Husi sú domestikované vtáky, ktoré človek chová už tisícročia. Počas tejto doby vzniklo množstvo plemien, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, úžitkovosťou a adaptáciou na rôzne prostredia. Tento článok poskytuje prehľad a charakteristiku niektorých známych plemien husí, so zameraním na tie najväčšie a najmasívnejšie.
Základné informácie o husiach
Husi sú jedným z najstarších druhov hydiny, chovaných pre svoje mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené z divých predkov. V Európe je to hus divá (Anser anser) a v Ázii hus labuťovitá (Cygnopsis cygnoides).
V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, vrátane Európy a Ázie.
Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta. Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie.
Najväčšie a najmasívnejšie plemená husí
Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita produktov. Medzi najväčšie a najmasívnejšie domáce husi na svete patria nasledujúce plemená:
Toulouská hus
Toulouská hus je ťažké úžitkové plemeno husí, ktoré patrí medzi najväčšie a najmasívnejšie domáce husi na svete. Vyznačuje sa veľkým telom, voľnou kožou pod krkom a typickými lalokmi na hrudi. Toulouská hus pochádza z oblasti okolo mesta Toulouse vo Francúzsku. Je známa už od 17. storočia a vyšľachtená bola predovšetkým na produkciu foie gras (husacej pečene) a kvalitného mäsa. Pre svoju hmotnosť nie sú schopné lietať.
Existujú dva typy: produkčný (na pečeň) a výstavný (masívnejší, s výraznejšími lalokmi). Pri správnej výžive a dobrej genetickej výbave môžu mať mladé jedince okolo osem kilogramov do piatich mesiacov. Plne dospelé sú tieto husi až vo dvoch rokoch, kedy výstavné kusy vážia minimálne 10,5-11 kg (samce) a 8,5-9 kg (samice). Lalok pod zobákom je iba koža, kýl je kosť a podbrušia sú zrejme koža s nejakým tukom.
Samice toulouskej husi znesú ročne 20 až 35 vajec, v závislosti od typu. Inkubácia trvá 30 až 32 dní. Samice sú pomerne spoľahlivé liahnice, ale kvôli ich ťažkosti niekedy vajcia nezohrievajú rovnomerne - preto sa v komerčných chovoch využívajú liahne a umelý odchov.
Emdenská hus
Emdenská hus je veľké plemeno pochádzajúce z Nemecka a vyniká masívnym telom. Husy Emdenského plemena majú vysokú produkciu mäsa. Je to veľmi staré a rozšírené plemeno zo severného Nemecka. Je známe rýchlym rastom a vysokou hmotnosťou. Kvôli vyššej hmotnosti plemena nelieta, no potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Mäso tohto plemena je veľmi kvalitné, s nízkym obsahom tuku, pečeň je veľká.
Veľká šedá hus
Veľká šedá hus je plemeno husi vyšľachtené na Ukrajine krížením Toulouskej a Romenskej husi. Je to jedno z najlepších plemien na mäso ako v domácom chove, tak aj v komerčnom chove. Má široký a hlboký, dobre osvalený hrudník, stredne dlhý a hrubý krk. Rýchlo rastie a dosahuje vysokú hmotnosť (húsatá v 9. týždni už môžu vážiť 4,5 kg) - má dobrú výťažnosť mäsa. Pečeň dosahuje hmotnosť 350 - 450 g.
Hus rýnska
Hus rýnska je tradičné európske plemeno, ktoré pochádza z oblasti povodia Rýna v Nemecku a patrí medzi najstaršie európske plemená husí. Je to stredne ťažké až ťažké plemeno, má pevnú kostru a dobre vyvinuté svalstvo. Vyšľachtená bola najmä za účelom produkcie mäsa. Mäso je kvalitné, šťavnaté a veľmi chutné, s výborným pomerom mäsa k tuku. Vhodná na domáci hobby chov aj na ten farmársky.
Ďalšie významné plemená husí
Okrem najväčších plemien existuje mnoho ďalších, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a sú cenené pre rôzne účely.
