Cestoviny: Všestranný zdroj energie s bohatou históriou a rôznorodými výživovými hodnotami

Cestoviny patria medzi ľahko stráviteľné potraviny. Sú obľúbenou a dostupnou potravinou, ktorú si mnohí nevedia predstaviť vo svojom jedálničku. Sú nenáročné na prípravu a dajú sa pripraviť na tisíc spôsobov, na slano aj na sladko, po slovensky aj po taliansky. Cestoviny sú obľúbenou potravinou po celom svete, no často sa o nich vedú diskusie v kontexte zdravého stravovania. Niektorí tvrdia, že prispievajú k priberaniu a nie sú veľmi zdravé, zatiaľ čo iní sú presvedčení o ich benefitoch. Tento článok sa zameriava na identifikáciu najzdravších druhov cestovín a ich vplyv na zdravie, pričom zohľadňuje rôzne aspekty od zloženia až po prípravu.

História a pôvod cestovín

Vznik cestovín sa datuje do doby pred naším letopočtom. Už tritisíc rokov pred Kristom ich poznali Číňania. Prvé zmienky o cestovinách však pochádzajú zo Starovekého Grécka, kde koláčové cesto sušili na slnku, trhali na kúsky a varili. V tejto tradícii pokračovali Rimania, ktorí cesto matematicky nakrájali na rovné pásiky a nazývali ho laganon, čo zrejme súvisí s dnešným názvom lasagne. Prvé továrne na cestoviny začali vznikať až v 18. storočí v Taliansku, konkrétne v roku 1740 v Benátkach.

Marco Polo boli pripravené prvé ryžové cestoviny, ktoré priviezol z jeho cesty po Ázii. Avšak nám dnes dobre známe cestoviny, rezance zo pšeničnej múky, pochádzajú z Talianska.

Aj keď Taliani možno neboli svetovými objaviteľmi cestovín, históriu majú tiež veľmi dlhú. Zdá sa, že na maľbe starej 2 400 rokov na starom etruskom hrobe z dnešného stredného Talianska je maľba ľudí vyrábajúcich cestoviny.

Možno ste sa stretli s tvrdením, že cestoviny formálne pochádzajú z Číny, pretože sa verilo, že sa jedná o transformáciu rezancov, ktoré boli v tejto krajine konzumované už v 3. storočí pred naším letopočtom. Napriek tomu, že sa v tejto otázke historici doposiaľ úplne nezhodnú, je zrejmé, že cestoviny, ako ich dnes poznáme, majú pôvod v antickom Ríme, a „patent“ na ne teda majú skôr dnešní Taliani. Nie je však vylúčené, že sa východnými civilizáciami inšpirovali.

Cestoviny patria medzi ľahko stráviteľné potraviny. Hlavnými surovinami na ich výrobu sú mlynské obilné výrobky, hlavne z pšenice, a pitná voda. Majú výbornú sýtiacu funkciu a mnohostranné použitie (do polievok, ako príloha alebo ako hlavné jedlo). Vyrábajú sa v mnohých tvaroch a veľkostiach.

Zloženie a druhy cestovín

Základom cestovín je múka, najčastejšie pšeničná, a voda. Zo zdravotného hľadiska sú bohatým zdrojom sacharidov. Cestoviny z celozrnnej múky obsahujú navyše minerály a vitamín B. Tradične sa cestoviny vyrábajú z bielej pšeničnej múky. V minulosti sa u nás vyrábali pirohy a cestoviny aj z pohánkovej múky. Dnes sa však používajú aj ryžová, kukuričná či cícerová múka. Talianske cestoviny sa vyrábajú hlavne zo semoliny, teda múky z tvrdej pšenice.

Podľa vyhlášky č. 18/2020 Zb. sú definované tieto základné skupiny a podskupiny cestovín:

• Bezvaječné cestoviny - cestoviny vyrobené typicky z pšenice obyčajnej, bez prídavku vajec (môžu však obsahovať aj múky z iných surovín, napr. semolinovú, ražnú, pohánkovú, ryžovú, kukuričnú alebo napríklad strukovinovú).
• Vaječné cestoviny - na ich výrobu boli použité okrem mlynských obilných výrobkov aj vajcia alebo vaječné výrobky.
• Semolinové cestoviny - sú vyrobené iba z krupice (semoliny) z tvrdej pšenice, bez prídavku vajec.
• Semolinové vaječné cestoviny - sú vyrobené z krupice (semoliny) z tvrdej pšenice, s prídavkom vajec alebo vaječných výrobkov.
• Celozrnné cestoviny - sú vyrobené z múky pšeničnej celozrnnej (t.j. múky s hnedavým alebo tmavočerveným odtieňom v dôsledku prítomnosti obalových vrstiev zrna).

