Na kmeňoch ovocných stromov sa koncom zimy zvyknú vytvárať mrazové trhliny, ktoré znižujú ich úrodnosť aj životnosť. Kmeň tvorí základ stromu. Je sprostredkovateľom medzi korunou a koreňmi, prúdi ním živiny a voda. Počas zimy, kedy je drevo vystavené slnečnému žiareniu aj tuhým mrazom, vyžaduje dodatočnú ochranu. Veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami spôsobujú, že sa cez deň tmavé kmene stromov zahrejú a začne v nich prúdiť miazga do koruny. Nočné ochladenie vyvoláva napätie, najmä v kôre a lyku. Drevné pletivá sa pri nízkej teplote rýchlejšie sťahujú a vznikajú tu tržné rany, pomocou ktorých sa napätie vyrovnáva.
Bielenie kmeňov vápnom zabraňuje vzniku mrazových trhlín, pretože nedovoľuje silné prehriatie kôry počas dňa. Mrazové trhliny sú pozdĺžne praskliny kôrových i drevných častí stromu. Zvyčajne začínajú nízko nad zemou a pokračuje vertikálne až ku korune dreviny. Mrazová trhlina je vada, porušuje celistvosť dreva a znižuje jeho mechanické vlastnosti. Ak odumrie značná časť kôry, vznikajú mrazové dosky. Poškodenie sa neraz prejaví až v lete, keď sa kôra na postihnutom mieste prepadáva, odlupuje a praská. Problémom mrazového poškodenia je tiež to, že praskliny a mrazové dosky fungujú ako vstupná brána pre infekcie. Do otvorených trhlín môžu preniknúť rozličné patogény bakteriálneho, hubového aj živočíšneho pôvodu.
Na ochranu pred poškodením mrazom slúži už dlhé roky natieranie kmeňov páleným vápnom. Vápenná vrstva je zlým vodičom tepla a od bielej farby sa odráža podstatne viac slnečných lúčov, ako od tmavej farby kmeňa. Po zabielení kmeňov dochádza tiež k neskoršiemu nástupu novej vegetácie. Mrazy tak neohrozia ani vyživovanie pre vznik nových kvetov a plodov. Stromy sú náchylné na vznik mrazových trhlín hlavne v druhej polovici zimy alebo tesne pred príchodom jari, keď už pomaly začínajú ožívať a dochádza k pohybu miazgy v strome. Náter kmeňov a hrubých konárov treba urobiť najneskôr v januári, ale vždy je lepšie, ak to stihnete ešte na jeseň, v období od októbra do decembra. Na poškodenie sú najviac náchylné drevné pletivá najmladších letokruhov. Bieliť treba predovšetkým kmene ovocných stromov, ktoré sú najcitlivejšie na výkyvy teplôt. Patria sem čerešne, slivky a broskyne. Pri starších stromoch treba na jeseň spíliť suché či poškodené konáre a natrieť aj miesta rezu. Problém s mrazovými trhlinami sa týka aj niektorých okrasných drevín.
Vápenné mliekoSvoje opodstatnenie má aj náter kmeňov vápenným mliekom. Údajne až natoľko nechráni strom pred škodcami, ale zasa pôsobí ako tepelná ochrana pred prehriatím. Kmeň stromu, ktorý tento náter nemá, môže sa počas dňa vďaka slnečným lúčom prehriať a keď večer poklesnú teploty, potom ľahko popraská. Náter zároveň ničí machy a lišajníky. Náterom broskýň a marhulí oddialime nástup jarného pučania - predídeme tak poškodeniu jarnými mrazíkmi.
Prečo bieliť kmene stromov?
Biele kmene ovocných drevín, ktoré môžeme vidieť v mnohých záhradách, nie sú len estetickým prvkom. Bielenie má praktický účel - chráni kmeň pred poškodením mrazmi a zabraňuje vzniku mrazových trhlín a dosiek. Najviac ohrozené sú jablone, čerešne, višne, broskyne a orechy kráľovské. Biela farba odráža slnečné lúče, čím sa kmeň počas dňa neprehrieva a v noci nedochádza k veľkým teplotným rozdielom. Náter dokáže zabezpečiť zníženie ohrievania asi až o 5 °C, čo následne zníži teplotný rozdiel medzi slnečnými dňami a mrazivými nocami.
