Čaj, nápoj s bohatou históriou a kultúrou, si našiel cestu do sŕdc ľudí po celom svete. Od starovekých rituálov až po moderné kaviarne, čaj je viac než len nápoj - je to zážitok. Viete však, ako vznikol čaj a prečo má taký význam v rôznych kultúrach? Príbeh čaju sa začína pred viac ako štyri a pol tisíc rokmi a zahŕňa legendy, tradície a ženy, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v jeho dejinách.
Pôvod čaju: Mýty a realita
Na celom svete je čaj po vode druhým najkonzumovanejším nápojom. Všetky rôzne druhy čaju pochádzajú z rovnakej rastliny - Camellia Sinesis. Rôzne spôsoby, ktorými sa rastlina žne a spracováva, produkujú rôzne druhy čaju, jedným z nich je čierny čaj.
V niektorých zdrojoch sa uvádza Barma ako pravlasť čaju, odkiaľ sa rozšíril do Číny, Indie a Japonska. Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, hoci sa hovorí skôr o medicínskom použití. Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.), ktorému šálku čaju vraj podal jeho žiak.
Ak chcete vidieť ten najstarší čajovník, musíte prejsť Čínou až na absolútny juh - do provincie Jün-nan (Yunan), na hranice s Mjanmarskom a Laosom. Podľa legendy vznikol čaj vtedy, keď pod jedným stromom už v roku 2 737 p.n.l. zakempoval čínsky cisár Šen Nung (prezývaný „Božský farmár“).
Legenda o Dharumovi a vzniku čaju
Najkrajšia, aj keď trochu morbídna, legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.
História čaju v Číne
Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3. storočia n.l. Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku.
V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780 vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok.
Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).
Za dynastie Ming sa naparené a usušené lístky už nelisovali. Tento sypaný čaj nevydržal dlhé cesty do Európy a skoro strácal vôňu aj chuť. Rozvoj zahraničného obchodu v podstate donútil čínskych pestovateľov, aby vyvinuli dva celkom nové druhy čaju - čierny čaj a čaj s vôňou kvetín. Najprv ľudia verili, že zelený a čierny čaj pochádzajú z dvoch odlišných rastlín, ale v skutočnosti sú pre obidva typy východiskovou surovinou zelené lístky. Výrobcovia za dynastie Ming zistili, že lístky sa dajú konzervovať fermentáciou (oxidáciou), pokiaľ nezískajú medenú farbu a potom tento prirodzený rozkladný proces zastaviť prudkým sušením v peci. Takto pripravený čaj mal výraznejšiu chuť a oveľa lepšiu trvanlivosť, čo bolo ideálne na export do vzdialených krajín. Čierny čaj sa preto stal dominantným sortimentom určeným pre európskych obchodníkov.
Čaj v Európe: Od kuriozity po obľúbený nápoj
Do Európy priviezli čaj v 16. st. ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami. Veľa ľudí si myslí, že sa čaj dostal do Európy cez Anglicko, ale bolo to Holandsko, ktoré bolo prvým vstupným prístavom. V 17. storočí sa čaj dovážal a konzumoval v Holandsku a o pol storočia neskôr sa dostal aj na anglické pobrežie. Naopak, Holanďania a Nemci čaj prijali okamžite. Potom bolo na rade Rusko, ktoré taktiež podľahlo kúzlu čaju, pričom samovar (zariadenie na prípravu čaju) sa stal stredom pozornosti ruských domovov. V Rusku sa čaj v 19. storočí stal národným nápojom a samovar symbolom rodiny, spoločenského postavenia a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
Aj tu najskôr bránila príliš vysoká cena, ale už v roku 1657 je čaj ponúkaný v kaviarni legendárneho priekopníka čajovania Thomasa Gerwaya.
Katarína Braganzová a popularizácia čaju v Anglicku
Mnohí si cenili kráľovnú Katarínu Braganzu, portugalskú vznešenú dámu za to, že keď sa vydala za kráľa Karola II, v roku 1661, priniesla si so sebou obrovské veno s peniazmi, pokladmi a korením. Jej zásoby exotického bohatstva zahŕňali aj balíčky listov čaju. Podľa legendy prepravila nová kráľovná nápoj do Anglicka v prepravkách označených Transporte de Ervas Aromaticas (Transport aromatických bylín) - skrátené na TEA. Názov “tea” dodnes v angličtine označuje čaj.
Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý.
Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila.
Vznik tradície Čaju o piatej
Kto teda zaviedol v Británii tradičné pitie čaju o piatej? Táto popoludňajšia čajová tradícia sa začala Annou, siedmou vojvodkyňou z Bedfordu, v roku 1840. Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov.
Lucia Sandrin Breznayová alias Madam Etiketa začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 - 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad.
Okolo roku 1840 Anna „vynašla” zvyk, resp. tradíciu „Čaju o piatej”. Jedného popoludnia počas pobytu bola Anna u piateho vojvodu z Rutlandu na zámku Belvoir. Vojvodkyňa bola taká hladná, že požiadala, aby jej služobníctvo donieslo čaj, chlieb, maslo a koláč. Na druhý deň si to objednala opäť a zistila, že je celkom príjemné dať si takto pár hodín pred večerou niečo malé, sýte, ale hlavne sladké.
Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách.
Šírenie tradície a jej podoby
Zaujímavé, však? A ako Veľká Británia rástla, záujem o čaj sa rozšíril do celého sveta. Keďže čaj pochádza z Ďalekého východu, čajovú kultúru dopĺňali ozdobné porcelánové predmety čínskeho pôvodu, ktoré boli v 18. storočí veľmi populárne. Takýto ozdobný štýl oslovil najmä aristokraciu a privilegované triedy a čoskoro sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Neskôr sa stal elegantným, rafinovaným nápojom pre dámy vyššej strednej triedy. Zvyšok populácie považoval čaj za „nóbl“, takže ho pre nedostatok finančných prostriedkov konzumovali len zriedka.
Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.
Pravidlá a etiketa pri pití čaju o piatej
Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky.
Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky.
Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane - etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom "tea napkin”. Obrúsok neskladáme na polovicu, ale, naopak, rozložíme si ho celý do lona.
Čaj o piatej a jeho podávanie
Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem. Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč. Lahôdky je nutné podávať na trojposchodovej tácke, na poradí ktorej nezáleží.
Čaj sa obvykle vyrába z výberu čierneho čaju. Čaj Earl Grey bol pomenovaný po rovnomennom premiérovi, krstnom mene Charles, ktorý rád ochucoval čajovú zmes citrusmi a kardamómom.
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút. Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco.
Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata. Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.
Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj.
Čaj v rôznych kultúrach a krajinách
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. Odmietnutie šálky čaju v arabskom dome sa považuje za urážku pohostinnosti hostiteľa. V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Turkménsku je populárny čaj s ťavím mliekom, Uzbeci ho majú radi s korením, medom a mliekom.
V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis predstavený ľadový čaj. Aj v Indii vznikol obdobný nápoj - chai latte. Najskôr pili Indovia čaj len vtedy, keď boli chorí. Počas britskej kolonizácie sa však začal spájať s oddychom. Briti zaviedli tzv. tea breaks, počas ktorých si mohli pracovníci nakrátko pri čaji alebo káve oddýchnuť. Kvalitný čaj bol však drahý a z lacnejších lístkov chutil veľmi horko.
V severnej Afrike sa čaj (najmä mätový) pije všade - a veľa. V Maroku ťa bez čaju ani nevpustia dnu. Zelený čaj, mätové lístky a kopec cukru. Vraj ak ti čaj chutí, si priateľ. Chceš zažiť túto pohostinnosť? Vyber si zelený čaj s mätou alebo niečo, čo osvieži a pohladí nervy - Lenon Párty je ako objatie pod marockou nočnou oblohou.
V Argentíne či Uruguaji to síce nie je úplne čaj ako ho poznáme, ale maté. Listy yerby maté si dávajú do kalabasy (tá nádobka) a pijú cez bombillu (tá slamka).
Áno, aj polárnici pijú čaj. Inak by im zamrzli myšlienky! Čaj obletel svet, prispôsobil sa každému podnebiu a kultúre, ale v každej šálke zostáva ten istý priateľ, ktorý ti povie: „Zastav sa. Dýchaj.
Rôzne druhy čaju
Na svete existuje viac ako 1 500 druhov čajov. Čierny čaj vznikol kvôli biznisu. Až do polovice 17. storočia bol všetok čínsky čaj zelený. S nárastom zahraničného obchodu čínski pestovatelia zistili, že čajové lístky dokážu konzervovať špeciálnym procesom fermentácie.
