Talianska kuchyňa je známa svojou pestrosťou a bohatými koreňmi, ktoré siahajú až do čias antického Ríma. Jej výnimočný charakter formovalo stretávanie rozličných kultúr - od gréckej cez arabskú až po francúzsku. Typickým znakom talianskych jedál je využitie čerstvých surovín a dôraz na jednoduchosť v príprave. Kvalita a chuť jednotlivých zložiek sú vždy na prvom mieste. Medzi najznámejšie symboly tejto kuchyne nepochybne patrí pizza či rozmanité druhy cestovín. Talianske dezerty taktiež nezaostávajú, veď kto by nepoznal takú klasiku akým je tiramisu alebo dezert panna cotta, panettone, či už tak mnohokrát spomínané gelato.
Niet štátu, ktorý by nemal svoje tradičné sladké maškrty. Niektorým z nich sa podarilo prekročiť hranice krajiny svojho pôvodu a postupne sa dostať do kuchýň a cukrární po celej Európe. Z talianskej kuchyne vzišlo viacero druhov jedál, ktoré dobyli Európu. Medzi sladkosťami sa najväčšej popularite teší tiramisu. Tiramisu právom patrí medzi najslávnejšie talianske dezerty. Nadýchaná kombinácia piškót, espressa, mascarpone, vaječného žĺtku, snehu a rumu ulahodí aj tomu najvyberanejšiemu jazýčku. Nie nadarmo názov „tiramisu“ môžeme voľne preložiť ako “Zlepši mi náladu”.
Dnes už svetoznáme Tiramisu je dezert pochádzajúci z Talianska, ktorý sa skladá z vrstiev nasiaknutých piškót namočených v káve, ktoré sú potom premiešané so zmesou syra mascarpone, vaječných žĺtok a cukru. V každom prípade, tiramisu sa stalo populárnym po celom svete a dnes sa vyskytuje v mnohých rôznych variáciách. Tento recept má však rôzne geografické či rodinné varianty. Recepty na na jeho prípravu sú často zdieľané v kuchárskych knihách, na internete alebo sa učia od rodinných príslušníkov.
Tiramisu: Tajomstvo pôvodu
Domovom obľúbeného koláča je mesto Treviso, kde sa vo svojej súčasnej podobe začal pripravovať len v 60. rokoch 20. storočia. Podľa jednej legendy sa napríklad tiramisu malo objaviť až v 20. storočí v meste Treviso v oblasti Veneto (po slovensky Benátsko) v severovýchodnej časti Talianska. Začiatok jeho príbehu sa spája so servírovaním piškótovo-krémovej cukrovinky v miestnych verejných domoch, kde bol podávaný ako osviežujúci dezert. Zdá sa, že tiramisu bol predchodcom prírodnej viagry z 19. storočia, ktorá sa podávala zákazníkom v tomto dome. Historické záznamy uvádzajú, že Tiramisù pochádza z Trevisa z roku 1800. Podľa iného príbehu sa pripravoval už o niekoľko rokov skôr. Hovorí sa, že tento dezert bol vynájdený šikovnou „maitressou“ z „domu potešenia“ v centre Trevisa. Žena, ktorá prevádzkovala priestory, vyvinula tento afrodiziakálny dezert, ktorý zákazníkom ponúkla na konci večera, aby ich oživila a vyriešila problémy, ktoré mohli mať pri svojich manželských povinnostiach pri návrate k manželkám.
Jedna z legiend hovorí, že názov dezertu pochádza z talianskeho slova „tirare su“, čo znamená „potiahnuť nahor“. Ďalšia teória hovorí, že názov pochádza z dialektu v oblasti Benátok a znamená „povzbudenie“ alebo „oživenie“. V knihách sa príbeh tiramisu nespomína, najskôr až v 80. rokoch. Spisovateľ Giovanni Comisso (1895 - 1969) bol učenec a tiež najznalejší svedok receptúry Tiramisu. Básnik Comisso spomínal tento skvelý recept vo svojich spomienkových knihách a podrobnejšie ho spomínal svojim najbližším priateľom. Opisoval ako jeho babička Giuseppina, potomok grófa Odoarda Tirettu, bola milovníčkou Tiramisu.
Tiramisu si privlastňujú viaceré talianske regióny. Do sveta sa však dostal vďaka reštaurácii v Trévise, ktorú viac ako polstoročie viedol Ado Campeol. Je to bezpochyby jeden z najznámejších talianskych dezertov. Jeho základ tvorí syr mascarpone a piškóty namočené v káve. Všetko sa na záver posype kakaom. Ado Campeol, ktorého v Taliansku označujú za otca tiramisu, zomrel v nedeľu vo veku 93 rokov. Campeol bol majiteľom reštaurácie Le Beccherie v severotalianskom meste Tréviso, kde tento recept vymysleli. V reštaurácii sa však pohyboval od detstva. Otcovi pomáhal už ako 12-ročný, aby v nej strávil nasledujúcich 60 rokov. „Najväčšiu radosť mu spôsobovalo, že videl množstvo mladých ľudí, ktorí začínali v Beccherie a z ktorých sa neskôr stali majitelia skvelých reštaurácií,“ povedali pre Tribuna di Treviso jeho deti Carlo a Marina.