Pri výrobe vaječných cestovín je okrem mlynských výrobkov použité aj vajce. Najznámejšie a najviac využívané v kuchyni sú cestoviny z pšeničnej múky. Ďalej sú známe aj cestoviny z celozrnnej múky, ktoré obsahujú vlákninu. Tá plní významnú úlohu v zažívacom trakte človeka. Semolínové cestoviny sa vyznačujú vysokým obsahom bielkovín a vďaka svojmu nízkemu glykemickému indexu sú odporúčané pre osoby so zvýšeným telesným výkonom. Farebné cestoviny získavajú farbu zafarbením špenátom (u zelených druhov) alebo paradajkovým pretlakom (u červených).

Poznáme cestoviny sušené, ktoré sa po tvarovaní usušia na vlhkosť nižšiu ako 13 % a ich výhodou je dlhá trvanlivosť. Cestoviny, ktoré majú vlhkosť medzi 20 a 30 % sú nesušené.

Nutričné hodnoty a vlastnosti rôznych druhov cestovín

Cestoviny sú všeobecne zdrojom najmä komplexných sacharidov, výživové hodnoty sa však pri konkrétnych výrobkov vzhľadom na rozmanitosť použitých surovín líšia, a zatiaľ čo napr. pšeničné bezvaječné cestoviny obsahujú okolo 11 g bielkovín na 100 g, pri cestovinách hrachových to môže byť viac ako 2‑krát toľko.

* Konjakové cestoviny sú z 97 % tvorené vodou, ďalej múkou z koreňa konjaku a neobsahujú takmer žiadne kalórie. Tieto výrobky môžu byť vhodnou voľbou napr. ako doplnok redukčných diét pre zníženie pocitu hladu. Treba však mať na pamäti, že napriek svojmu názvu sú inak cestovinám vzdialené, a neposkytujú telu prakticky žiadne živiny potrebné na normálne fungovanie organizmu.

Cestoviny z červenej šošovice sú bohaté na bielkoviny a vlákninu, ideálne pre vegetariánov a vegánov hľadajúcich rastlinný zdroj bielkovín. Pohánkové cestoviny sú bezlepková obilnina, ktorá je bohatá na antioxidanty, vlákninu, vitamíny B a minerály ako horčík a železo. Ryžové cestoviny sú ľahké, jemné a ideálne pre bezlepkovú diétu. Ryža je ľahko stráviteľná a nezaťažuje trávenie, čo ju činí skvelou pre osoby s citlivým žalúdkom.

Pšeničné cestoviny (semolina): Tradičné pšeničné cestoviny, vyrobené z tvrdej pšenice (semoliny), sú známe pre svoju pevnosť a schopnosť dobre držať tvar aj po uvarení. Tieto cestoviny majú jemnú, neutrálnu chuť, ktorá sa hodí k rôznym omáčkam.

Špaldové cestoviny: Špalda je starodávna odroda pšenice, ktorá má o niečo vyšší obsah bielkovín, vlákniny a minerálov.

Cestoviny z tvrdej pšenice: Sú bohaté na proteíny, vitamíny B (najmä B1, B2, B3), E a A, ďalej minerály ako horčík, fosfor, síru, draslík, mangán a nenasýtené mastné kyseliny. Výhodou je, že neobsahujú žiadny cholesterol a cukry týchto cestovín sa vstrebávajú postupne.

Pohánkové cestoviny: Obsahujú 18 rôznych aminokyselín, veľké množstvo lyzínu a rutín, dôležitý pre cievy. Ďalej sa tu nachádzajú nenasýtené mastné kyseliny (kyselina linolová, kyselina linolenová), ktoré pomáhajú pri znižovaní cholesterolu a prevencii pred aterosklerózou. Okrem toho v nich nájdete vitamíny skupiny B (B1, B2, B3), E, C a minerály ako zinok, meď, selén, mangán.