Zrejúci čaj Pu Ehr patrí bezpochyby k najznámejším čínskym čajom. Pomenovaný nebol podľa miesta svojho pôvodu, ale podľa mesta Pu-er v provincii Yunnan.
Niektoré známe druhy čaju:
- Zelený čaj (Dragon Well, Gyokuro)
- Čierny čaj (Darjeeling, Earl Grey)
- Biely čaj
- Pu-Erh
Čaj Pu-Erh, ktorý pochádza z provincie Yunnan v Číne.
Pestovanie čajovníka
Čaj je ker a strom; čínsky čajovník je ker, aj keď výška divo rastúcich exemplárov môže dosiahnuť i niekoľko metrov (9-10, ale výnimočne i oveľa viac). Assámsky čajovník je zaraďovaný medzi stromy, pretože nad zemou má iba jeden kmeň. Tiež môže v prírode dosiahnuť úctyhodnú výšku. Čajovníky, ktoré sa pestujú na poliach, bývajú zastrihávané a nižšie ako jeden meter. Pravlasťou čaju je Čína, Tibet a severná India. Dnes sa čaj pestuje vo viacerých krajinách, hlavne v Japonsku, Rusku, Gruzínsku, Indonézii, Sumatre, Jáve, Vietname a v niektorých afrických štátoch. Vďaka šikovnej marketingovej stratégii sa na popredné miesta v svetovom obchode dostali čaje cejlónske.
Čajovník je stále zelená rastlina a najbližšia príbuzná mu je kamélia, aj keď jeho malé biele kvietky sa podobajú skôr na jabloňové. Švédsky botanik Karl Linné čajovník v roku 1737 pomenoval Camellia sinensis, aj keď neskôr (v r. 1762) podľahol omylu, že čierny a zelený čaj sa robí z dvoch odlišných druhov, ktoré pomenoval Thea bohea a Thea viridis (zelený čaj). Omyl pretrvával takmer sto rokov. Od roku 1855 je jasné, že ide len o dva rôzne spôsoby prípravy lístkov. Čajovník patrí do rodu Camellia, čeľaď Theaceae. Listy čajovníka sú tmavozelené a tuhé. Na spodnej strane sú dýchacie otvory a viditeľné chĺpky. Púčiky sú celé pokryté chĺpkami a vyzerajú ako plyšové. Čajovník nie je žiadna rozmaznaná rastlinka.
Rastie v rovníkových polohách, ale najlepšie mu vyhovujú vyššie položené miesta (najlepšie do výšky 1800 m, ale sú odrody, ktoré rastú a dávajú kvalitný čaj aj vo výškach okolo 2200 m). Teplo, sucho a intenzívne slnko v nižších polohách znižuje kvalitu čaju. Svoje korienky čajovník zapustí aj do kamenistej pôdy, ale v takom prípade treba zabezpečiť poriadne hnojenie. Keby sa krík nezostrihával, vyrástol by do výšky 6 až 9 metrov. S tvarovaním sa začína v zime druhého roku alebo na jar tretieho roku života kríka a zostriháva sa raz za rok.
Oblasti pestovania čaju
Čajovníku sa najlepšie darí v subtropickom a tropickom pásme, rastie na kyslých pôdach od hladiny mora až po nadmorskú výšku okolo 2500 m. Najkvalitnejšie čajovníky sú vo vyšších nadmorských výškach. Čajovník potrebuje dostatočnú vlhkosť. Čaj sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, v Afrike a južnej Amerike.
Najznámejšie krajiny pestovania čaju:
- Bangladéž
- Burundi
- Gruzínsko
- India
- Indonézia
- Keňa
- Čína
- Malawi
- Malajzia
- Mozambik
- Papua-Nová Guinea
- Rwanda
- Srí Lanka
- Tanzánia
- Uganda
Zber čajovníkových listov
Čajové listy sa zbierajú niekoľko krát do roka a v niektorých oblastiach aj celý rok. Cennejšie sú mladé čajovníkové listy na špičke výhonkov a pupen. Čajovníkové listy sa zbierajú ručne, síce v niektorých krajinách sa zbierajú s...
