Chov husí môže byť obohacujúca skúsenosť, no vyžaduje si pozornosť a starostlivosť o ich zdravie. Jedným z kľúčových aspektov je pravidelné odčervovanie, ktoré pomáha predchádzať parazitárnym ochoreniam a zabezpečuje ich celkovú pohodu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odčervovanie husí, vrátane prevencie, diagnostiky a liečby parazitárnych infekcií.
Prevencia parazitárnych ochorení u husí
Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov. Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom - vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá.
Rovnako ako u všetkých ochorení, aj tu je najlepšie, keď k napadnutiu hydiny vôbec nedôjde. Proti napadnutiu sliepok vonkajšími parazitmi funguje ako prevencia najlepšie čistota. Dôležitá je prevencia, ktorá zahŕňa udržiavanie čistého prostredia a posilňovanie imunitného systému husí.
Zásady prevencie:
- Čistota: Pravidelné upratovanie a dezinfekcia husníka sú základom prevencie. Nezabudnite na čistenie bidiel, hradov a rôznych medzier a škvírek.
- Výživa: Kvalitná strava s dostatkom vitamínov a minerálov posilňuje imunitný systém husí a zvyšuje ich odolnosť voči parazitom.
- Cesnak: Pridávanie cesnaku do stravy husí môže pomôcť odvrátiť celý zoznam ochorení hydiny, vrátane respiračných problémov, infekcií a ako všeobecnú podporu imunitného systému.
- Probiotiká: Podávanie probiotických prípravkov podporuje zdravú črevnú mikroflóru, ktorá je dôležitá pre imunitu a trávenie.
- Bylinky: Používanie bylín ako oregano, cesnak, palina či tekvicové semienka môže pomôcť pri prirodzenom odčervovaní.
- Karanténa: Pokiaľ si kupujete nové sliepky, vždy ich odporúčame najskôr riadne prezrieť a pokojne ich dať na pár dní do izolácie, aby ste sa presvedčili, že ste si s novými prírastkami nepriviezli aj nejaké parazity. Až si budete istí, že sú sliepky zdravé, môžete ich zaradiť medzi ostatných.
Karanténa nových zvierat je kľúčová pre zabránenie zavlečenia parazitov do vášho chovu.
Diagnostika parazitárnych ochorení u husí
Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita. Pravidelné sledovanie husí a ich trusu môže pomôcť včas odhaliť príznaky parazitárnych infekcií.
Druhy parazitov:
- Vonkajšie parazity: Klieštikovec kurí (čmelík slepačí), Všenky, Blchy.
- Vnútorné parazity: Červy (hlístovce, pásomnice), Kokcídie.
- Protozoárne choroby: Giardióza, Hexamitóza, Kryptospridióza, Histomonóza, Trichomonóza.
Zmeny v správaní, vzhľade peria alebo v truse môžu signalizovať prítomnosť parazitov.
Protozoárne choroby
PROTOZOÁRNE CHOROBY sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému. Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry...).
Histomonóza
Histomonóza je ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov. Pôvodca Histomonas meleagridis sa vyskytuje aj fyziologicky v slepých vakoch u zdravých moriek. Patogénnym sa stáva po oslabení organizmu. Pôvodca ochorenia sa ľahšie uplatní pri zlom mikrobiálnom zložení čreva - pri dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé zvieratá. Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia - červy Heterakis gallinarum aj dážďovky. Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy. Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať. Pri prevencii choroby je dôležité odchovávať mladé jedince oddelene od dospelých zvierat, pravidelné odčervovanie hydiny v chove s následnou asanáciou prostredia. Veľmi dôležité je udržiavanie vhodného mikrobiálneho prostredia v tráviacom systéme hydiny od prvých dní života, čo sa dá dosiahnuť používaním probiotických prípravkov - PROPOUL, podávaním vhodného kvalitného krmiva bez preventívneho používania antikokcidík či antibiotík. Morky - prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a mladých moriek. Tiež holuby môžu byť zdrojom nákazy. Mladé morky chovať v čistých priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody). Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať.