Špaldové cestoviny: Tieto cestoviny obsahujú vysoký podiel vlákniny a veľmi veľa lyzínu, ktorý je dôležitý najmä pre deti, seniorov a športovcov, pretože podporuje absorbovanie vápnika, vplýva na rast a vývoj kostí a napomáha stavbe svalového proteínu. Okrem toho sú zdrojom vitamínov B, C a E, minerálov ako sú vápnik, horčík, železo a nenasýtených mastných kyselín.

Ryžové cestoviny: Ryžové cestoviny sú ľahké, jemné a ideálne pre bezlepkovú diétu. Ryža je ľahko stráviteľná a nezaťažuje trávenie, čo ju činí skvelou pre osoby s citlivým žalúdkom.

Bezlepkové cestoviny sa stali obľúbenou voľbou, pretože pre mnoho ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok sú nevyhnutnosťou. Dnes existujú rôzne varianty, ktoré ponúkajú rovnaký pôžitok ako tradičné cestoviny, pričom si zachovávajú podobnú textúru a chuť. Cestoviny z ryžovej alebo kukuričnej múky sú ideálnou alternatívou pre osoby, ktoré sa musia vyhýbať lepku. Tieto varianty sú bezpečné, a pritom výborne chutia, čo uspokojí aj náročných gurmánov.

Cestoviny vyrobené zo strukovín, ako je cícer, fazuľa mungo a zelená a červená šošovica, tiež poskytujú veľa zdravotných výhod. Tieto potraviny majú vysoký obsah vlákniny a bielkovín, ako aj veľa vitamínov a fytochemikálií. Šošovica je bohatým zdrojom kyseliny listovej a železa, ako aj ďalších dôležitých minerálov, ako je horčík, draslík, mangán a zinok. Tiež je bohatá na polyfenoly, čo čiastočne vysvetľuje, prečo diéty bohaté na šošovicu chránia pred cukrovkou, rakovinou, obezitou a kardiovaskulárnymi chorobami.

Quinoa a kukurica sú tiež bežne nahradzované za pšenicu v bezlepkových cestovinách.

Rezance Soba by sa tradične mali vyrábať z pohánkovej múky. Ale ak neznášate lepok, je lepšie si pozrieť zloženie, nakoľko väčšina rezancov soba obsahuje ako prvú ingredienciu pšeničnú múku. Dajte si na to pozor a určite si kúpte alebo objednajte soba rezance zo 100% pohánkovej múky.

Rezance Shirataki sú vyrobené z múky z koreňa rastliny konjac a obsahujú veľa veľmi zdravej vlákniny nazývanej glukomanan. Glukomanan môže absorbovať obrovské množstvo vody a pôsobí ako silné prebiotikum vo vašich črevách, kde vyživuje vaše dobré baktérie. Rezance Shirataki sú tiež takmer úplne bez kalórií a v skutočnosti obsahujú 97% hmotnosti vody, čo z nich robí obľúbenú zmes pre tých, ktorí sa snažia schudnúť.

Ryžové rezance sú všadeprítomné v thajských jedlách, ako je napr.

Vplyv na zdravie a glykemický index

Cestoviny sú v jedálničku vhodným zdrojom komplexných sacharidov, ktoré by podľa odporúčania svetových výživových autorít mali tvoriť majoritnú zložku celkového energetického príjmu, konkrétne 45 - 60 %. Pri výbere ich druhu a množstva je však potrebné zohľadniť konkrétnu situáciu a konkrétny výrobok.

Glykemický index (GI) je ukazovateľ dôležitý hlavne pre dietetické stravovanie (vyhýbanie sa príjmu nadmerného množstva energie a cukrov). Každé jedlo má svoj glykemický index, ktorý sa vypočíta na základe zvýšenia glykémie po danom jedle v porovnaní s podaním čistej glukózy.