Tak ako to býva pri slávnych receptoch, aj tento dezert bol výsledkom náhody. Keď v 60. rokoch sa v reštaurácii Le Beccherie pokúšali pripraviť vanilkovú zmrzlinu s kávovou príchuťou, no pri príprave krému v miske nechtiac zmiešali vajcia a cukor so syrom mascarpone, ktorý tam náhodou vylial. Ten však recept nezačal pripravovať odznova, no ako správny kuchár zmes ochutnal. Po obliznutí lyžičky zistil, že má príjemnú chuť. Následne to povedal Campeolovej manželke Albe. Reštaurácia dezert, ktorý nazvali tiramisu, čo v preklade znamená „vytiahni ma“ alebo „zdvihni ma“, zaradila na svoj jedálny lístok v roku 1972. Pripravoval sa na okrúhlych strieborných tanierikoch, pričom niekoľko hodín musel odpočívať v chladničke. Keďže si recept rodina nikdy nedala patentovať, jeho autorstvo je dodnes otázne. Jedna z nich uvádza, že v 15. storočí tiramisu podávali prostitútky v Benátkach svojim milencom. Predpokladalo sa totiž, že táto sladkosť je afrodiziakum, takže tanier s týmto kávovým dezertom sa považoval za záruku dobrej zábavy. Chutný dezert, ktorý tvorí nadýchaný krém v kombinácii s horkou kávou a sladkými piškótami, je populárny naprieč Talianskom. Niektorý obsahuje alkohol ako rum alebo marsalu, no ten pôvodný, ktorý certifikovala Talianska kulinárska akadémia v roku 2010, bol bez alkoholu, aby bol vhodný aj pre deti. Prvá zmienka s receptom sa v tlači objavila v roku 1981 v publikácii Veneto, ktorá sa venovala miestnemu jedlu a vínu. Bez ohľadu na to, v ktorom regióne alebo v období recept vznikol, dôležité je, že tiramisu existuje. Jediný problém tiramisu môže vzniknúť pri servírovaní. Dezert sa totiž ťažko dostáva z formy. Le Beccherie a rovnako jej zakladateľ boli v krajine preslávení.
Originálne tiramisu sa skladá zo striedajúcich sa vrstiev piškót, ktoré majú lyžicový tvar alebo z Pan di Spagna, čo je piškótový korpus nasiaknutý studeným espressom, z mascarpone, vajíčka, ktoré sa aromatizuje rumom, niekedy aj marsalským vínom. Na záver je dezert posypaný kakaom. Tieto ingrediencie sú najzákladnejšie.
Základné ingrediencie pre Tiramisu:
- Piškóty
- Mascarpone
- Vajcia
- Cukor
- Káva
- Rum/Amaretto
- Kakao
Postup prípravy Tiramisu:
- Oddelíme žĺtky od bielkov.
- Žĺtky spolu s piatimi lyžicami cukru vyšľaháme do peny.
- Do žĺtkovej zmesi a cukru pridáme Mascarpone.
- Oddelíme bielka od žĺtkov a bielky, so štipkou soli, vymiešame do takmer tuhého snehu (prípadne môžete vymiešať šľahačkovú smotanu).
- Piškóty namočíme z oboch strán do kávy s prídavkom Amaretta alebo rumu.
- Dno formy pokryjeme vrstvou piškót, pridáme vrstvu krému a pokračujeme plynule ďalšími vrstvami.
- Vložíme mascarpone do zmesi so žĺtkami a cukrom a jemne ručne premiešame, kým nezískame hladkú zmes.
- Do vhodnej nádoby (napríklad spodnej časti jenského skla) naukladáme vrstvu piškót namočených v kávovo-rumovej zmesi.
- Opakujeme vrstvy piškót a krému, kým nám neminú všetky suroviny. Záleží od nádoby, ale budú to zrejme dve vrstvy piškót a dva mascarpone krémy.
Ďalšie talianske sladké poklady
Okrem Tiramisu Taliansko ponúka aj iné lahodné dezerty. Jednou z nich je Panna cotta, sladká špecialita, ktorej názov môžeme voľne preložiť ako varená smotana. Pochádza z talianskej oblasti Piemont. Lahodná zmes smotany, želatíny, mlieka a cukru sa servíruje stuhnutá a doplnená rôznymi pochutinami, napríklad lesným ovocím. Recept na prípravu Panna cotty je relatívne jednoduchý: smotanu a cukor nalejte do hrnca a miešajte, kým sa cukor nerozpustí. Želatínu namočte do vody a sceďte. Potom ju pridajte do hrnca a nechajte úplne rozpustiť. Smotanu nevarte, udržujte ju pri teplote približne 80 stupňov. Potom zmes nalejte do formy a nechajte ju odstáť v chladničke aspoň 6 hodín.