Trichomonóza
Trichomonóza je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov. Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdeným vývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská. Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov. Pri pitevnom náleze sa zisťujú nekrotické zmeny na sliznici zobáka, pažeráka, hrvoľa, na pečeni, črevách aj v pľúcach, vzdušných vakoch a na srdci. Prevencia choroby spočíva hlavne v udržiavaní dobrého zdravotného stavu všetkých zvierat v chove, pravidelným podávaním probiotík ale hlavne v čase kŕmenia mláďat (PROPOUL), podporou trávenia pri zmenách krmiva (CITROENZYMIX), posilňovaním metabolizmu a čistiacich procesov v pečeni a obličkách (SILIVET, NEFROVET), udržiavaním správnej zoohygieny a kvalitného kŕmenia bez preventívneho podávania akýchkoľvek antimikrobiálnych látok (antibiotík, antikokcidík...!).
Kokcidióza
Kokcidióza je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva. Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie. Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa.
Prevencia choroby spočíva s dôslednej zoohygiene chovu, pravidelné čistenie od trusu. Na dezinfekciu prostredia nie sú vhodné chlórové preparáty, lebo tieto oocysty kokcídií konzervujú. Odporúča sa použitie horúceho roztoku lúhu, následná neutralizácia riedeným octom a dobré vysušenie. U kura domáceho je možné ako prevenciu použiť vakcínu LIVACOXR T. Je to živá vakcína proti kokcidióze, ktorá obsahuje živé vysporulované oocysty oslabených línií kokcídií, ktoré sú najpatogénnejšie pre kura domáceho: E. acervulina, E. maxima, E. tenella. Vakcína sa podáva perorálne v prvom týždni po vyliahnutí. Jedna správna aplikácia vakcíny zabezpečí celoživotnú imunitu.
Veľmi dôležitou prevenciu kokcidiózy u všetkých druhov vtákov je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry tráviaceho traktu vtákov rovnako ako je to uvedené vyššie pri prevencii histomonózy. Zdravá črevná mikroflóra udržiavaná kvalitným fyziologickým krmivom, probiotikami (PROPOUL) a v čase potreby - pri zmenách krmiva a pri krmive s vysokým podielom bielkovín, aj podporou trávenia (CITROENZYMIX) je najlepšou a prirodzenou prevenciou všetkých črevných infekcií zvierat (salmonelóza, kolibacilóza, nekrotická enteritída, protozoárne infekcie, kampylobaktérie, črevné vírusové infekcie a pod.). Je potrebné vedieť, že kokcidióza sa klinicky u zvierat prejaví zvyčajne až po alebo pri pôsobení iného stresu, napr. vysoká teplota prostredia, vlhkosť, oslabenie inými infekciami, zdravotne narušené krmivo, hladovanie, nedostatok pitnej vody a pod. Vtedy, spoločne s kokcídiami sa v tráviacom trakte vtákov zároveň dobre množia aj iné podmienečne patogénne mikroorganizmy ako klostrídie, patogénne E. coli a ďalšie mikroorganizmy, keďže majú na rozmnožovanie vhodné podmienky. Diagnóza aj liečba (sufonamidy) sa zväčša obmedzí len na kokcidiózu, ktorá je klinicky najvýraznejšia. Ale na dosiahnutie úplného vyliečenia je potrebné znormalizovať a udržiavať črevné prostredie kvalitným krmivom, podporou trávenia bielkovín, úpravou pH a probiotickými prípravkami.
Krvné protozoá - Plazmóza
U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami - plazmodióza - vtáčia malária. Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku. Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny. Prevencia spočíva v eradikácii výskytu komárov.
Toxoplazmóza
Toxoplazmóza je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia. Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou. U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýst do prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky...) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok - oocýst. Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky... Prevencia toxoplazmózy u vtákov spočíva v zoohygienických opatreniach, deratizácii, prístup mačiek do výbehov.
Ploché červy - Cestodózy - Pásomnice
Pásomnice parazitujú v črevách vtákov, ktoré poškodzujú mechanicky, odoberaním živín, krvi a vylučovaním toxínov. Klinické príznaky sú vychudnutosť, bledosť, hnačka, slabosť, nervové poruchy (kŕče, ochrnutia). V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu. Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny.
Nematódy - Hlístovce - Oblé červy
Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince. Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ. Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve.
Najčastejšie nematodózy:
- Echinurióza: pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní.
- Askaridióza: škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov. Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí. Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva.
- Heterakidóza: Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach. H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H.
- Kapilarióza: nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti. Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc.