Účinky čaju
Čaj obsahuje polyfenoly - antioxidanty, ktoré reparujú bunky a môžu pomôcť nášmu telu brániť sa kardiovaskulárnym ochoreniam, rakovine, osteoporóze či cukrovke.
Kofeín v čaji. V jednej šálke kávy je 105 mg kofeínu a v jednej šálke čierneho čaju 40 mg teínu.
Prvá šálka zvlaží pery Druhá zaženie samotu Tretia prebudí spomienky Po štvrtej nepríjemné pocity odídu z tela von Po piatej cítim sa ľahký Po šiestej nesmrteľný Siedmu šálku nepi! Ucítil by si, ako ťa vánok unáša k nekonečnosti.
Sprievodca čajom pre začiatočníkov
Na záver môžeme povedať, že čaj je nápoj s bohatou históriou a kultúrou, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Chcete sa pustiť do čaju, ale akosi si ho neviete obľúbiť? Nie si sám. Našťastie svet čaju je obrovský a rozmanitý a nie každý čaj chutí rovnako. V tomto príspevku nájdete množstvo odporúčaní podľa toho, prečo nemáte radi čaj. Pred objavovaním sveta čaju, ktorý si môžu vychutnať aj tí, ktorí ho nemajú, si stanovme niekoľko kľúčových bodov. Niekedy môže šálka čaju chutiť zvláštne nevábne, obyčajne alebo môže byť potrebné, aby bola silnejšia. Mnohí ľudia, ktorí nemajú radi čaj, často mali skúsenosti s nekvalitným čajom alebo nesprávnou prípravou. Bohužiaľ, nekvalitný čaj sa relatívne ľahko nájde. Tieto čaje postrádajú atraktívne arómy a zvyčajne chutia obyčajne a mdlé, čo z nich robí nevhodné voľby, ak hľadáte uspokojivý šálku s dobrou chuťou. Po druhé, možno ste si čaj pripravili nesprávne. Napríklad lúhovanie sypaného zeleného čaju, ako je čaj Longjing, vo vriacej vode môže vyvolať horkú chuť. Podobné problémy môžu nastať, keď množstvo čaju alebo doba lúhovania nie sú ani zďaleka optimálne. Výsledok bude rovnaký: príliš alebo nedostatočne namočený čaj, ktorý nie je príťažlivý ani pre milovníkov čaju, ani pre tých, ktorým je čaj ľahostajný. Majte na pamäti, že kvalitné čajové listy sa zvyčajne pripravujú ľahšie ako nekvalitné. Väčšina ľudí, ktorí nemajú radi čaj, často považuje zelený a čierny čaj za príliš horký. Dobrou správou je, že ak sú vhodne pripravené, môžu chutiť menej horko alebo dokonca sladko. Vyskúšajte jemnejšie čierne, zelené, svetlé oolongy alebo biele čaje a lúhujte ich pri nižšej teplote. Ak nemáte radi rastlinnú chuť zeleného čaju, najprv sa určite vyhnite duseným zeleným čajom, ako je japonská sencha. Niektoré čínske zelené čaje, ako je čaj Dragon Well, môžu byť dobrou alternatívou, pretože majú tendenciu byť viac orieškové. Najlepšou voľbou je však buď vyskúšať kvalitný čierny čaj, alebo tmavšie oolong čaje, ako sú Da Hong Pao a Xing Ren Xiang. Ak nemáte radi čierny čaj kvôli jeho robustným príchutiam, mali by ste vyskúšať zelené čaje, biely čaj alebo ľahko oxidovaný oolong čaj, ako je Tie Guan Yin. To však neznamená, že by ste sa mali vzdať čierneho čaju. Napríklad indický chai, zmes čierneho čaju a korenia, je vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí by chceli preskúmať čierne čaje s plnším telom. Nie ste vôbec fanúšikom horúcich nápojov? Vychutnajte si čaj studený! Varenie za studena je vynikajúcou voľbou, ak sa radšej vyhýbate horúcim nápojom, no napriek tomu chcete zažiť chute čaju. Je jednoduchý na prípravu a môžete použiť takmer akýkoľvek druh sypaného čaju. Vodnatý čaj môže byť výsledkom buď nedostatočného vylúhovania čaju alebo použitia čaju nízkej kvality, ktorý nemá bohatú arómu. Je najlepšie vyhnúť sa pitiu čaju pri konzumácii sladkých alebo slaných snackov. Namiesto toho vyskúšajte bohaté, plné čaje ako zrelý Pu erh, indický čierny čaj alebo tmavý oolong v kombinácii so sušeným ovocím. Okrem toho zvážte zníženie príjmu cukru a slaných jedál na niekoľko týždňov pred vašou ďalšou čajovou reláciou. Ak klasický listový čaj u vás nemá šancu, vyskúšajte bylinkové čaje a zmesi. Bylinné čaje s kofeínom alebo bez neho ponúkajú široký výber a rôzne príchute. 