Atlas bobuľového ovocia: Poklady z vašej záhrady

Ovocie zohráva nenahraditeľnú úlohu v racionálnej výžive človeka a bobuľové ovocie patrí medzi najcennejšie rastliny v záhradách. Prináša nielen chutné a zdravé plody plné vitamínov, ale zároveň je nenáročné na pestovanie a rýchlo prináša úrodu. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie.

Ovocie sa radí medzi strategické plodiny 21. storočia. Záhradkári si pestovaním rôznych druhov drobného kríčkového ovocia vedia nazbierať chutné ovocie priamo zo svojej záhradky. V súvislosti so zdravotným významom ovocia sa najčastejšie zdôrazňuje obsah vitamínov. Bohaté na vitamíny a ďalšie prospešné látky sú najmä ríbezle, arónie, brusnice, čučoriedky, černice, egreše a maliny.

Ilustrácia rôznych druhov bobuľového ovocia

Tradičné a menej známe druhy bobuľového ovocia

Základom je, že drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina okolíkatá, plodový hloh a podobne. Všetko bobuľové, respektíve drobné ovocie spája to, že má plytší koreňový systém, vyžaduje pravidelný rez, pretože väčšina plodí len na mladom dreve - buď na letorastoch, alebo častejšie na jednoročnom dreve.

Najobľúbenejšie a menej známe druhy

  • Ríbezle: Červené, biele a čierne ríbezle sú obľúbené pre ich všestranné využitie v kuchyni. Hodia sa na prípravu sirupov, džemov, kompótov a štiav.
  • Egreše: Starosvetský ovocný druh, ktorý sa v súčasnosti málo pestuje. Všetky dnes pestované odrody sú odolné proti americkej múčnatke.
  • Maliny a černice: Tieto druhy sú náročnejšie na pestovanie, pretože zápasia s množstvom chorôb a škodcov. Černice vyžadujú veľa slnka a správny výber odrody pre danú oblasť.
  • Arónia: V poslednom desaťročí sa dostala na výslnie vďaka protirakovinovým látkam a vysokému obsahu vitamínov a minerálov. Je menej náročná na pestovanie v porovnaní s malinami alebo egrešmi.
  • Rakytník rešetliakový: Počas covidu sa začal veľmi predávať pre jeho priaznivý vplyv na imunitu vďaka vysokému obsahu antioxidantov a vitamínu E. Používajú sa rakytníkový čaj, šťava, sušené plody.
  • Múchovník: Pripomína čučoriedku, no je odolnejší a plody sú sladšie.
  • Zemolez kamčatský: Nazývaný aj kamčatská čučoriedka, dozrieva už v máji. Odporúčajú sa jeho novšie odrody, poľské, pobaltské alebo americké, ktoré sú chuťovo vynikajúce.
  • Drieň: Absolútne nenáročný na pestovanie, dá sa pestovať aj extenzívne. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve.
  • Josta: Kríženec čiernych ríbezlí a egrešov, z ktorého sa vyrábajú vynikajúce fermentované neperlivé nápoje.
  • Minikivi: Na Slovensku nemá žiadne výrazné choroby ani škodce. Vyžaduje viac vody a nevydrží dlhodobé sucho. Konkrétne druhy aktinídia význačná (Actinidia arguta) a pestrolistá (A. kolomikta) sú veľmi chutné.
  • Baza čierna: Začína byť celkom populárna, zistilo sa, že má veľký farmaceutický potenciál.
  • Kiwi: Ktoré sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach.
Záber na rôzne druhy bobúľ v košíku

Pestovanie bobuľového ovocia

Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku. Niektoré druhy, napríklad čučoriedky, potrebujú kyslú pôdu, iné, ako ríbezle či egreše, sú tolerantnejšie.

Podmienky pre úspešné pestovanie

  • Stanovisko: Väčšina druhov bobuľového ovocia potrebuje plné slnko, s výnimkou čiernych ríbezlí a drieňa, ktoré zvládajú aj polotieň.
  • Pôda: Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín. Je dôležité zabezpečiť priepustnú a výživnú pôdu.
  • Závlaha: Drobné ovocie má plytší koreňový systém, preto má vyššie nároky na závlahu. Pravidelná zálievka je kľúčová pre kvalitnú úrodu.
  • Hnojenie: Pred dozrievaním je vhodné prihnojiť kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín.
  • Rez: Väčšina druhov bobuľového ovocia vyžaduje pravidelný rez, pretože plodí len na mladom dreve.
  • Opeľovanie: Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd.

Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Chýba mu šťava a chuť čučoriedky. Tú dosiahneme, keď má v období dozrievania dostatok mikroelementov a vlahy. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme.

Jednou z výnimiek je drieň, je to úplný opak všetkých ostatných spomínaných druhov, lebo je absolútne nenáročný a dá sa pestovať aj extenzívne. Môžeme ho dokonca tvarovať na živý plot tzv. kontúrovacím rezom, čo je prísny rez napríklad do obdĺžnika či kvádra. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve.

Záhradník starajúci sa o kríky s bobuľovým ovocím

Bobuľové ovocie a klimatické zmeny: Dopady sucha

Aktuálne hlásia reportéri monitoringu dopadov sucha nedostatok zrážok naprieč celým Slovenskom, čo v kombinácii s vysokou teplotou vzduchu a vetrom výrazne zhoršuje pôdnu vlhkosť. Nedostatok zrážok sa prejavuje aj na malej veľkosti plodov bobuľového ovocia, pričom rastliny majú slabý rast, čo negatívne ovplyvňuje budúcu úrodu. Veľmi suché podmienky pretrvávajú pomerne dlho s krátkymi periódami s výskytom atmosférických zrážok.

Sucho môže mať negatívny vplyv na úrodu bobuľového ovocia.

Jedlé živé ploty z bobuľového ovocia

Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata). Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Tiež ružu šípovú plodovú - jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou.

Vhodné druhy pre jedlé živé ploty:

  • Citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata)
  • Dulovec japonský (Chaenomeles japonica)
  • Plodový hloh
  • Drieň
  • Lieska
  • Muchovník s aróniou
  • Ruža šípová plodová - jabĺčková (Rosa villosa)
  • Ruža vráskavá (R. rugosa) v kombinácii s kalinami a bazou
Príklad jedlého živého plota z bobuľového ovocia

Egreše: Obľúbené bobuľky s mnohými benefitmi

Egreše patria na Slovensku k veľmi obľúbenému drobnému ovociu. Plody sú žlté a zelenožlté alebo svetlo až tmavočervené. Existujú rôzne odrody, môžu byť hladké alebo jemne ochlpené. Egreše sú bobuľky, ktoré rastú na ostnatých kríčkoch a sú výborné na prípravu lekvárov, zavárané, alebo ich môžeme jesť surové, najmä po dozretí.

Egreše pochádzajú pôvodne z Prednej Ázie, z južnej Európy a iných stredomorských krajín. Prvé záznamy o egreši pochádzajú niekedy z 15. storočia z oblasti Moskvy. V súčasnosti sa vyskytujú najmä v severnom miernom podnebnom pásme. V našich zemepisných šírkach sa najskôr vyskytovali ako kríky, neskôr sa začali pestovať rôzne druhy a odrody.

Zdravotné výhody egrešov

Egreše sa vyznačujú veľkým množstvom kremíka, ktorý má za následok spevňovanie väzivového tkaniva a odvodzovanie ťažkých kovov z organizmu. Okrem iného obsahuje tiež značné množstvo vlákniny, ktorá prečisťuje črevá. Dužina egrešu obsahuje veľa provitamínu A chrániaceho sliznicu a bunky, biotínu, pyrodoxínu (vitamín B6 podporujúci bielkovinový metabolizmus, činnosť srdca, nervov a rast vlasov) a predovšetkým vitamínu C, ktorý podporuje náš imunitný systém, nervovú a mozgovú činnosť. Plody nám tiež poskytujú značné množstvo mangánu a horčíka a ďalej močopudný draslík a zinok. Ich šupka je zase plná polonenasýtených mastných kyselín.