- Syngamóza: je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny. Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov. Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine. Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%. Infekcia u starších a silných zvierat sa nemusí vôbec prejaviť klinickými príznakmi.
Trematoda - Motolice
Motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez - geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach. Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny.
Roztočíkovitosť
Rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov. Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby. Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy spôsobujú kožné problémy, ktoré môžu viesť k deformáciám a zníženiu produkcie.
Liečba a odčervovanie husí
Pri podozrení na parazitárnu infekciu je dôležité čo najskôr zasiahnuť. Výber vhodného odčervovacieho prostriedku závisí od typu parazita a veku husí.
Dôležité upozornenie: V prípade podozrenia na akékoľvek ochorenie, alebo pri výskyte klinických príznakov, je vždy najlepšie konzultovať situáciu s veterinárnym lekárom. Samoliečba bez presnej diagnózy môže byť neúčinná alebo dokonca škodlivá.
V prípade, že máte podozrenie na parazitárnu inváziu, je možné vykonať rozbor trusu na identifikáciu konkrétnych parazitov. Na základe výsledkov potom veterinárny lekár odporučí najvhodnejší liek a dávkovanie.
Pri podozrení na parazity u husí, najmä ak ide o mláďatá alebo oslabené jedince, je dôležité konať rýchlo. Ak máte podozrenie na konkrétneho parazita, napríklad Amidostomum anseris (ktorý napáda žalúdok husí), je potrebné použiť špecifický prípravok. V minulosti sa na tieto účely používal prípravok Aldifal, avšak vždy je potrebné sa poradiť s veterinárom o aktuálne dostupných a vhodných liekoch.
Zdravé dospelé jedince môžu byť nositeľmi parazitov. Ak si nie ste istí, či boli nové prírastky riadne ošetrené, je vhodné ich izolovať a prípadne odčerviť.
Ako odčerviť kŕdeľ ivermektínom
Príznaky a diagnostika
Zostarnuté jedince, oslabené zvieratá alebo mláďatá sú najviac ohrozené parazitárnymi infekciami. Ak si všimnete, že hus stráca na váhe, má matné perie, je apatická alebo má problémy s trávením (hnačka), môže to signalizovať prítomnosť parazitov. Okrem toho, ak hus vyzerá chorá celý deň, je potrebné ju ihneď izolovať. Zdravá hus je ostražitá a rýchlo reaguje na podnety. Hlavným ukazovateľom zdravia je stav peria a jeho úprava. Zdravý vták má uhladené perie a trávi veľa času jeho úpravou.
Nemocný vták je netrpezlivý, má krk zatiaľ, stojí na oboch nohách, postoj je často "tučniakový", ťažisko sa presúva dozadu. Husie perie je ulepené, konce pier zlepené k sebe, netvorí kompaktný tvar. Vták nereaguje na poplach iných husí, odmieta jesť, pohybuje sa pomaly, straní sa kŕdľa. Niekedy možno pozorovať nadmernú konzumáciu vody. U konkrétnych chorôb možno pozorovať zmeny v truse alebo výtoky z nozder. Po dlhšom prechádzaní choroby sú vtáky pohubnuté na hrudnej kosti, slabé, strácajú typické oranžové sfarbenie zobáka.
Nie všetky infekcie prebiehajú rýchlo a sú pre vtáka smrteľné. Ako u cicavcov, aj u vtákov existuje mnoho drobných infekcií, ktoré vtákovi neublížia. Vták pôsobí deň alebo dva chorobne, ale rýchlo sa zdravotný stav zlepší. Všetko závisí od podmienok, v akých vták infekciu chytí. V prostredí plnom stresu, špiny a zlej stravy môže byť aj banálna infekcia osudná.
Ak máme podozrenie, že vták nie je v poriadku, potom ho izolujeme a celému kŕdľu nasadíme zvýšené dávky vitamínov. V prípade drahých chovných vtákov, alebo vtákov, na ktoré sme nejak citovo viazaní, sa ihneď obrátime na veterinára. Jeden deň čakania môže byť pre vtáka osudný. Musíme ale počítať s tým, že diagnóza u vtákov je často veľmi obtiažna, ako sami zistíte, väčšina ochorení má identické symptómy. Pred presným stanovením diagnózy sú zvyčajne nasadené širokospektrálne antibiotiká.