Konzumácia potravín s vysokou glykemickou záťažou (jednoduché sacharidy) rýchlo zvyšuje hladinu cukru v krvi a zároveň aj intenzitu sekrécie inzulínu s cieľom absorbovať skonzumovaný cukor. Takéto vysoké množstvo krvného cukru môže po niekoľkých hodinách vyvolať opak - čiže prudký pokles - hypoglykemický stav. Nedostatok glukózy v krvi potom stimuluje centrum pre kontrolu apetítu s následným pocitom hladu. A to nechceš, však? Takéto opakované a časté stavy vyčerpávajú pankreas a podporujú obezitu a, samozrejme, vznik diabetu II. typu. Naopak, konzumácia zložených sacharidov (škrob, glykogén) znamená nižšiu glykemickú záťaž, ich trávenie je pomalšie a má vyššiu hodnotu pre náš organizmus.

Glykemický index sacharidov: Keďže sa bavíme o cestovinách a tie sú zo sacharidov, rozoberieme si glykemický index sacharidov. Obsah sacharidov v obilninách sa odráža na glykemickom indexe (GI). Jednotlivé obilniny majú rozdielnu hodnotu GI, ktorá sa mení podľa opracovania jednotlivých zŕn. Príklad: Ak je odstránený obal z obilniny, ktorý obsahuje vlákninu, GI je vyšší. Preto ak máš rada extrudované výrobky, vždy pozri zloženie, aká obilnina bola použitá pri spracovaní, či celozrnná, alebo lúpaná. Tento údaj veľmi ovplyvňuje glykemický index a zároveň prospešnosť potraviny. Na výšku GI vplýva aj tepelné spracovanie. Príklad: Ak cestoviny uvaríš „al dente“, GI je nižší, naopak, ak ich rozvaríš, majú GI vyšší. Samozrejme, vyšší obsah bielkovín či vlákniny znižuje výšku GI, čiže ak používaš strukovinové cestoviny alebo zeleninové, GI je nižší. Zároveň aj pri hotovom jedle vieš správnou kombináciou znížiť glykemický index. Čiže k rozvareným cestovinám si nedaj smotanovú omáčku, ale zeleninovú alebo strukovinovú či mäsovú, prípadne pridaj semienka či oleje.

Nízka hodnota GI je < 55 (kyslomliečne výrobky, avokádo, grep, brokolica, zeler, oleje).

Stredná hodnota GI je 55 až 69 (niektoré ovocie a zelenina, med, cestoviny al dente, celozrnné obilniny, ovsené vločky, niektoré mliečne výrobky, aj tie ochutené).

Vysoká hodnota GI je > 70 (sladkosti, sladké nápoje, všetko, čo má vysoký obsah cukru, alkohol, slané keksy).

Aby to nebolo jednoduché, treba ešte zohľadniť glykemickú nálož potravín (GN), čo znamená, že glykemický index vynásobím množstvom sacharidov v potrave. Laicky povedané, ak konzumuješ potravinu s nízkym GI vo veľkom množstve naraz s dobrým pocitom, nie je to celkom správne, lebo veľkým množstvom prijatým naraz sa nízky GI zmenil na vysokú GN.

Cestoviny z bielej múky majú vyšší GI ako celozrnné cestoviny. Pri výbere cestovín sa zamerajte na: Zloženie: Uprednostňujte cestoviny s vysokým obsahom vlákniny, bielkovín a komplexných sac...

Tvary cestovín a ich využitie

Cestoviny existujú v nespočetnom množstve tvarov, a každý typ má svoj špecifický účel. Tvar cestovín nie je len estetická záležitosť. Ovplyvňuje, ako dobre na seba viažu omáčku, ako sa varia a akú majú textúru pri konzumácii. Duté cestoviny zachytia omáčku vo vnútri, hladké sa hodia k ľahším omáčkam, vrúbkované zas k hustým.

Dlhé a tenké cestoviny

Tieto druhy cestovín sú ideálne na omáčky, ktoré ich pekne obalia. Často sa servírujú s olivovým olejom, pestom či syrovými omáčkami.

