Predpokladom efektívneho manažmentu vlka dravého na Slovensku sú relevantné údaje o stave jeho populácie. V stredu, 1. januára 2025 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 423/2024 Z.z. z 19. decembra 2024, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov podľa ktorej je vlk dravý (Canis lupus) zaradený do prílohy č. 7 (zoznam vybraných druhov živočíchov a ich spoločenská hodnota, vybrané podmienky druhovej ochrany a podrobnosti o nich).
Cieľom novely vyhlášky je, v zmysle dôvodovej správy, zavedenie racionálneho manažmentu populácie vlka dravého (Canis lupus) v Slovenskej republike. Tento cieľ má byť naplnený tým, že dôjde k preradeniu vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, a teda za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany bude lov vlka dravého umožnený na základe stanovovaných kvót, obdobne ako tomu bolo pred rokom 2021.
Podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) určuje ročnú kvótu lovu vlka dravého. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súlade s § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z Programu starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku a zohľadňujúc Smernicu Rady č. 423/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
Čím podrobnejšie informácie o populácii vlka budeme mať, tým lepší prístup k jeho manažovaniu môžeme nastaviť, a tak ho zachovať v jeho prirodzenej plachosti a kráse aj pre nasledujúce generácie. Vyzývame všetkých užívateľov revírov k aktívnemu prístupu pri monitorovaní vlčej populácie a jej prírastku v roku 2025. Populácia vlka dravého výrazne stúpla, je nevyhnutné prijať plánovanú a citlivú redukciu stavov ako súčasť jeho manažmentu. Zvyšovanie stavov zhoršuje akceptáciu vlka na vidieku, hlavne pre atak hospodárskych zvierat.
Monitoring populácie vlka dravého
Každoročne sa vykonáva monitoring reprodukčných párov vlka dravého, ktorý slúži na určenie lokalít reprodukčných párov, odhad minimálnej veľkosti prírastku, vplyv populácie na chov hospodárskych zvierat a poľovnej zveri a celkový odhad trendu populácie. Podrobnosti o monitoringu sú popísané v uvedenom programe. Realizuje sa nepretržite od roku 2016. Aplikácia monitoringu je dostupná cez Informačný systém poľovníctva.
Práve preto je dôležité, aby o získaných poznatkoch o reprodukčných pároch alebo prírastku vlka dravého informoval každý, kto takými informáciami disponuje, či už z priamych pozorovaní, zo záznamov fotopascí, alebo zistených pobytových znakov. Informáciami teda môžu prispieť všetci užívatelia poľovných revírov, ale napríklad aj nepoľovnícka verejnosť. Preto je dôležité, aby sa do monitoringu zapojil čo najširší okruh subjektov či jednotlivcov s dostatočnými skúsenosťami a znalosťami v tejto oblasti. V záujme získania relevantných údajov o vlkovi z čo najväčšej časti územia Slovenska zverejnilo ministerstvo žiadosť o súčinnosť pri realizácii monitoringu.
Monitoring prebieha v termíne od 1. mája až do 30. septembra. Po zadaní základných údajov o odosielateľovi sa dá v mapovom podklade vyznačiť lokalizovanie záznamu, čiže jeho situovanie v rámci poľovného revíru, prípadne poľovnej oblasti, keďže práve za ne sa údaje sumarizujú. Zaslané hlásenia sú následne prístupné len pre pracovníkov Národného lesníckeho centra, takže nedochádza k úniku poskytnutých údajov.
Prezentácia zozbieraných údajov v roku 2025, ako aj poznatkov zistených v predchádzajúcich sezónach prebehne na zasadnutí Kvótovacej komisie. Tá by mala stanoviť kvótu lovu vlka pre sezónu 2025/2026 do konca augusta.
Kvóta lovu vlka dravého
Od roku 2015 sa stanovená výška kvóty lovu vlka pohybovala na priemernej úrovni 65 jedincov (od 35 po 90). V roku 2021 vyhláška č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov zaviedla celoročnú ochranu vlka, pričom v rokoch 2021 a 2022 nebola kvóta vôbec určená a v roku 2023 bola určená vo výške 60 jedincov, ale lov sa nemohol realizovať. Zmenu priniesla vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 423/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 170/2021 Z. z.