Pred príchodom veterinára je vhodné mať pripravené miesto, kam je možné separovať choré vtáky a ktoré je možné bez problémov dezinfikovať (dezinfikujeme roztokom 5-10 % chloramínu), osvetliť a temperovať (malý vybetónovaný, najlepšie vydláždený chlievik). Teplota pre chorého vtáka by mala byť okolo 20 °C s tým, že by mala byť k dispozícii umelá kvočka, pod ktorú bude teplota okolo 35 °C.
V prípade vtákov určených na mäso sa liečba všeobecne neodporúča, pretože mnohé lieky nie sú určené na konzumáciu vtákmi. V prípade, že sa rozhodneme pre domácu liečbu bez veterinára, musíme zabezpečiť, aby vták prijímal vodu a krmivo. Nasadíme vitamíny do vody. U husí možno pomocou "šišiek" (guličiek z chleba) do krku dostať potrebnú dávku vitamínov. Ak vták ešte nestratil svoju váhu (dlhodobým prechádzaním choroby) má dostatočné tukové zásoby, aby infekciu prežil z vlastných zásob.
Pri kontakte s chorým vtákom používame ochranné prostriedky. Neexistuje snáď orgán, ktorý by bol u vtákov ušetrený napadnutia parazitov. Zvlášť v extenzívnom chove sa s tým stretneme. Príznaky napadnutia vnútorným (vonkajším) parazitom sú podobné ako pri vírusových (bakteriálnych) ochoreniach. Hlavný rozdiel je ale v dĺžke ochorenia. Vták je po dlhú dobu iba "bez nálady". Paraziti tým, že oslabujú organizmus, spôsobujú, že je vták oveľa náchylnejší k bežným infekciám a ľahšie im podľahne. Parazit je potom iba spúšťačom hlavného a závažnejšieho ochorenia.
Nie je na škodu mať po ruke vhodný prípravok. U dospelých husí v malom počte je vhodná forma dávkovania na váhu (nie do vody). Aplikácia pomocou malých guličiek z chleba je jednoduchá a účinná. Nie je potrebné chorého vtáka nechať žízniť a dávkovanie je jednoduché a isté.
Dospelé husi sú buď imúnne, alebo im tento parazit nepôsobí ťažkosti. Vnímavé sú húsa, k úhynu dochádza v prostredí so silným zamorením. Napadnutie sa prejavuje z počiatku miernym chrapotom. Koncentráciou parazita v dýchacej trubici house neskôr silne chrapčí a kýcha. Neskôr nevydáva zvuky a koncentruje sa len dýchanie. Ak nedôjde k liečbe a presunu zo zamoreného prostredia, umiera na udusenie. Syngamózu dostanú obvykle len húsa, ktoré sú odchovávané s hrabavou hydinou, alebo keď sú podstrčené kvočke sliepke. Zároveň je nutné vykonať dôkladnú dezinfekciu obydlí a odčervenie všetkých zvierat.
Dlhým pozorovaním som zistil, že kačice pižmové sú voči tomuto parazitu imúnne. Káčatá síce sú červom napadnuté, ale napadnutie dôjde len do stavu mierneho chrapotu. Parazita však pravdepodobne šíria v okolí. U husí sa mierne napadnutie môže pretiahnuť až do dospelosti, kedy vták už nie je ohrozený na zdraví, ale parazita šíri.
Medzi chovateľmi známy ako vápenka alebo prašivina. Parazit, ktorý sídli pod pokožkou. Chovatelia sliepok dobre poznajú zdurené nohy sliepok a silné vrstvy krústov na nohách, ktoré sliepku nielen svrbia, ale bolia. Zároveň deformujú prsty na nohách. Svrab má dva druhy, jeden napadá operenú kožu a druhý neoperenú (beháky). "Perový" parazit napadá ako kačice pižmové tak husi (husi sú vnímavjšie). Koncentruje sa na hlave. Konkrétne zobák, jeho okolie, očné viečka. Svrab "behákovej" zriedka napadne nohy husi. Oficiálny dôvod nepoznám, ale domnievam sa, že na nohách sa svrabovi nepáči u husí vďaka tomu, že husi aj kačice trávia dosť často s nohami vo vode a bahne a on sa dusí. Vnímavé sú hlavne húsa, čas od času aj káčatá (asi záleží na konkrétnom jedincovi). Dospelá hus chytí svrab len v silne zamorenom prostredí, dospelé kačice pižmové sú odolnejšie.