Slovenská biela hus
Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Je známa svojou odolnosťou, skromnosťou a vysokou úžitkovosťou. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov.
Talianska hus
Talianska hus je úžitkové plemeno husí, ktoré patrí medzi stredne ťažké až ťažké plemená. Je známa svojou výbornou znáškou, pevnou telesnou stavbou a dobrou adaptáciou na rôzne podmienky. Vďaka svojej výkonnosti sa často využíva v produkčných chovoch, ale aj v tradičných hospodárstvach.
Sebastopolská hus
Sebastopolská hus je dekoratívne plemeno, známe predovšetkým svojím nezameniteľným vzhľadom - jej perie je dlhé, kučeravé a visí dolu po bokoch, čo jej dodáva “strapatý” až elegantne rozprávkový výzor. Patrí medzi ľahšie plemená a je chovaná predovšetkým na okrasu a výstavy.
Čínska hus
Čínska hus (Anser cygnoides domesticus) patrí medzi domestikované plemená husí a je jednou z najstarších a najznámejších plemien husí vyšľachtených z divej labutej husi (Anser cygnoides). Je charakteristická svojím štíhlym, elegantným telom, dlhým krkom a výrazným hrboľom na koreni zobáka.
Česká hus
Česká hus (Anser anser f. domestica) patrí medzi tradičné stredoeurópske plemená, ktoré sú známe svojou skromnosťou, odolnosťou a výbornou reprodukciou. Od iných husí sa líši najmä svojou ľahšou stavbou tela, typickým bielym perím a žltým zobákom a nohami.
Divé predchodkyne
Dva hlavné druhy divých husí, z ktorých boli vyšľachtené domáce plemená, sú:
Hus divá
Hus divá (Anser anser) je divoký druh husi, ktorý prirodzene obýva veľkú časť Európy a Ázie. Patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi a je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí. Jej telo je robustné, zobák oranžový a perie prevažne sivé, čo jej dodáva nenápadný vzhľad ideálny na život v prírode. S hmotnosťou tri až štyri kilogramy, pričom staré gunáre môžu mať i vyše päť kilogramov, a rozpätím krídel okolo 170 centimetrov, je to najväčšia zo všetkých divo žijúcich husí.
Hus divá je mohutnejšia než kačica, má dlhší krk a hlavne, na rozdiel od kačíc sa samce a samice husí nelíšia perím. Je predkom našej domácej husi. U nás je známe len jedno hniezdisko husi divej, a to pri Veľkých Levároch. Ináč husi divé u nás vídame len pri jesennom sťahovaní a pri jarnom vracaní sa. V miernejších zimách prezimujú na Dunaji. Divé husi sa živia rastlinnou potravou a v jeseni sa rady pasú na oziminách. Sú monogamné, pričom páriky zostávajú spolu zvyčajne po celý život. Hus znáša 4 - 6 veľkých bielych vajec, na ktorých sedí 28 dní. Húsatá vodí obaja rodičia.
Hus labuťovitá
Hus labuťovitá (Anser cygnoides) je druh divokej husi, ktorý prirodzene obýva východnú Áziu. Vyznačuje sa štíhlou postavou, dlhým krkom a tmavým pruhom tiahnucim sa od temena po chrbát. Je priamym predkom niektorých domestikovaných plemien, najmä čínskej a africkej husi.
Chov husí
Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pasenia sa, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo.
Šľachtenie husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia. Udržateľnosť chovu husí a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien. Zodpovedný chov husí sa nezameriava len na produktivitu, ale aj na zachovanie genetického zázemia a zdravých populácií.
Nie všetky plemená husí sú pre ZAČIATOČNÍKOV | ALE TIETO SÚ!
Tabuľka hmotnosti vybraných plemien husí
| Plemeno | Hmotnosť gunára (kg) | Hmotnosť husi (kg) |
|---|---|---|
| Toulouská hus | 11 - 12 | 10 - 11 |
| Slovenská biela hus | cca 7 | cca 6 |
| Hus divá | 3 - 5+ | 3 - 4 |