Chudoba zostáva tvrdou realitou pre milióny ľudí na Slovensku, napriek miernemu zlepšeniu situácie v rámci Európskej únie. Alarmujúce čísla poukazujú na pretrvávajúce problémy s dostupnosťou základných potrieb a rastúce regionálne rozdiely. V roku 2024 sa takmer každý piaty Slovák ocitol v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcim rokom.
Hoci Európska únia zaznamenala mierne zlepšenie v dostupnosti plnohodnotného jedla, na Slovensku je situácia výrazne horšia. Až 40 % Slovákov ohrozených chudobou si nemôže dopriať mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu ani každý druhý deň. Tento problém sa však výrazne líši v závislosti od regiónu. Kým v Bratislavskom kraji sa s týmto nedostatkom potýka necelých 15 % obyvateľov, v Prešovskom a Banskobystrickom kraji je to viac ako 40 %.
Slovensko sa v štatistikách materiálovej deprivácie ocitlo na nelichotivom prvom mieste v rámci EÚ. Až 39,8 % ľudí ohrozených chudobou si nemôže dovoliť plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Dôvodov je viacero: kombinácia relatívne nízkych miezd, vysokých cien potravín a rastúcich nákladov na bývanie, spolu s nedostatočnou adresnou sociálnou pomocou. Problém umocňuje aj fakt, že rast cien v posledných rokoch prekonal tempo zvyšovania príjmov.
Keď Eurostat hovorí o „plnohodnotnom jedle“, nemyslí tým luxusnú večeru. Kritérium je jednoduché - aspoň raz za dva dni mať na tanieri mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu. Práve schopnosť zabezpečiť si takúto stravu patrí medzi ukazovatele materiálnej deprivácie, ktoré EÚ sleduje pri hodnotení rizika chudoby a sociálneho vylúčenia.
Najvýraznejšie nedostatky
Podľa európskeho zisťovania EU SILC, ktoré je zamerané na monitorovanie chudoby, patria medzi najväčšie problémy Slovákov:
- Neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky mimo domu raz za rok (33,4 % obyvateľov v roku 2024).
- Neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom (28,2 % obyvateľov v roku 2024).
- Nemožnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým (23,3 % obyvateľov v roku 2024).
- Problém so zabezpečením jedla s mäsom, kuraťom, rybou (alebo vegetariánskou obdobou) každý druhý deň (17,1 % obyvateľov).
- Nemožnosť dovoliť si automobil (11 % obyvateľov).
Hoci sa hodnoty týchto ukazovateľov v roku 2024 medziročne zlepšili, stále predstavujú vážny problém pre značnú časť populácie.
Regionálne rozdiely a ohrozené skupiny
Situácia sa výrazne líši naprieč regiónmi Slovenska. Najvyššiu mieru závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie evidoval Prešovský kraj (16,0 %) a Banskobystrický kraj (13,0 %). Tieto kraje, spolu s Košickým, tvoria skupinu s mierou deprivácie výrazne nad celoslovenským priemerom.
Najviac ohrozenou skupinou sú domácnosti s deťmi, pričom najviac postihnuté sú neúplné rodiny, kde chudoba zasiahla 46,4 % osôb. Ďalej sú to úplné rodiny s vyšším počtom detí (traja a viac závislých potomkov), kde chudoba postihla 37,1 % ľudí. Značný problém predstavuje aj chudoba pracujúcich, ktorej podiel rastie.
V roku 2024 pociťovalo závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu 7,6 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 408-tisíc osôb. Miera tejto deprivácie medziročne mierne vzrástla.
Príčiny a dôsledky
Rastúca miera chudoby na Slovensku je spôsobená kombináciou viacerých faktorov. Okrem už spomínaných nízkych miezd a vysokých cien potravín a energií, rast inflácie a cien energií sa premietol do každodenného života. Problém umocňujú aj rastúce náklady na bývanie a nedostatočná adresná sociálna pomoc.
Nedostatok plnohodnotnej stravy má priamy vplyv na zdravie - vedie k oslabenej imunite, horšej koncentrácii, častejším ochoreniam a v dlhodobom horizonte aj k vyššiemu riziku chronických chorôb. Chudoba však nie je len ekonomický problém. Ovplyvňuje sociálnu kohéziu, zdravie obyvateľstva a budúcnosť krajiny.
Slovenská sieť proti chudobe upozorňuje na nízku minimálnu mzdu, ktorá je paradoxne nižšia ako príjmová hranica chudoby. Zároveň poukazuje na rozdiel medzi produktivitou práce a výškou platov v porovnaní so západnou Európou, čo vníma ako sociálnu nespravodlivosť.
Z európskeho pohľadu sú slovenské domácnosti výrazne chudobnejšie než ich západoeurópski susedia. Hoci sa Slovensko dlhodobo tvári ako krajina s nízkou mierou chudoby, realita je iná. Až 51,3 % slovenských domácností by sa podľa európskych kritérií nachádzalo pod hranicou chudoby.
Vývoj v čase
Indikátory chudoby na Slovensku do roku 2020 klesali. Od roku 2020, v dôsledku pandémie COVID-19 a nárastu cien a inflácie, sa však situácia postupne zhoršuje. Počet aj podiel osôb ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia v roku 2023 medziročne stúpol, pričom tento negatívny trend sa prejavuje až v šiestich krajoch Slovenska.
V roku 2024 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených takmer 980-tisíc osôb, čo predstavuje 18,3 % populácie Slovenska. Pod hranicou príjmovej chudoby žilo v roku 2024 až 778-tisíc ľudí. Tento nárast je dôsledkom pandémie a prudkého rastu cien energií a potravín.
Slovensko je krajina pracujúcej chudoby. Smutná vizitka Ficovho dlhoročného bačovania
S cieľom riešiť tento komplexný problém je potrebné zvýšiť produktivitu práce, podporiť inovácie a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti. Regionálna politika musí zohľadniť špecifiká jednotlivých oblastí a sociálne opatrenia musia byť nastavené tak, aby efektívne pomohli skutočne ohrozeným ľuďom.