V roku 2024 bola stanovená výška kvóty lovu vlka dravého na úrovni 74 jedincov, pričom vlk sa mohol loviť len krátko, od 1. do 15. januára 2025. Aj tak sa však ulovilo 23 jedincov (+ 20 jedincov bol vykázaný úhyn). V roku 2025 stanovila vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 47/2025 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 344/2009 Z. z. (k zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov), čas lovu vlka dravého na obdobie od 1. septembra do 15. januára. Začne sa tak skôr, ako bolo stanovené doteraz. Navyše vyhláška spresňuje územia, kde je lov vlka zakázaný. A komisia, respektíve ministerstvo môžu ešte určiť, kde sa z určitého dôvodu nebude loviť nad rámec vyhlášky.
Po stanovení kvóty lovu vlka dravého na sezónu 2025/2026 budú s najväčšou pravdepodobnosťou platiť opäť prísne pravidlá pre jej realizáciu, medzi ktoré v minulých rokoch patrilo napríklad bezodkladné nahlásenie ulovenia zamestnancovi určenému príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom a zamestnancovi určenému príslušnou organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky alebo príslušnou správou Národného parku s cieľom vykonania vizuálnej obhliadky, odberu vzoriek a vyplnenia záznamu o ulovení (úhyne) vlka dravého. Počty ulovených vlkov sa budú podrobne evidovať a v prípade naplnenia kvóty dôjde k zastaveniu lovu.
K dispozícii by mala byť aj aktualizovaná elektronická mapa v ISLHP, kde si užívatelia môžu nazoomovať detaily vo svojich revíroch. Po zodpovednom stanovení kvóty sa obdobie lovu začne už 1. septembra.
Európsky kontext
Európsky parlament pred letom schválil návrh Európskej komisie na zmenu štatútu ochrany vlka podľa smernice EÚ o biotopoch. Podporou prechodu z prílohy IV („prísne chránený“) na prílohu V („chránený“) urobil kľúčový krok smerom k vyváženejšiemu a pragmatickejšiemu prístupu k manažmentu veľkých šeliem v Európe. Tento výsledok nasleduje po rokoch výziev vidieckych komunít, vlastníkov pôdy, farmárov a zainteresovaných strán, spolu s úsilím o presadzovanie zo strany Európskej federácie pre poľovníctvo a ochranu prírody (FACE) a Európskej organizácie vlastníkov pôdy (ELO).
Hlasovanie odráža realitu, ktorou je v prírode úspešná obnova populácií vlkov podľa smernice o biotopoch, ako aj rastúcu potrebu širšieho súboru nástrojov pre manažment tejto šelmy na regionálnej a národnej úrovni. Počet vlkov sa v mnohých častiach Európy výrazne zvýšil, čo viedlo k väčšiemu počtu konfliktov s ľudskou činnosťou.
Ako jedna z hlavných platforiem pre diskusiu o tejto téme v posledných rokoch slúžila medziskupina (Intergroup) Európskeho parlamentu pre biodiverzitu, poľovníctvo a vidiek. „Teraz je na členských štátoch, aby využili väčšiu flexibilitu na implementáciu prispôsobených opatrení na ochranu a riadenie, ktoré odrážajú miestnu realitu,“ vyzval jej predseda, europoslanec Juan Ignacio Zoido. Hoci vlk zostáva na úrovni EÚ chráneným druhom, táto zmena zavádza funkčnejší právny rámec, ktorý pomôže znížiť nadmernú byrokratickú a právnu záťaž v niektorých členských štátoch. Umožňuje orgánom a miestnym aktérom efektívnejšie reagovať na sociálno-ekonomické tlaky a zároveň naďalej investovať do nástrojov koexistencie, ako sú opatrenia na prevenciu škôd, monitorovanie a zapojenie zainteresovaných strán.