Práve vďaka napadaniu hlavy je liečba veľmi problematická. Prvým príznakom, že hus chytila svrab, je podozrivé otieranie si hlavy a škrabanie. Obvykle tiež jemne slzia oko. Koža začína množením parazita tuhnúť, až sa vytvára na zobáku, pod a nad viečkami silne zrohovatená vrstva kože. Ako sa parazitovi darí, odlupuje sa už odumretá koža a napádaná je ďalšia vrstva. Násilné odlúpenie vedie ku krvácaniu. Oveľa vnímavšie sú káčatá a húsa, pokiaľ majú na hlave prachové perie. Nemožno použiť olej ani silnejšie toxické prípravky ako u sliepok na nohách. Ideálne je husi v blízkosti sliepok nechovať. Svrab je aj v zdravom a čistom chove sliepok a nepôsobí hrabavým zdravotné problémy. Pri liečbe sa mi osvedčil prípravok KADOX, ktorý sa už nevyrába. Jeho účinnou látkou bol Chlorpyrifos. Ďalšou možnou liečbou je 2 % roztok Sulikolu, Sulky, alebo podobného postreku na ochranu rastlín s obsahom síry, ktorým sa postihnuté miesta potierajú.
Obrázok nižšie znázorňuje mláďa kačice pižmové, u ktorého svrab napadol kožu v okolí oka a očné viečka. Takto sa napadnutie prejaví asi po dvoch až troch týždňoch od prvého príznaku, kedy je viečko len opuchnuté, svrbí a oko slzí. Spôsobuje veľké problémy v extenzívnom chove. Z hydiny je asi vnímavá iba husa a kačica pižmové. To všetko vďaka tomu, že sa títo vtáci pasú. Klíšťatá spôsobujú problémy snáď len húsaťom a káčatám kačice pižmové a to do určitého veku. Dospelí vtáci príznaky nemajú. Ochorenie prebieha u kačíc aj husí rovnako. Ak je výbeh zamorený klíšťatami trvá dlhšiu dobu, než ich na seba vtáci naberú. Situáciu klíšťatám trochu sťažuje to, že sa títo vtáci radi kúpu a často si preberajú perie. Šancu majú preto klíšťatá len tam, kam vtáci nedosiahnu. Je to krk a hlava. Často sa kliešť prisaje priamo na očné viečko. Keď je napadnutie dostatočné, tak pravdepodobne imunitná reakcia organizmu spôsobí opuch hlavy. Opuch postihne celú hlavu, ale je hlavne viditeľný na očných viečkach a zobáku. U postihnutých húsať a káčat sa často objavujú visiace laloky napuchnutej kože pod zobákom. Napadnutie nekončí smrťou, ale opuchnuté húsa veľmi obťažuje, sťažuje dýchanie, zrejme má tiež vplyv na oči (očnú sliznicu) vtáci veľmi často zatvárajú oči, ktoré jemne slzia. Prvé príznaky sú veľmi podobné svrabu. Vtáci majú jemne opuchnuté očné viečka a zatvárajú oči. Zo začiatku je opuch treba len na pol hlavy a tak vták zatvára iba jedno oko. Opuchnutá koža svrbí a vtáci si hlavu často otierajú, tým ešte viac dráždia kožu, ktorá jemne rohovatie (opäť podobnosť so svrabom). Mláďa sa takto pretrpí do dospelosti, kedy pravdepodobne imunitný systém vtáka sa už vie vyrovnať s látkami (asi zrejme aj baktériami), ktoré kliešť do tela púšťa. Vták sa dostane späť do kondície, ale koža na hlave je po opuchoch zdeformovaná a vták pôsobí nevzhľadne. Napadnutí nie sú nikdy všetci vtáci. Obvykle 2-3%. Ale percento zrejme závisí od množstva klíšť v danom výbehu. Ak sa vyskytnú príznaky, potom buď samotného jedinca, ale najlepšie celú skupinku zatvoríme mimo výbehu a postihnuté mláďa ošetríme prípravkom na kliešte (blchy) pre vtáky a zamedzíme kúpanie. Po 3 dňoch znovu vypustíme a sledujeme. To ako sa napadnutie prejaví, závisí aj od ročného obdobia. Najčastejšie sa mi napadnutie objavilo medzi májom a júnom. Húsa narodené skoro na jar (marec), dorastú a sú tejto "alergickej" reakcii ušetrené.