Ďalšou výhodou bielenia je boj proti chorobám a škodcom, ktorí prežívajú v rozbrázdených miestach kôry. Vápenné prípravky majú dezinfekčné vlastnosti a obmedzujú šírenie chorôb a škodcov. Okrem toho je bielenie jednoduchý, lacný a ekologický spôsob ochrany. Vápenné prípravky sa postupne zmývajú z kmeňov a dodávajú do pôdy vápnik, ktorý je potrebný pre správne fungovanie životných procesov drevín a obmedzuje chrastavitosť plodov jabloní.
Navyše sa jedná o jednoduchý, lacný a ekologický spôsob ochrany. Vápenné prípravky navyše postupne ako sa zmývajú z kmeňov dodávajú do pôdy vápnik, ktorý je potrebný pre správne fungovanie životných procesov drevín a napríklad pri jabloniach obmedzujú chrastavitosť plodov.
Riziká praskajúcej kôry a ako im predísť
Obdobie koncom zimy a začiatkom novej vegetácie je typické výkyvmi teplôt medzi dňom a nocou. Takýto teplotný šok môže nastať aj počas slnečných dní v zime pri prudkom ochladení. Na to citlivé ovocné stromy (jabloň, čerešňa, višňa, broskyňa, orech) nedokážu reagovať vlastnou obranyschopnosťou. Súvislý náter pôsobí ako izolant, keďže odráža lúče. Tým, že sa stromy neprehrievajú, dochádza k neskoršiemu nástupu novej vegetácie.
Ak na prehriatu kôru stromu počas slnečných dní udrie nočný mráz, vznikajú na kmeňoch trhliny, ktoré môžu viesť k ďalším problémom. Mladý stromček to môže oslabiť v raste a trhlina v kôre je vstupnou bránou pre choroby a škodcov. Predovšetkým kôstkovinám toto poškodenie kôry často vyvoláva glejotok, čo je hnedá tekutina vytekajúca z rany, pripomínajúca živicu. Z trhliny treba stvrdnutý glejotok vyrezať ostrým nožom, ranu ošetriť fungicídom, napríklad Sulka K a zatrieť voskom.
Ako pripraviť vápenné mlieko: Recept a postup
Na bielenie kmeňov sa používa vápenné mlieko, ktoré si môžete jednoducho pripraviť doma. Recept pozostáva z 2 kg haseného vápna a 10 l vody. Táto koncentrácia by sa nemala prekročiť, pretože hrozí poškodenie kôry kmeňov. Hasené vápno obsahuje vápnik a síran železnatý, ktorý zabraňuje uchytávaniu sa spór drevokazných húb a rozrastaniu machov a lišajníkov. Druhou možnosťou je použiť hotový výrobok VÁPNO, ktorý je možné ihneď použiť k náteru na kmene stromov (pri vyššej hustote je možné ho rozriediť malým množstvom vody).
Vápenné mlieko si tiež môžeme namiešať z vápna a vody v pomere 1:6 (1 diel vápna a 6 dielov vody). Takéto vápenné mlieko by malo byť dobre roztierateľné a zároveň by malo mať dobrú kryciu schopnosť. Existujú záhradnícke vápna v prášku aj v granulovanej forme, ktoré treba rozriediť s vodou. Siahnuť môžete aj po už nariedenom vápennom roztoku. S koncentráciou vápenného mlieka to netreba preháňať. Prisilný roztok by mohol mladým stromom kôru spáliť. Navyše prihrubá vrstva vápna by sa mohla z kôry zošúpať. Napríklad, pre 6-ročnú višňu môžeme použiť roztok pripravený zo 150 g vápna a 1 L vody (postačí na 10 stromov).
Potrebné materiály:
- 2 kg haseného vápna
- 10 l vody
- Nádoba na miešanie
- Miešadlo
- Štetec alebo valček na nanášanie
Postup:
- V nádobe zmiešajte hasené vápno s vodou.
- Dôkladne premiešajte, aby ste dosiahli homogénnu zmes bez hrudiek.
- Vápenné mlieko je pripravené na použitie.