1. Rooibos je prirodzene bezkofeínový bylinný čaj z Južnej Afriky so sladkou orieškovou chuťou. Často sa užíva s mliekom alebo cukrom a môže byť horúci alebo ľadový. 2. Čaj z mäty a medovky, ktorý je známy svojimi osviežujúcimi vlastnosťami, dokáže vyriešiť všetky nepríjemné čajové predsudky. Čaje z mäty piepornej alebo mäty piepornej sú povzbudzujúce a môžu sa podávať horúce alebo vychladené. Medovka namiesto toho ponúka jemnú citrónovú príchuť, ktorá je upokojujúca a aromatická. 3. Kvetinové čaje môžu byť ďalšou alternatívou k tradičnému čaju. Napríklad harmanček je známy svojimi upokojujúcimi vlastnosťami a jemnými kvetinovými tónmi. Zároveň je ibištek známy svojou kyslosťou a sviežou chuťou. Ružové púčiky a chryzantémy sú tiež obľúbené pre svoju jedinečne jemnú chuť. 4. Ovocné čaje zo sušeného ovocia, ako sú jablká, pomarančová kôra, bobule alebo broskyne, môžu poskytnúť lahodný, sladký zážitok bez typickej čajovej chuti. 5. Pikantná vôňa zázvoru a jasná chuť citrónu vytvárajú hrejivý a upokojujúci nápoj. Na záver, svet čaju je oveľa rozmanitejší, ako si mnohí uvedomujú. Ak ste predtým z akéhokoľvek dôvodu odmietli čaj, je čas reštartovať vašu cestu čajom s našimi odporúčaniami vyššie.
Čaju sa vypije po celom svete viac ako ktoréhokoľvek iného nápoja. Podľa čínskej starej povesti objavil blahodarné účinky čaju cisár Šen-nung, učenec a liečiteľ, ktorý z hygienických dôvodov pil iba prevarenú vodu. Vypráva sa, že jedného dňa v roku 2737 pred Kristom, keď odpočíval pod divokým čajovníkom, ľahký vietor utrhol niekoľko lístkov , ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodne osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak bol „objavený“ čaj. Ďalšia legenda hovorí o budhistickom mníchovi Bodhidharmovi (6 storočie nášho letopočtu), ktorý sa utiahol do jaskynného chrámu, aby meditoval. Dal si sľub, že nikdy už nebude spať, len meditovať. Po dlhých meditáciách ho napokon premohla únava a zaspal. Keď sa zobudil, strašne sa na seba nahneval a v zlosti si na znak toho, aby už nikdy nezavrel oči, odrezal očné viečka. Po nejakom čase, na mieste, kde dopadli Bodhidharmove viečka, vyrástli dva kríčky. Z týchto lístkov sa dal pripraviť osviežujúci nápoj zaháňajúci únavu a spánok.
Dnes sa už samozrejme nedá s určitosťou povedať, či Šen-nung naozaj existoval alebo je len mýtickým výplodom poľnohospodárskeho a kultúrneho vývoja starej Číny. Nech už je pôvod čaju akýkoľvek, odborníci uznávajú, že už vtedy sa v Číne tešil neobyčajnej obľube. Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3.storočia pred Kristom, keď ho slávny čínsky lekár Chua Tchuo doporučoval na posilnenie sústredenia a zaháňaní únavy. V tej dobe jeden generál žiadal v liste svojho synovca o „pravý čaj“, lebo sa cítil unavený a skľúčený. Jasno nie je ani v písanej forme slova čaj alebo tchu (tu), pretože taký istý čínsky znak sa v starovekých záznamoch používal i pre druh bodliaka. Jediný rozdiel spočíval v zmene výslovnosti, ku ktorej došlo niekedy v rokoch 206 pred Kristom až 220 po Kristovi, keď cisár dynastie Chan nariadil, že keď sa jedná o čaj, znak sa bude vyslovovať čcha. Do 3.storočia sa čaj pripravoval ako liek alebo tonikum z čerstvo nazbieraných zelených lístkov divokého čajovníka. Aby poľnohospodári pokryli zvyšujúci sa dopyt a zaistili pravidelnú úrodu, začali pestovať čajovník na svojich neveľkých pozemkoch. Postupne sa vyvinul proces sušenia a spracovania lístkov. V priebehu 4. a 5.storočia popularita čaju rýchlo rástla po celej Číne a v údolí rieky JANG-c´-ťiang boli založené nové čajové plantáže.
