Zimné obdobie na slovenskej dedine bolo vždy časom oddychu, ale aj príprav na nadchádzajúce obdobie. Muži sa venovali príprave dreva a oprave náradia, zatiaľ čo ženy sa sústredili na domáce práce ako páranie peria, pradenie konope a tkanie plátna.
Prípravy a spoločenské stretnutia
Slovenské kroje, ako napríklad ten z obce Švederník, boli neodmysliteľnou súčasťou života na dedine. Zimné mesiace boli obdobím, kedy sa spájali nielen práce, ale aj spoločenské stretnutia, ktoré mali svoje špecifické zvyklosti.
Páračky
Gazdiná, ktorá mala menej peria, si ho popárala sama počas zimy. Ak bolo peria viac, zvolávali sa tzv. páračky. Gazdiná osobne pozývala ženy na večerné stretnutia, kde sa pri páraní peria spomínalo a klebetilo. Počas párania sa nesmelo jesť, aby sa do peria nedostali omrvinky. Okolo desiatej hodiny večer domáca ponúkla páračkám koláče, čaj, kávu alebo varené víno. Čím viac bolo páračiek, tým rýchlejšie sa perie popáralo a ženy si navzájom pomáhali. Ak sa na páračkách zišlo viac dievčat, často sa tam objavili aj chlapci, ktorí robili žarty.
Priadky
Spriadanie konopí bolo zväčša úlohou dospievajúcich dievčat. Ak dievča nemali, priadla gazdiná sama. Obyčajne sa však viac priadok zišlo v jednom dome, kde im pradenie išlo veselšie. Niekde to spojili s kultúrou, požičiavali si knihy z obecnej knižnice, z ktorých jeden z mužov čítal. Veselšie boli priadky dievčat. V dedine u niektorej starej ženy alebo starších manželov si objednali izbu. Obyčajne to boli menej majetní ľudia, u ktorých sa schádzali každý večer. Dievčence, ktoré nepriadli, vyšívali do výbavy uteráky alebo biele sukne, ktorých nosili pod vrchnou sukňou aj niekoľko. Každé dievča donieslo so sebou polienko dreva a takto domácim ušetrili kurivo. Keď sa spolu dohodli, išli drevo ukradnúť tam, kde mali mládenca. Na priadkach, samozrejme nechýbali ani mládenci so svojimi fígľami.
Zabíjačky a "S Páni"
Keďže bolo zimné obdobie a skoro v každom dome bola zabíjačka, priadocká mládež sa vybrala do domu, kde mali práve zabíjačku a po jej skončení sedeli s domácimi pri večeri. Volali to, že idú s páni. Chlapci a dievčatá sa poobliekali ako cigáni, tvár si zamaskovali a išli požiadať o príspevok zo zabíjačky a peniaze. Predstavovali muža, ženu a dieťa. Museli mať však aj Pas - ceduľku s údajom odkiaľ pochádzajú, lebo domáci ho od nich pýtali. Po všelijakých huncútstvach im dali vypiť aj zajesť. Do prineseného košíka dostali pečené jaterničky, mäso a klbásu. Gazda im dal peniaze, ktoré si chlapci odložili a použili ich na zábavu - obyčajne na prenajatie miestnosti, kde sa zábava konala. Mäso a klbásy zjedli spoločne na priadkach a ponúkli aj domácich. Po skončení priadok chlapci odprevadili dievčence domov, každý tú svoju alebo spoločne.
Spracovanie priadze a tkanie plátna
Spradená priadza sa cez zimu musela spracovať - utkať na plátno. Netkalo sa každý rok, záviselo to od toho, koľko mala gazdiná nasiatych konopí. Tam, kde mali v dome dievčence, tkalo sa viac a častejšie, pretože im bolo potrebné pripraviť výbavu. Takmer každá väčšia gazdiná mala svoje vlastné krosná. Ak ich nemala, musela si ich požičať. Snovať priadzu na krosná však vedela máloktorá gazdiná. Robilo to v dedine len pár žien. Tie snovali priadzu na tkanie domácich pokrovcov. Vzorky na pokrovce si vymýšľali alebo odpozorovali z utkaných pokrovcov. Doteraz žije ešte jedna takáto žena.