Laurens Hoedemaker, prezident FACE, vyzdvihol, že sa zmiernia niektoré ťažké byrokratické a právne konflikty spojené s prísnou ochranou. „Hlasovanie ukázalo, že legislatíva EÚ sa môže prispôsobiť tam, kde je to potrebné.“ Pridal sa Jurgen Tack, generálny tajomník ELO: „Výsledok hlasovania je jasným uznaním, že politika ochrany prírody sa musí vyvíjať spolu s ekologickou realitou.“ FACE, ELO a aj Slovenská poľovnícka komora vítajú tento výsledok ako významný a nevyhnutný vývoj v politike EÚ v oblasti ochrany prírody, ktorý zároveň potvrdzuje zásadu, že ochrana prírody sa musí vyvíjať v reakcii na ekologický úspech a spoločenské potreby a že dlhodobá koexistencia s veľkými mäsožravcami si vyžaduje flexibilitu, zodpovednosť a prispôsobené lokálne riešenia.
Obdobná zmena je určite nutná i v otázke iných druhov. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyen zdôraznila, že v niektorých európskych regiónoch sa vlčie svorky stali skutočným nebezpečenstvom najmä pre hospodárske zvieratá. Zmena právnych predpisov má teda pomôcť miestnym orgánom aktívne riadiť populácie vlka, chrániť biodiverzitu aj vidiecke živobytie.
EÚ zmierňuje obmedzenia týkajúce sa odstrelu vlkov | DW News
Rozšírenie vlka v Európe
V roku 2024 Európska komisia zverejnila Mapy rozšírenia veľkých šeliem a aktualizácie populácií 2017 - 2022/23. Správu s mapovým podkladom spracovala v spolupráci s Istituto di Ecologia Applicata a s príspevkami iniciatívy IUCN/SSC Large Carnivore Initiative for Europe (predseda Luigi Boitani). Správa obsahuje mapy rozšírenia veľkých šeliem pre 34 európskych krajín. Najdôležitejšími monitorovacími metódami na určenie rozšírenia vlka boli nálezy uhynutých jedincov, neinvazívne genetické monitorovanie (trus, moč), fotopasce, aktívne stopovanie na snehu, pričom za Slovensko boli akceptované aj údaje o výskyte vykázané v rámci poľovníckej evidencie a štatistiky.
Podľa správy sa vlk v sledovanom období nachádzal vo všetkých 34 krajinách, kde monitoring prebiehal. V roku 2023 sa na základe získaných podkladov odhadovala populácia vlka na 20 300 jedincov, pričom od roku 2016 bol zaznamenaný jej nárast o 35 percent. Areál vlka mal v roku 2023 veľkosť 2,2 milióna štvorcových kilometrov, čo znamená, že od vyhodnotenia predchádzajúcej správy z roku 2016 sa zväčšil až o 40 percent.
| Rok | Odhadovaná populácia | Zmena od roku 2016 | Veľkosť areálu (km²) | Zmena od roku 2016 |
|---|---|---|---|---|
| 2023 | 20 300 | +35% | 2 200 000 | +40% |
Z týchto údajov je zrejmé, že nebývalý rozmach vlčej populácie sa nedeje len na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín je významný právny predpis Európskej únie. Táto smernica má za cieľ zabezpečiť ochranu biodiverzity prostredníctvom zachovania prirodzených biotopov a druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín na území členských štátov.
Príloha IV: Druhy vyžadujúce prísnu ochranu
Príloha IV smernice 92/43/EHS uvádza zoznam živočíchov a rastlín, ktoré sú predmetom osobitnej ochrany. Pre tieto druhy platia prísne pravidlá zamerané na minimalizáciu negatívnych vplyvov na ich populácie a biotopy.
Použitie prostriedkov odchytu a usmrcovania uvedených v prílohe VI je pri týchto druhoch obmedzené alebo zakázané.
Medzi hlavné body ochrany druhov uvedených v prílohe IV patria:
- Zákaz úmyselného odchytu alebo zabíjania týchto živočíchov.
- Zákaz úmyselného rušenia, najmä počas obdobia rozmnožovania, výchovy mláďat, hibernácie a migrácie.