Parazituje v svalnatom žalúdku husí, kačíc a ďalších vtákov. Húsa aj dospelí vtáci majú pri začervení problémy s chôdzou. Toto nie je problém ani tak husí ako káčat. Mal som mladé kačice v záhrade, kde bolo na zemi veľa zrelých hrušiek. Všade veľa múch a včiel. Káčatá medzi tým množstvom hmyzu ešte chytili muchy, nejako sa dokázali vyhnúť včelám. Často na mnoho včiel ale stúpili a dostali žihadlo. Ak bolo žihadlo do prsta nič sa nestalo, noha opuchla, do večera klesla a všetko bolo v poriadku. Ale ak dostali žihadlo do plávacej blany, tá opuchla tak, že bola ako malá bublinka, ľahko praskla a kačice mali za chvíľu miesto plávacích blán len cáry visící kože medzi prstami. Ide skôr o estetický problém.
Objavuje sa u husí v období znášky. Pri nedostatku vápnika v krmive môžete nájsť husu úplne nemohúcu, ktorá sa nemôže postaviť na nohy. Môže za to odvápnenie organizmu, kedy vytvorenie pevnej škrupiny je pre organizmus prioritou, než ostatné funkcie. Hus tak zoslabne, že nie je schopná sa postaviť na nohy. Stav sa môže objaviť bez príznakov zo dňa na deň. Najskôr musíme hus oddeliť od husera alebo skupiny. Husera môže totiž hus pojať aj v tomto stave a tým ju smrteľne zraniť. Zaistite huse vodu a krmivo. Z chleba alebo rohlíka a minerálneho prípravku (plastin, mikros) pripravte malé "šišky", tie huse podajte priamo do krku. Stav sa veľmi rýchlo zlepší. Prevenciou je dať huse po celú dobu k dispozícii jemný piesok zmiešaný s minerálnymi doplnkami, alebo kŕmnym vápencem. (dávam 2-3 diely piesku na 1 diel prípravku).
Zlomeniny bývajú pomerne vzácne, napriek tomu ak sa stanú, nebývajú veľkým problémom, rýchlo sa hoja. V prípade zlomenín u chovných kusov sa oplatí zájsť k veterinárovi, aby nedošlo k zlému zrastu. Oveľa bežnejšie sú drobné rany, pohmoždeniny na nohách a narazenie končatín. Vták kulhá a podľa miery bolesti došľapuje alebo na nohu vôbec nestúpi. V prípade, že je na nohe väčšia rana alebo je opuchnutý prst či kĺb, je vhodné nohu na 1 týždeň fixovať. Ja osobne pre tieto prípady používam ako dlahu novodurovú trubku, s priemerom a dĺžkou podľa druhu hydiny. Najprv trubku pozdĺžne rozrežeme. Potom nad plynom koniec upravíme tak, aby sa tu zmestili 3 prsty s plávacou blanou. Priemer trubky volíme tak, aby noha po obviazaní gázou v dlaha pevne sedela. Pevne ju k trubke pripevníme izolepou. Po tejto úprave bude hus schopná sa na nohu postaviť a zároveň nepohne ani s kĺbom a ani s prstami. Pred obviazaním odporúčam nohu očistiť a dezinfikovať. Po týždni môžeme všetko sňať, väčšina zranení je u husí do týždňa v poriadku. U sliepok je potom vhodné použiť celý systém aj na zlomeninu bežákov (ťažko pobehneme so sliepkou na pohotovosť, ale keď ide o mladú nosnicu je ju škoda).
Drobné odreniny a rany sa dobre hoja. Zrejme vďaka vyššej teplote vtákov nedochádza k infekciám (nesetkal som sa s tým). Na hlbšie rany používam peroxid a framykoin (antibiotický zásyp). Niekedy aj škaredé zranenia skončia zahojením. Pri jednej šarvátke vytrhol houser český houseru labutiemu šľachu z prsta. Visíci kus som odstrihol, ranu dezinfikoval a obviazal. Do týždňa sa zahojila.