Adventné obdobie a vianočné zvyky
Adventné obdobie bolo spojené s rozličnými zvykmi a poverami, ktoré predznamenávali príchod Vianoc. V tomto čase sa nekonali žiadne zábavy.
Adventné zvyky a povery
Na priadkach zase dievčence liali olovo. Nad ohňom v lyžici zohriali olovo a vyliali ho do studenej vody. Podľa tvaru, aký sa vo vode vytvoril zisťovali, akého remesla bude ich nastávajúci. Iný spôsob veštby termínu vydaja bolo prehadzovanie topánky cez hlavu smerom ku dverám. Ak sa topánka obrátila špičkou ku dverám, mala sa dievčina do roka vydať. Inokedy varili perky, do ktorých vložili papieriky s menami chlapcov. Budúcim ženíchom sa mal stať ten, koho meno bolo napísané na papieriku v perke, ktorá vyšla na povrch prvá. Pri ďalšom spôsobe veštby si napísali na papieriky mená chlapcov, poskladali ich a dali večer pod vankúš.
Mikuláš
Na Mikuláša si museli deti vyčistiť topánky a položiť do okna. Do rána im Mikuláš priniesol darčeky, obyčajne jablká, sušené ovocie, niekedy aj nejaký ten cukrík alebo medovník. Dospelí sa občas poobliekali za Mikuláša, čerta a anjela a chodili po domoch kde mali deti, pričom im rodičia vopred pripravili darčeky. Deti sa museli najskôr pomodliť. Potom sa ich Mikuláš spytoval, či poslúchali rodičov a starých rodičov. Rodičia sa zase požalovali na deti ak ich v niečom neposlúchali. Následne rozdal Mikuláš anjel darčeky a čert neposlušné deti vyšibal prútom. Oblečenie Mikuláša pozostávalo z dlhého kabáta, vysokej čapice a mikulášskej palice. Čert bol oblečený do obráteného kožucha, na hlave mal obrátenú kožušinovú čiapku, vzadu dlhý chvost a v ruke zvonec a palicu. Anjel mal na hlave zlatú korunu, papierové krídla a v ruke košík s darčekmi. V súčasnosti na obchôdzky s Mikulášom chodia evanjelickí cirkevníci. Darčeky nosia rodičia na faru alebo počkajú s nimi pred dverami svojich domov. Kostolník zapriahne koňa do ozdobeného voza a Mikuláš, anjel a čert idú po dedine zvoniac zvoncom rozdávať darčeky.
Lucia
Na Luciu 13. decembra sa chodilo s Luciou. Mládenci alebo mladí muži chodili po domoch, so sebou niesli kameň okruhliak alebo podkovu.
Pečenie oplátok
Pred Vianocami sa piekli na fare oplátky. Z nich sa podľa formičiek vyrezali okrúhle kolieska, ktoré farár podával v kostole pri Večeri Pánovej. Na fare boli tri kusy želiez na pečenie oplátok. Tie sa požičiavali cirkevníkom po dedine, aby si i oni doma nad otvoreným ohňom mohli napiecť oplátky či rúrky.
Štedrý deň
Na Štedrý deň bol veľký pôst. Varila sa iba kaša alebo mliečna mrvenica - nastrúhaná cestovina zavarená do mlieka. Večer sa išlo do kostola. Vyzdobenie kostola mala na starosti mládež. Po príchode z kostola pred dverami zaspievali jeden verš pesničky Narodil sa Kristus Pán alebo Čas radosti veselosti. Niektorí cirkevníci a to je zaužívané u evanjelikov dodnes idú po službách Božích zaspievať vianočné pesničky na faru s prianím radostných sviatkov farárskej rodine. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa ráno každý člen evanjelickej rodiny musel pomodliť z Tranoscia. Katolícky cirkevníci mali na Štedrý deň polnočnú omšu. Členovia evanjelického spevokolu - spolu so skupinou niekoľkých cirkevníkov chodili na Štedrý večer o polnoci spievať na kostolnú vežu. Ich spev sa rozliehal po celom okolí.