- Zákaz ničenia alebo poškodzovania miest rozmnožovania alebo odpočinku.
- Zákaz držania, prepravy a obchodovania s týmito živočíchmi, živými alebo mŕtvymi.
Členské štáty sú povinné zaviesť potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany druhov uvedených v prílohe IV. Tieto opatrenia musia byť zamerané na udržanie alebo obnovu priaznivého stavu populácií týchto druhov.
Výnimky a povolenia
Smernica umožňuje členským štátom udeliť výnimky z ochrany druhov uvedených v prílohe IV za určitých podmienok. Tieto výnimky sú možné len v prípade, ak neexistuje iná uspokojivá alternatíva a ak výnimka nie je na ujmu zachovaniu priaznivého stavu populácií dotknutých druhov.
Výnimky môžu byť udelené z nasledovných dôvodov:
- V záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti.
- V záujme bezpečnosti leteckej dopravy.
- Na zabránenie vážnym škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, rybách a vode.
- Na účely výskumu a vzdelávania, opätovného osídlenia a reintrodukcie týchto druhov.
Každá výnimka musí byť riadne zdôvodnená a musí byť monitorovaný jej vplyv na populácie dotknutých druhov.
Cross-checking of species listed in annexes of the EC Habitat Directive with national species list of fauna known in Slovakia resulted into validated list of the "Natura 2000 species". There are 149 species of animals reported in Slovakia, which are listed in annexes 2 or 4 of the Habitat Directive (10 species are considered to be extinct in the territory of Slovakia. There are 105 species and subspecies of Slovak fauna listed in annex 2 (14 of them are species of priority interest and 2 species are nor known from Slovakia recently. There are 114 species and subspecies occurring in Slovakia which are listed in Annex 4 of the Habitat Directive.
ÚVOD Smernica Rady č. 92/43/EEC z 21.5.1993 o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (Biotop Directive, smernica o biotopoch) je spolu so smernicou č. 79/409/EEC z 2.4.1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (Bird Directive, smernica o vtákoch) základným nástrojom pre ochranu biotopov a druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú z na celoeurópskom meradle pokladané za významné.
Zaslanie písomného oznámenia o držbe a spôsobe nadobudnutia exemplára vlka dravého Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) v termíne do 31. decembra 2021 V súvislosti so zmenou statusu ochrany vlka dravého (Canis lupus) účinnosťou novej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) sa blíži ukončenie prechodného obdobia do 31. mája 2024. V rámci prechodného ustanovenia vyhlášky sa umožňuje doterajším držiteľom chránených živočíchov, ktoré do účinnosti vyhlášky (do 31.mája 2021) chránenými neboli, ponechať si v ich držbe bez toho, aby potrebovali požiadať o výnimku na ich držbu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ak písomne oznámia ich držbu a spôsob ich nadobudnutia organizácii ochrany prírody a krajiny (ŠOP SR) do 31. decembra 2021. Uvedené sa vzťahuje na živého alebo mŕtveho jedinca vlka dravého pochádzajúceho z voľnej prírody, ako aj akúkoľvek jeho časť (napr. kožušina, trofej). Ak držiteľ nadobudol exemplár vlka dravého v období od r. 2016 - do 31. mája 2021 a disponuje „Záznamom o ulovení/úhyne vlka dravého“ vyhotoveného pracovníkmi ŠOP SR v zmysle prílohy č. 5.6 Programu starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku, nie je potrebné oznamovať držbu a spôsob nadobudnutia exemplára vlka dravého ŠOP SR. Ak držiteľ nadobudol exemplár vlka dravého od tretej osoby (napr. kúpou, darom) alebo akýmkoľvek iným spôsobom v období do 31. mája 2021, je potrebné oznámiť držbu ŠOP SR do 31. decembra 2021. Držiteľ v písomnom oznámení o držbe a spôsobe nadobudnutia exemplára vlka dravého uvedie nasledovné: meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa, ak je držiteľom fyzická osoba, alebo názov alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania, ak je držiteľom právnická osoba, počet a charakter exemplárov (napr. kožušina, trofej, živý jedinec).
