Keď prídu chladnejšie dni, častejšie sa nám doma žiadajú husté polievky. Recept na túto polievku som na internete hľadala márne, preto vám ho prinášam ja. Vopred sa ospravedlňujem za kvalitu fotiek. Táto polievka je skvelým spôsobom, ako si spríjemniť sychravé počasie a zároveň si pochutnať na niečom výnimočnom.
Príprava polievky
Na noc namočíme fazuľu. Na druhý deň ju dáme variť, osolíme ju. Pridáme celé klinčeky, celú škoricu a necháme povariť. Keď je fazuľa mäkká, pridáme slivkový lekvár a necháme ho rozvariť vo vode. Stále mierne varíme! Keď sa lekvár rozpustí, pridáme sušené slivky a maslo (to necháme tiež rozpustiť). Odstavíme z ohňa a môžeme dochutiť ešte soľou alebo cukrom, pretože každý lekvár má inú chuť. Tesne pred podávaním pridáme kopček šľahačky.
Tvorila som tie najčítanejšie lifestylové časopisy a popritom sa venovala svojmu hobby, blogovaniu o jedle. Mojou obľúbenou je polievka z čiernej šošovice, do ktorej pridávam stopkový zeler, čerstvé bylinky, koreňovú zeleninu aj posilňovač imunity cesnak, ktorý sa na jeseň veru hodí. Prisypeme na kocky nakrájaný stopkový zeler, mrkvu, petržlen a krátko restujeme. Pridáme medzi prstami rozdrvený sušený majorán, premiešame, rozvoniame a zalejeme vriacou vodou. Potom pridáme pretlačené strúčiky cesnaku a ešte krátko povaríme. Polievka výborne chutí, keď ju servítujeme s lyžicou bieleho gréckeho jogurtu posypanou mletou údenou paprikou.
Historický kontext
Priestory Historickej radnice na Hlavnej ulici slúžia na slávnostné prijatia významných hostí vedením mesta. Radničná budova ako barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera v rokoch 1779 - 1780. Slávnostnú zasadaciu sieň, kde sa konajú prijatia, zdobí nádherný drevený krb a portréty posledných primátorov. Súčasťou je aj Biely salónik a Malachitová miestnosť.
Na prelome rokov 1805 a 1806 v tejto budove strávil ubytovaný päť dní ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, ktorý sa porazený vracal z jednej z napoleonských bitiek. Túto udalosť zaznamenáva aj pamätná tabuľa osadená neďaleko vchodovej brány.
V marci 2004 sa v Historickej radnici konal prezidentský summit V4. Spolu s prezidentom Rudolfom Schusterom, na pozvanie ktorého sa stretnutie konalo, zasadol za rokovací stôl český prezident Václav Klaus, maďarský prezident Ferenc Mádl a poľská hlava štátu Aleksander Kwasniewski. Diskutovali o ďalšej spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky po ich májovom vstupe do Európskej únie.
Slovensko-ukrajinské vzťahy a rokovania
Spoločné rokovanie vybraných členov slovenskej a ukrajinskej vlády sa uskutočnilo v priestoroch Historickej radnice v Košiciach. „Spoločné rokovania vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny prinášajú dobré výsledky,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico. V Košiciach prebehlo viacero bilaterálných konzultácií. Uskutočnilo sa rezortné stretnutie zamerané na cezhraničnú spoluprácu a dopravné spojenia, ministri zahraničných vecí rokovali a hovorilo sa aj o spolupráci v oblasti energetiky. Rokovania boli zamerané aj na obranný priemysel či obnovu Ukrajiny, integráciu do Európskej únie a oblasť poľnohospodárstva. Uskutočnilo sa aj bilaterálne rokovanie predsedu vlády Roberta Fica s predsedníčkou vlády Ukrajiny Julijou Svyrydenkovou.
Bilaterálne rokovania Slovenska a Ukrajiny sa sústredia na podporu spolupráce v cezhraničných projektoch, energetike a integrácii Ukrajiny do Európskej únie.
V apríli 2024 sa konalo prvé stretnutie ukrajinskej a slovenskej vlády v priestoroch Mestského úradu v centre mesta. Vlády oboch štátov rokovali o projektoch cezhraničnej spolupráce, dopravných prepojeniach či spolupráci v oblasti energetiky. O pol roka sa konalo stretnutie oboch kabinetov na Ukrajine v hotelovom komplexe asi 20 kilometrov od mesta Užhorod. Rokovalo sa o cestovnej mape - pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. Opäť sa rokovalo aj o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.
V rovnakom ukrajinskom komplexe sa uskutočnilo prvé stretnutie premiéra Roberta Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Želám Ukrajine vstup do EÚ. Ponúkol som všetky skúsenosti v prístupových rozhovoroch," informoval Robert Fico.
Témou rokovaní boli zjavne najmä dodávky plynu a ropy, ktoré sú na Slovensko cez ukrajinské územie prerušované pre útoky Rusov či Ukrajincov na strategické ropovody a plynovody. Podľa Zelenského „nie je problém posielať ropu a plyn (na Slovensko), ak to nebude ruská ropa a plyn." Prvým a zatiaľ jediným predstaviteľom súčasnej slovenskej vlády, ktorý navštívil Kyjev, bol minister obrany Robert Kaliňák. Stretol sa s ukrajinským ministrom obrany Denysom Šmyhaľom a podpísali memorandum.