• Špagety: Asi najznámejšie a najobľúbenejšie cestoviny, najmä u detí. Sú dlhé, tvarom podobné špagátikom. Nedajú sa plniť a preto sú vhodné k omáčkam, napríklad ako bolonské špagety. Taliani ich jedia len vidličkou, na ktorú si natočia zopár špagiet a vložia do úst bez „nasávania“. U nás sa zvykne k špagetám servírovať aj lyžica, pomocou ktorej sa cestoviny nakrútia na vidličku a vložia do úst.
• Spaghettini: Ide o tenšiu verziu klasických špagiet.
• Bucatini: Sú podobné špagetám, avšak odlišujú sa dutinou po celej ich dĺžke.
• Linguine: Podobné špagetám, avšak tieto cestoviny sú pomerne dosť sploštené - niečo medzi špagetami a lasagnami. Hovorí sa im aj jazýčky.
• Fettuccine: Ide o pomerne široké ploské rezance, širšie ako tagliatelle. Ich šírka je približne šesť a pol milimetra a dĺžka zhruba štyri centimetre. Bývajú veľmi často spájané s hubovými omáčkami.
• Tagliatelle: Cestoviny, podobné špagetám, len širšie. Jedia sa rovnako ako špagety, teda nakrúcaním na vidličku. Sú široké dlhé rezance stočené do tvaru hniezda. Najlepšie chutia v kombinácii so zeleninou, bylinkami alebo pestom.
• Pappardelle: Sú podobné ako fettuccine, sú to do klbka stočené rezance široké asi 1 cm.

Krátke trubičkové cestoviny

Sú duté, vďaka čomu zachytia omáčku vo vnútri. Skvelo sa hodia k paradajkovej, smotanovej aj mäsovej omáčke.

• Penne: Majú tvar kratších dutých rúrok na krajoch skrojených do šikma. Majú vrúbkovaný povrch. Ich tvar je určený na konzumáciu s hustejšími omáčkami. Vďaka tomu, že sú duté, dostane sa do vnútra cestoviny dosť šťavy a každé sústo má vyvážené chute. Delia sa na dva druhy. Penne lisce sú hladké a penne ligate zas s ryhami.
• Maccheroni: Cestoviny, podobné špagetám, avšak sú duté a krátke, pripomínajúce trubičky. Talianske macaroni sú podobné ako penne, s tým rozdielom, že nemajú šikmý, ale rovný hrot a zvyčajne sú o niečo kratšie. V Amerike makarónmi nazývajú naše kolienka, teda duté oblé cestoviny.
• Rigatoni: Sú rovnaké ako penne, ale majú rovné konce. Menšou verziou sú rigatoncini.
• Cavatappi: Cestoviny v tvare špirál, avšak sú duté a vhodné k omáčkam.

Cestoviny na plnenie

Tieto cestoviny ukrývajú rôzne náplne - syrové, mäsové či zeleninové. Výborne sa hodia na sviatočné či výnimočné jedlá.

• Ravioli: Ide o plnené cestoviny v tvare štvorca (3 x 3 cm). Pri servírovaní sa zvyčajne posypú nastrúhaným parmezánom. Ravioli je vlastne plnená cestovina, ktorá mala pôvodne obdĺžnikový tvar a ozdobnými okrajmi. No dnes už nie je výnimočné nájsť ravioli aj v inom, napríklad okrúhlom prevedení. Podstatou však ostáva náplň, ktorou môže byť všeličo od syrov, cez mleté mäso až po zeleninu, napríklad špenát.
• Tortellini: Majú tvar akoby stočených taštičiek, pripomínajú tak trochu slimáčiky, sú pomerne drobné. Bývajú plnené, predovšetkým mäsovou, zeleninovou či syrovou plnkou. Ich tvar je inšpirovaný Venušiným pupkom.
• Tortelloni: Takmer totožné s tortellinami, avšak sú väčšie.
• Canelloni: Majú tvar závitkov. Bývajú plnené najmä mäsovou plnkou. Ide o veľké trubičky až závitky, ktoré sa najčastejšie zalejú omáčkou a zapekajú v rúre.
• Fagotini: Majú tvar uzlíka a v rôznych farbách. Sú plnené.
• Cappelleti: Svoj názov majú odvodený od klobúka, niet divu, ide skutočne o malé klobúčiky, zvyčajne podávané ako plnené alebo v polievke.

Špirálové a originálne tvary cestovín

Tieto druhy zaujmú vzhľadom a často sú obľúbené najmä u detí. Výborne držia omáčku v štruktúre.