Medzi hlavné liečivé účinky egrešov patrí:

  • Detoxikácia organizmu, predovšetkým mozgu
  • Prečistenie a detoxikácia čreva
  • Odvodňujúce a močopudné účinky
  • Zlepšenie utilizácie bielkovín
  • Podpora rastu vlasov
  • Podpora zdravej pokožky
  • Posilnenie ciev a väzivových tkanív

Vďaka ich obsahu kremíka sú výborné na spevnenie žíl a tepien, preto ak sa vám objavia viditeľné kŕčové žily, týždňová kúra môže spomaliť ochabovanie cievneho systému.

Egreše sú veľmi vítaným ovocím pri chudnutí pretože pomáhajú celkovému procesu trávenia a odvodňujú organizmus od prebytočnej vody. Obsah účinných látok v egrešoch závisí od zrelosti egrešov. Čím sú zrelšie, tým je väčší obsah ich účinných látok. Egreše po hrozne zaraďujeme medzi ovocie, ktoré obsahuje najviac ovocného cukru spomedzi bobuľovitého ovocia. Ich chuť súvisí s obsahom ovocných kyselín ako kyselina jablková, vínna a citrónová. Vysoký podiel týchto ovocných kyselín má za následok podporu chuti do jedla a zlepšuje trávenie.

Jedna šálka egrešov obsahuje približne 66 kalórií, 1.32 gramov bielkovín, 6,5 gramu vlákniny, 11,8 gramu sacharidov, 0,2 gramu tuku a 82 gramov vody.

Poznáme rôzne druhy egrešov, ktoré rozoznávame podľa farby plodov, ktoré môžu byť biele, žlté, zelené alebo červené. Medzi najrozšírenejšie druhy patria bieloplodé egreše. Najčastejšie sa pestujú ako stromy, alebo ako kríky. Z hľadiska pestovania je pre nás výhodnejší strom, pretože zaberá menej miesta a plody sa ľahšie zbierajú.

Egreše obľubujú tienisté miesta a najlepšie sa im darí vo výhrevných, stredne vysokých polohách a v hlinitých vlhkých pôdach, ktoré obsahujú dostatočné množstvo humusu. Nemajú problém ani so suchými oblasťami, ale v tomto prípade je ich rodivosť nižšia. Vhodný časom na výsadbu egrešov je jeseň. Na jar následne skracujeme korunové výhonky stromov na 3 púčiky. Egreše je potrebné hnojiť na ročnej báze, rovnako ako im musíme dodávať do pôdy aj dostatočné množstvo draslíka. Pri egrešoch si treba dať pozor na vošku egrešovú, ktorá vyciciava z ich listov šťav.

Využitie egrešov v kuchyni

Aby sa Vám týždňová egrešová kúra nezunovala, môžete si ich pripraviť v rôznych verziách ako napríklad čatní vyrobené zo zelených egrešov, feferónky a mäty priepornej. Egreše sa okrem iného hodia aj k slaným pokrmom, napríklad ako omáčka ku vyprážanému syru, alebo ku grilovaným rybám. Egrešové pyré môžeme si zase môžeme primiešať do tvarohov, jogurtov, alebo k čerstvému syru. Výbornou kombináciou je egrešový kompót v kombinácii so zázvorom. V prípade ak si chceme vyrobiť z týchto chutných plodov lekvár ideálnym na ich výrobu sú ešte zelené nie celkom zrelé egreše. Je to najmä kvôli mäkšej šupke a vyššiemu obsahu pektínu.

Z egrešov si okrem pokrmov môžete vyrábať aj masku na tvár a masku na vlasy. Maska na tvár vyrobená z egrešov vďaka vysokému obsahu vitamínu C výborne napína pokožku a dodáva jej vitamíny a jas. Ideálne je aplikovať si takto vyrobenú masku z egrešov aspoň jeden krát do týždňa. Maska na vlasy z egrešov a olivového oleja dodáva vlasom pevnosť, žiarivosť a pôsobí proti lupinám.

Ivan Hričovský: PREČO A AKO REZAŤ NA JAR EGREŠE?

