraním koreňov na povrchu a odumretými časťami rastlín v pôde. Pomáha redší spon a pestovanie na vzdušných a suchších miestach.
Zber a skladovanie
Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy. Skoré koreňové odrody zberáme v priebehu septembra, neskoré v októbri. Pri zbere a skladovaní postupujeme podobne ako pri mrkve. Na rozdiel od mrkvy zberáme z petržlenu aj vňať. Ak potrebujete zúžitkovať iba petržlenovú vňať, odrežte stonky na úrovni zeme.
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať.
Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme. Na zber používame rýľ alebo rýľacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde.
Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Koreň petržlenu vyberáme zo zeme nadvihnutím rýľom alebo rýľovacími vidlami. Skladujte po dôkladnom odstránení pôdy a dosušení pri teplote mierne nad nulou v pivnici, kde bude mať petržlen dostatočnú vlhkosť. Zvyšky pôdy nedrhnite, len jemne po dosušení odstráňte rukami alebo handričkou.
Korene petržlenu môžete skladovať v pivnici alebo niekde v tme a chlade pri 0 °C aj niekoľko mesiacov. Koreň petržlenu má v kuchyni mnoho využití, často sa varí, praží alebo pripravuje na pyré. Môže sa variť so šupkou alebo olúpať a pridať do duseného mäsa a polievok. Často sa používa ako náhrada inej koreňovej zeleniny, ako je paštrnák, repa alebo mrkva. Korene môžete konzumovať surové a pridať do šalátov.