Štedrovečerná večera
Štedrovečerná večera sa podávala po príchode z kostola. Domáci gazda sa najskôr pomodlil, potom sa začalo večerať bravčové mäso, dobrá domáca klobása a sušené hríby. Samozrejme nesmeli chýbať makové opekance poliate zriedeným medom a makom. Opekance si gazdiná napiekla sama. Keď piekla chlieb, z toho istého cesta ušúľala aj dlhý šúľok, nožom narezala veľkosť opekanca a po upečení polámala. Na večeru bývalo i pečené bravčové mäso. Príprava rýb je novším zvykom a v minulosti sa nekonala. Na stole boli pripravené oplátky s medom a rozličné ovocie. Po večeri sa rozlúpol orech. Ak bol zdravý, znamenalo to, že dotyčný bude celý rok zdravý. Ak nie, mal do roka zomrieť. Orechy však boli spravidla všetky zdravé. V niektorých rodinách gazda pred večerou obtočil stôl reťazou. Robilo sa to, aby bola rodina súdržná. Vianočné stromčeky kedysi neboli také štedré ako dnes. Miesto salóniek bol do papierikov zabalený kockový cukor alebo karamel, prípadne si salónky gazdiná varila doma sama. Namiesto kolekcií boli na stromčeku zavesené jabĺčka a orechy položené do ozdobne nastrihaných košíkov. Sviečky boli obyčajné a reťaze boli urobené z farebných papierikov.
Novoročné sviatky
Novoročné sviatky sa svätili obdobne ako vianočné. Súčasťou boli rôzne zvyky a povery.
Zvyky a povery
Na Nový rok ráno neboli ani v jednom dome radi, keď k nim prišla prvá žena, pretože by vraj priniesla do domu nešťastie. Niektorí členovia rodiny išli na Silvestra na zábavu. Tí, čo zostali doma, sa obyčajne zúčastnili hostiny spolu s inými rodinami. Každá rodina priniesla jedlo a niečo na pitie. Na Nový rok sa nejedla hydina. „Nemohla sa jesť sliepka, kohút, morka, kačka ani hus. Verilo sa, že by rodine mohlo uletieť šťastie. V niektorých regiónoch sa tento zvyk dodržiava dodnes,“ prezradila etnologička. V zime i v lete chodil v noci nočný strážnik odtrúbiť, alebo píšťalou odpískať celú hodinu spievajúc: odbila desiata hodina, chváľ každý duch Hospodina. Iným významom nočného trúbenia bolo oznamovanie požiaru, ak vypukol.
Fašiangy a zábavy
Fašiangové obdobie bolo časom veselosti a rôznych zábav, ktoré predchádzali pôstnemu obdobiu.
Fašiangové zábavy
Počas zimných mesiacov bol čas i na zábavy. Svoju zábavu mali mládenci a dievčatá, teda mládež; fajermani a remeselníci, ktorých bolo viac. V Bátovciach bolo zastúpené hádam každé remeslo. Rozliční remeselníci sa spájali a usporadúvali spoločné zábavy. O tanečnú sálu núdza nebola. Tancovalo sa u Cibuľku v krčme, ale i na Kúrii v krčme. Stalo sa však aj to, že si miestnosť zaplatila nejaká skupina a chceli ju mať aj obchodníci. Tí, aby sa im vypomstili, posypali celú tanečnú miestnosť štipľavou paprikou. Samozrejme, že sa pri tom tancovať nedalo, to by bolo kýchania!