Příprava vápenného nátěru
Postup pri natieraní kmeňov:
Príprava kmeňa:
Pred samotným náterom je potrebné kmene stromov očistiť od suchých častí kôry a konárov. Pred náterom kmeň očistíme (drôtenou kefou) od nesúdržných častí, od odlupujúcej sa starej kôry (borky). V prípade už prasknutých kmeňov postupujeme rovnako, no starú kôru v okolí praskliny výraznejšie zoškrabeme škrabkou na stromy alebo podobným náradím a následne očistíme oceľovým kartáčom. Pozor, keď sa už na kmeňoch objavujú prvé trhliny.
Aplikácia náteru:
Na natieranie používame bežne dostupný maliarsky valček alebo štetku, poprípade ručný tlakový postrekovač. Odporúčaná výška náteru je 1 m. Natierame za slnečných dní pri teplote nad bodom mrazu, aby kmeň rýchlejšie preschol. Vždy postupujeme odspodu po vrch a dbáme na presakovanie farby v medzierkach kmeňa. Nesprávne je vápenné mlieko na stromy nanášať po daždivejších dňoch.
Opakovanie náteru:
Náter je žiaduce vykonávať od októbra a po zmytí ho opakovať až do jari. Podľa potrieb možno náter obnoviť počas zimy. V ideálnom prípade by mal byť strom schopný odrážať slnečné lúče v čase výrazných výkyvov teplôt, s ktorými sa na Slovensku stretávame od novembra do marca.
Kedy je najlepší čas na natieranie kmeňov?
Ideálne obdobie na vápenný náter stromov začína v decembri, no iba pri plusových teplotách. V podmienkach nepredvídateľnej zimy, keď nevieme, ako a kedy sa prejaví nástup novej sezóny, je to doslova nevyhnutné. Ochrana vápenným mliekom na jeseň je už tradíciou. Toto však neplatí len o začiatku zimy. Už niekoľko rokov je totiž bežné, že počas zimy dochádza k odmäkom a, naopak, mrazivé dni dokážu udrieť aj počas výlučne jarných mesiacov. Aby sme predišli riziku vzniku mrazových trhlín na kmeňoch, je dobré náter zopakovať aj na prahu novej sezóny. Pred samotným náterom zo stromu oškrabeme pôvodný náter a starú, odumretú kôru.
Alternatívne spôsoby ochrany kmeňov
Alternatívou k bieleniu kmeňov sú jutové tkaniny. Kmene drevín sa touto tkaninou obalia a tým sa zabezpečí ochrana proti prehrievaniu. Výhodou týchto tkanín je dlhá životnosť a vzdušnosť, takže sa nemusia počas zimy meniť. Oproti vápenným prípravkom však nemajú schopnosť ničiť choroby a škodcov. Vytvárajú skôr priaznivé podmienky pre ich prezimovanie. Vhodnejšie sú viac do mestskej zelene, kde sa týmto spôsobom ochraňujú kmene drevín v alejových výsadbách.
Bezpečnostné opatrenia pri práci s vápenným mliekom
Vápenné mlieko pôsobí dráždivo pri kontakte s pokožkou a očami. Natieranie ovocných stromov vápnom je tradičná a osvedčená technika, ktorú používali záhradkári celé generácie. Hoci sa v súčasnosti stretávame s modernými alternatívami, vápenný náter zostáva obľúbený pre svoju účinnosť, dostupnosť a ekologickú šetrnosť. Odporúčame používať ochranné pomôcky - rukavice, okuliare a doplnkový odev. Pri práci s vápnom používajte rukavice a ochranné okuliare, aby ste zabránili podráždeniu pokožky a očí.
Pre ktoré stromy je vápenný náter vhodný?
