Úrodu maku môže významne ovplyvniť viac druhov fytofágneho hmyzu. Medzi najvýznamnejších škodcov patria bylomor makový a voška maková. Je dôležité poznať ich životný cyklus a spôsob, akým poškodzujú rastliny, aby sme mohli efektívne zasiahnuť.
Bylomor koreňový (Stenocarus ruficornis)
Imágo krytonosa koreňového - Stenocarus ruficornis (Coleoptera: Curculionidae) má telo bez nosca dlhé 3 mm, tmavo hnedé až čierne, pokryté šupinami rôzneho tvaru, na dorzálnej strane s bronzovým leskom a na ventrálnej strane žltkastej farby. Na prednom okraji štíta sú dve ryhy. Krovky sú jemne ryhované, v strede za štítom sa nachádza malá svetlejšia škvrna, ktorá prechádza do tmavej farby, vytvorenej z chĺpkov a na konci kroviek je svetlá podlhovastá škvrna. Vyliahnutá larva je beznohá, žltobiela, dlhá 1,5 mm.
Imágo prezimuje v pôde, kde sa pestoval mak. Po aktivácii na jar, sa najprv pohybuje lezením a keď sú teploty nad 14°C, začína lietať a vyhľadáva porasty maku. V čase žeru sa živí na mladých rastlinách maku žerom listov od okraja vyžieraním drobných dierok, tiež poškodzuje aj vegetačný vrchol rastlín, čo môže spôsobiť odumieranie mladých rastlín. Citlivé sú najmä mladé rastliny, na ktorých škodca môže poškodiť klíčne listy. Poškodenia spôsobené dospelcami sú najnebezpečnejšie.
Samičky začínajú klásť vajíčka od polovici mája a kladenie je veľmi roztiahnuté, trvá až 2 - 2,5 mesiaca. Samičky kladú vajíčka do hlavného nervu spodných listov, prípadne v blízkosti koreňového kŕčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú v liste krátke chodbičky a neskôr zaliezajú ku koreňu a vyhrýzajú ryhy alebo chodbičky dlhé 1 - 3 mm.
Poškodenia sa prejavujú v rôznych vývojových fázach, ale najmä vo fáze kvitnutia a to vädnutím a zakrpatením rastlín a žltnutím spodných listov. Rastliny tiež môžu poľahnúť a odumrieť. Pri silnom napadnutí môže škodca zničiť 50 - 70 % rastlín.
Po zákaze používania moridiel zo skupiny neonikotinoidov, priama ochrana proti tomuto škodcovi sa robí iba foliárnymi postrekmi, ak zistíme 3 - 4 imága na jednom metri riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín.
Voška maková (Aphis fabae)
Voška maková - Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 - 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené.
Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca až začiatkom apríla, sa liahnu nymfy a z nich sa vyliahnu samičky - zakladateľky ktoré na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie pozostávajúce z okrídlených samičiek. Tie v polovici apríla postupne preletia na sekundárneho hostiteľa a to je v prvom rade cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov.
Samičky rodia živé larvy, čím sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská a vošky sa šíria ďalej do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvoria 6 - 7 generácií, ďalších 4 - 5 vytvoria ešte na burinách. Na jeseň sa okrídlené samičky sťahujú na primárneho (zimného) hostiteľa, kde rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky.
Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody zapríčiňujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej strane listov a na makoviciach (tobolkách).
Pri vyciciavaní štiav, vylučujú do pletív sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu do trubice. Listy strácajú turgor, vädnú a často aj uschnú. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované.
Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba)
Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba) je pôvodcom známej červivosti makovíc. Patrí do čeľade nosáčikovitých s charakteristickou predĺženou prednou časťou hlavy. Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty maku krátko pred kvitnutím. Samičky zapúšťajú vajíčka do mladých makovíc. Vyliahnuté larvy sa živia jednak semenami maku a jednak priehradkami makovíc. Larvy sú belavé, beznohé a majú hnedú hlavu. Vyvinuté larvy opúšťajú makovice, zaliezajú do pôdy a zakuklia sa.
Najnebezpečnejší škodca na maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Mak siaty má puky, ktoré sú ešte zohnuté k zemi, hovoríme že háčkuje, je to čas na zásah proti imágam, ktoré najskôr žerú na stonkách a listoch. Ošetrujte najneskôr pred kvitnutím do objavenia prvého kvetu. Základy makovíc sú síce ešte ukryté v puku a obalené kvetnými lupienkami, ale krytonos makovicový ich už vyhľadáva a kladie do nich vajíčka. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia semenami maku a priehradkami makovíc.