Pochovávanie basy
Najviac zábav bolo na fašiangy a keďže v tanečnej sále voľakedy neboli dlážky, len hlinená, nahladko vymazaná podlaha, dievčence si ani nestačili prať zaprášené biele sukne, ktoré nosili pod vrchnou sukňou. Keď prišli zo zábavy, zaprali aspoň spodok sukne a dali k peci sušiť, aby stačila vyschnúť do ďalšej zábavy. Najveselšia zábava bola na posledný fašiang, keď sa pochovávala basa. Usporadúvala ju vždy mládež. Do debne vložili jedného z mládencov a v sprievode, spievajúc žartovné pohrebné pesničky, išli do Dolnej brány, zastaviac sa pri Trojici až po cintorín, kde sprievod ukončili a išli sa do rána zabávať. Posledným fašiangom a pochovávaním basy bol zábavám koniec.
Cigáni s ražňom
Na fašiangy chodili spravidla cigáni s ražňom. Domáci im nastokli na palicu slaninu, niekde im dali i peniaze.
Sánkovanie
Medzi zimné zábavy patrilo aj sánkovanie. Mládenec, ktorého otec mal kone, ich zapriahol do veľkých saní, ktoré boli opatrené bočnicami. Do saní si posadala mládež a išlo sa sánkovať po ceste okolo dediny.
Činohra SND I Tajomstvo Santa Vittorie I TRAILER
Jarné práce a zvyky
Príchod jari znamenal koniec zimného obdobia a začiatok náročných prác na poli aj v domácnosti.
Príprava na jarné práce
Jar bola obdobím, keď sa gazda pripravoval na jarné práce a gazdiná na jarné upratovanie. To obyčajne zahŕňalo mazanie izieb a miestností, v ktorých sa bývalo a celú zimu i kúrilo, teda sa i nadymilo. Gazdiná si túto činnosť robila sama haseným vápnom. Vápno chodili predávať na jar na vozoch vápenníci z neďalekého Skýcova, kde ho i pálili. Najprv gazdiná umyla drevenú povalu a potom celú chyžu obielila štetkou osadenou na dlhej palici. Dokiaľ jej chyža schla, pripravila si blato na mazanie podlahy. O pomiešané s plevami a konským trusom vymiesila nohami. Potom vybielila chyžu po druhý raz a ručne vymazala podlahu blatom. Pri tejto príležitosti vymieňala i slamu do postelí do matracov - strožliakov. Každý týždeň v sobotu si gazda pozametal dvor a gazdiná priestranstvo pred domom. Keď v rodine dorástli deti, robili túto prácu oni, chlapci zametali dvor a dievčence pred domom.
Pasenie dobytka
Na jar sa začalo aj s pasením dobytka. Prvý raz sa dobytok vyháňal na Ďura. Pásli sa kravy, kozy, svine i husi. Každý pastier mal svoj rajón, kde pásol zverený dobytok. Pásli ich obyčajne cigáni, takže boli vlastne doma. Tento priestor je teraz zatopený priehradou. Poplatok za pasenie dostávali pastieri podľa dohody, ako sa s gazdom zjednali. Na Veľkú noc a Vianoce chodili pastieri aj vinšovať, za čo dostali koláče a víno. Na veľkú noc spolu s vinšom roznášali brezovce. Gazdiné nimi obháňali husi, alebo neposlušné deti.
Zváranie prádla
Na jar, kým ešte nebola v poli robota, gazdiná zvárala prádlo. Do otvoru zváradla dala kus handry, po ktorej voda stekala do podloženej nádoby. Vo veľkom kotle sa hriala lúhová voda. Vo vode bolo nastrúhané doma varené mydlo. Do zváradla sa naukladalo špinavé prádlo, medzi ktoré sa dalo vrecko s dreveným popolom. Prádlo sa zalievalo horúcou vodou. Voda, ktorá zo zváradla vytekala, sa dala znovu zohriať do kotla. Zváranie trvalo skoro celý deň. Potom sa prádlo vybralo a v potoku vypláchalo. Prádlo sa pralo na potoku v tečúcej vode, kde sa prepláchalo a položilo na stolec. Piestom sa naň nahadzovala voda a búchaním piestom z neho voda odtekala. Mangľovanie bielizne prebiehalo takto. Poskladaná plachta, alebo iný kus prádla sa natočil na váľok a ten pritlačiac piestom, sa niekoľkokrát po stole pogúľal. Takto vymangľované prádlo sa odložilo do kasne.