• Fusilli: Sú to cestoviny v tvare špirálok a sú pomerne dlhé a tenké; hovoríme im tiež vretienka. Majú tvar vretien - vývrtiek, špirál. Vyrábajú sa najmä z obyčajnej a celozrnnej pšenice, no často sa ochucujú - napríklad červenou repou, paradajkou (do červena), špenátom do zelena alebo sépiou do čierna. Ich tvar predurčuje k tomu, aby sa podávali k hustým omáčkam, ktoré sa na ne veľmi dobre naviažu. Nie je však výnimočné ani ich využitie do šalátov či iných pokrmov studenej kuchyne.
• Farfalle: Jedny z najestetickejších cestovín, v tvare mašličiek alebo motýlikov. Sú vhodné aj na zapekanie a ak k omáčkam, tak prevažne syrovým. V preklade to znamená motýľ a presne taký tvar majú aj tieto cestoviny, ktoré majú väčší povrch. Výborne sa hodia k syrovým, alebo hustým rajčinovým omáčkam.
• Fiori: Tieto cestoviny upútajú na prvý pohľad a to tak na tanieri, ako už v obchode; pripomínajú totiž milé kvetinky.

Plátky a široké cestoviny

Vhodné na zapekanie či kombinovanie s hustými omáčkami.

• Lasagne: Snáď najširšie cestoviny (pláty), ktoré môžu mať aj mierne zvlnený tvar, najvhodnejšie na zapekanie. Sú to pláty s rozmermi 2,5 x 8 cm. Prekladajú sa mäsovou alebo zeleninovou plnkou a potreté bešamelom sa zapekajú.

Polievkové cestoviny

Malé a drobné, ideálne do vývarov či detských polievok. V tvare hviezdičiek a používajú sa do polievok. Najčastejšie sú zo semoliny, čo je múka z tvrdej pšenice.

Iné tvary cestovín

• Conchiglie: Predovšetkým medzi deťmi obľúbené mušličky, ktoré môžu byť podľa svojho zloženia aj viacfarebné.
• Conchiglioni: O čosi väčšie mušle.
• Orecchiette: Cestoviny, podobné malým uškám. Po okrajoch sú plnšie, v strede tenšie a ich povrch je charakteristicky ryhovaný.

Príprava cestovín

Všeobecné zásady prípravy: Existuje veľa druhov cestovín, no tiež existuje pár všeobecných zásad, ako ich ideálne pripraviť. Na jednu porciu cestovín rátajte asi 80 až 100 gramov, pripravte si 1,5 litra vody a veľký hrniec. Až keď voda zovrie, potom ju osoľte, nasypte cestoviny a premiešajte. Olej rozhodne nepridávajte. Cestoviny po uvarení ešte mierne zmäknú, preto skráťte odporúčaný čas o dve minúty, aby ste ich mali al dente.

Nešetrite vodou: Aj kvalitné cestoviny sa začnú lepiť, keď nie sú ponorené vo veľkom množstve vody, ktorá dokáže absorbovať uvoľnený škrob. Na 100 gramov sušených cestovín počítajte aspoň s litrom vody. Vodu osoľte, až keď začne bublať, pretože slaná voda začína vrieť neskôr. Do hrnca pridajte aspoň kávovú lyžičku soli.

Podľa najnovších odporúčaní sa cestoviny majú uvariť al dente, čiže na zub alebo na zhryz, pretože majú nižší glykemický index ako cestoviny uvarené domäkka. Semolinové cestoviny neoplachujte, iba sceďte. Keď do nich zamiešate pár kvapiek olivového oleja, lepšie sa rozvinie ich chuť.

Nepriateľ čas: Cestoviny varte so stopkami v ruke. Platí to nielen pre gurmánky, ale aj pre všetky, čo si strážia hmotnosť. Dĺžka varenia totiž ovplyvňuje glykemický index cestovín. Škroby sa pri varení vo vode premieňajú na gélové formy, ktoré majú vyšší glykemický index. Čím dlhšie cestoviny varíte, tým viac stúpa ich glykemický index. Cestoviny varené dlhšie ako 10 minút údajne môžu pri nestriedmej konzumácii prispieť k rozvoju cukrovky 2. typu. Naopak, krátko varené znižujú cholesterol a zmierňujú cievne problémy. Ideálne sú takzvané expresné cestoviny, ktoré sa varia len tri-päť minút.