Čaj dostávali cisári darom a začal sa ponúkať v krčmách, obchodoch s vínom a jedálňach. Existujú dokonca vierohodné doklady o tom, že sa v podobe lisovaných tehličiek a doštičiek používal vo výmennom obchode s Turkami v roku 476. Kupci s čajom bohatli a hrnčiari, striebrotepci a zlatníci začali vyrábať nákladné, elegantné nádoby a náčinie, pričom sa stali akýmisi atribútmi zámožnosti a postavenia svojich vlastníkov. V období dynastie Tchang (618 - 906 po Kristovi) sa často hovorí ako zlatej ére čaju. Čaj sa už nekonzumoval len ako tonikum, ale aj ako samotný pôžitok z pitia. Príprava a podávanie sa stali starostlivo premysleným obradom a pre pestovanie a spracovanie lístkov platili zásadné pravidlá. Značný dôraz sa kládol taktiež na osobnú hygienu a stravu mladých zberačiek - jesť cesnak, cibuľu a ostré korenie bolo prísne zakázané, aby akýkoľvek pach, ktorý by sa zachytil na ich prstoch, neznehodnotil lístky. V tej dobe dosiahol čaj v každodennom živote Číňanov takého významu, že skupina vedcov poverila spisovateľa Lu Jü (733 - 804) napísaním vôbec prvej knihy o čaji. Jeho spis Čcha ťing (Klasická kniha o čaji) popisuje všetky fázy „života“ čaju, vrátane pôvodu a vlastnosti čajovníka, rôznych odrôd, spracovania lístkov, potrebných nástrojov, prípravy nápoja a výbavy milovníkov čaju, kvality vody v rozmanitých oblastiach, liečivých účinkov nápoja a tradičných spôsobov jeho konzumácie. Za dynastie Tchang sa otrhané mladé lístky naparili, rozmelnili a potom sa premiešali so slivkovou šťavou na pastu, ktorá ako lepidlo držala jednotlivé úlomky lístkov pohromade. Pasta sa naliala do foriem, zlisovala do tehličiek alebo koláčikov a nechala usušiť v peci. Pri príprave vlastného nápoja sa doštička musela opražiť až skrehla a dala sa rozdrviť na prášok, ktorý sa nasypal do vriacej vody. V niektorých častiach Číny sa čaj solil, aby nadobudol horkú príchuť. Bežnejšie sa však používala sladká cibuľka, zázvor, pomarančová kôra, hrebíček a mäta, ktoré sa pridávali do vody pred vylúhovaním alebo po ňom. Za dynastie Sung (960 - 1279) sa lisované čajové tehličky rozomleli na veľmi jemný prášok, ktorý sa zašľahal do vriacej vody. Po vypití prvej šálky sa prášok znovu zalial vrelou vodou, našľahal a vypil. Tento postup sa opakoval až sedemkrát. V dobe dynastie Tchang sa čaj nedochucoval korením, iba aromatizoval menej prenikavými prísadami, ako napríklad silicami z jazmínu, lotosu a chryzantémy. Čajový obrad v tomto období kládol dôraz na jednoduchosť, čistotu a prirodzenú chuť čaju. Až do éry dynastie Ming (1368 - 1644) sa v Číne robil výlučne čaj zelený, pričom práve v období Ming sa začal rozvíjať aj spôsob spracovania celých čajových lístkov. S rozvojom pestovania a obchodovania s čajom sa postupne vyvíjali aj nové techniky prípravy, ktoré ovplyvnili neskoršie čajové kultúry v Japonsku a Kórei. Čaj tak získaval nielen obľubu ako nápoj, ale aj významné miesto v spoločenskom a duchovnom živote.