Vápenný náter je ideálny pre väčšinu druhov ovocných stromov, ako sú jablone, hrušky, slivky, čerešne a broskyne. Aj napriek blahodarným účinkom, ktoré vápno v prípade stromov má, ich môže natrvalo poškodiť. Na kmeňoch ovocných stromov sa zvyknú vytvárať takzvané mrazové trhliny, ktoré znižujú životnosť stromov ako aj ich úrodnosť. Mrazové trhliny vznikajú kvôli náhlim zmenám teplôt, na ktoré strom nedokáže rýchlo reagovať. Tieto trhliny sa objavujú koncom zimy prípadne začiatkom jari, kedy sú slnečné lúče už dostatočne silné nato aby vyvolali prúdenie miazgy v stromoch a prípadné následné mrazy spôsobia prasknutie kôry stromu. Vápno odráža slnečné lúče čoho dôsledkom je, že kmeň sa tak neprehrieva a miazga začne prúdiť v strome v neskoršom období, kedy už nehrozia také silné mrazy. Ideálne obdobie na vápenný náter stromov začína v decembri no iba pri plusových teplotách. Vápenné mlieko si namiešame z vápna a vody v pomere 1:6 (1 diel vápna a 6 dielov vody). Takéto vápenné mlieko by malo byť dobre roztierateľné a zároveň by malo mať dobrú kryciu schopnosť. V prípade už prasknutých kmeňov postupujeme rovnako, no starú kôru v okolí praskliny výraznejšie zoškrabeme škrabkou na stromy alebo podobným náradím a následne očistíme oceľovým kartáčom. Biela hrá prím nielen počas leta v našich šatníkoch, ale aj na jeseň v súvislosti s ochranou ovocných a okrasných drevín. Ako to spolu celé súvisí? Vysvetlíme to na príklade natierania stromov vápnom, presnejšie riedeným bielym vápenným mliekom. Funguje to? Rozhliadate sa po chemickej ochrane na stromy v záhrade tesne pred príchodom zimy? Vápenný náter plní viaceré funkcie. Podrobnejšie sa venujeme rizikám praskajúcej kôry. Obdobie koncom zimy a začiatkom novej vegetácie je typické výkyvmi teplôt medzi dennými a nočnými. Takýto teplotný šok môže nastať aj počas samých slnečných dní v zime (najmä z južnej strany) pri prudkom ochladení. Na to citlivé ovocné stromy (jabloň, čerešňa, višňa, broskyňa, orech) nedokážu reagovať vlastnou obranyschopnosťou. Súvislý náter pôsobí ako izolant, keďže odráža lúče. Má to aj ďalšie benefity. Tým, že sa stromy neprehrievajú, dochádza k neskoršiemu nástupu novej vegetácie. Náter by ste mali stihnúť ešte v jeseni taktiež preto, aby sa do prasklín nedostali prezimujúce larvy škodcov. Viac času a námahy vám ušetrí biely náter na kmene určený pre priame použitie. Ak by bolo vápenné mlieko príliš husté a rovnomerne sa nerozotieralo, môžete dodať max. Odporúčaná výška náteru je 1 m. Pred náterom kmeň očistíme (drôtenou kefou) od nesúdržných častí, od odlupujúcej sa starej kôry (borky). Pozor, keď sa už na kmeňoch objavujú prvé trhliny. Na natieranie používame bežne dostupný maliarsky valček alebo štetku, poprípade ručný tlakový postrekovač. Natierame za slnečných dní pri teplote nad bodom mrazu, aby kmeň rýchlejšie preschol. Vždy postupujeme odspodu po vrch a dbáme na presakovanie farby v medzierkach kmeňa. Nesprávne je vápenné mlieko na stromy nanášať po daždivejších dňoch. Podľa potrieb možno náter obnoviť počas zimy. Vápenné mlieko pôsobí dráždivo pri kontakte s pokožkou a očami. Odporúčame používať ochranné pomôcky - rukavice, okuliare a doplnkový odev. Nestíhate už aplikovať vápenný náter ani bielu latexovú farbu na stromy? Poradíte, kedy je najlepšie natierať kmene stromov vápenným mliekom? V podmienkach nepredvídateľnej zimy, keď nevieme, ako a kedy sa prejaví nástup novej sezóny, je to doslova nevyhnutné. Ochrana vápenným mliekom na jeseň je už tradíciou. Biela farba nepohlcuje slnečné lúče natoľko, aby dochádzalo k prehriatiu. Náter dokáže zabezpečiť zníženie ohrievania asi až o 5 °C, čo následne zníži teplotný rozdiel medzi slnečnými dňami a mrazivými nocami. Toto však neplatí len o začiatku zimy. Už niekoľko rokov je totiž bežné, že počas zimy dochádza k odmäkom a, naopak, mrazivé dni dokážu udrieť aj počas výlučne jarných mesiacov. Aby sme predišli riziku vzniku mrazových trhlín na kmeňoch, je dobré náter zopakovať aj na prahu novej sezóny. Pred samotným náterom zo stromu oškrabeme pôvodný náter a starú, odumretú kôru.
tags: #pacokovanie #vapennym #mliekom