„Pokiaľ ide o jedlo, potrebujeme všetku silu, ktorú môžeme dostať, lebo z jedla sa môžete zblázniť. Dostane sa až k vášmu srdcu a zasiahne sebavedomie. Prenikne k podstate samoty, prázdnoty a úzkosti a sľúbi zaplniť toto osamotené miesto. Spúšťa temné zákutia vo vnútri.“ Slová Stevena Bratmana, MD, MPH (MUDr.) presne opisujú, akou komplexnou a naozaj pohlcujúcou sa táto obsesia môže stať, keď to s ňou len trošku preženiete.
Musíte byť naozaj obozretní, keď sa snažíte jesť zdravo, podobne ako pri diétovaní, pretože skôr, ako si to uvedomíte, sa zdravé stravovanie môže zmeniť na mentálnu poruchu. Problémom je, že sa to stalo nám všetkým. Kedysi sme jedli, čo sme chceli, no v miernych množstvách, a nikdy sme nerozmýšľali nad spojitosťou medzi jedlom a našim zdravím, pretože spôsob, akým sme sa stravovali, bol v podstate perfektný, a tak bolo v poriadku aj naše zdravie. Po roku 2000 však každý začal hovoriť o zdravom stravovaní ako o súčasti zdravého životného štýlu, ako vám zdravý stravovací plán pomôže vyzerať a cítiť sa lepšie, a tak sa vytvorila táto obrovská bublina, ktorá nám doteraz visí nad hlavami.
Jednoducho ste sa museli stať vegánom, jesť len surovú stravu, kupovať len BIO potraviny, propagovať makrobiotickú stravu alebo vylúčiť niektoré jedlá z vášho jedálnička len z princípu. Nemali ste inú možnosť, len sa pripojiť k tomuto šialenému kultu zdravého jedla, v ktorom teraz všetci žijeme, aby sme mohli prehlasovať, že sme uvedomelí a správame sa zodpovedne. Výsledok? Ako epidémia obezity vzrastá, je viac ako rozumné venovať sa tomuto javu v médiách. Preto si v dnešnej dobe môžete prečítať článok o super potravinách v časopise o autách a nájsť BIO zeleninu v malej večierke na rohu ulice - a zámer bol dobrý - vzdelávanie širokej verejnosti o zdravšom životnom štýle, aby sme nevymreli do 10 rokov na srdcové infarkty alebo na kvasinkovú infekciu, ktorá žije v záhyboch tuku na našich bruchách. Paradoxne sa však každý dobrý zámer môže obrátiť proti vám, a to je presne to, čo sa stalo so zdravou stravou, keď namiesto toho, aby sme boli zdraví, v honbe za niečím, čo by nás vytiahlo z tohto špinavého sveta plného podvodov, sme sa stali posadnutými čistotou mimo reality.
„Začala som sa konečne zdravo stravovať!“ povie vám kamoška a vytiahne na obed šalát. Na tom predsa nemôže byť nič zlé. Alebo predsa? Čo je to ortorexia? Ortorexia, na rozdiel od napr. mentálnej anorexie, bola rozpoznaná až pomerne nedávno - v roku 1997 lekár Steven Bratman prvýkrát použil pojem ortorexia nervosa v časopise Yoga Journal. Chcel ním opísať situácie, s ktorými sa stretával v praxi a ktoré vyhodnotil ako prehnanú fixáciu na svoju stravu, aby bola „dokonale“ zdravá. Pojem orthorexia nervosa odvodil z gréckeho slova ortho (správny) a orexi (chuť do jedla). O niečo neskôr, v roku 2009, opísala vedúca Britskej dietetickej asociácie Ursula Philpot ľudí s ortorexiou ako „ľudí upriamených na kvalitu svojho jedla, ktorí upravujú a zlepšujú svoju diétu podľa toho, čo oni sami považujú za čisté”.
Na rozdiel od mentálnej anorexie a bulímie, pri ktorých sa ľudia zameriavajú na množstvo s cieľom redukcie hmotnosti, ide v prípade ortorexie viac o kvalitu než o kvantitu. Ľudia trpiaci ortorexiou sa vo všeobecnosti nezaoberajú svojou hmotnosťou, chcú sa cítiť „čistí“. Osoby s ortorexiou dávajú prednosť nutričným vlastnostiam jedla a jeho prospešnosti pred chuťou a pôžitkom z neho. Prítomné sú neustále obavy týkajúce sa potenciálne negatívneho vplyvu jedla na zdravie, neprestajné zaoberanie sa kvalitou jedla, jeho pôvodom, výrobným spracovaním, balením a uchovávaním. Človek s ortorexiou nie je schopný spontánnosti v jedle, ale ani v trávení voľných chvíľ, keďže svoje jedlo si musí zabezpečiť podľa vopred premysleného plánu. Konzumácia jedla v reštauračných zariadeniach alebo bufetoch neprichádza do úvahy. Výber vhodných potravín a obavy z ich možných nedostatkov a škodlivosti vedú k pocitom úzkosti.