Čerešne: Sladké potešenie s množstvom benefitov

Čerešne majú veľmi špecifickú a príťažlivú arómu, sú plné hodnotných výživových látok a veľmi zdravé. Čerešne dozrievajú v období od mája do augusta. Najobľúbenejšie a najsladšie sú hlavne tmavé plody. Čerešňa je malý mäkký plod, ktorý v sebe ukrýva kôstku okolo ktorej sa nachádza sladká dužina bielej alebo ružovkastej farby s vysokým obsahom vody.

Čerešne pôvodne pochádzajú síce z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy, ale v súčasnosti sú rozšírené po celom svete. Rovnako ako aj višne sa rozšírili po Európe vďaka starým Rimanom. Voľne rastúce čerešne mávajú mohutnú korunu a bohato rodia. Z pôvodných divo rastúcich čerešní vzniklo množstvo odrôd okrasných čerešní. Najrozšírenejšie odrody u nás sú Mednianska polochrupka, Čelovská chrupka, Ňaršanská chrupka, Krupinská dudečka a Dúbravská májová.

Zdravotné výhody čerešní

250 gramov čerešní na týždennej báze vám stačí na zníženie kyseliny močovej v krvi, čím predídeme vzniku dny. Čerešne obsahujú tiež antokyanáty, respektíve antokyanidíny a taktiež vitamín C a zinok. Neutralizujú škodlivé vplyvy voľných radikálov a tiež ničia škodlivé enzýmy, ktoré spôsobujú starnutie a vädnutie pleti. Antokyanáty majú za následok zmiernenie tvorby histamínu a prostaglandínu, čo spôsobuje zmierňovanie zápalov. Čerešne sú preto skvelým prírodným liečivom pri paradentóze, zápaloch a artritíde. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C a kyseliny listovej, ktorá podporuje činnosť mozgu a nervov. Stačí ak počas týždňa zjete každý deň 250 gramov čerstvých alebo upravených čerešní. Látky ktoré sa nachádzajú v čerešniach na seba viažu škodliviny spôsobom, že ich organizmus môže následne vylúčiť. Čerešne obsahujú okrem iného aj horčík, jód, fosfor, kremík a širokú škálu vitamínov ako A,B,C,E a P. Čerešne sa zaraďujú na zoznam ovocia, ktoré patrí medzi najzdravšie na svete. Jedným z ich najväčších výhod je, že majú málo kalórií, sú výborným zdrojom draslíka a sú plné nielen protizápalových ale aj protirakovinových zložiek. Viac ako 80% ich obsahu tvorí voda a preto sú výbornými na boj s kilogramami navyše.

Čerešne rovnako ako aj višne patria k stromom, ktoré sa oplatí pestovať. Sú to stromy, ktoré majú nízke nároky a prinášajú ovocie skoro na jar. Čerešniam vyhovujú takmer všetky pestovateľské oblasti. Najvhodnejšie sú pre ne mierne svahy obrátené k juhu, juhovýchodu a k západu. Čerešne sú náročné na humusovú pôdu a neznášajú pôdy zamokrené, ťažké a kyslé s vysokou spodnou vodou. Sadia sa buď na jeseň alebo na jar do jám, ktoré boli pripravené v jeseni.

Využitie čerešní v kuchyni

Už len pri pohľade na zrelé čerešne sa nám zbiehajú slinky a predstavujeme si ich v podobe ktorú máme najradšej, či už sú to ovocné koláče, nákypy, ovocné jogurty, šťavy, rozmanité dezerty, alebo len čerstvé obraté rovno zo stromu. Čerešne sú výborne kombinovateľné s tvarohom, jogurtom alebo si z nich môžeme pripraviť domácu zmrzlinu. Pri ich zaradení do jedálneho lístka sa skrátka fantázii medze nekladú. Môžeme si z nich vyrobiť kompót, aby sme si ich dopriali aj počas zimy alebo ich podávať horúce flambované k pudingu alebo zmrzline.