Cannoli sú v podstate trubičky zo smaženého cesta. Základom cannolov je ľahučké nadýchané cesto a plnka sladkého krému, ktorej hlavnou ingredienciou je ricotta. V Taliansku ich často prezývajú aj „cannoli siciliani“, keďže pôvodom tohto dezertu je práve taliansky ostrov Sicília. Nie je prehnané tvrdiť, že tento koláč v tvare mušle je jednoducho nádherný. Cannolo sa na Sicílii teší prinajmenšom rovnakej vážnosti ako malé mestečko Taormina. Talianske pomenovanie znamená rúrku a týka sa, samozrejme, chrumkavého tvaru sladkého cesta. Koľko domácností, toľko variantov, čiže sa vyrába v mnohých verziách. Jedna vec je istá: je to skutočne lahodný pocit, keď sa po zahryznutí tvrdšie kúsky cesta premiešajú v ústach s jemným krémom ricottou.
Panettone je tradičný taliansky koláč, ktorý sa kedysi označoval ako kráľovná medzi múčnikmi. Sladké, nadýchané ovocné kysnuté cesto pochádza z Milána. Tento koláč je obzvlášť populárny počas Vianoc.
Crostata je veľmi rozšírený taliansky dezert, ktorý sa zdobí Nutellou, marmeládou alebo rôznym ovocím. Jeho pôvod siaha až do 15. storočia, čiže zlatého veku renesancie v Taliansku. V súčasnosti má crostata mnoho variant. Crostata di Frutta obsahuje kúsky čerstvého ovocia, akými sú napríklad pomaranče, hrušky, jablká, jahody, maliny, ale aj černice či iné lesné, divoko-rastúce ovocie. Crostatta alla Nutella, už ako názov sám napovedá, je plnená známym lieskovo-orieškovým krémom. Základ crostaty však nemusí byť vyslovene sladký, a tak sladké ovocie, čokoládu, krémy a šľahačky môžeme nahradiť rybami, kuracím, bravčovým mäsom alebo slaninou, či sezónnou zeleninou, akou je napr. paprika, jarná cibuľka, paradajka, cuketa, baklažán alebo pečená tekvica.
Zuppa Inglese je jednoduchý taliansky dezert, ktorý vznikol vrstvením pudingu a jemného piškótového cesta, namáčaného v lahodnom aromatickom likéri. Zuppa, čiže polievka, nie je len obyčajnou polievkou vo význame polievka, akú poznáme my, ale predovšetkým vo význame akéhosi hustého vareného nákypu, ktorý môže byť pripravený na slaný aj sladký spôsob. Napokon slovo „inzuppare“ doslova znamená - namáčať.
Amaretti sú chrumkavé talianske sušienky, ktoré sa vyrábajú z mandlí alebo marhuľových jadier. Ponúkajú sa v rôznych variantoch, od sladkých až po mierne horké.
Čokoládové biscotti sú tradičné talianske sušienky vo verzii pre milovníkov čokolády. Biscotti sú známe svojou chrumkavou textúrou a sú ideálne na namáčanie do kávy alebo dezertného vína.
Taliansky krupicový koláčik je ďalším príkladom jednoduchej, no lahodnej sladkosti, ktorú som vyskúšala z talianskej kuchárskej knihy a bol naozaj výborný.
Maritozzo je zákusok vyrábaný špeciálne v regióne Lazio a zvyčajne sa konzumuje k raňajkám. Je ideálna k raňajkám s cappuccinom alebo pri romantických príležitostiach. V súčasnosti ju Rimania pripravujú aj v slanej verzii ako pouličné jedlo: plnia ju tatárskou omáčkou a rôznymi marinovanými rybami.
Top 10 Traditional Tuscan Dishes You Must Try | Authentic Italian Food Guide 🇮🇹
Bruttibony sú pečené sušienky s lieskovou alebo mandľovou príchuťou, pripomínajúce naše nadýchané bielkové, resp. snehové pusinky. Ich pravým pôvodom je talianske mesto Pruta, nachádzajúce sa v strednej časti Talianska.
Talianska zmrzlina, známa ako gelato, je pravdepodobne najznámejšia. Pravá talianska zmrzlina sa nevyrába z vody, rastlinných tukov a umelých prísad, ale zo smotany a čerstvého ovocia. Zmrzlina sa podáva v rôznych príchutiach a veľkostiach. Jej príbeh siaha až do 16. storočia, keď sa vo Florencii otvorili prvé gelaterie.
Talianske dezerty sú známe svojou nezameniteľnou chuťou a rozmanitosťou. To, čo ich robí výnimočnými po celom svete, je jednoduchosť prípravy spojená s dôrazom na kvalitné suroviny ako mascarpone, ricotta alebo čerstvé ovocie.