Žáner portrétu má veľmi široký záber. Portrétom možno nazvať detail tváre človeka, ale aj malú postavu v prostredí, ktoré ju charakterizuje. Na všetky takéto portréty od vás sme zvedaví v našom prvom súťažnom kole Fotky Nikonblogu s témou „Čiernobiely portrét“. Očakávame od vás čiernobiele fotografie ľudí. A týmto sme položili jasnú podmienku na jednu formálnu vlastnosť fotografie portrétu - farebnosť / bezfarebnosť.
Tieto všetky variácie sa týkajú obsahu portrétu a jeho výrazu. Portrét môže byť na sterilnom pozadí, v dobre premyslenom prostredí, či v náhodnom prostredí / okolí, v ktorom osobu nájdeme. To posledné už naznačuje, že portrét môže byť plánovaný, dlho pripravovaný a do detailov premyslený, ale môže to byť aj momentka z ulice či iného prostredia. Portrét, ktorý je plánovaný a riadený, nazývame aj štylizovaný.
Charakter svetla a jeho vplyv na čiernobiely portrét
Charakter svetla určuje, ako bude čiernobiely portrét vyzerať. Nemyslíme samozrejme farebnú teplotu svetla, aj keď aj táto má trochu vplyv na podanie tieňov a svetiel v digitálnej fotke (pri počítačovej konverzii). Budeme si hlavne všímať tvrdosť a smerovosť svetla.
Tvrdé svetlo
Tvrdé svetlo vytvára hlboké tiene a na niektoré objekty sa vyslovene hodí. Tým dáva tvrdé svetlo vyniknúť kontúram, štruktúre objektu či povrchovým nerovnostiam. Tvrdé svetlo je charakterizované tým, že vychádza z jedného silného bodového zdroja a kam dopadne tam vytvorí na objekte veľmi svetlé miesta a hlboké tiene v miestach, kam sa nedostane. Prechod medzi oboma je veľmi strmý. V portréte zvýrazňuje ráznosť osoby, jej tvar či vrásky. Fotku robí strohejšou a výraznejšou. Zvýrazňuje hranovú ostrosť objektu a 3D podanie objektu. To všetko sa dá pozitívne využiť.
Tvrdé smerové fotky svedčia mužským business portrétom, portrétom zachytávajúcim aj postavu so zaujímavým tvarom a štruktúrou (napríklad svalnaté vyrysované telo), ale aj zachytenie vrások starých ľudí. Medzi negatívami možno uviesť, že zvýrazňuje chyby pokožky, môže vrhať nechcené tiene, napríklad pod očnými oblúkmi, pod nosom či bradou a je náročné na expozíciu a dynamický rozsah senzora fotoaparátu (filmu).
Mäkké svetlo
Mäkké svetlo emituje väčší zdroj a je tak viac rozptýlené. Preto tiene, ktoré vytvára, nie sú tak hlboké a hlavne prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu je menej strmý. Dokáže sa „ohnúť“ za nerovnosti, kontúry, či štruktúry. Takéto svetelné podmienky rozptýleného smerového svetla sú vhodné na stvárnenie objektov, ktoré majú zaujímavé tvary, kontúry, ale tvrdé svetlo sa im už nehodí.
Zdrojom rozptýleného mäkšieho ale smerového svetla môže byť veľké okno počas zamračeného dňa (alebo bez priamo dopadajúceho slnečného svetla), softbox v štúdiu, slnečné svetlo rozptýlené difúznou prekážkou… Mäkké smerové svetlo z balkónového okna na svetlom pozadí. Mäkké smerové svetlo z ľavej strany. Ak sa tieto svetlá neodrážajú späť na objekt, ani nie sú doplnené inými svetlami, ide o jedno smerové svetlo tvrdé a mäkšie (rozptýlené).
Ak sa tieto svetlá odrážajú z okolia a ďalej zjemňujú prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu, hovoríme o odrazenom svetle alebo o extrémne rozptýlenom svetle. V týchto prípadoch môžu byť tiene minimálne až nebadateľné. Svetlo v okolí objektu je tak extrémne difúzne, že sa nedá určiť jeho smerovosť. Vznikajú tzv. Difúzne svetlo v podstate dopadá na tvár aj keď fotíte v protisvetle. Pri fotení v protisvetle nedopadá na tvár priame slnečné svetlo, obloha slúži ako obrovský difúzor, ktorý dokonale rozptýli svetlo tak, že tiene sú minimálne.
Pozor, tu nejde o viacero ostrých smerových svetiel, ktoré vytvárajú viacero tieňov. Tento prípad môžete poznať zo športových prenosov, zvlášť futbalu, kde jeden hráč vrhá na trávnik viacero výrazných tieňov, ktoré vytvárajú extrémne ostré a silné reflektory. Zdrojom extrémne difúzneho svetla môže byť slnko zastreté jednoliatou oblačnosťou alebo hustou hmlou. Extrémne difúzne svetlo vytvorí aj fotografický stan nasvietený zo všetkých strán rovnako intenzívnym svetlom.
Nízky a vysoký kľúč
Ako sa hovorí: „Je to jasné, je to čierne na bielom.“ Tvar objektu na bielom pozadí naozaj vynikne. Zvlášť, ak je celý čierny, ak ide o siluetu. Ale čiernobiela fotka funguje aj opačne. Biele na čiernom má za následok upriamenie pozornosti viac na detaily ako na figúru. Viac si všímame samotné bruško, povrch, gestá a výraz tváre. A niečo medzi tým znamená aj charakterom a pozornosťou niečo medzi tým. Ak je fotografia celá v tmavých tónoch, hovoríme aj o tom, že je v nízkom kľúči (Low Key). Portrét baču v bačovni v nízkom kľúči (Low Key).
High Key, svetlý portrét vo vysokom kľúči.
Kompozícia portrétu
Minule sme priniesli článok od kolegu Petra Lindnera z bratského Nikonblog.cz: Prečo 85 mm? Portrétne ohnisko klasicky. Práve ten ukazuje na to, ako rôzne možno chápať portrét aj z pohľadu obsahu fotografie. To, aké ohnisko a z akej vzdialenosti snímať či komponovať portrét sa dozviete práve v jeho článku.
Ako som už v úvode spomínal, portrétom môže byť detail tváre, niektorí odvážnejší by portrétom nazvali aj detail tela, ak odzrkadľuje pre človeka typickú črtu alebo činnosť. Videl som, že niektorí aj takúto fotografiu nazvali portrétom. Osobne ju skôr vnímam ako dolnok alebo ďalšiu fotku v sérii portrétov. Pracovný portrét baču vyrábajúceho syr. Portrét v celku. Pán profesor v knižnici.
Portrét môžete urobiť aj alternatívne. Jednu metódu, zamerať sa na detail, som už naznačil. Foto. Fotografujte cez sklo, v zrkadle, vo vodnej hladine. Fotografia cez sklo kaviarne. Môžete použiť viacnásobnú expozíciu, zvlášť, keď ňou dokážete vyjadriť niečo z fotografovanej osoby.
Emócie a kontext
Najdôležitejšie ale na portréte sú emócie, prípadne kontext, ktorý nám o portrétovanej osobe prezrádza viac. Rozpráva jej príbeh, pocit, naznačuje životnú situáciu. Väčšinu portrétov vyfotíme, keď sme šťastní. Nebojte sa však fotografovať aj smútok, melanchóliu, rozčarovanie, hnev… To všetko patrí predsa k našej ľudskosti, k nášmu bytiu. Náhodný pouličný portrét. Sama. No a nemusíte zabúdať ani na skupinové portréty a nemusia to byť len takéto rodinné.