Ochrana a výživa maku siateho
K dispozícii je jediný autorizovaný prípravok proti voške makovej, aj ten má len minoritné použitie. Je to kontaktný insekticíd/akaricíd vo forme vodnej emulzie typu olej:voda (EW), určený na použitie v rajčiakoch, jahodách a uhorkách na ochranu proti voškám, moliciam a roztočom v skleníkoch, vhodný aj pre použitie v ekologickom poľnohospodárstve. Účinne ničí vajíčka, čerstvo vyliahnutých a dospelých škodcov. Mastné kyseliny obsiahnuté v prípravku prenikajú cez kutikulu pokožky škodcu, dezorganizujú lipoproteínovú matricu a vyvolávajú narušenie bunkovej funkčnosti, výsledkom čoho je vysušenie a rýchla smrť škodcu. Pre dosiahnutie účinnosti musí prípravok prísť do priameho kontaktu s cieľovým škodcom. Výrobok aplikujte s použitím dostatočného množstva vody na dosiahnutie zmáčania všetkých cieľových škodcov i hostiteľskej rastliny. Nevyhnutné je úplné pokrytie vrchnej a spodnej plochy listu. Uvedený prípravok účinkuje aj proti voške makovej (Aphis fabaea).
mak siaty | odkyslenie organizmu | proti migréne | superpotraviny | vlaknina | semienka
Odborný poradca Ing. Karel Říha zo závažných chorôb maku upozornil na pleseň makovú. Zo strobilurínov je proti plesni najúčinnejší azoxystrobín, ktorý odporúča aplikovať vo fáze koniec háčkovania maku, čím sa zabráni jej rozširovaniu. „Patogénne huby potrebujú mierne kyslé prostredie, aby ich spóry mohli vyklíčiť. Pri zásaditom pH spóry húb odumierajú a keď aplikujete prípravok s lepiacim účinkom, napríklad Agrovital - zabránite, aby sa patogénne huby dostali do nových prirastajúcich listov,“ dodal K. Říha.
Z pohľadu výživy k tiosíranu amónnemu uviedol, že má niekoľko účinkov, ide o hnojivo s najrýchlejšie prijateľným draslíkom, sírou a amoniakom, rastlina ich prijme už 16 hodín po aplikácii. „Ak chcete dosiahnuť optimálny zdravotný stav a optimálnu výživu, je optimálny pomer 1:7, t. j. jeden diel síry a sedem dielov dusíka. Výrazne obmedzíte choroby, napríklad výskyt helmitosporiózy na stonkách maku“.
„Mak potrebuje pomerne veľa živín, v jeho výžive vychádzame z odberových normatívov. Na jednu tonu makového semena a slamy odčerpá v čistých živinách: cca 70 kg dusíka, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 26 kg fosforu, 15 kg horčíka a 12 kg síry. Odporúčam hnojiť na úrodu dve tony semena maku z hektára,“ uviedol prof. Ing. Tomáš Lošák, Ph.D. z Mendelovej univerzity Brno. Časť dusíka odporúča aplikovať pred založením porastu a časť počas vegetácie. V prípade aplikácie hnojiva DAM sa prikláňa k používaniu koncentrovaného DAM-u (100 litrov na hektár), neriedeného s vodou. Vo výžive dusíkom odporúča týždeň pred hnojením odobrať vzorky pôdy a dať na analýzu do laboratória na zistenie obsahu anorganického dusíka a podľa toho aplikovať hnojiva. V prípade ostatných živín - fosfor, draslík, horčík a síra hnojiť pred sejbou.
| Živina | Množstvo (kg) |
|---|---|
| Dusík (N) | cca 70 |
| Draslík (K) | 90 |
| Vápnik (Ca) | 79 |
| Fosfor (P) | 26 |
| Horčík (Mg) | 15 |
| Síra (S) | 12 |
„Kombinácia dusíka a síry v hnojive, ako je DASA, je výborná, pretože síra zvýši využiteľnosť dusíka, čo sa prejaví vo vyššej úrode,“ dodal T. Lošák.
Z mikroprvkov sú pre mak dôležité bór, zinok a mangán. Na jednu tonu maku je potrebných cca 110 gramov bóru, 200 gramov zinku a 340 gramov mangánu. „Odporúčam dávku mikroprvkov rozdeliť. Ideálne vykonať postrek na rastliny vo fáze 6 - 8 listov maku, druhýkrát na začiatku predlžovania pri výške maku 20 - 30 centimetrov,“ dodal T. Lošák. Forma hnojív môže byť, napr. chelátová, iónová (napr. síran zinočnatý) a iné. Z ďalších hnojív odporúča horkú soľ (síran horečnatý) v 3 - 5 percentnom roztoku.
Informácie o možnostiach použitia regulátorov rastu v porastoch maku siateho poskytol Ing. Martin Hnoušť, Ph.D. V ponuke je viac prípravkov, napr. Tilmor (prothioconazole, tebuconazole), Prosaro (prothioconazole, tebuconazole), Architect (prohexadion calcium, mepiquatchlorid, pyraclostrobin) a ďalšie. Dôležité je aplikovať ich v rastovej fáze BBCH 39 - predlžovací rast, do výšky internódií desať centimetrov. Porasty, ktoré majú nízky úrodový potenciál nie je potrebné regulovať, naopak pre porasty s predpokladanou úrodou 0,6 až jedna tona z hektára je jedna aplikácia morforegulátora rastu odporúčaná. V porastoch s predpokladom dosiahnutia viac ako jednej tony z hektára je na zvážení, či prvú aplikáciu v BBCH 39 neposilniť ďalšou aplikáciou. V pokusoch najlepšie vychádzala pre druhú aplikáciu účinná látka ethephon (napr. O škodcoch v maku informoval Ing.