Ako ortorexia vzniká?
Výskum tejto poruchy je zatiaľ v plienkach a nedá sa jednoznačne povedať, akým spôsobom vzniká. Poznáme však niektoré rizikové faktory, ktoré jej rozvinutie môžu zvyšovať: obsedantno - kompulzívne tendencie, sklony k perfekcionizmu, úzkostlivá povaha, nutkavé kontrolovanie vecí, prekonanie niektorej z porúch príjmu potravy, niektoré druhy povolaní (baletky, športovci a dokonca aj členovia orchestra vážnej hudby). Samozrejme, uvedomovanie si nutričnej kvality jedla je v poriadku a samo o sebe problémom nie je. Ľudia trpiaci ortorexiou sa na kvalitu svojej stravy však zafixujú do takej miery, že v skutočnosti o zdravom stravovaní už hovoriť nemožno.
Začať môže často nevinne, dobrým úmyslom či obyčajným záujmom o „zdravý životný štýl“ či nadšením z alternatívnych spôsobov stravovania ako makrobiotika, vegánstvo alebo raw strava. Zvyčajne najprv dochádza k rozdeľovaniu potravín na „dobré“ a „zlé“ - na základe vlastného presvedčenia a pocitov. Človek pod vplyvom strachu zo straty kontroly kontroluje zloženie, kalorickú hodnotu, aj spôsob výroby. Najčastejšie ako prvé odchádzajú sladkosti a mäsové jedlá, potom cukry (i komplexné sacharidy) a tuky, postupne môže prejsť k eliminácii celých skupín potravín (mliečne výrobky alebo obilniny).
Jedlo je podrobované stále väčšiemu skúmaniu, cez filter “zdravej stravy” neprechádzajú ani produkty veľkovýroby, geneticky modifikované potraviny, konzervanty, po čase sú aj objektívne zdravé veci označované za nezdravé, a jedálniček je zmenšený na minimum. Snaha stravovať sa zdravo a čisto môže byť tak extrémna, že človek trpiaci ortorexiou radšej zostane hladný a jedlo úplne odmietne, pokiaľ nepozná jeho presné zloženie či pôvod.
Ako ortorexiu spoznať?
Rozlišovať medzi ortorexiou a zdravým stravovaním nie je jednoduché - najmä kvôli spoločnosti a kultúre zameranej na štíhlosť a diéty. Sme nastavení na to, že zdravé stravovanie sa rovná light výrobkom, mrkve s cottage cheesom a šalátom. Fixovanie na „čisté stravovanie“ takzv. diet culture podporuje, čo jednotlivcom uľahčuje skĺznuť do neusporiadaných stravovacích návykov a zvyšuje riziko vážnej poruchy príjmu potravy.
Existujú však signály, ktoré nás dokážu varovať. Medzi najčastejšie patrí:
- Obsesívny záujem o kvalitu a čistotu potravín
- Kompulzívna kontrola zoznamov zložiek a nutričných označení
- Lepší pocit po zjedení niečoho “zdravého” a naopak - pocity zlyhania po zjedení spracovaných “nezdravých” potravín
- Strach zjesť potraviny, ktoré nespĺňajú vlastné štandardy „čistoty“
- Odmietanie jedla, ktoré navaril niekto iný
- Potreba neustále získavať nové informácie ohľadom jedla, výživy či receptov
- Problém zjesť jedlo v reštaurácii kvôli nedostatku informácii o jeho pôvode či energetickej hodnote
- Predsudky voči celým skupinám potravín
- Vytváranie vlastných stravovacích návykov
- Obsedantné sledovanie blogov o jedle a „zdravom životnom štýle“
Príznaky presahujú obyčajnú preferenciu a záujem o zdravé stravovanie. Človek trpiaci ortorexiou smeruje všetky svoje myšlienky kvalite a “čistote” jedla a ak poruší svoje osvojené stravovacie návyky, dochádza k rozvoju úzkosti, depresie a strachu z toho, že ochorie.
Je ortorexia nebezpečná?
Hoci ortorexia nie je oficiálne uznaná ako porucha príjmu potravy v DSM-5*, viacerí odborníci považujú za závažné ochorenie či formu nelátkovej závislosti a môže spôsobiť extrémne zdravotné komplikácie. Rovnako ako anorexia, aj ortorexia zahŕňa obmedzenie rozmanitosti zjedených potravín. Takáto redukcia pestrosti jedálnička zvyšuje pravdepodobnosť podvýživy a s ňou spojené zdravotné komplikácie. Anorexia aj ortorexia majú preto podobné následky - napríklad zníženie funkcie imunitného systému, anémia, no aj emocionálna závislosť, ktorá úzko súvisí s tým, ako človek vníma svoj vzhľad, ako je spokojný s vlastným telom a aké má sebavedomie.