Bobule patria medzi najobľúbenejšie ovocie a ich najväčší boom je hlavne v lete. Bodujú predovšetkým svojou vyslovene aromatickou chuťou. Pod pojmom bobule sú zahrnuté rôzne druhy ovocia. K spoločným znakom bobúľ patrí ich malý, okrúhly tvar a tiež mäkká konzistencia. Je nutné rozlišovať medzi bobuľami a bobuľovým ovocím. Z botanického hľadiska je napríklad paradajka bobuľou. Kvôli jej jednoročnosti sa však považuje za zeleninu. Zbystrite pozornosť, je to trochu komplikované. Treba totiž rozlišovať, či hovoríme o bobuliach laicky, hovorovo alebo z botanického hľadiska. Maliny a černice sú z botanického hľadiska takzvané súplodie kôstkovičiek a jahoda je takzvané plodstvo. Brusnice, egreše a čučoriedky sú ale pravé bobule, pretože ich dužina obklopuje semená. Ale aby to nebolo až také jednoduché, aj paradajka sa z botanického hľadiska považuje za bobuľu. Keďže ale ide o jednoročnú rastlinu, patrí medzi zeleninu a nie k bobuľovému ovociu. Aj banány, kivi, melón, pomaranč a dokonca citróny v skutočnosti patria medzi bobule, rovnako ako tekvica, baklažán, paprika a cuketa spomedzi zeleniny.

Malé a sladké bobule obsahujú životne dôležité vitamíny, predovšetkým vitamín C. Čerstvé bobule obsahujú najviac živín. Pretože ako veľa iných potravín, aj bobule strácajú pri zohrievaní, pečení alebo zaváraní väčšinu živín. Preto je potrebné bobule jesť čo možno najčastejšie priamo po zakúpení. A ako! Tieto drobné pochúťky sú plné minerálnych látok, vitamínov a rastlinných látok. Antioxidanty posilňujú náš imunitný systém a zachytávajú voľné radikály, ktoré by nám inak doslova spôsobili zostarnutý vzhľad. Každodenná porcia bobúľ nás tiež môže ochrániť pred rakovinou a ochoreniami srdcovo-cievneho systému, a okrem toho je to aj prevencia proti dne, reume a cukrovke. Bobule majú nízky obsah kalórií, vďaka poriadnej porcii vlákniny ale dokážu zasýtiť a okrem toho podporujú aj zdravie čriev. Žiaľ, čím dlhšie sa bobule skladujú, tým viac prichádzajú o svoje vitamíny a živiny. Najzdravšie je teda konzumovať ich čo najskôr, ideálne hneď po odtrhnutí, čo platí pre väčšinu druhov ovocia. Pri zamrazení ihneď po zbere sa však takisto zachová väčšina živín a vitamínov. Hlbokozmrazené bobule teda môžu byť v konečnom dôsledku zdravšie ako čerstvé, ktoré sa dlho skladovali. Dávajte si však pozor, pretože niekedy sa do hlbokozmrazeného ovocia pridáva cukor. Preto si nezabudnite prečítať zloženie na obale. Ďalšou možnosťou je mrazom sušené ovocie: šetrným spôsobom sa pritom z bobúľ odstráni voda, čím sa predĺži ich trvanlivosť a zachovajú si väčšinu živín.

Čierne ríbezle sú plné antioxidantov a živín, napriek tomu, že sú menej populárne ako iné bobuľové ovocie. Čierne ríbezle obsahujú vysoké hladiny proantokyanidínov, ktoré majú rôzne zdravotné benefity. pečene, podporuje zdravé trávenie a znižuje hladinu cholesterolu. Aj keď majú v porovnaní s inými bobuľami pomerne nízky obsah antokyánových antioxidantov, egreše majú iné zdravotné výhody, ktoré tento nedostatok viac než len vyvažujú. Na začiatok sú tieto kyslé bobule bohaté na vitamín C. Egreše poskytujú bohaté množstvo vlákniny na porciu a obsahujú základné minerály, ako je draslík.

Čerešne sa zaraďujú na zoznam ovocia, ktoré patrí medzi najzdravšie na svete. Jedným z ich najväčších výhod je, že majú málo kalórií, sú výborným zdrojom draslíka a sú plné nielen protizápalových ale aj protirakovinových zložiek. Viac ako 80% ich obsahu tvorí voda a preto sú výbornými na boj s kilogramami navyše.

Detailný záber na zrelé čerešne

Ivan Hričovský: PREČO A AKO REZAŤ NA JAR EGREŠE?

tags: #atlas #bobulove #ovocie