Vážiť sa vyplatí: Ani pri redukčnej diéte sa nemusíte úplne vzdať cestovinových pokrmov, ak ustrážite veľkosť porcií. Energetická hodnota 100 g uvarených celozrnných cestovín je okolo 750 kJ. Optimálna porcia je 60-90 g sušených cestovín na osobu. Nepridávajte k nim zbytočné kalórie v podobe tučných syrov či omáčok, radšej si doprajte viac zeleniny.

Cestoviny je vhodné podávať s inými druhmi potravín. Najlepšia je ich pripraviť spolu so zeleninou alebo mäsom, rybou a morskými plodmi, syrom a podobne. Pre spotrebiteľov je na obale cestovín uvedený návod na ich správnu prípravu. Pri varení je potrebné rešpektovať odporúčaný čas varenia.

Báječná rada: Cestoviny, ktoré sa po uvarení nelepia, sú vyrobené zo semoliny, čiže tvrdej pšenice, ktorá obsahuje viac ako 40 percent lepku. Mäkká pšenica ho má najviac 30 percent. Práve od množstva lepku závisí pružnosť a pevnosť cestovín. Čítajte zloženie na obale, či naozaj ide o semolinové cestoviny.

Keď sa cestoviny nechajú vychladnúť v chladničke, škrob sa premení a nazýva sa retrogradácia. Časť škrobu sa zmení na rezistentný škrob. Čo to znamená v praxi? V tenkom čreve sa horšie trávi pomalšie uvoľňuje glukózu správa sa viac ako vláknina Výsledok: hladina cukru v krvi stúpa menej a pozvoľnejšie. Štúdia, ktorú v roku 2014 uskutočnila Univerzita v Surrey (Veľká Británia), ukázala, že vychladené cestoviny vyvolávajú výrazne nižšiu glykemickú odozvu ako tie isté cestoviny zjedené za tepla. Zima... Aby ste tento efekt čo najlepšie využili, existuje niekoľko jednoduchých pravidiel: uvarte cestoviny al dente (ak sú príliš uvarené, majú už vyšší GI), nechajte ich vychladnúť v chladničke, ideálne bez omáčky, konzumujte ich studené ako šalát alebo ich jemne zohrejte na panvici alebo na miernom ohni. Mikrovlnné rúry by sa mali používať striedmo. Rezistentný škrob sa tým síce úplne "nezničí", ale zruší sa tým časť jeho výhod. Dobre premyslený cestovinový šalát spĺňa všetky požiadavky: celozrnné cestoviny (bohatšie na vlákninu), chrumkavá zelenina dobré tuky (olivový olej), bielkoviny (vajcia, ryby, strukoviny). Výsledok : sýte jedlo, stabilnejšia hladina energie...

Na vaše trávenie je najvhodnejšie, ak cestoviny uvaríte do „polomäkka". No nezáleží len na tom, aký druh cestovín si naložíte na tanier, ak sa chcete stravovať naozaj zdravo, buďte pozorní aj pri výbere zálievok či omáčok (mali by mať znížený alebo nulový obsah tuku). Pri výbere cestovín sa zamyslite aj nad tým, ako chcete cestoviny pripraviť a s čím.

Pri výbere cestovín sa oplatí zohľadniť nielen recept, ale aj to, aký výsledný dojem chcete na tanieri dosiahnuť. Jemné druhy pôsobia elegantne a ľahko, zatiaľ čo robustnejšie a výraznejšie tvary pridávajú jedlu štruktúru a sýtosť. Dôležitý je aj spôsob prípravy - ak pripravujete jedlo v jednej panvici, praktické sú také cestoviny, ktoré sa dajú ľahko premiešať bez lámania. Naopak, ak plánujete servírovať porcie precízne a esteticky, vyberte druh, ktorý dobre drží tvar a pekne vyzerá aj po uvarení.

Zohľadniť by ste mali aj konzistenciu samotnej omáčky. Niektoré cestoviny absorbujú viac tekutiny, čo môže pokrm prirodzene zahustiť, iné naopak zachovajú omáčku hladkú a oddelenú.

Cestoviny sú teda nielen súčasťou tradičnej talianskej kuchyne, ale aj rozmanitým a chutným pokrmom, ktorý môžete prispôsobiť podľa svojich preferencií.

tags: #cestoviny #obsahove #latky