Posadnutosť zdravou výživou však môže dôjsť až do takého štádia, že človek okrem konkrétnych potravín vytesňuje aj aktivity a záujmy, ktorým sa pred tým venoval. Okrem fyzických následkov tak ortorexia negatívne ovplyvňuje aj spoločenský život a medziľudské vzťahy, fungovanie v škole / zamestnaní. Veď sa sa len snažím zdravo jesť, čo je na tom zlé?! Dbať na kvalitu potravín je určite vhodné. Pre niektorých ľudí je však veľmi problematické stanoviť si mieru zdravého stravovania. Zdravý životný štýl by nemal byť neflexibilný, naviazaný na konkrétny plán životosprávy a stravovania bez možnosti zmien podľa aktuálnej potreby a chuti ani obmedzujúci a dominantný.
Ak niekto rád navštevuje bio obchody, neznamená to automaticky, že trpí ortorexiou. Spozornieť by sme však mali, keď sa hlavnou náplňou dňa stáva rigidné plánovanie a príprava jedál alebo ak dochádza k silným pocitom viny aj pri drobnom porušení prísnych pravidiel. Záujem o zdravú stravu tak môže nenápadne prerásť do patologického správania. Zákernosť ortorexie spočíva v tom, že okolie na začiatku nevidí na takomto správaní nič zlé. Ortorexické správanie sa môže navonok javiť ako obdivuhodná disciplína alebo silná voľa. Ortorexia je však oveľa viac než len to, čo vidieť na povrchu. Viktória z nourishingmindsnutrition hovorí o tzv. ľadovci ortorexie, ktorý vyjadruje, že veci nemusia byť vždy také, ako sa javia na prvý pohľad.
Mám nábeh na ortorexiu?
Rovnako ako iné diagnózy na spektre porúch príjmu potravy, aj ortorexia súvisí s našim vzťahom k jedlu. Tento vzťah je vyjadrený tým, ako na jedlo nazeráme, na základe čoho si potraviny vyberáme a aký to má dopad na našu psychiku. Narušený vzťah k jedlu možno zjednodušene opísať ako súbor nezdravých vzorcov správania súvisiacich so stravovaním - chronické diétovanie, hladovanie, prejedanie sa, démonizácia jedla na „čierne a biele“, alebo „dobré a zlé“, “skutočné jedlo a odpad” alebo výčitky po konzumácií niektorých potravín.
Na predbežné zistenie ortorexie sa používa takzvaný Bratmanov dotazník. Pozostáva z 10 otázok / konštatovaní s cieľom zistiť, aké miesto v živote človeka zaberá zaujatosť zdravou stravou - od množstva času venovaného plánovaniu jedál, cez flexibilitu v strave až po kvalitu života. Pokiaľ sa človek stotožní s 5 a viac výrokmi, je možné, že v jeho živote je prítomná ortorexia alebo má k nej výrazné sklony. V tomto prípade je vhodné zvážiť odbornú pomoc.
Jedlo je prirodzenou súčasťou nášho života, nie jeho centrom. Nadšenie a entuziazmus pre zdravé stravovanie nie je ortorexia. Deštrukčný vzťah k jedlu a jedlo, ktoré je základným zdrojom sebavedomia - to je ortorexia.
Dá sa ortorexia liečiť?
Nepoznáme presné odporúčania zamerané na liečbu ortorexie. Prvým krokom je však určite samotné rozpoznanie problému. Častokrát sa stáva, že sú liečené len príznaky a nie príčiny ochorenia - nadmerná úzkostlivosť, tendencia k perfekcionizmu, nutkavé kontrolovanie či nespokojnosť s vlastným telom alebo samým so sebou. Mnohí odborníci na poruchy príjmu potravy liečia ortorexiu rovnako ako rôzne druhy anorexie a/alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy. Liečba teda zvyčajne zahŕňa psychoterapiu s cieľom zvýšiť rozmanitosť konzumovaných potravín (napr. cez vystavovanie sa “fear foods” - potravinám vyvolávajúcim úzkosť), relaxačné techniky, prípadne farmakologická liečba aj hospitalizácia.
So správnou podporou je možné uzdraviť sa. Uzdravovanie je proces, ktorý v sebe zahŕňa aj návrat k dôvere voči vlastnému telu. Pripustenie si, že naše telo nie je vadné ani pokazené, ale že si dokáže vypýtať, čo chce. Výsledkom je možnosť jesť bez reštrikcií a sloboda povedať “Nechcem.”
Ortorexia je duševná choroba charakteristická patologickou posadnutosťou zdravou stravou. Zdravá strava však neznamená odmietnuť keksík, aj keď naň máme chuť; premýšľať hodiny nad tým, čo na obed. Zdravá strava znamená ísť bez obáv s priateľmi do reštaurácie a najesť sa či na rande do cukrárne. Zdravá strava je o zdravom vzťahu s jedlom. Ak vy alebo niekto, na kom vám záleží, pociťujete príznaky ortorexie, nebojte sa vyhľadať pomoc. Z prísnych pravidiel je cesta von. Sme tu pre vás formou psychologického aj nutričného poradenstva, intenzívnej podpory odborníkov z multidisciplinárneho tímu aj formou podpory komunity ľudí, ktorí sú na rovnakej ceste v bezpečnom priestore komunity.