Posvätenie žita a procesie
Na jar chodili katolícky cirkevníci posviacať žitá, ktoré už boli vzídené asi na 20 cm. V sprievode kňaza, spievajúc nábožné piesne, išli na pole, kde bolo žito zasiate. V máji chodili na procesie na Staré Hory, do Banskej Štiavnice alebo Mariatálu. Išli pešo spievajúc mariánske piesne. Na Božie telo robili búdičky, asi štyri v každej ulici, jednu na každú svetovú stranu, aby požehnanie išlo do celého sveta. K búdičkám chodili v sprievod a deti po ceste rozsýpali kvety.
Žarty a máj
Na Ďura mládenci niektorým gazdom odniesli voz alebo iný pracovný nástroj a zložili ho niekde na streche. Gazda si ho potom musel nejako dať dolu. Ak mala žena naprané a vonku vyvesenú bielizeň, vzali jej nejaký kus, najskôr košeľu, ktorú potom zavesili niekde na námestí. Tá si ju tam potom našla, ak išla náhodou do mesta alebo ak to bolo v nedeľu, keď išla do kostola. Na Ďura chodili mládenci v chotári čistiť studničky. Cez leto pri práci na poli bola pitná voda vzácna a preto studničky museli byť čisté. Takýchto studničiek bolo v chotári niekoľko. Mládenci potom chodili po dedine vyberať či už peniaze alebo vajcia, slaninu, víno. V máji chodili chlapci dievčatám stavať máje. Každý mládenec tej svojej. Pomohli si jeden druhému, takže chodili v skupinkách.
Jánske ohne
Na Jána sa pálievali ohne. Chlapci a dievčatá sa volávali spevom. Idúc po dedine spievali ľudové piesne. Pálenie sa vždy robilo tam, kde boli zasiate ďateliny. Ak mal niektorý gazda v petrenci neodvezenú ďatelinu, mohol počítať s tým, že bude mať o jeden petrenec menej. Mládež mu ho odniesla na cestu, podpálila a cez oheň preskakovala. Stalo sa i to, že niekomu do ohňa spadla papuča, ktoré sa nosili ako letná obuv. Ten potom išiel domov naboso. Keď ďatelina dohorela, mládež sa pobrala so spevom domov.
Práce na poli
Práce na poli vyžadovali rozličné náradie a pestovanie rôznych plodín.
Pri prácach na poli potreboval gazda rozličné náradie: pluhy, brány, kosy, kosáky, motyky, drevené hrable, oselník, oslu, klepáč, babku a iné. Z obilia sa pestovalo žito na múku na chleba a koláče. Otruby, odpad pri mletí múky sa skrmovali. Jačmeň, ovos, kukurica a čalamáda slúžili ako krmivo pre statok. Zo strukovín sa pestovali rôzne druhy fazule, bôb, šošovica, hrach a cícer. Do maku dávali strašiakov ovešaných rozličnými plechovicami na odstrašenie vtáčeniec, ktoré makovicu odspodu načali a mak sa vysýpal. Ďalej pestovali cibuľu, mrkvu, petržlen, uhorky, konope na výrobu domáceho plátna, kapustu a kel. Siať sa začalo spravidla na Gregora okolo 12. marca. Po zasiatí zrna sa sadili zemiaky a burgondia,. Gazdiná v záhrade zasiala mrkvu, petržlen a iné. Pred žatvou sa kosili sená.
